Najvyšší súd 5Obdo/32/2015 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci ţalobcu: R., a. s., so sídlom P., IČO: X., zastúpený H., advokátska kancelária, so sídlom M.

vykonaním dobrovoľných čiastočných úhrad dlhu sú okolnosti, za ktorých sa toto konanie nedá hodnotiť inak, ako uznanie dlhu. K námietkam týkajúcim sa výšky istiny a príslušenstva ţalobca uviedol, ţe výška príslušenstva vyplýva zo skutočnosti, ţe ţalovaný úver takmer vôbec neplatil. Od poskytnutia úveru v roku 2006 uhradil celkovo 10 platieb v sume spolu 6 972,95 eur, pričom sa zaviazal 6 5Obdo/32/2015 splácať úver v mesačných splátkach po 1 114,78 eur. Nie je prekvapivé, ţe príslušenstvo pohľadávky je k dnešnému dňu vyššie ako poskytnutá istina. Samotné porovnanie výšky istiny a príslušenstva ešte a priori neznamená, ţe je príslušenstvo neprimerané. Právny predchodca ţalobcu poskytol odporcovi úver, za ktorý si tento zakúpil prevádzkovú budovu, ktorú následne predal (podľa jeho tvrdenia – aby uhradil svoje skoršie dlhy) a z poţičaných prostriedkov vrátil iba nepatrnú časť. Vo výsledku tak mal ţalovaný z poskytnutého úveru výrazný majetkový prospech, zatiaľ čo ţalobca sa uţ niekoľko rokov pokúša získať poskytnuté prostriedky zákonnou cestou späť, pričom s ohľadom na deklarovanú ekonomickú situáciu ţalovaného reálne hrozí, ţe sa k finančným prostriedkom nikdy nedostane. Odvolávanie sa ţalovaného na zásady dobrej viery a čestnosti vníma ţalobca v kontexte tohto sporu za nemiestne. Podľa jeho názoru prvostupňový súd sa dostatočne jasne a zrozumiteľne vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami daného sporu a svoje rozhodnutie aj náleţite odôvodnil. Krajský súd v Nitren ako súd odvolací rozsudkom zo dňa

2. 2015 č. k. 26Cob/90/2014-433 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil, pričom sa plne stotoţnil s jeho odôvodnením a priznal ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení svojho rozsudku odvolací súd preto uviedol len, ţe sa s odôvodnením napadnutého rozsudku stotoţňuje a ţe ţalovaný v odvolaní len opakuje námietky, ktoré uviedol pred súdom prvého stupňa, s ktorými sa však súd prvého stupňa dôsledne vysporiadal. To, ţe sa s vyhodnotením námietok ţalovaný nestotoţňuje, nespôsobuje nepreskúmateľnosť, či nezrozmiteľnosť napadnutého rozsudku. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal ţalovaný dovolanie, a to podľa § 237 písm. f/ O. s. p. a podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. a poţiadal o odklad jeho vykonateľnosti. Dovolateľ uviedol, ţe o predmetnom rozsudku odvolacieho súdu aţ po jeho doručení, vôbec nepredpokladal vzhľadom na predmet sporu, ako aj skutočnosti, ktoré vyšli najavo pred súdom prvého stupňa, ţe by došlo k vyhláseniu rozhodnutia bez nariadenia pojednávania. Napriek tomu, ţe bola dodrţaná lehota ohľadne upovedomenia o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku, došlo v konaní postupom súdu na strane ţalovaného k odňatiu moţnosti konať pred súdom. Podľa ustanovenia § 21 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z. z. o spravovacieho poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy, sa mala táto skutočnosť zverejniť aj v elektronickej podobe na webovej stránke súdu, 7 5Obdo/32/2015 a to v ten istý deň, ako sa vyvesila na úradnej tabuli. Zo spisu táto skutočnosť priamo nevyplýva, t. j. nie je moţné zistiť, či si odvolací súd splnil povinnosť, ktorá mu je uloţená Spravovacím poriadkom. Ďalej namietol, ţe mu nebolo doručené vyjadrenie ţalobcu k jeho odvolaniu proti rozsudku súdu prvého stupňa. Ide o pomerne rozsiahle vyjadrenie, ktoré obsahuje 13 strán a ktorého obsahom sú skutočnosti, s ktorými sa ţalovaný mal moţnosť oboznámiť aţ potom, čo je vec právoplatne ukončená. Z uvedeného jednoznačne moţno vyvodiť záver, ţe ţalovaný nemal moţnosť sa s predmetným vyjadrením oboznámiť, prípadne naň reagovať, čím mu bola v konečnom dôsledku odňatá moţnosť konať pred súdom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umoţniť kaţdému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umoţniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z
4. 2001 sp. zn. II. ÚS 14/2001, z
6. 2002 sp. zn. II. ÚS 132/02, z
8. 2007 sp. zn. III. ÚS 171/2006). Právo účastníkov konania na doručenie procesných vyjadrení ostatných účastníkov treba povaţovať za súčasť práva na spravodlivý proces. Nedoručenie vyjadrenia účastníka konania druhému účastníkovi konania vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý súdny proces. Keďţe v danej veci vyjadrenie ţalobcu nebolo doručené ţalovanému, treba konštatovať, ţe v tejto súvislosti nebolo moţné odvolacie konanie povaţovať za spravodlivé. Podľa dovolateľa došlo k porušeniu základného práva dovolateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd v dôsledku čoho bola ţalovanému odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.), význam poţiadavky, aby bolo vyjadrenie k odvolaniu zaslané účastníkovi konania, spočíva v potrebe zabezpečenia, aby procesné strany mali vieru vo výkon spravodlivosti a aby im nebola odopretá moţnosť vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré by mohli ovplyvniť rozhodnutie súdu. Ďalej namietol, ţe v odôvodnení rozsudku odvolací súd konštatuje, ţe odvolávanie sa ţalovaného na zásady dobrej viery a čestnosti vníma v kontexte tohto sporu za nemiestne. Nielenţe ak: 1) podľa názoru ţalovaného ide o pojem, ktorý by nemal byť pouţívaný v rozhodnutiach takých inštitúcií ako je odvolací súd, alebo ak: 2) povinnosťou súdu je 8 5Obdo/32/2015 zohľadniť všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov, keďţe nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho neplatnosti. V nadväznosti na to, v akom „duchu“ je písomne odôvodnený rozsudok odvolacieho súdu, vznikajú pochybnosti o spravodlivosti rozsudku. Navrhol preto, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vrátil vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, a aby priznal ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania. Ţalobca sa k podanému dovolaniu vyjadril písomne. Uviedol, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu bez nariadenia ústneho pojednávania nepredstavuje odňatie moţnosti ţalovaného konať pred súdom. K námietke, ţe termín, miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku nebolo zverejnené aj v elektronickej podobe uviedol, ţe § 21 ods. 2 ani iné ustanovenie vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z. z. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy a Špeciálny súd a vojenské súdy neukladá povinnosť súdu zaloţiť dôkaz o takomto úkone do súdneho spisu. K námietke týkajúcej sa nedoručenia vyjadrenia ţalobcu k odvolaniu ţalovaného ţalovanému uviedol, ţe sa nevie vyjadriť k doručovaniu svojho vyjadrenia a za toto doručovanie ani nezodpovedá a bude na súde, aby prípadné doručenky, či podacie hárky do spisu doloţil. V kaţdom prípade však ţalobca poukázal na skutočnosť, ţe jeho podanie bolo reakciou na Odvolanie po ukončení dokazovania a ako také obsahovalo výlučne rekapituláciu doteraz vykonaných dôkazov a zhrnutie hlavných argumentov ţalobcu, ako aj priebehu sporu. Vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa
10. 2014 nepredloţil odvolaciemu súdu ţiadne nové dôkazy, ani ţiadne nové skutočnosti, odlišné od jeho vyjadrení pred prvostupňovým súdom, na ktoré navyše viackrát priamo odkázal. S ohľadom na znenie tohto vyjadrenia a znenie rozsudku odvolacieho súdu sa ţalobca domnieva, ţe aj bez jeho vyjadrenia k odvolaniu zo dňa
12. 2014 by odvolací súd rozhodol identicky. K námietke týkajúcej sa konštatácie súdu o nemiestnosti poukazovania na dobré mravy zo strany ţalovaného, ţalobca uviedol, ţe napadnutá časť textu rozsudku odvolacieho súdu nie je „názorom“ odvolacieho súdu (aj keď sa s ním mohol stotoţniť), ale z jeho znenia a celkového kontextu umiestnenia v rozsudku jednoznačne vyplýva, ţe ide o prepis časti vyjadrenia ţalobcu k odvolaniu. Táto námietka je irelevantná. Podľa názoru ţalobcu predstavuje rozsudok odvolacieho súdu za štandardné rozhodnutie, čo je zdôraznené skutočnosťou, ţe odvolací súd rozhodoval v zmysle § 219 ods. 2 O. s. p. a odôvodnenie jeho rozhodnutia je de facto koncentrované iba poslednej strane rozsudku. Záverom namietol 9 5Obdo/32/2015 vyčíslenie trov právneho zastúpenia v dovolacom konaní za úkon prevzatie a príprava zastúpenia tým istým právnym zástupcom, ktorý ţalovaného zastupoval v konaní pred súdom prvého aj druhého stupňa. Napadnutý rozsudok odvolacieho súdu povaţuje ţalobca za správny, a preto navrhol, aby dovolací súd dovolanie ţalovaného zamietol a priznal ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania vo výške 808,75 eur (za 1 úkon právnej pomoci – vyjadrenie k dovolaniu + paušálna náhrada + DPH). Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p) následne preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 242 ods. 1 O. s. p.) a dospel k záveru, ţe dovolanie je dôvodné. Dovolací súd v prvom rade, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.), skúmal, či navrhovateľom podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O. s. p., pričom pre uznesenia vo veciach uvedený v § 239 ods. 3 O. s. p., ani § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. neplatí. Dovolateľom napadnuté uznesenie nevykazuje znaky ţiadneho z uznesení uvedených v § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. Dovolanie navrhovateľa preto podľa § 238 O. s. p. prípustné nie je. Ak je súdne konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O. s. p., moţno napadnúť dovolaním aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie podľa § 239 ods. 3 O. s. p. vylúčené. Prípustnosť podaného dovolania by teda v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O. s. p. Navrhovateľ namietol existenciu procesnej vady uvedenej v § 237 písm. f/ a g/ O. s. p., 10 5Obdo/32/2015 pretoţe tvrdí, ţe v konaní mu bola postupom odvolacieho súdu odňatá moţnosť konať pred súdom, a ţe v konaní o odvolaní konal a rozhodol vylúčený sudca. Ak by k takémuto nesprávnemu postupu odvolacieho súdu došlo, alebo ak by rozhodoval vylúčený sudca zakladalo by to prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ alebo g/ O. s. p. Existenciu iných vád konania v zmysle § 237 O. s. p. dovolateľ netvrdil . Dovolací súd však dospel k záveru , ţe namietaná vada konania uvedená v § 237 písm. f/ O. s. p., teda, ţe postupom súdu bola účastníkovi odňatá moţnosť konať pred súdom, sa v odvolacom konaní vyskytla. Pod odňatím moţnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţnilo realizovať jeho procesné práva, ktoré sú mu priznané v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Dovolateľ vytkol odvolaciemu súdu, ţe podľa § 211 O. s. p. nenapravil pochybenie okresného súdu tým, ţe by navrhovateľa podľa § 209a ods. 1 O. s. p. vyzval na vyjadrenie sa k odvolaniu odporcu. K tejto námietke dovolateľa dovolací súd uvádza, ţe rozhodnutie o predbeţnom opatrení nie je rozhodnutím o veci samej. Ide len o dočasnú úpravu pomerov účastníkov konania alebo zabezpečenie pred ohrozením výkonu rozhodnutia vo veci samej. Potrebu dočasnej úpravy potom súd posudzuje vo vzťahu k nároku, ktorý má byť alebo je uplatnený vo veci samej. Podľa § 209a ods. 1 O. s. p. ak nejde o prípad uvedený v § 209 ods. 1 druhej vete, doručí súd prvého stupňa bezodkladne odvolanie ostatným účastníkom, a ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej, vyzve účastníkov, aby sa k odvolaniu vyjadrili. Podľa § 75 ods. 8 tretia veta O. s. p. ak je návrh na nariadenie predbeţného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbeţné opatrenie. 11 5Obdo/32/2015 Ustanovenia O. s. p. upravujúce predbeţné opatrenie obsahujú aj určitú špecifickú úpravu doručovania uznesenia o predbeţnom opatrení (uznesenie o zamietnutí návrhu sa nedoručuje odporcovi), ako aj špecifickú úpravu doručovania odvolania proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia, avšak len odvolania voči uzneseniu, ktorým bol návrh na nariadenie predbeţného opatrenia zamietnutý alebo odmietnutý. Takéto odvolanie sa odporcovi nedoručuje a rozhodnutie odvolacieho súdu o ňom sa odporcovi doručuje len, ak bolo týmto rozhodnutím predbeţné opatrenie nariadené. Pri ostatných odvolaniach je potrebné postupovať podľa § 209a ods. 1 O. s. p., a teda odvolanie odporcu proti uzneseniu o nariadení predbeţného opatrenia je potrebné doručiť navrhovateľovi. Nie je však potrebné navrhovateľa vyzývať na vyjadrenie sa k podanému odvolaniu odporcu, pretoţe nejde o odvolanie proti rozhodnutiu o veci samej. Dovolací súd preto dospel k záveru, ţe odvolací súd nepochybil, ak navrhovateľa nevyzval na vyjadrenie sa k odvolaniu odporcu (§ 209 a ods. 1 O. s. p.

§ 211O. s.

p.). Z obsahu spisu však vyplynulo iné váţne procesné pochybenie odvolacieho súdu, ktoré namietol aj dovolateľ v podanom dovolaní. Keďţe v tejto veci nešlo o prípad predpokladaný ustanovením § 75 ods. 8 tretia veta O. s. p. (nešlo o odmietnutie alebo zamietnutie návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia), mal navrhovateľ v zmysle § 209a ods. 1 O. s. p. procesné právo na doručenie odvolania, čím mu vznikla aj moţnosť sa k nemu vyjadriť. Zo spisu vyplýva, ţe uznesenie o nariadení predbeţného opatrenia bolo doručené právnej zástupkyni navrhovateľa dňa

2. 2014 a odporcovi dňa
5. Odvolacia lehota by navrhovateľovi , ak by bol osobou oprávnenou podať odvolanie, začala plynúť dňa
7. 2014 a uplynula dňa
10. Odvolacia lehota odporcovi začala plynúť dňa
12. 2014 a uplynula dňa
15. Odporca proti tomuto uzneseniu podal odvolanie dňa
18. Ešte pred uplynutím lehoty na podanie odvolania obom účastníkom konania, súd prvého stupňa predloţil vec odvolaciemu súdu dňa
20. 2014 na rozhodnutie. V ten istý 12 5Obdo/32/2015 deň dal doručiť navrhovateľovi odvolanie odporcu na vedomie. Právna zástupkyňa navrhovateľa odvolanie prevzala dňa
23. V rámci plynutia odvolacej lehoty, dňa
25. 2014 odporca doplnil svoje odvolanie, ktoré doplnenie však odvolací súd pri rozhodovaní vôbec nezobral do úvahy a ani ho nedoručil navrhovateľovi, hoci mal tak urobiť bezodkladne (§ 211 O. s. p.

§ 209aods.

1 O. s. p.) Podľa § 209a ods. 2 O. s. p. len čo všetkým účastníkom uplynie lehota na podanie odvolania a vyjadrenia k odvolaniu, predloţí súd vec bez zbytočného odkladu odvolaciemu súdu. Súd prvého stupňa nepostupoval v súlade s ustanovením § 209a ods. 2 O. s. p., keď vec predloţil na odvolací súd ešte pred uplynutím lehoty na podanie odvolania. Odvolací súd tieţ pochybil, keď dňa

2. 2014 rozhodol o odvolaní odporcu (uznesenie odvolacieho súdu č. l. 346) bez vyčkania uplynutia lehoty na podanie odvolania (lehota mala uplynúť dňom
4. 2014), bez doručenia doplnenia odvolania odporcu navrhovateľovi, bez rozhodnutia o námietkach uvedených v doplnení odvolania odporcu, ako aj bez toho, aby zobral pri rozhodovaní do úvahy vyjadrenie navrhovateľa, hoci v deň rozhodovania odvolacieho súdu boli tieto podania účastníkov konania súdu doručené a boli zaloţené v súdnom spise (č. l. 335 a č. l. 266). Rýchlosť konania, ktorá sa vyţaduje na dosiahnutie účelu konania o predbeţnom opatrení, má síce prednosť pred právom účastníkov vyjadriť sa k skutočnostiam uvedeným v písomnom podaní – odvolaní (vzhľadom na znenie ust. § 209a ods. 1 O. s. p.), ale nemôţe úplne potlačiť práva účastníka, ktoré mu v konaní o predbeţnom opatrení patria priamo zo zákona. Rýchlosť konania nemôţe ísť na úkor toho, ţe súd v rozhodnutí nereaguje na relevantné tvrdenia účastníka konania (hoci aj uvedené vo vyjadrení k odvolaniu, ak je toto vyjadrenie doručené súdu ku dňu jeho rozhodovania), ďalej ţe súd nedoručí doplnenie odvolania druhej strany na vedomie (hoci táto povinnosť súdu v danom prípade vyplýva z § 209a ods. 1 O. s. p.) a ţe odvolací súd rozhodne skôr ako vôbec uplynie zákonom stanovená lehota na podanie odvolania obom účastníkom. Takýto postup odvolacieho súdu dovolací súd vyhodnotil ako postup v rozpore so základným právom účastníka na spravodlivý 13 5Obdo/32/2015 súdny proces, zaručeným Ústavou Slovenskej republiky a Listinou základných ľudských práv a slobôd. Nerešpektovaním procesného práva navrhovateľa vyjadriť sa k doručenému odvolaniu, resp. aj k jeho doplneniu, nedoručením doplnenia odvolania odporcu navrhovateľovi, nerešpektovaním plynutia odvolacej lehoty a nezobratím do úvahy vyjadrenie navrhovateľa k odvolaniu, hoci v deň rozhodovania odvolacieho súdu toto vyjadrenie bolo do súdneho spisu doručené, bola navrhovateľovi odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. Zároveň z ústavnoprávneho hľadiska bolo porušené jeho základné právo na spravodlivé súdne konanie, ktorého súčasťou je dodrţiavanie zásady kontradiktórnosti občianskeho súdneho konania a v rámci nej zachovanie princípu „rovnosti zbraní“, aj v konaní o nariadenie predbeţného opatrenia, prejavujúceho sa v danej veci v primeranej moţnosti navrhovateľa predloţiť svoju argumentáciu za rovnakých podmienok ako odporca. Je pravdou, ţe vzhľadom na špecifickú úpravu predbeţného opatrenia v O. s. p. a zmysel tohto procesného inštitútu, sa zásada rovnosti účastníkov konania neuplatňuje v prvostupňovom, ako aj v odvolacom konaní tak striktne ako v konaní o veci samej, avšak pokiaľ ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu realizoval účastník konania - navrhovateľ svoje právo vyjadriť sa k namietaným skutočnostiam, mal sa odvolací súd s argumentáciou navrhovateľa vo svojom rozhodnutí vysporiadať. Keďţe tak odvolací súd neurobil jeho rozhodnutie nespĺňa náleţitosti riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia podľa § 211 ods. 2 O. s. p.

§ 167ods.

2 O. s. p. a § 157 ods. 2 O. s. p. Ako vyplýva z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu vyţaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Ústavný súd Slovenskej republiky judikoval, ţe ak dôvody, na ktorých je zaloţené súdne rozhodnutie, absentujú, alebo sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti, treba povaţovať rozhodnutie súdu za riadne neodôvodnené a arbitrárne. V prípade, ţe súdne rozhodnutie nie je riadne odôvodnené dochádza k odňatiu moţnosti účastníka konať pred súdom a zakladá tak prípustnosť dovolania 14 5Obdo/32/2015 účastníka konania podľa § 237 písm. f/ O. s. p. So zreteľom na uvedené pochybenia odvolacieho súdu dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O. s. p.). V ďalšom konaní bude povinnosťou odvolacieho súdu vysporiadať sa s argumentáciou oboch účastníkov konania, ktoré uviedli vo svojich podaniach (odvolanie, vyjadrenie k odvolaniu, doplnenie odvolania) doručených súdu ešte v rámci plynutia lehoty na podanie odvolania. Ďalej doručí navrhovateľovi doplnenie odvolania odporcu, aby mohol naň primerane reagovať, aj napriek tomu, ţe súd ho nemusí vyzývať na vyjadrenie k odvolaniu (§ 211 O. s. p.

§ 209aods.

1 O. s. p.). V prípade, ţe sa navrhovateľ k doplneniu odvolania relevantne vyjadrí, odvolací súd sa vysporiada s jeho tvrdeniami v odôvodnení rozhodnutia o odvolaní odporcu. Svoje nové rozhodnutie vo veci odvolací súd riadne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodní, pričom bude v ňom reagovať na všetky pre rozhodnutie relevantné námietky a tvrdenia účastníkov konania. V novom rozhodnutí rozhodne odvolací súd aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, 23. júna 2016 JUDr. Anna Marková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: K.