zaplatenie 63 423 eur s príslušenstvom

Najvyšší súd 5Obdo/42/2016 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: P. s. r. o., so sídlom Ť., IČO: X., zast. JUDr. M., advokátom, so sídlom N., proti ţalovanému: S., a. s., so sídlom Š., IČO: X., o zaplatenie 63 423 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 21Rob/183/2014, o dovolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo dňa

1. novembra 2015, č. k. 5Cob/88/2015-44, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e : Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením č. k. 21Rob/183/2014-33 zo dňa
2. februára 2015, vydaným vyšším súdnym úradníkom, nepriznal ţalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov. V odôvodnení uviedol, ţe ţalobca poţiadal o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov z dôvodu plnenia reštrukturalizačného plánu a vyvíjania podnikateľskej činnosti za účelom riadneho plnenia plánu. K ţiadosti o oslobodenie ţalobca predloţil vyplnené tlačivo na dokladovanie pomerov, z ktorého vyplýva, ţe momentálne má nepriaznivý finančný stav. Dočasná nedisponibilnosť peňaţnými prostriedkami podľa súdu prvého stupňa nie je v podnikaní zriedkavým javom a neodzrkadľuje celkové pomery podnikateľa. Majetkové pomery podnikateľského subjektu sú určené nie len mnoţstvom voľných 2 5Obdo/42/2016 peňaţných prostriedkov, ale aj jeho celkovou majetkovou situáciou. Ak by zhoršenie majetkových pomerov v dôsledku podnikania malo byť dôvodom pre oslobodenie od súdnych poplatkov, znamenalo by to prenášanie podnikateľského rizika na štát. Podnikateľský subjekt by mal náklady na súdne spory predvídať a prostriedky na ne zabezpečiť. Predĺţenosť ţalobcu nemá za následok oslobodenie od súdnych poplatkov automaticky. I keď je ţalobca momentálne platobne neschopný, nemoţno z tohto vyvodiť záver, ţe by nemohol splniť poplatkovú povinnosť vo výške 3 805 eur alebo, ţe by jej splnenie od neho nebolo moţné spravodlivo vyţiadať. Ţalobca nepreukázal opodstatnenosť ţiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov a preto mu súd oslobodenie nepriznal. Proti tomuto uzneseniu podal ţalobca odvolanie, nakoľko mal za to, ţe súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a ţalobcovi bola nedostatočným odôvodnením rozhodnutia odňatá moţnosť konať pred súdom. Preto sú dané dôvody odvolania podľa § 205 ods. 2 písm. a/ a f/ O. s. p. Mal za to, ţe v danom prípade súd nezohľadnil osobitosti prípadu: predmet konania, snaha ţalobcu o zachovanie vlastnej podnikateľskej existencie, protizákonný a svojvoľný postup ţalovaného, ktorý si ponechal zábezpeku, hoci jeho incidenčná ţaloba bola zamietnutá. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a oslobodenie ţalobcovi priznať. Zákonný sudca súdu prvého stupňa, podanému odvolaniu nevyhovel a v zmysle § 374 ods. 4 O. s. p. vec predloţil odvolaciemu súdu na rozhodnutie. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z
3. novembra 2015, č. k. 5Cob/88/2015-44 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil. V odôvodnení odvolací súd konštatoval, ţe z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, ţe Ústava Slovenskej republiky negarantuje bezplatné súdne konanie. Súd prvého stupňa dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto zisteniach sa ani v priebehu odvolacieho konania nič nezmenilo. Odvolací súd sa s odôvodnením napadnutého uznesenia stotoţnil. Poukázal na ust. § 138 O. s. p. a z neho vyplývajúce tri zákonné podmienky pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Poukázal na majetkové pomery ţalobcu vyplývajúce z predloţeného tlačiva na zdokladovanie jeho majetkových pomerov. Uviedol, ţe ţalobca ako podnikateľ, ak nie je schopný zabezpečiť 3 5Obdo/42/2016 si prostriedky na uplatnenie svojho práva, nemôţe ţiadať, aby dôsledky zaňho znášal štát. Podľa názoru odvolacieho súdu, ak je ţalobca schopný plniť úverové záväzky vo výške 512,29 eur mesačne, disponuje majetkom s celkovou zostatkovou hodnotou 307 519,78 eur a má pohľadávky v celkovej výške 11 219,61 eur, potom niet dôvodu vyhodnotiť deklarované pomery ţalobcu za odôvodňujúce priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov a zároveň nepriznanie oslobodenia nemá za následok odňatie moţnosti konať pred súdom. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie, pretoţe napadnuté uznesenie povaţuje za arbitrárne, zaloţené na paušálnom poukaze na podnikateľské riziko, a preto mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom, čo je dôvodom na podanie dovolania podľa § 237 ods. 1 O. s. p. Ţalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č. k. 4Cob/23/2013-87 zo dňa
4. decembra 2013, ktorým bolo podnikateľskému subjektu priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Počas rozhodovania súdov došlo k významnej zmene pomerov ţalobcu ohľadne majetkovej situácie, k čomu ţalobca predloţí daňové priznanie za rok
5. Namietol, ţe odvolací súd sa nevysporiadal s osobitosťami daného prípadu, na ktoré poukázal v odvolaní - predmet konania, snaha ţalobcu o zachovanie podnikateľskej existencie, protizákonný a svojvoľný postup ţalovaného, ktorý si v rozpore so zákonom o konkurze a reštrukturalizácii ponechal zábezpeku napriek tomu, ţe u jeho incidenčná ţaloba bola zamietnutá. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie rozhodnutie. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 veta druhá O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 236 a nasl. O. s. p.). Podľa ustanovenia § 236 ods. l O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Rozsah dovolania je moţné meniť len do uplynutia lehoty na jeho podanie (§ 242 ods. 3 O. s. p.) V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Z ustanovenia § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. vyplýva, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, odvolací súd 4 5Obdo/42/2016 rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska, dovolanie je tieţ prípustné, ak odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom uznesení vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ako aj proti uzneseniu o priznaní (nepriznaní) účinkov cudziemu rozhodnutiu na území Slovenskej republiky. Tieto ustanovenia však neplatia pre uznesenia vymenované v § 239 ods. 3 O. s. p. Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených rozhodnutí. V prejednávanej veci odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov, pričom vo výrokovej časti prípustnosť dovolania nevyslovil, je teda nepochybné, ţe prípustnosť dovolania ţalobcu nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 239 O. s. p. Ak nemoţno prípustnosť dovolania vyvodiť z ustanovenia § 239 ods. l a ods. 2 O. s. p., lebo dovolaním je napadnuté potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu, prípustnosť dovolania by bola moţná len z dôvodu uvedeného v § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p., ak by bolo odvolacie konanie postihnuté niektorou z vád uvedených v § 237 ods. 1 O. s. p. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. l O. s. p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 ods. 1 O. s. p., či to účastník namieta alebo nie, neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O. s. p. Ustanovenie § 237 ods. 1 O. s. p. pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia. Dovolateľ namieta vadu konania uvedenú v § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (účastníkovi konania bola postupom súdu odňatá moţnosť konať pred súdom). Proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu [s výnimkou rozhodnutí vydaných v exekučnom konaní (§ 237 ods. 2 O. s. p.)] je prípustné dovolanie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu bolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 ods. 1 O. s. p. Jedným z dôvodov zakladajúcich vţdy prípustnosť dovolania je aj prípad, keď bola účastníkovi postupom súdu odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 5 5Obdo/42/2016 ods. 1 písm. f/ O. s. p.), ktorého sa dovoláva ţalobca. Pod odňatím moţnosti pred súdom konať treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí však ísť o znemoţnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený. Nie je pritom rozhodujúce, či bola účastníkovi odňatá moţnosť konať pred súdom odvolacieho súdu, alebo či sa tak stalo v dôsledku postupu súdu prvého stupňa a odvolací súd neurobil v tomto smere nápravu. K vade konania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p., ktorú vyhodnotil dovolateľ ako opodstatnený dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. uviedol, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je arbitrárne, nedostatočne odôvodnené, pretoţe odvolací súd sa nevysporiadal riadne s jeho odvolacími námietkami a svoje rozhodnutie postavil len na všeobecnom poukaze o podnikateľskom riziku. Po preskúmaní dovolaním napadnutého uznesenia dovolací súd nezistil, ţe by postupom odvolacieho súdu bola ţalobcovi znemoţnená realizácia procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva. Odvolací súd rozhodol v súlade s Občianskym súdnym poriadkom a napadnuté uznesenie odôvodnil v súlade s ustanovením § 167 ods. 2 , § 169 ods. 1 v primeranom spojení s § 157 ods. 2 O. s. p., v súlade s poţiadavkou preskúmateľnosti. Z uznesenia odvolacieho súdu je zrejmé, prečo odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil a akými podstatnými úvahami sa pri svojom rozhodovaní riadil. Toto rozhodnutie nemoţno povaţovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretoţe odvolací súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, ţe dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06). V rozhodnutí sa odvolací súd zaoberal aj konkrétnymi majetkovými pomermi ţalobcu vyplývajúcimi z predloţeného dotazníku o dokladovaní majetkových pomerov pre účely rozhodovania o oslobodení od súdnych poplatkov. Nie je teda pravdou, ţe by svoje rozhodnutie zaloţil len na všeobecnom poukaze na podnikateľské riziko. 6 5Obdo/42/2016 Odhliadnuc od uvedeného judikatúra najvyššieho súdu (viď R 111/1998) zastáva názor, ţe nepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá procesnú vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p., ale ide len o inú vadu konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), ktorá však nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania. Tento názor je plne opodstatnený aj v prejednávanej veci a nie je dôvod odkloniť sa od tohto názoru. Právna kvalifikácia nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu ako dôvodu zakladajúceho len tzv. inú vadu konania pritom vyplýva tieţ z rozhodnutí ďalších senátov najvyššieho súdu (porovnaj napríklad sp. zn. 1Cdo/140/2009, 1Cdo/181/2010, 2MCdo/18/2008, 2Cdo/83/2010, 4Cdo/310/2009, 5Cdo/290/2008, 5Cdo/216/2010, 6Cdo/25/2012, 7Cdo/52/2011, 7Cdo/109/2011). V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
6. decembra 2015 (publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 2/2016), podľa ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môţe ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. Z týchto dôvodov dovolací súd uzatvára, ţe ak by aj prípadne bolo dovolaním napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné, nezakladalo by to prípustnosť dovolania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. V danom prípade nejde ani o výnimku uvedenú v stanovisku R 2/2016, keďţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu obsahuje vysvetlenie dôvodov, pre ktoré vo veci rozhodol a rovnako sa odvolací súd vysporiadal so všetkými podstatnými odvolacími námietkami ţalobcu. V zmysle vyššie uvedeného dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutím odvolacieho súdu nebola odňatá moţnosť dovolateľa konať pred súdom a konanie nie je zaťaţené vadou v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p., ktorá by odôvodňovala prípustnosť podaného dovolania. Iné vady konania uvedené v § 237 ods. 1 O. s. p. dovolateľ netvrdil a ich existencia nebola dovolacím súdom z úradnej moci v konaní zistená. 7 5Obdo/42/2016 Keďţe prípustnosť dovolania ţalobcu nemoţno vyvodiť zo ţiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods.1 písm. c/ O. s. p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie prípustné nie je. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím z hľadiska jeho vecnej správnosti. O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd nerozhodoval, pretoţe ţalobca bol v dovolacom konaní neúspešný a ţalovaný nie je účastníkom konania v tej časti konania, v ktorej sa rozhoduje o oslobodení od platenia súdnych poplatkov ţalobcu. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
7. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave,
8. júna 2016 JUDr. Anna Marková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: K.