4 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z. z.―) na základe ţiadosti Urbársko-pozemkového spoločenstva Mýto pod Ďumbierom, na zmenu stavu mokrade zásahom do koryta vodného toku pri budovaní premostenia potoka nachádzajúcej sa v trase uvedenej lesnej cesty, potvrdil. Krajský súd poukázal v odôvodnení predmetného rozhodnutia na ust. § 32 ods. 1 a 2, § 47 ods. 1, 2, 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok―), § 6 ods. 4, § 132 ods. 2 písm. c/, § 14 ods. 2 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z. z. a uviedol, ţe súd podrobil prieskumu napadnuté rozhodnutia v medziach ţaloby namietajúcej ich nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, nesprávne právne posúdenie veci ako aj nedostatočne zistený skutkový stav. Krajský súd uviedol, ţe námietka nesprávneho právneho posúdenia veci nie je ţalobcom nejako bliţšie špecifikovaná z hľadiska toho, v čom by malo nesprávne právne posúdenie veci správnymi orgánmi spočívať a preto súd nevedel, čomu by mal podrobiť súdny prieskum napadnutých rozhodnutí. Preto túto námietku vyhodnotil ako neopodstatnenú. Poukázal, ţe správne orgány vo svojich preskúmavaných rozhodnutiach na vec aplikovali správnu právnu normu (zákon č. 543/2002 Z. z.), v primeranom rozsahu vec správne právne posúdili na základe riadne zisteného skutkového stavu veci. Poukázal, ţe v danom prípade umiestnenie lesnej cesty v území s tretím stupňom ochrany je podmienené súhlasom orgánu ochrany prírody a keďţe súhlas bol daný, neexistoval zákonný dôvod na nevydanie súhlasu s výstavbou predmetnej lesnej cesty. 3 4Sžo/161/2015 Ohľadom námietky nedostatočne zisteného skutkového stavu veci krajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, ţe pred vydaním rozhodnutia správny orgán dôsledne zisťoval skutkový stav a to v náleţitom rozsahu pre posúdenie veci a vydanie rozhodnutia. Vychádzal z vyjadrení, stanovísk dotknutých orgánov – štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, správy Národného parku Nízke Tatry, ktoré svoje stanovisko vydali po uskutočnení miestneho zisťovania, ktoré viedlo k vydaniu jeho druhého súhlasného stanoviska z 14.03.2012 (prvé zo dňa 20.02.2012 bolo negatívne a odporučilo časť navrhovanej trasy cesty pretrasovať, keďţe časť cesty mala zasahovať do územia prírodnej rezervácie Horné Lazy a územia Európskeho významu Horné Lazy). Stanovisko orgánu štátnej ochrany prírody je podkladom pre vydanie rozhodnutia príslušným správnym orgánom, čo bolo aj konštatované v odôvodnení napadnutých rozhodnutí a v prípade kladného stanoviska mal moţnosť správny orgán postupovať v súlade s § 14 ods. 2 písm. a/ a § 13 ods. 2 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z. z. tak, ako to urobil v danom konaní prvostupňový správny orgán. Krajský súd ďalej uviedol, ţe v konaní vypracované stanovisko Štátneho orgánu prírody Slovenskej republiky ako osobitnej odbornej organizácie zo dňa 14.03.2012 bolo relevantným podkladom pre rozhodovaciu činnosť správnych orgánov a ako také nemohlo byť predmetom správnych úvah správnych orgánov, nakoľko krajské úrady ţivotného prostredia a ani Ministerstvo ţivotného prostredia SR nemajú kompetenciu posudzovať jeho skutkové zistenia. Ako miestne príslušný orgán, do ktorého pôsobnosti spadá predmetné územie, vypracovala stanovisko Správa národného parku Nízke Tatry a v tomto sa po zohľadnení pripomienok v jej prvom stanovisku k ţiadosti účastníka konania zo dňa 22.02.2012, vyslovila s výstavbou cesty súhlas, za splnenia vo vyjadrení stanovených podmienok. S poslednou námietkou ţalobcu o nepreskúmateľnosti preskúmavaných rozhodnutí z dôvodu absencie správnej úvahy, ani s touto krajský súd nesúhlasil, pretoţe obe rozhodnutia správnych orgánov obsahujú náleţité odôvodnenie, v zmysle ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku s uvedením vyhodnotenia všetkých získaných dôkazov – stanovísk dotknutých orgánov a zároveň hodnotenia vplyvu na územie európskeho významu Horné Lazy. Krajský súd konštatoval správnosť udelenia súhlasu orgánom ochrany prírody a preto bol prijatý záver o tom, ţe nebolo nutné meniť hranice tohto chráneného územia. Na pripomienky ţalobcu v jeho vyjadrení z 03.07.2012 boli dané dostatočné odpovede v odbornom stanovisku Krajského úradu v Banskej Bystrici zo dňa 07.06.2012, tvoriaceho aj obsah odôvodnenia 4 4Sžo/161/2015 prvostupňového rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie ţalovaného reagovalo len na námietky uvedené v odvolaní ţalobcu, v ktorom ţalobca poukázal na svoje argumenty vo vyjadrení z 03.07.2012. Vzhľadom na vyššie uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, ţe ţalobu je potrebné
1 O.s.p. zamietnuť, keďţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu boli vydané v medziach zákona, obsahovali všetky náleţitosti na ne kladené (§ 47 ods. 1, 3 správneho poriadku) a námietky ţalobcu neodvodňoval ich zrušenie. Súd preskúmavané rozhodnutia pokladal za zákonné a postup zisťovania skutkových okolností za dostatočný. 2. Vo včas podanom odvolaní sa ţalobca domáhal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, ţe Najvyšší súd SR ţalobe v celom rozsahu vyhovie, napadnuté rozhodnutie ţalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu zruší, vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie a prizná ţalobcovi náhradu trov konania. Rozsudok krajského súdu ţalobca napadol z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. b/, d/ a f/ O.s.p. Ţalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/170/2005,
ktorého súdne rozhodnutie by malo byť dostatočne odôvodnené. Aplikujúc uvedené na odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu, ţalobca nemôţe dospieť k inému záveru len, ţe toto sa nevysporiadalo zrozumiteľným spôsobom s jeho argumentmi a povaţuje ho za nezrozumiteľné. Ţalobca osobitne poukázal na nezrozumiteľnú časť prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu, ktorý do odôvodnenia svojho rozhodnutia zahrnul konštatovanie,
ktorého umiestnenie lesnej cesty v území s tretím stupňom ochrany a jej výstavbu zákon nezakazuje, ale podmieňuje súhlasom orgánu ochrany prírody. Ţalobca zdôraznil, ţe je nemoţné prijať záver, ţe by bol správnym taký postup prvostupňového orgánu, ktorému pre rozhodnutie o udelení súhlasu na výstavbu lesnej cesty v území s tretím stupňom územnej ochrany postačuje, ţe zákon č. 543/2002 Z. z. túto moţnosť pripúšťa. Teda, ţe prvostupňový orgán správnosť rozhodnutia vyvodzuje bez ďalšieho z úvahy, keď mu zákonodarca dal moţno súhlas udeliť, táto okolnosť bez ďalšieho udelenie súhlasu odôvodňuje. Z rozhodnutia správneho orgánu musí byť zrejmé, ţe zákonom dovolené rozhodnutie je aj odôvodnené rozhodnutie, teda vecne správne, zohľadňujúce všetky skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo, tieto skutočnosti vyhodnocujúce spôsobom nevzbudzujúcim 5 4Sžo/161/2015 pochybnosti o náleţitosti správnej úvahy, aplikujúc príslušné právne predpisy. Vytýkajúc uvedené pochybenie prvostupňového správneho rozhodnutia a poukazuje na to, ţe ţalovaný uvedený nedostatok odôvodnenia prvostupňového správneho orgánu vo svojom rozhodnutí neodstránil. Ţalobca poukazuje na to, ţe jeho vyjadrenie v ktorom vzniesol námietky proti udeleniu súhlasu bolo vyhotovené 03.07.2012, pričom uţ spomínané odborné stanovisko bolo vydané takmer mesiac pred týmto vyjadrením ţalobcu. Ďalej je názoru, ţe Štátna ochrana prírody SR (ďalej len „ŠOP SR―) nie je orgánom verejnej moci a neplatí teda moţnosť posúdiť jej stanovisko ako podklad rozhodnutia. 3. Ţalovaný vo svojom vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 14.08.2015 uviedol, ţe sa nestotoţňuje s názorom ţalobcu o tom, ţe sa prvostupňový súd v rozhodnutí nevyrovnal so ţalobcovými námietkami.
rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sţo/95/2007, ktoré vychádza z ustálenej judikatúry vecí v správnom súdnictve, v prípade, ţe odôvodnenie rozhodnutí, vydaných v správnom konaní sú dostatočne podrobné, zodpovedajúce zákonným poţiadavkám § 47 ods. 3 správneho poriadku, dôvody, ktoré viedli k rozhodnutiu o povolení výnimky alebo vydaní súhlasu, nie je potrebné v odôvodnení rozsudku súdu opakovať. Aj
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a judikatúry Ústavného súdu SR, týkajúcej sa poţiadaviek riadneho odôvodnenia rozsudku súdu, súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať odpoveď na všetky otázky, nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Preto odôvodnenie súdu, ktoré súčasne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Bratislave jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdneho konania a je plne v súlade s ustanovením § 257 ods. 2 O.s.p. Je názoru, ţe ako vyplýva z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia pri skúmaní dôvodnosti vydania súhlasu
2 písm. a/ v znení § 13 ods. 2 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z. z. na výstavbu protipoţiarnej lesnej cesty Suchá a na vydanie súhlasu
4 zákona č. 543/2002 Z. z. na zmenu stavu mokrade v súvislosti s výstavbou tejto 6 4Sžo/161/2015 lesnej cesty, prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí vychádzal zo stanovísk ŠOP SR č. NAPANT/219/2019 zo dňa 20.02.2012, č. VL/NAPANT/361/2012 zo dňa 14.03.2012 a č. ŠOPSR/1936/2012 zo dňa 30.05.2012, v ktorých bola výstavba navrhovanej lesnej cesty posúdená z hľadiska jej dopadov na predmet ochrany dotknutého chráneného územia. Taktieţ ako podklad rozhodnutia slúţilo vyjadrenie bývalého Obvodného úradu ţivotného prostredia v Brezne (ďalej len „OÚ ŢP Brezno―) č. OPaKa 2012/00786Tie zo dňa 24.04.2012 a odborné stanovisko Krajského úradu ţivotného prostredia Banská Bystrica č. 03/2012/584/Ku zo dňa 07.06.
2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.).
1, 2 a 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
1 a 2 O.s.p.,
ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu
tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).
1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť 8 4Sžo/161/2015 len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa pouţijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.
1 O.s.p. pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môţe vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.
1, 2 zákona č. 71/1967 Zb., správny poriadok, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
1, 2, 3 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
2 správneho súdneho poriadku odvolacie konania
piatej časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu,
ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu, lehota nesmie byť kratšia, neţ ustanovuje osobitný právny predpis. 9 4Sžo/161/2015 V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pre pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
4 zákona č. 543/2002 Z. z. na zmenu stavu mokrade, najmä jej úpravu zasypávaním, odvodňovaním, ťaţbou tŕstia, rašeliny, bahna a riečneho materiálu, sa vyţaduje súhlas orgánu ochrany prírody okrem vykonávania týchto činností správcom vodného toku v súlade s osobitným predpisom.
2 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z. z. na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, sa vyţaduje súhlas orgánu ochrany prírody na c) výstavbu lesných ciest a zváţnie,
2 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z. z. na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, sa vyţaduje súhlas orgánu ochrany prírody na
2 písm. a/ v znení § 13 ods. 2 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z. z. vydal súhlas na výstavbu protipoţiarnej lesnej cesty Suchá v katastrálnom území V., v dĺţke 297,29 m, šírke 4 m a zároveň
4 zákona č. 543/2002 Z. z. vydal súhlas na zmenu stavu mokrade zásahom do koryta vodného toku pri budovaní premostenia potoka nachádzajúcej sa v trase uvedenej lesnej ceste. Zároveň vo svojom rozhodnutí určil ţiadateľovi podmienky vykonávania činností zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uviedol, ţe dňa 06.02.2012 obdrţal ţiadosť ţiadateľa o vydanie súhlasu k výstavbe protipoţiarnej lesnej cesty
priloţenej projektovej dokumentácie. Dôvodom výstavby mala byť skutočnosť, ţe existujúca lesná cesta 10 4Sžo/161/2015 bola pripojená v obci na miestnu komunikáciu a úsek cesty vedúci obcou bol nepriechodný pre nákladnú motorovú dopravu, vozidlá pri odvoze dreva daným úsekom iba ťaţko prechádzali a spôsobovali škody na oplotení súkromných záhrad. Bol nemoţný odvoz dreva v celých dĺţkach, zníţená bezpečnosť pohybu chodcov a taktieţ zníţený prechod hasiacich vozidiel v prípade poţiaru. K predmetnej ţiadosti vydala odborné stanovisko Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Správa Národného parku Nízke Tatry dňa 20.02.2012, v ktorom uviedla, ţe navrhovaná trasa zasahuje do územia prírodnej rezervácie Horné Lazy a územia európskeho významu Horné Lazy a preto doporučila časť navrhovanej trasy pretrasovať. Dňa 06.03.2012 sa uskutočnila terénna ohliadka za účasti pracovníkov Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Správy Národného parku Nízke Tatry a ţiadateľa, na ktorej došlo k presnému vytýčeniu hraníc prírodnej rezervácie Horné Lazy v teréne. Následne bolo vydané dňa 14.03.2012 nové stanovisko (Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Správa Národného parku Nízke Tatry), v ktorom sa konštatovalo, ţe výstavbou cesty v časti prírodnej rezervácie Horné Lazy nebude porušený predmet ochrany a ani územie európskeho významu Horné Lazy. Stanoviskom OÚ ŢP v Brezne zo dňa 24.04.2012 bol ţiadateľ upozornený, ţe výstavba danej lesnej cesty a premostenia podlieha súhlasu
4 a § 13 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z. Nakoľko týmto vyjadrením ţiadateľ nebol upozornený, ţe činnosťou, ku ktorej sa dáva vyjadrenie môţe dôjsť k poškodeniu biotopu európskeho národného významu na uskutočnenie jeho činnosti, nebol potrebný súhlas
2 zákona č. 543/2002 Z. z. K podkladom rozhodnutia sa vyjadril ţalobca listom zo dňa 03.07.2012, v ktorom konštatoval, ţe povolením výstavby lesnej cesty v ochrannom pásme prírodnej rezervácie Horné Lazy dôjde k poškodeniu záujmov ochrany prírody a krajiny, dôjde k dlhodobému vyrušovaniu a ohrozovaniu ţivočíšnych druhov a zároveň poukázal na záporné dôsledky výstavby zváţania a preto s výstavbou lesnej cesty nesúhlasil. Vyjadril názor, ţe v prípade, ak by došlo k jej výstavbe a správny orgán by povolil výnimku, bude nutné zmeniť hranice chráneného územia tak, aby sa jeho ochranné pásmo nachádzalo mimo výstavby lesnej cesty. 11 4Sžo/161/2015 Krajský úrad ţivotného prostredia v Banskej Bystrici dňa 07.06.2012 vydal odborné stanovisko na posúdenie vplyvov činností „protipoţiarna lesná cesta Suchá" s tým, ţe sa má nachádzať v geografickej alokácii Nízke Tatry zaradenej do kategórie A - les s vysokým stupňom ohrozenia poţiarom. Predmetná lesná cesta by mala slúţiť potrebám majiteľa lesných pozemkov ako účelová komunikácia. Jej výstavba sa bude vykonávať v blízkosti územia európskeho významu Horné Lazy na území ochranného pásma Národného parku Nízke Tatry a prírodnej rezervácie Horné Lazy, na ktorom platí
dokumentácie ochrany prírody a krajiny a nie je predmetom posudzovania
osobitných predpisov. Výstavba lesnej cesty a jej umiestnenie v území s 3. stupňom ochrany (v ochrannom pásme prírodnej rezervácie
7 zákona č. 543/2002 Z. z.) zákon nezakazuje, ale podmieňuje súhlasom orgánu ochrany prírody a preto nevzhliadol dôvod zmeniť hranice 12 4Sžo/161/2015 ochranného územia tak, aby aj jeho ochranné pásmo bolo mimo výstavby lesnej cesty. Z dôvodu zamedzenia moţnosti negatívnych vplyvov na územie a jeho prírodu boli ţiadateľovi
12 zákona č. 543/2002 Z. z. určené podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny. Proti tomuto rozhodnutiu bolo podané v zákonnej lehote odvolanie ţalobcu zo dňa 09.08.2012, v ktorom poukázal na svoje vyjadrenie k podkladom rozhodnutia z 03.07.
4 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov na základe ţiadosti Urbársko pozemkového spoločenstva Mýto pod Ďumbierom na zmenu stavu mokrade zásahom do koryta vodného toku pri budovaní premostenia potoka, nachádzajúcej sa v trase uvedenej lesnej cesty, potvrdil. Po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd SR s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotoţňuje v celom rozsahu a dodáva, ţe z administratívneho spisu mal za preukázané, ţe ţiadateľovi (účastníkovi konania)
2 písm. a/ v znení § 13 ods. 2 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z. z. vydal prvostupňový správny orgán súhlas na výstavbu protipoţiarnej lesnej cesty Suchá v katastrálnom území V., v dĺţke 297,29 m, šírke 4 m a zároveň
4 zákona č. 543/2002 Z. z. súhlas na zmenu stavu mokrade zásahom do koryta vodného toku pri budovaní premostenia potoka nachádzajúcej sa v trase uvedenej lesnej ceste. Zároveň vo svojom rozhodnutí určil ţiadateľovi podmienky vykonávania činností zabezpečujúcich ochranu prírody a krajiny. Dôvodom výstavby mala byť skutočnosť, ţe existujúca lesná cesta bola pripojená v obci na miestnu komunikáciu a úsek cesty vedúci obcou bol nepriechodný pre nákladnú motorovú dopravu, vozidlá pri odvoze dreva daným úsekom iba ťaţko prechádzali a spôsobovali škody na oplotení súkromných záhrad. Prvostupňový správny orgán si pre svoje rozhodnutie zabezpečil dostatok podkladov, najmä stanovisko Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky zo dňa 14.3.2012, kde v konečnom dôsledku bolo konštatované, ţe povolená činnosť nebude mať výrazne negatívny vplyv na podstatné zmeny v biologickej rozmanitosti, štruktúre a funkcií ekosystémov v dotknutom území a preto námietky ţalobcu týkajúce sa ohrozenia ţivotného prostredia v danej lokalite, najvyšší súd vyhodnocuje ako neopodstatnené. 14 4Sžo/161/2015 V podanom odvolaní ţalobca predostrel tie isté námietky, ktoré uplatnil pred správnym orgánom a ktoré boli aj predmetom podanej ţaloby, pričom tieto boli uţ dostatočne zodpovedané. Rozhodnutia správnych orgánov vychádzali z predloţených stanovísk a iných potrebných podkladov vyţadujúcich zákonom, za ktoré je moţné povaţovať aj dôkazné prostriedky, bez ktorých by vydanie správneho rozhodnutia nebolo moţné. Po posúdení všetkých potrebných podkladov a aplikácii príslušných právnych noriem, najvyšší súd konštatuje, ţe správne orgány náleţite zistili skutkový stav v správnom konaní a vydali rozhodnutia, ktoré majú podstatné náleţitosti a ktoré sú jasné, zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené tak, aby z nich bolo zrejmé, čo sa od účastníkov správneho konania očakáva, resp. akým spôsobom má byť protipoţiarna lesná cesta vybudovaná, boli vydané v súlade so zákonom. Na základe zisteného skutkového stavu, po vyhodnotení odvolacích námietok ţalobcu, Najvyšší súd Slovenskej republiky s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom
2 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a teda rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/8/2013 — 111 zo dňa 15.05.2015 potvrdil ako vecne a právne správny. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd SR
1 v spojitosti s § 250k ods. 1 a § 246c ods. 1 O.s.p.,
ktorého iba úspešný ţalobca má právo na náhradu trov tohto konania, čo však v prejednávanej veci nenastalo a teda súd právo na náhradu trov konania ţalobcovi nepriznal. Rovnako nepriznal náhradu trov odvolacieho konania ani ďalšiemu účastníkovi a to na základe ustálenej judikatúry,
ktorej má v konaní
piatej časti O.s.p. nárok na náhradu trov konania len úspešný ţalobca. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
2 zákona NR SR č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), odvolacie konania
piatej časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. 15 4Sžo/161/2015 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok V Bratislave dňa 1. júla 2016 JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Viera Vraníková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.