Obsah (7)

§ 237§ 238§ 214§ 115a§ 156§ 243b§ 146

Najvyšší súd 2 Cdo 250/2009 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Ing. M. S., bývajúcej v B., prechodne M., proti žalovanému Ing. M. S., býv

§ 237písm.

f/ 2 Cdo 250/2009 3 O.s.p. V závere poukázal aj na to, že pri rozhodovaní o zverení maloletých do osobnej starostlivosti žalobkyne (matky) súd odmietol vykonať dôkaz výsluchom maloletých a neprihliadal ani na ich vyjadrenia a prejavenú vôľu zotrvať v striedavej starostlivosti oboch rodičov. Žalobkyňa vo vyjadrení k mimoriadnemu opravnému prostriedku žalovaného navrhla tento ako neprípustný odmietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, že dovolanie bolo podané včas osobou oprávnenou na tento opravný prostriedok (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr splnenie procesných podmienok, ktoré mu odôvodňujú preskúmať vecnú stránku napadnutého rozhodnutia. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Keďže v posudzovanej veci odvolací súd rozhodoval formou rozsudku, podmienky prípustnosti dovolania upravujú ustanovenia § 238 O.s.p. Tie vymedzujú znaky rozsudkov, pri danosti ktorých zákon umožňuje, aby boli tieto napadnuté dovolaním, a tak preskúmané dovolacím súdom. Ide o prípady, keď dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.), keď smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.). I keby rozhodnutie odvolacieho súdu vykazovalo znaky jedného z rozsudkov, ktoré sú taxatívne vymedzené v ustanoveniach § 238 ods. 1 až 3 O.s.p., nebolo by prípustné vo veciach upravených zákonom o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, okrem rozsudku o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva, alebo o osvojení (§ 238 ods. 4 O.s.p.). 2 Cdo 250/2009 4 V prejednávanej veci dovolateľ napadol rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, pričom sa nejedná o prípad, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu skôr vysloveného v tejto veci. Prípustnosť dovolania teda nemožno vyvodzovať od § 238 ods. 2 O.s.p. Rovnako odvolací súd nevyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, preto dovolanie nie je prípustné ani

§ 238ods.

3 O.s.p. Naviac, prípustnosť dovolania je výslovne vylúčená

§ 238ods.

4 O.s.p. V zmysle § 242 ods. 1 O.s.p. je dovolací súd viazaný rozsahom dovolania a uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane jeho obsahového vymedzenia. Vzhľadom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu skúmať, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., dovolací súd sa súčasne zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. So zreteľom na dovolateľom tvrdenú procesnú vadu zameral sa dovolací súd osobitne na otázku splnenia podmienok prípustnosti dovolania

ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p.

§ 237písm.

f/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky: 1/ odňatie možnosti konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. 2 Cdo 250/2009 5 O taký prípad však v prejednávanej veci nešlo. K odňatiu možnosti konať pred súdom malo

názoru dovolateľa dôjsť tým, že odvolací súd rozhodol o jeho odvolaní proti rozsudku okresného súdu z 2. mája 2007 bez nariadenia pojednávania, hoci s tým dovolateľ výslovne nesúhlasil a na uvedený procesný postup neboli splnené podmienky

§ 214ods.

2 O.s.p.

§ 214ods.

1 O.s.p. (účinného od 15. októbra 2008) na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak a) je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b) súd prvého stupňa rozhodol

§ 115a

bez nariadenia pojednávania, c) to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

§ 214ods.

2 O.s.p. (účinného od 15. októbra 2008) v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Hneď v úvode je potrebné uviesť, že v posudzovanej veci síce odvolacie konanie začalo podaním odvolania žalovaného dňa 17.7.2007 (platil O.s.p. v znení novely č. 273/2007 Z.z. – pozn. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky), keďže odvolací súd o ňom nerozhodol do 14.10.2008, správne vec dokončil

Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom od

1. októbra 2008 (§ 372p ods. 1 O.s.p.). Novela Občianskeho súdneho poriadku č. 384/2008 Z.z., účinná od
2. októbra 2008, na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy zakotvila len tri prípady, v ktorých odvolací súd nemôže meritórne vec rozhodnúť bez pojednávania, a to, keď a/ zistí, že na účely správneho zistenia skutkového stavu je potrebné vykonať alebo zopakovať dôkazy, b/ súd prvého stupňa rozhodol vec bez pojednávania a c/ vyžaduje to dôležitý verejný záujem. Z obsahu spisu je zrejmé (a vyplýva to aj z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu na str. 6 rozsudku), že sa odvolací súd stotožnil s dôvodmi rozsudku súdu prvého stupňa. Mal za to, že okresný súd správne zistil skutkový stav a o veci aj správne rozhodol bez potreby ďalšieho dokazovania. Rozhodnutiu súdu prvého stupňa vo veci predchádzalo viacero pojednávaní a na poslednom z nich (2.5.2007) bolo napokon vyhlásené aj konečné rozhodnutie. Z obsahu spisu zároveň vyplýva, že nejde o vec verejného záujmu, ktorá by sa v rôznych súvislostiach týkala väčšieho okruhu osôb. Odvolací súd preto na jej prejednanie 2 Cdo 250/2009 6 nemusel vytýčiť pojednávanie. Dohovor o ľudských právach a základných slobodách nevyžaduje a ani z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nemožno vysledovať požiadavku, aby sa na všetkých stupňoch súdnej sústavy vykonalo vždy verejné pojednávanie veci. Ak uskutočnil súd prvého stupňa za účelom prejednania veci pojednávanie, odvolací súd v zásade pojednávanie nariaďovať nemusí. Nič však nebráni tomu, aby odvolací súd nariadil pojednávanie, ak to považuje za potrebné. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že tým, že krajský súd vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, aplikujúc § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 372p ods. 1 O.s.p., neodňal žalovanému možnosť konať pred súdom. Týmto postupom nedošlo k znemožneniu realizácie jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Dovolací súd poukazuje na skutočnosť, že i keď sa žalovaný na výzvu okresného súdu (č.l. 368) písomne vyjadril, že nesúhlasí s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania (č.l. 383), odvolací súd bol oprávnený postupom

§ 214ods.

2 O.s.p. rozhodnúť vec bez jej verejného prejednania. Nešlo totiž o prípad výslovne vymedzený v odseku 1 ustanovenia § 214 O.s.p., v ktorom je súdu uložená povinnosť vždy vec verejne prejednať. Ako vyplýva z oznámenia na č.l. 402 spisu, miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli účastníkom oznámené na úradnej tabuli odvolacieho súdu 11. decembra 2008

§ 156ods.

3 O.s.p. Zo strany odvolacieho súdu tak bol aj týmto úkonom dodržaný zákonný postup. Pokiaľ dovolateľ vytýkal odvolaciemu súdu, že nevykonal ním navrhovaný dôkaz (výsluch maloletých), resp. v konaní neprihliadal na vyjadrenia maloletých, treba uviesť, že uvedený dôvod sám osebe prípustnosť dovolania

§ 237O.s.p., konkrétne § 237 písm.

f/ O.s.p. nezakladá. Súdna prax už totiž viackrát judikovala, že nevykonanie dôkazov navrhovaných účastníkom konania nemožno považovať za postup, ktorým súd odníma účastníkovi možnosť konať pred súdom (napr. uznesenie NS SR uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR, ročník 1993, zošit č. 3-4, str. 127, por. č. 37/1993). S poukazom na vyššie uvedené možno teda zhrnúť, že dovolací súd nezistil, že by konanie odvolacieho súdu bolo postihnuté vadou

§ 237písm.

f/ O.s.p., ktorú namietal žalovaný. 2 Cdo 250/2009 7 Keďže dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali prípustnosť dovolania žalovaného

§ 237O.s.p.

a dovolanie nie je prípustné ani

§ 238

O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný prostriedok žalovaného odmietol

§ 243bods.

5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nemohol sa zaoberať napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd

§ 146ods.

1 písm. c/ O.s.p. (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 a § 224 ods. 1 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalobkyni v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy nevznikli. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 30. novembra 2009 JUDr. Martin V l a d i k, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Kišacová