1 O. s. p. Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie navrhovateľa rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, ţe odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové zistenia a na ich základe aj právne závery, ako súd prvého stupňa bez toho, aby vo veci vykonal akékoľvek dokazovanie (zopakovanie alebo doplnenie). Ak sa odvolací súd chcel odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa na základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213 ods. 2 O. s. p. sám v potrebnom rozsahu opakovať a zadováţiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O. s. p. Len takýto postup je v súlade so zásadou priamosti a ústnosti civilného procesu, ktoré zásady zostali zachované aj po účinnosti novely Občianskeho súdneho poriadku vykonané zákonom č. 341/2005 Z. z. Je 2 Cdo 140/2009 3 neprípustné, aby odvolací súd k svojim odlišným skutkovým zisteniam, vedúcim k záveru o nepreukázaní nároku uplatneného navrhovateľom, dospel iba na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa. Krajský súd pre odlišný skutkový záver nezopakoval dokazovanie vyšetrovacím spisom a v rámci neho vykonanými dôkazmi a prehliadol, ţe odporkyňa skartovala spis poistnej udalosti v priebehu konania (návrh bol podaný
1 O. s. p. a § 243d ods. 1 O. s. p. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie odporkyňa. Ţiadala ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietala odňatie jej moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.), pretoţe rozhodnutie krajského súdu neobsahuje riadne a presvedčivé odôvodnenie, ktoré by sa vysporiadalo s jej námietkami a opieralo by sa o konkrétne ustanovenia právnych predpisov a ustanovenia poistnej zmluvy. Navrhovateľ v priebehu konania nešpecifikoval, za krádeţ ktorých konkrétnych vecí sa domáha plnenia. I keď v priebehu konania namietala, ţe výška škody nie je totoţná s právom na plnenie z poistnej zmluvy, súdy niţších stupňov sa týmito námietkami nezaoberali. Podľa jej názoru pre úspešnosť navrhovateľa v konaní bolo potrebné, aby tvrdil skutočnosti, s ktorými právne normy a ustanovenia poistnej zmluvy spájajú vznik práva na plnenie z poistnej zmluvy a aby tieto aj preukázal. Navrhovateľ nepovaţoval skutočnosti uvádzané v dovolaní za dovolacie dôvody v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. Trval na tom, ţe si splnil svoju dôkaznú povinnosť, keď ţiadal pripojiť vyšetrovací spis a nárok ním uplatnený je nesporný. Navrhol dovolanie zamietnuť a priznať mu náhradu trov dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O. s. p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný. Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238 O. s. p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O. s. p.) alebo rozsudok, potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu (§ 238 ods. 3 O. s. p.). 2 Cdo 140/2009 5 V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v § 238 ods. 1 a 3 O. s. p., pretoţe nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolanie nie je prípustné ani podľa ustanovenia § 238 ods. 2 O. s. p. z dôvodu, ţe dovolací súd síce v danej veci rozhodoval, ale nevyslovil právny záver, od ktorého by sa odvolací súd odchýlil. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p. ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. (či to uţ účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O. s. p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto ustanovení dovolací súd nezistil. So zreteľom na odporkyňou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe v prejednávanej veci jej súdom bola odňatá moţnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/ O. s. p.). Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie moţnosti konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. 2 Cdo 140/2009 6 O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O. s. p. významná ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. O takýto prípad v danej veci nejde. Pokiaľ odporkyňa namieta, ţe odňatie moţnosti konať pred súdom spočíva v odopretí jej práva na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (IV. ÚS 115/03) a pokiaľ tvrdí nedostatky týkajúce sa odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu a vyporiadania sa s jej námietkami, dovolací súd uvádza, ţe právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi účastníkov, avšak s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, ÚS 352/06, III. ÚS 12/07, IV. ÚS 163/08, II. ÚS 220/08). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne a jasne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, ktorá norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 O. s. p.). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Aj podľa názoru dovolacieho súdu právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, ţe súd musí dať podrobnú odpoveď na kaţdý argument účastníka konania, z odôvodnenia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia. Vychádzajúc z uvedeného a poukazujúc na konkrétnu obsahovú, vecnú a právnu stránku dotknutých súdnych rozhodnutí, dovolací súd dospel k záveru, ţe právo odporkyne na riadne odôvodnenie porušené nebolo. 2 Cdo 140/2009 7 Odôvodnenie napadnutého rozsudku odvolacieho súdu obsahuje zhrnutie odvolacích námietok odporkyne a odvolací súd konštatuje, ţe súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci, vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil, na ktoré odôvodnenie poukazuje a s ktorým sa v celom rozsahu stotoţňuje. Podrobnosť skutkových zistení a právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa je pritom zjavná. V prípade, ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáţe na dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáţe na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, pretoţe rozhodnutie odvolacieho súdu zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorým tak tvorí jeden celok. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu takéto odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu (aj v nadväznosti na ním potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa) v potrebnej miere vysvetľuje, čo povaţoval odvolací súd za rozhodujúce pre posúdenie dôvodnosti nároku uplatneného navrhovateľom proti odporkyni. Pritom rozsudok súdu prvého stupňa bol vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnený (aj čo do právneho posúdenia veci). Uviedol, ktoré skutkové zistenia povaţoval za relevantné a ako ich mal preukázané (z akých dôkazov vychádzal), aké právne normy aplikoval a z akých dôvodov neprihliadol na (skutkové a právne) argumenty odporkyne pri svojom závere o opodstatnenosti nároku navrhovateľa. Vychádzajúc z uvedeného moţno uzavrieť, ţe v danej veci dovolanie odporkyne nesmeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, keďţe nie je podané proti ţiadnemu z rozhodnutí uvedených v § 238 ods. 1 aţ 3 O. s. p., v dovolacom konaní nevyšli najavo procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O. s. p. a nepreukázala sa odporkyňou tvrdená existencia procesnej vady v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie odporkyne podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
5 O. s. p. odmietol a riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia. V dovolacom konaní vzniklo úspešnému navrhovateľovi právo na náhradu trov dovolacieho konania proti odporkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O. s. p.
1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p. ). Dovolací súd mu priznal ich náhradu, ktorá spočíva v odmene advokáta za jednu právnu sluţbu, ktorú mu poskytol vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu (§ 14 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb). Sadzbu tarifnej odmeny určil podľa § 10 ods. 1 2 Cdo 140/2009 8 tejto vyhlášky vo výške 121,17 €, čo spolu s DPH 23,02 € a s náhradou za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné 6,95 € predstavuje spolu 151,14 €. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 29. októbra 2009 JUDr. Martin Vladik, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Kišacová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.