Najvyšší súd 15XCdo/190/2016 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: P., s. r. o., so sídlom P., IČO: X., právne zastúpeného advokátskou spoločnosťou F., so sídlom G., IČO: X., proti žalovanej: S., so sídlom Ž., o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota, pod sp. zn. 14C/182/2012, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
- júna 2015, č. k. 41Co/203/2015-111, takto r o z h o d o l : I. Dovolanie žalobcu o d m i e t a . II. Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e : Okresný súd Rimavská Sobota uznesením zo dňa
- novembra 2013, č. k. 14C/182/2012-21, uložil žalobcovi povinnosť v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia zaplatiť súdny poplatok vo výške 66 eur za vznesenú námietku zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Zároveň žalobcu poučil, že ak súdny poplatok v určenej lehote nezaplatí, bude ho súd vymáhať. 2 15XCdo/190/2016 Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, uznesením zo dňa
- júna 2015, č. k. 41Co/203/2015-111, uznesenie okresného súdu potvrdil. Odvolací súd postup okresného súdu, ktorým žalobcovi uznesením vyrubil súdny poplatok za vznesenú námietku zaujatosti podľa Položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 66 eur označil za správny. Konanie o náhrade majetkovej škody je vecne oslobodené od poplatku podľa ust. § 4 ods. 1 písm. k/ Zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom do
- septembra
- Konanie o námietke zaujatosti je však samostatným konaním, a teda poplatková povinnosť vznikla žalobcovi podaním námietky zaujatosti podľa ust. § 5 ods. 1 písm. g/ Zákona o súdnych poplatkoch, pričom vecné oslobodenie od poplatku sa nevzťahuje na zákonnú povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa Položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov. Odvolací súd zároveň poukázal na názor Ústavného súdu Slovenskej republiky vyjadrený v uzneseniach č. k. I. ÚS 446/2013 zo dňa
- júla 2013, č. k. I. ÚS 534/2013 zo dňa
- septembra
- Podľa názoru odvolacieho súdu uloženie povinnosti žalobcovi súdom prvého stupňa zaplatiť súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti bolo vecne správne, a preto uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadol žalobca dovolaním, v ktorom žiadal zrušiť rozhodnutia oboch súdov nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil tým, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný (§ 237 písm. e/ O. s. p.), účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.) a vo veci rozhodoval vylúčený sudca a súd bol nesprávne obsadený (§ 237 písm. g/ O. s. p.). Za nepodanie návrhu na začatie konania považoval nepodanie námietky zaujatosti, pretože to nebolo obsahom jeho vôle. Za odňatie možnosti konať pred súdom považoval údajnú prekvapivosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. Rozhodovanie vylúčeným sudcom v konaní pred súdom prvého stupňa vyvodzoval z toho, že išlo o sudcu súdu, ktorého nezákonným postupom mu mala byť spôsobená žalovaná ujma. Odvolaciemu súdu napokon vyčítal aj nesprávnosť jeho záveru, podľa ktorého sa vecné oslobodenie konania od súdnych poplatkov nevzťahuje na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania zastúpený v súlade 3 15XCdo/190/2016 s § 241 ods. 1 veta druhá O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho istého dovolateľa – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 1Cdo/122/2014, 1Cdo/264/2013, 3Cdo/534/2014, 4Cdo/132/2014, 4Cdo/229/2014, 4Cdo/235/2014, 4Cdo/380/2014, 4Cdo/424/2014, 5Cdo/295/2014, 5Cdo/311/2014, 6Cdo/120/2014, 6Cdo/304/
- Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza. Vzhľadom na to, že dovolanie žalobcu podľa § 237 a § 239 O. s. p. prípustné nie je, najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p., § 151 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave,
- júna 2016 JUDr. Beata Miničová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Katarína Helleschová