← Slovensko

o vyrovnanie dedičských podielov

Najvyšší súd 4 M Cdo 14/2009 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ D. G., bývajúcej v C.C., 2/ E. P., bývajúcej v C.C.X, 3/ MUDr. J. Š., b

§ 243fods.

1 písm. c/ O.s.p. K mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora sa vyjadril ţalobca 5/, ktorý navrhol mimoriadne dovolanie zamietnuť. Uviedol, ţe v ţalobe ţiadal o vyrovnanie dedičských podielov iba z poľnohospodárskeho majetku tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 1 písm. b/ zák. č. 293/1992 Zb. a nie z nehnuteľností, ktoré podliehajú domovému majetku. Poukázal na to, ţe uvedený zákon „neobnovuje dedičské konania, nie je jeho pokračovaním a ani ho nenahrádza“. Z tohto dôvodu je irelevantné sa touto parcelou zaoberať. Rozsudok krajského súdu povaţoval preto za vecne správny. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, ţe tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g O.s.p.) na základe podnetu účastníkov konania (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.), a ţe je prípustné (§ 243f ods. 2 a contrario), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p.

§ 243aods.

1 O.s.p.) preskúmal rozsudok v napadnutej časti a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie je opodstatnené. V posudzovanej veci odvolací súd vychádzal v podstate z právneho názoru, ţe v konaní o vyrovnanie dedičských podielov (§ 13 a nasl. zák. č. 293/1992 Zb.), nie je moţné započítať dar na dedičský podiel, ak pozemok ako predmet darovania nemá povahu poľnohospodárskeho alebo lesného pozemku. Riadiac sa týmto právnym názorom nevzal pri vyrovnaní dedičských podielov do úvahy skutočnosť, ţe právny predchodca ţalobcov G. Š. dostal z majetku svojho otca M. Š. v roku X. pozemok parc. č. X. z vl. č. X. (išlo o zastavaný pozemok). Podľa dovolacieho súdu tento právny názor odvolacieho súdu nie je správny. Podľa § 13 zák. č. 293/1992 Zb. ak pri vyporiadaní dedičstva podľa doterajších predpisov došlo k nadobudnutiu poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov poručiteľa len jedným alebo niektorým z dedičov len preto, ţe išlo o pozemky v uţívaní socialistickej organizácie podľa osobitných predpisov a došlo tým k zníţeniu podielov ostatných dedičov v porovnaní s nadobúdateľom týchto pozemkov alebo k opomenutiu dedičov, má oprávnená 5 4 M Cdo 14/2009 osoba právo ţiadať od povinných osôb vyrovnanie svojho dedičského podielu v lehote do 30. júna 1993; inak právo zaniká. Podľa § 16 ods. 1 veta prvá zák. č. 293/1992 Zb. ak medzi oprávnenou osobou a povinnou osobou nedôjde k dohode podľa § 15 ods. 1, rozhodne o vyrovnaní dedičských podielov na návrh oprávnenej osoby súd. Podľa § 16 ods. 2 zák. č. 293/1992 Zb. povinná osoba je v konaní pred súdom oprávnená uplatniť proti oprávnenej osobe všetky námietky, ktoré mohla uplatniť v konaní o prejednaní dedičstva. Podľa § 484 OZ súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov. Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za ţivota poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania; ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok. Pri dedení zo závetu treba toto započítanie urobiť, ak na to dal poručiteľ príkaz, alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému v ustanovení § 479 neodôvodnene zvýhodnený. Obdobnú úpravu o započítaní do zákonného podielu malo i ustanovenie § 533 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka z roku 1950, zákona č. 141/1950 Zb. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, ţe zákon uprednostňuje uskutočnenie vyrovnania dedičských podielov formou dohody medzi oprávnenou a povinnou osobou. Len v prípade, ak k takejto dohode nedôjde, rozhodne o vyrovnaní dedičských podielov na návrh oprávnenej osoby súd. Predpokladom úspešnosti takejto ţaloby je, okrem ţiadosti podanej oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, ţe pri vyporiadaní dedičstva podľa doterajších predpisov nadobudol poľnohospodárske alebo lesné pozemky poručiteľa len jeden z dedičov (niektorí z dedičov), ţe išlo o pozemky v uţívaní socialistickej organizácie podľa osobitných predpisov a ţe tým došlo k zníţeniu podielov ostatných dedičov. Z dikcie ustanovenia § 16 ods. 2 citovaného zákona je zrejmé, ţe v konaní o vyrovnaní dedičských podielov má povinná osoba právo uplatniť proti oprávnenej osobe, a to treba zdôrazniť, všetky námietky, ktoré mohla uplatniť v konaní o prejednaní dedičstva. Pri dedení zo zákona pripúšťa zákon moţnosť, aby sa dedičovi do jeho podielu započítalo to, čo za poručiteľovho ţivota od neho bezodplatne dostal s výnimkou obvyklého darovania. To znamená, ţe zákonný dedič môţe v konaní o prejednaní dedičstva voči dedičovi, ktorý má 6 4 M Cdo 14/2009 započítaciu povinnosť, uplatniť započítanie darov do jeho zákonného podielu a teda, ţe aj v konaní o vyrovnanie dedičských podielov sa povinná osoba môţe dovolať námietky započítania daru proti oprávnenej osobe. Generálny prokurátor správne uvádza, ţe ustanovenie § 484 OZ (obdobne ani § 533 zákona č. 141/1950 Zb.) moţnosť započítania darov do dedičského podielu neobmedzuje podľa druhu majetku (napr. na moţnosť započítania iba poľnohospodárskeho a lesného majetku). Dovolací súd sa preto stotoţňuje s jeho záverom, ţe podľa tohto zákonného ustanovenia predmetom započítania daru do dedičského podielu môţe byť akýkoľvek majetok, ktorý dedič od poručiteľa bezplatne dostal. Započítaním takéhoto majetku v konaní o vyrovnanie dedičských podielov tu nejde o obnovenie dedičského konania, ani o jeho nahradenie a pod., ako to nesprávne interpretujú ţalobcovia. Odvolací súd dospel preto k nesprávnemu právnemu názoru, podľa ktorého v konaní o vyrovnanie dedičských podielov (§ 13 a nasl. zák. č. 293/1992 Zb.), je moţné urobiť započítanie daru na dedičský podiel len za predpokladu, ţe predmetom darovania boli poľnohospodárske a lesné pozemky. Generálny prokurátor preto opodstatnene namietal, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu v jeho napadnutej časti je v rozpore so zákonom a teda, ţe je daný dovolací dôvod v zmysle § 243e O.s.p.

§ 243fods.

1 písm. c/ O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok krajského súdu v jeho napadnutej časti zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie (§ 243i ods. 2 O.s.p.

§ 243bods.

2 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 24. novembra 2010 JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.