1 písm. e/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) uloţená pokuta vo výške 3300 € za uţívanie 3 ks neoznačených reklamných zariadení typu billboard na Dolnozemskej ceste v Bratislave, a to 1 ks na pozemku parc. č. X. v období od
ktorých ţalobca uţíval, resp. „berie úţitky“ z predmetných reklamných zariadení, čo je preukázané fakturáciou platieb, súvisiacich s prenájmom predmetných reklamných zariadení, za poskytované sluţby konečným klientom. Dospel k záveru, ţe ţalobca svojím konaním porušil viackrát zákon, keď na pozemku parc. č. X., k.ú. P. uţíval 1 ks reklamného zariadenia typu billboard, a na pozemku parc. č. X., k.ú. P. uţíval 2 ks reklamných zariadení typu billboard, a to bez príslušných povolení stavebného úradu, čím naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu v zmysle § 106 ods. 1 písm. e/ stavebného zákona. 8Sžo/171/2015 3 Za nedôvodnú označil aj námietku ţalobcu, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného nespĺňa zákonné poţiadavky na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Poukázal na skutočnosť, ţe z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) vyplýva, ţe tak ESĽP ako aj ústavný súd venujú veľkú pozornosť otázkam práva na spravodlivý proces, súčasťou ktorého je aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Ústavný súd vo svojej judikatúre zdôrazňuje (napr. I. ÚS 241/07, I. ÚS 402/08, I. ÚS 342/2010), ţe nezávislosť rozhodovania orgánov verejnej moci sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Jedným z týchto princípov, predstavujúcich súčasť práva na riadny proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní, je aj povinnosť presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náleţite odôvodniť. Rovnako ESĽP pripomína, ţe rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (Garcia Ruiz c. Španielsko z
ktorého tieto ţiadnym spôsobom nepreukazujú tvrdenia ţalobcu, čo pokladal za rozporné s obsahom predloţených dôkazov. Ďalej namietal nesprávnosť záveru krajského súdu, ktorý uznal ţalobcu za zodpovedného za uţívanie reklamných zariadení bez príslušného povolenia, a to napriek tomu, ţe ţalobca sa svojím konaním nedopustil porušenia ţiadneho ustanovenia stavebného zákona a ţiadnej povinnosti z neho vyplývajúcej. Súdu prvého stupňa taktieţ vyčítal, ţe nerešpektoval svoju povinnosť riadne a presvedčivo odôvodniť rozsudok, čím ţalobcovi odoprel právo dozvedieť sa o príčinách jeho rozhodnutia. Zároveň nesúhlasil s postupom krajského súdu, ktorý
ţalobcu nerešpektoval zákonom určený postup konania v prípade preskúmavania rozhodnutia ţalovaného o uloţení sankcie, keď pri preskúmavaní jeho rozhodnutia vychádzal zo skutkového stavu zisteného ţalovaným, hoci ním nebol viazaný. 8Sžo/171/2015 5 Za nesprávny označil záver krajského súdu, ţe ţalobca v konaní ţiadnym spôsobom nepreukázal, ţe predmetné reklamné zariadenia neuţíval a dokonca nepreukázal ani skutočnosť, ţe predmetné reklamné zariadenia vlastnila spoločnosť A-linea s.r.o., čo nepreukazuje ani predloţená rámcová zmluva o zabezpečení prenájmu reklamného priestoru na reklamných zariadeniach uzatvorená medzi spoločnosťou A-linea s.r.o. a ţalobcom dňa
aktuálneho stavu reklamných zariadení“. Uvedené ustanovenie Zmluvy odkazuje na prílohy, v ktorých budú
stanovených kritérií identifikované reklamné zariadenia spoločnosti A-linea s.r.o., ktoré poskytne ţalobcovi za účelom splnenia svojho záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy. V deň uzatvorenia Zmluvy t.j.
identifikačných znakov
zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv. Pri kaţdom z reklamných zariadení je v prílohe č. 1 uvedená lokalita, v ktorej sa reklamné zariadenie nachádza, teda
ţalobcu nie je moţné mať pochybnosti, ţe reklamné zariadenia nie sú totoţné s tými, za uţívanie ktorých mu bola uloţená pokuta. Ďalej uviedol, ţe za účelom preukázania svojho tvrdenia, ţe vlastníkom reklamných zariadení je iný subjekt, a to spoločnosť A-linea s.r.o., predloţil súdu prvého stupňa okrem Zmluvy a príloh aj faktúry, ktoré spoločnosť A-linea s.r.o. vystavila ţalobcovi. Nestotoţnil sa ani so záverom krajského súdu, ţe ani predloţené faktúry nesvedčia o preukázaní vlastníctva spoločnosti A-linea s.r.o. k reklamným zariadeniam, a to z dôvodu, ţe v predloţených faktúrach nie je špecifikovaný predmet nájmu, uvedený je len celkový počet reklamných zariadení, cena prenájmu a obdobie prenájmu. Nesúhlas vyjadril z dôvodu, ţe faktúry, ktoré ţalobca vystavil konečným uţívateľom sú vystavené obdobným spôsobom ako faktúry 8Sžo/171/2015 6 vystavené spoločnosťou A-linea s.r.o., teda ţe v nich nie je priamo špecifikovaný predmet nájmu (len odkaz na objednávku), len počet reklamných zariadení, cena prenájmu a obdobie prenájmu. Preto ak by ţalobca prisvedčil tomuto názoru súdu prvého stupňa, potom by ani faktúry vystavené ţalobcom koncovým uţívateľom nemohli preukazovať, ţe ţalobca uţíva reklamné zariadenia. Mal za to, ţe aj táto skutočnosť je dôkazom nedostatočného zistenia skutočného stavu veci správnymi orgánmi, pričom súd prvého stupňa vychádzal zo stavu zisteného správnymi orgánmi, teda v konaní pred ním neboli odstránené nedostatky a nebol spoľahlivo zistený skutkový stav tvoriaci podklad pre vydanie rozsudku. Krajskému súdu vyčítal, ţe nesprávne vyhodnotil predloţené faktúry, keď nezohľadnil skutočnosť, ţe tieto sa priamo odvolávajú na Zmluvu, a preto nie je potrebné opätovne definovať predmet nájmu. V uvedenom videl pochybenie súdu prvého stupňa, ktorý
ţalobcu nesprávne vyhodnotil predloţené listinné dôkazy, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Tvrdil, ţe krajský súd si nesplnil povinnosť spoľahlivo zistiť skutkový stav, rozsudok je zaloţený na nesprávnych skutkových zisteniach a svojím konaním neodstránil nedostatky preskúmavaných rozhodnutí, pri vydaní ktorých správne orgány nepostupovali v súlade s § 3 ods. 5 a § 32 ods. 1 správneho poriadku. Taktieţ namietal, ţe rozsudok je prekvapivým rozhodnutím, a to z dôvodu, ţe krajský súd vyhodnotením predloţených listinných dôkazov dospel ku skutkovým zisteniam, ktoré z nich nevyplývajú. Pochybenie krajského súdu ţalobca videl aj v nesprávnom právnom posúdení veci. Poukázal na skutočnosť, ţe do zmluvného vzťahu so spoločnosťou A-linea s.r.o. vstúpil v okamihu, keď reklamné zariadenia uţ umiestnené boli, pričom povinnosť
1 stavebného zákona má stavebník, ktorým ţalobca nebol. Ţalobca si uţ umiestnené reklamné zariadenia prenajal v súlade s podmienkami
Zmluvy. Na základe uvedeného tvrdil, ţe sa nemohol dopustiť porušenia § 71 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona, pretoţe to vyjadruje povinnosti viaţuce sa k umiestňovaniu informačných, reklamných a propagačných zariadení, čo ale ţalobca nikdy neuskutočňoval. Súčasne tvrdil, ţe ţalobcu nemôţu zaťaţovať ani povinnosti vyplývajúce z § 55 vyhlášky Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických poţiadavkách na stavby uţívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, nakoľko ţalobca reklamné zariadenia neumiestňoval, ale ich uţíval v súlade so Zmluvou, a teda ani povinnosti vyplývajúce z tejto vyhlášky sa nevzťahujú na ţalobcu. 8Sžo/171/2015 7 Následne dal do pozornosti, ţe správny delikt v zmysle § 106 ods. 1 písm. e/ stavebného zákona má dve skutkové podstaty, a to uskutočnenie informačného, reklamného alebo propagačného zariadenia bez predpísaného povolenia, ako aj uţívanie takéhoto zariadenia bez povolenia. Zdôraznil, ţe ţalobca svojím konaním nemohol naplniť prvú skutkovú podstatu tohto správneho deliktu, nakoľko nikdy nevystupoval v pozícii stavebníka. Druhá skutková podstata spočíva v uţívaní týchto zariadení bez predpísaného povolenia. Z uvedeného dôvodu
ţalobcu zodpovednosť za stav, keď vo vzťahu k týmto zariadeniam nebolo vydané stavebné povolenie, nesie stavebník ako subjekt, ktorý tieto zariadenia umiestnil, pretoţe ten je povinný v súlade s § 58 ods. 1 stavebného zákona podať ţiadosť o stavebné povolenie. Ţalobca nesúhlasil ani so záverom krajského súdu,
ktorého ţalovaný ako kritérium pre zaloţenie zodpovednosti za správny delikt
1 písm. e/ stavebného zákona určil prospech z uţívania (zisk). Namietal, ţe odvodiť zodpovednosť na základe kritéria prospechu nie je moţné, a to z dôvodu, ţe všetky zúčastnené subjekty mali v tomto prípade prospech, nielen samotný ţalobca. Ďalej namietal, ţe v zmysle § 250i ods. 2 OSP nebol krajský súd viazaný skutkovým stavom zisteným ţalovaným a bol povinný postupovať tak, aby bol spoľahlivo zistený skutkový stav veci tvoriaci základ pre vydanie rozhodnutia. Mal za to, ţe konanie súdu prvého stupňa predchádzajúce vydaniu rozsudku nespĺňa tieto poţiadavky. Dodal, ţe ak nebol spoľahlivo zistený skutkový stav veci, táto skutočnosť má za následok aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia. V závere odvolania namietal vadu nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia. Poukázal na skutočnosť, ţe uţ v podanej ţalobe uviedol, ţe rozhodnutie ţalovaného nespĺňa atribúty kladené správnym poriadkom na odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu. Taktieţ namietal, ţe ţalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal s dôvodmi odvolania ţalobcu, nedoplnil dokazovanie a odôvodnenie jeho rozhodnutia je prepísaním odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Krajskému súdu vyčítal, ţe sa ţiadnym spôsobom nevysporiadal s tvrdeniami ţalobcu o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia, len uviedol, ţe neprisvedčil ani námietke ţalobcu o nesplnení zákonnej poţiadavky na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Vyslovil, ţe krajský súd týmto 8Sžo/171/2015 8 porušil právo ţalobcu na spravodlivý proces, nakoľko právo na riadne odôvodnenie je jeho súčasťou a zároveň predstavuje vadu konania v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ OSP, keď bola ţalobcovi ako účastníkovi konania odňatá moţnosť konať pred súdom. Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 141/2013-71 zo dňa 11. júna 2015 potvrdiť. Odvolanie povaţoval za nedôvodné. Uviedol, ţe s namietanými skutočnosťami sa dostatočným a zákonným spôsobom ţalovaný vysporiadal uţ v napadnutom rozhodnutí, keď ich vyhodnotil ako nedôvodné. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25. augusta 2016 (§ 156 ods. 1 a 3 OSP). Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Bratislave, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu vychádzajúc z ustanovenia § 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP nezistil ţiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Najvyšší súd v zásade sa stotoţniac s týmito závermi k námietke ţalobcu uvedenej v odvolaní uvádza nasledovné: V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb (§ 244 ods. 1 OSP). Súdy v správnom súdnictve prejednávajú na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). 8Sžo/171/2015 9 Preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v správnom súdnictve je ovládané dispozičnou zásadou (§ 249 ods. 2 OSP).
2 OSP, ak správny orgán
osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1), alebo rozhodol o uloţení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môţe vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy uţ vykonané správnym orgánom, alebo vykonať dokazovanie
tretej časti druhej hlavy. Citované ustanovenie § 250i ods. 2 OSP je faktickou transpozíciou poţiadavky, tzv. „plnej jurisdikcie“, ako atribútu práva na spravodlivý proces. Súd pri svojom rozhodovaní tak nie je obmedzený v skutkových otázkach len tým, čo tu zistil správny orgán, a to ani čo do rozsahu vykonaných dôkazov, ani ich obsahu a hodnotenia zo známych hľadísk závaţnosti, zákonnosti a pravdivosti. Súd teda celkom samostatne a nezávisle môţe hodnotiť správnosť a úplnosť skutkových zistení urobených správnym orgánom, a ak pritom zistí skutkové či (procesné) právne deficity, môţe reagovať jednak tým, ţe uloţí správnemu orgánu ich odstránenie, nahradenie alebo doplnenie, alebo tak urobí sám. Krajský súd i keď bez výslovného odkazu na citované zákonné ustanovenie § 250i ods. 2 OSP v konaní
neho i
zhora uvedených zásad postupoval majúc skutkový stav veci správnymi orgánmi za dostatočne zistený a naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu za dostatočne preukázané. I v konaní o uloţenie sankcie úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v správnom súdnictve je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náleţitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné 8Sžo/171/2015 10 pochybenia správneho orgánu namietané v ţalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP). Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal zrušenia rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu a vrátenia veci na ďalšie konanie, ktorým rozhodnutím ţalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým správny orgán prvého stupňa uloţil ţalobcovi
1 písm. e/ stavebného zákona pokutu, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konanie im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal s námietkami uvedenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup ţalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím ţalovaný správny orgán rozhodoval s konečnou platnosťou o pokute uloţenej ţalobcovi
1 písm. e/ stavebného zákona.
1 písm. e/ stavebného zákona stavebný úrad alebo inšpekcia uloţí pokutu do 400 000 Sk právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá uskutočňuje alebo uţíva informačné, reklamné alebo propagačné zariadenia bez predpísaného povolenia alebo v rozpore s ním.
1 písm. c/ stavebného zákona povolenie stavebného úradu vyţadujú, pokiaľ na to nie sú príslušné
osobitných predpisov iné orgány informačné, reklamné a propagačné zariadenia, pokiaľ sa umiestňujú na miestach viditeľných z verejných priestorov a pokiaľ sú spojené so stavbou alebo pozemkom.
1, 2 stavebného zákona podať ţiadosť o povolenie terénnych, ťaţobných a im podobných alebo s nimi súvisiacich prác, informačných, reklamných 8Sžo/171/2015 11 a propagačných zariadení je oprávnený vlastník pozemku alebo ten, kto má iné oprávnenie uţívať pozemok na poţadovaný účel. Podať ţiadosť o povolenie informačných, reklamných a propagačných zariadení je oprávnená aj právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá má písomnú dohodu s vlastníkom stavby či pozemku alebo s tým, kto má časove neobmedzené právo uţívať stavbu či pozemok, na ktorom sa má zariadenie umiestniť.
stavebného zákona na konanie o povolení terénnych úprav, ťaţobných a im podobných alebo s nimi súvisiacich prác, informačných, reklamných a propagačných zariadení sa vzťahujú primerane ustanovenia oddielu 4.
stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní (správny poriadok). Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyţadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vţdy príleţitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely (§ 3 ods. 1, 2, 4 správneho poriadku). Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (§ 32 ods. 1, 2 správneho poriadku). 8Sžo/171/2015 12
správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náleţitosti. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe správne orgány oboch stupňov postupovali v správnom konaní náleţite v intenciách citovaných právnych noriem, v konaní postupovali v súčinnosti so ţalobcom ako účastníkom konania, vo veci si zadováţili dostatok skutkových okolností relevantných pre vydanie rozhodnutia, zo skutkových okolností vyvodili správny právny záver a svoje rozhodnutia taktieţ riadne odôvodnili, z ktorých dôvodov súd prvého stupňa postupoval správne a v súlade so zákonom, keď ţalobu zamietol
1 OSP. Medzi účastníkmi ostala sporná aplikácia ustanovenia § 71 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona, ako základný predpoklad uloţenia sankcie za správny delikt v zmysle § 106 ods. 1 písm. e/ stavebného zákona, keď správne orgány oboch stupňov tvrdili, ţe ţalobca sa dopustil správneho deliktu tým, ţe uţíval reklamné zariadenia bez povolenia stavebného úradu a ţalobca tvrdil, ţe nie je vlastníkom reklamných zariadení, teda nemohol mať vedomosť o nesplnení si povinnosti ţiadať povolenie stavebného úradu, z ktorých dôvodov odvolací súd zameral svoju pozornosť k preukázaniu skutku a k správnosti aplikácie právnej normy ustanovenej v § 71 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona. Odvolací súd z predloţeného spisu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis ţalovaného správneho orgánu zistil, ţe ţalovaný správny orgán preskúmavaným rozhodnutím zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa Mestskej časti Bratislava – Petrţalka č. UKSP-14239-AQ/12-Ko 23 zo dňa 31. októbra 2012, ktorým táto
1 písm. e/ stavebného zákona uloţila ţalobcovi pokutu vo výške 3300 € za porušenie § 71 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona, ktorého sa dopustil tým, ţe uţíval 3 ks neoznačených reklamných zariadení typu billboard na Dolnozemskej ceste v Bratislave, a to 1 ks na pozemku parc. č. X. v období od
osobitných predpisov iné orgány, informačné, reklamné a propagačné zariadenia, ak sa umiestňujú na miestach viditeľných z verejných priestorov a sú spojené so stavbou alebo pozemkom. Novelou stavebného zákona (zákonom č. 229/1997 Z. z.) došlo k výraznému rozšíreniu rozhodovacej právomoci obce, ktorá vykonáva činnosť stavebného úradu na úseku informačných, reklamných a propagačných zariadení. Poţiadavky na zariadenia pre informácie, reklamu a propagáciu sú zakotvené v § 55 vyhlášky Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z. o všeobecných technických poţiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických poţiadavkách na stavby uţívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Pri ich umiestňovaní a povoľovaní sa posudzuje predovšetkým ich estetické pôsobenie, bezpečnosť, funkcia a ich stabilita. V zmysle uvedenej právnej úpravy informačné, reklamné a propagačné zariadenie nesmie svojím vyhotovením a umiestnením rušiť krajinný ráz, ohrozovať verejnú bezpečnosť a poriadok, brániť rozhľadu na pozemnej komunikácii a na ceste, nad prípustnú mieru obťaţovať okolie a obytné prostredie hlukom alebo osvetlenie. Umiestnením a prevádzkou zariadenia nesmie vzniknúť na pozemnej 8Sžo/171/2015 14 komunikácii, verejnej ploche a verejnom priestranstve prekáţka pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. V ochrannom pásme vodného toku, ţelezničnej dráhy, pozemnej komunikácie a v dosahu chránenej pamiatky, prírodného osobitne chráneného územia a pri významnom rekreačnom alebo kúpeľnom zariadení sa môţe informačné, reklamné a propagačné zariadenie umiestniť, ak sú splnené podmienky
príslušných osobitných predpisov. (Napríklad zákon č. 49/2002 Z. z., zákon č. 135/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov). Informačné, reklamné a propagačné zariadenie umiestnené na budove musí byť prispôsobené jej architektúre a nesmie rušiť základné členenie priečelia a jeho významné detaily. Z uvedenej právnej úpravy vyplýva povinnosť vlastníka, nájomcu alebo iného zriaďovateľa informačného, reklamného a propagačného zariadenia si vyţiadať povolenie od stavebného úradu, pokiaľ uvedené zariadenie umiestňuje na miestach viditeľných z verejných priestorov a pokiaľ sú spojené so stavbou alebo pozemkom a povinnosť stavebného úradu pri vydávaní takéhoto povolenia postupovať v zmysle právnej úpravy ustanovenej v oddiele 5 druhej časti stavebného zákona upravujúcej povolenie terénnych úprav, prác a zariadení (§§ 71 aţ 74), na ktoré konanie v zmysle § 73 stavebného zákona sa primerane vzťahujú ustanovenia oddielu 4, upravujúceho povoľovanie stavieb, zmien stavieb a udrţiavacích prác. Zákonodarca v právnej norme § 71 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona ustanovuje zákonné podmienky pre umiestnenie a uţívanie predmetných zariadení tak, ţe pre ich umiestnenie sa vyţaduje povolenie stavebného úradu, ak sú spojené so stavbou alebo pozemkom. Odvolací súd ďalej poukazuje na znenie ustanovenia § 106 ods. 1 písm. e/ stavebného zákona, v ktorom je špecifikovaný subjekt spôsobilý spáchať správny delikt, za ktorý je ţalobca v prejednávanej veci postihnutý. Z dikcie citovaného ustanovenia stavebného zákona vyplýva povinnosť stavebného úradu uloţiť pokutu za spáchanie tohto správneho deliktu právnickej osobe, ktorá uţíva informačné, reklamné alebo propagačné zariadenia bez predpísaného povolenia. Z uvedeného dôvodu odvolací súd povaţoval za právne irelevantné tvrdenia ţalobcu, ţe nemohol mať vedomosť o nesplnení si povinnosti ţiadať povolenie stavebného úradu, nakoľko nie je vlastníkom reklamných zariadení. Zákonodarca v právnej norme § 106 ods. 1 8Sžo/171/2015 15 písm. e/ stavebného zákona ustanovuje ako zákonnú podmienku vyţiadať si povolenie stavebného úradu aj pre právnickú osobu, ktorá uţíva informačné, reklamné alebo propagačné zariadenia bez predpísaného povolenia. Vôľou zákonodarcu uvedenou právnou úpravou bolo, aby stavebný úrad tieto zariadenia posudzoval z hľadísk vyššie uvedených a tým zabezpečoval ochranu záujmov verejného významu v obci. Taktieţ odvolací súd neprihliadol na námietku ţalobcu, ţe nebol spoľahlivo zistený skutkový stav veci, ktorá skutočnosť má za následok aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Odvolací súd ďalej uvádza, ţe aplikácia zásady spoľahlivého zistenia skutočného stavu správnym orgánom musí byť taká, aby sa súčasne neprimerane nezvyšovali trovy konania a aby nedochádzalo k prieťahom v konaní. Práve riadne objasnenie faktov, resp. skutočností súvisiacich s predmetom konania prispieva veľkou mierou k správnosti rozhodnutia aj po právnej stránke. Zásada materiálnej pravdy potom
slovenskej právnej úpravy nemá charakter absolútny, t. j. správne orgány nemajú povinnosť zistiť všetku a absolútnu pravdu, ale stav veci majú zistiť „len“ spoľahlivo, teda tak, aby bolo moţné riadne, včas a spravodlivo rozhodnúť. Zásada materiálnej pravdy
slovenskej právnej úpravy je kompromisom medzi striktným chápaním absolútnej pravdy a ďalšími zásadami, ktoré má správny orgán v rámci správneho konania dodrţiavať (napr. primeranosť konania z hľadiska časového, primeranosť konania z hľadiska ekonomického a pod.). V zmysle ustálenej judikatúry správnych súdov (pozri napr. rozhodnutie č. Rs/89/2002, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 5Sţo/204/2010, či sp. zn. 3SţoKS/64/2006, rozhodnutia č. 69/2008 ZSP alebo č. 58/2009 ZSP), v prípade správneho trestania súd sleduje, či správny orgán náleţite zdôvodnil uloţenie sankcie v určitej výške, ak zákon pripúšťa rozpätie sankcie, či prihliadol na okolnosti viazané na subjekt, samotný skutok a jeho následok. Určenie výšky pokuty v rámci určeného rozpätia je síce vecou voľného uváţenia, to však neznamená, ţe môţe byť uloţená v ľubovoľnej výške. Voľná úvaha aj pri takomto rozhodovaní je myšlienkový proces, v rámci ktorého má príslušný orgán zvaţovať závaţnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku kaţdému zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti, aby uloţená pokuta spĺňala nielen poţiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa dotknutej osoby. Pri uloţení pokuty správny orgán prihliadne na závaţnosť, spôsob i čas trvania následkov protiprávneho konania. 8Sžo/171/2015 16 Z podkladov spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu ţalovaného, je zrejmé, ţe správne orgány preskúmavané rozhodnutie, a to aj v časti výšky uloţenej pokuty riadne odôvodnili a primerane a zákonným spôsobom uplatnili správnu úvahu, pričom v odôvodnení uviedli, ţe zohľadnili závaţnosť porušenia zákona, jeho následky, význam chráneného verejného záujmu a okolnosti, za ktorých bol správny delikt spáchaný. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, ţe v danom prípade ţalobca uţíval 3 ks reklamných zariadení v rozpore s § 71 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona, pretoţe bolo preukázané, ţe ţalobca uţíval predmetné zariadenia na viditeľnom priestranstve (na Dolnozemskej ceste v Bratislave) bez povolenia stavebného úradu. K takémuto záveru svedčia skutočnosti vyplývajúce z fotodokumentácie, ako aj záznamov z miestneho zisťovania štátneho stavebného dohľadu. Z uvedených dôvodov odvolací súd zastáva zhodný záver ako súd prvého stupňa a ako aj správne orgány oboch stupňov, ţe ţalobca sa uţívaním reklamných zariadení v danom prípade dopustil porušenia § 71 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona, a preto správne orgány oboch stupňov postupovali v súlade so zákonom, keď mu za uvedené porušenie právnej povinnosti uloţili administratívnu sankciu
1 písm. e/ stavebného zákona. Odvolací súd vzhľadom na uvedené odvolacie námietky ţalobcu povaţoval za neopodstatnené. Vychádzajúc zo zistených záverov vo vzťahu k namietanému rozhodnutiu ţalovaného a rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa odvolací súd dospel k zhodnému záveru ako súd prvého stupňa, ţe správne orgány oboch stupňov v danej veci postupovali a rozhodli v súlade so zákonom, a preto odvolací súd preskúmajúc napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu dôvodov namietaných ţalobcom v odvolaní, dospel k záveru, ţe pokiaľ krajský súd ţalobu zamietol, rozhodol vo veci vecne a právne správne. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
3 v spojení s § 246c ods. 1 a s § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil. 8Sžo/171/2015 17 Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodoval
1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 a s § 250k ods. 1. Ţalobcovi nepriznal náhradu trov tohto konania pretoţe bol v tomto konaní neúspešný a ţalovanému náhrada trov konania nepatrí zo zákona. Odvolací súd v odvolacom konaní postupoval
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť 01.07.2016. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z., Správny súdny poriadok, ktorý v § 491 ods. 1 ustanovil, ţe ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. V súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval
doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.