Obsah (10)

§ 219§ 243i§ 1§ 2§ 3§ 120§ 121§ 157§ 213§ 243e

Najvyšší súd 2 M Cdo 6/2009 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci ţalobcu K., s.r.o. so sídlom v P., IČO: X., zastúpený I. , s.r.o., Advokáts

uzavretej podnájomnej zmluvy, platnosť podnájomnej zmluvy je viazaná na platnosť zmluvy o nájme. Právny predchodca ţalovanej okrem uzavretej zmluvy s Ing. M. nemal ţiaden iný právny titul na uţívanie nehnuteľnosti ţalobcu. Smrťou právneho predchodcu ţalovanej neprešlo na ţalovanú právo vyplývajúce zo zmluvy o podnájme, pretoţe na platnosť zmluvy o podnájme sa vyţadoval súhlas ţalobcu ako vlastníka nehnuteľnosti s uzavretím zmluvy. Tento súhlas bol daný len vo vzťahu k právnemu predchodcovi ţalovanej MVDr. J. Š. a súhlas sa týkal MVDr. J. Š. ako podnikateľa. Naviac súhlas MVDr. J. Š. získal v súvislosti so svojim podnikaním a ţalovaná v podnikaní svojho právneho predchodcu nepokračuje. Aj keby práva vyplývajúce z tejto zmluvy prešli na ţalovanú ako právnu nástupkyňu MVDr. J. Š., tieto práva by zanikli zánikom platnosti zmluvy o nájme uzavretej medzi ţalobcom a Ing. V. M.. Zmluva medzi týmito účastníkmi konania zanikla výpoveďou, ktorá bola doručená Ing. M. dňa 2. novembra 2006. Od platnosti nájomnej zmluvy odvodzovali svoju platnosť aj všetky podnájomné zmluvy a zánikom nájomnej zmluvy zanikli aj všetky podnájomné zmluvy. Krajský súd v Prešove na odvolanie ţalovanej rozsudkom z 13. marca 2008 č.k. 7 Co 38/2007-148 rozsudok súdu prvého stupňa

§ 219O.s.p.

ako vecne správny potvrdil. Stotoţnil sa so závermi súdu prvého stupňa. V závere odôvodnenia uviedol, ţe na pojednávaní konanom dňa 13. marca 2008 právny zástupca ţalovanej spochybnil záver o provizórnej ceste nachádzajúcej sa na parcele č. X. s tým, ţe táto cesta má charakter verejnej miestnej komunikácie tretej triedy a je vo vlastníctve Mesta P.. Na takto doplnené dôvody odvolania však nemohol prihliadnuť. Platí totiţ ustanovenie § 205 ods. 3 O.s.p.

ktorého rozsah v akom sa rozhodnutie napadá a dôvody odvolania môţe odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolací súd, ktorý je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný na takto oneskorene doplnené dôvody odvolania nemohol prihliadnuť. Proti rozsudkom niţších súdov podal mimoriadne dovolanie generálny prokurátor, ktorého prípustnosť a opodstatnenosť vyvodzoval z ustanovenia § 243e ods. 1, § 243f ods. 1 písm. b/, c/ O.s.p. s odôvodnením, ţe súd prvého stupňa uznesením z

1. mája 2006 zamietol 2 M Cdo 6/2009 3 návrh právnej zástupkyne ţalovanej na doplnenie dokazovania. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa po vyhlásení uznesenia neodôvodnil a nevykonanie týchto dôkazov neodôvodnil ani v odôvodnení rozsudku
2. decembra 2006 č.k. 13 C 63/2005-
3. Majúc však na zreteli zabezpečenie spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov účastníkov konania súd prvého stupňa mal vypočuť právnou zástupkyňou ţalovanej navrhnutých svedkov, minimálne príslušných zamestnancov Mesta P., ktorí by dostatočným spôsobom ozrejmili výstavbu pozemnej komunikácie a jej kategorizáciu ako aj vykonať ohliadku pozemnej komunikácie a to či sa nachádza v uzavretom areáli účastníkov konania, resp. či ide o pozemnú komunikáciu verejne prístupnú. Nevykonanie účastníkom navrhnutých dôkazov bez ďalšieho odôvodnenia súdu o ich nevykonaní berúc do úvahy ich význam pre ďalší výber práva aplikovateľného na doposiaľ zistený skutkový stav je nedostatkom v zisťovaní skutočností rozhodných pre posúdenie veci, ktorý zodpovedá inej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle ustanovenia § 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p. V súvislosti s nevykonaním navrhnutých dôkazov moţno dospieť k záveru o pochybení súdu prvého stupňa majúceho vplyv na ďalší priebeh konania, ktorého výsledkom boli rozhodnutia spočívajúce v nesprávnom právom posúdení veci nevynímajúc z uvedeného aj rozhodnutie súdu odvolacieho. V konkrétnom prípade tak súd prvého stupňa ako aj súd odvolací aplikovali na nedostatočne zistený skutkový stav veci nesprávny právny predpis, keď poskytli súkromnoprávnu ochranu

Občianskeho zákonníka účastníkovi konania, ţalobcovi, v situácii, keď táto neprichádzala do úvahy z dôvodu verejnoprávnej úpravy v konaní preskúmavaných vzťahov. Navrhol preto oba rozsudky niţších súdov zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu na ďalšie konanie. Ţalobca vo vyjadrení z 19. mája 2009 navrhol mimoriadne dovolanie zamietnuť, keďţe v danom prípade neexistujú dôvody na zrušenie napadnutých rozsudkov. Ţalovaná v procesnom podaní z 16.6.2009 sa pripojila k mimoriadnemu dovolaniu, nakoľko postupom prvostupňového ako aj druhostupňového súdu došlo nepochybne k odopretiu spravodlivosti ţalovanej, čo je v rozpore so zásadami zákona č. 99/1963 Zb. a v neposlednom rade tieţ v rozpore s ústavnými právami obsiahnutými v článku 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky ako aj v rozpore s ustanoveniami čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 2 M Cdo 6/2009 4 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, ţe tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g O.s.p.) na základe podnetu účastníka konania (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal napadnuté rozhodnutia niţších súdov v rozsahu

§ 243iods.

2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie je dôvodné. Ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, ţe právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon, a ak to vyţaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je moţné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie (§ 243e ods. 1 O.s.p.). Mimoriadnym dovolaním moţno napadnúť právoplatne rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e O.s.p., ak

1. a)v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237,
2. b)konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
3. c)rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Z doslovného znenia ustanovenia § 243f ods. 1 písm. a/ a b/ O.s.p. (viď najmä slovo „došlo“ a rovnako „je“) vyplýva, ţe relevantným dôvodom pre podanie mimoriadneho dovolania nie je nikdy procesná vada, v otázke vzniku ktorej nie je istota ale vţdy len vada preukázaná alebo zistená. To v plnom rozsahu platí nielen vo vzťahu k procesným vadám konania v zmysle § 237 O.s.p., ale aj na tzv. inú vadu konania, v prípade ktorej sa navyše (okrem danosti samotnej vady) vyţaduje, aby mala (teda nielen mohla mať) za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

§ 1

Občianskeho súdneho poriadku Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

§ 2

Občianskeho súdneho poriadku v občianskom súdnom konaní súdy prejednávanú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pritom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv 2 M Cdo 6/2009 5 a právnych záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneuţívali na úkor týchto osôb.

§ 3

Občianskeho súdneho poriadku občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúţi na jej upevňovanie a rozvíjanie. Kaţdý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené.

§ 120ods.

1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môţe výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

§ 121

Občianskeho súdneho poriadku netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie.

§ 157ods.

2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

§ 213ods.

1 O.s.p. odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 aţ 7.

§ 213ods.

3 O.s.p. ak má odvolací súd za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám.

§ 213ods.

4 O.s.p. odvolací súd môţe doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých účastníkom konania, ak ich nevykonal súd prvého stupňa, hoci mu ich účastník navrhol alebo za podmienok ustanovených v § 205a. 2 M Cdo 6/2009 6 Vyššie uvedenými ustanoveniami zákonov sa súd prvého stupňa a ani odvolací súd dôsledne neriadili. Predmetom konania je ochrana vlastníckeho práva k pozemku parcelné č. X. - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere X. m2 nachádzajúceho sa v katastrálnom území N., ktorý je vedený Správnou katastra P. na LV č. X.. Ochrana vlastníckeho práva ţalobcu má spočívať v zákaze ţalovanému, resp. jeho právnej nástupkyni v prejazde motorovými a nemotorovými vozidlami, v prechode peši a v akomkoľvek vstupe na sporný pozemok. Na pojednávaní konanom dňa

1. mája 2006 právny zástupca ţalobcu uviedol, ţe „Parcela č. X. je katastri nehnuteľnosti zapísaná ako trvalý trávnatý porast. Je pravda, ţe sú na nej poloţené betónové panely, avšak toto nie je ţiadna povolená stavba, resp. cesta. Tieto panely tam dala firma R..“ Právna zástupkyňa ţalovanej reagujúc na prednes právneho zástupcu ţalobcu navrhla, aby „súd vypočul bývalého likvidátora spoločnosti Z., ktorý predával ako ţalobcovi tak aj ţalovanému nehnuteľnosti“. Ďalej navrhla „vypočuť príslušných pracovníkov Mesta P., ktorí vydávali stavebné povolenie“ a taktieţ „správcu konkurznej podstaty, ktorý predával nehnuteľnosti spoločnosti K.“. Súd prvého stupňa uznesením z
2. mája 2006 zamietol návrh právnej zástupkyne ţalovanej na doplnenie dokazovania. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa po vyhlásení uznesenia neodôvodnil a nevykonanie týchto dôkazov neodôvodnil ani v odôvodnení rozsudku z
3. decembra 2006 č.k. 13 C 63/2005-
4. Majúc však na zreteli zabezpečenie spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov účastníkov konania (§ 1 O.s.p.) súd prvého stupňa mal vypočuť právnou zástupkyňou ţalovanej navrhnutých svedkov, minimálne príslušných zamestnancov Mesta P., ktorí by dostatočným spôsobom ozrejmili výstavbu pozemnej komunikácie a jej kategorizáciu, ako aj vykonať ohliadku pozemnej komunikácie, a to či sa nachádza v uzavretom areáli účastníkov konania, resp. či ide o pozemnú komunikáciu verejne prístupnú. Na základe takto vykonaného dokazovania by si súd prvého stupňa zabezpečil dostatočný podklad pre posúdenie relevantnosti v konaní predkladaných nájomných a podnájomných zmlúv a súčasne aj pre svoje rozhodnutie o ţalobcom uplatnenom nároku na 2 M Cdo 6/2009 7 súdnu ochranu vlastníckeho práva. Nedostatky v naznačených smeroch sú nedostatkami v zisťovaní skutočností rozhodných pre rozhodnutie v predmetnej veci a zodpovedajú „inej vade“, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle ustanovenia § 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p., z ktorého dôvodu je mimoriadne dovolania generálneho prokurátora Slovenskej republiky dôvodné. Totiţ vadou v zmysle ustanovenia § 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p. je (bez pochybností) nesprávnosť zisteného skutkového stavu nie z pohľadu vykonaného dokazovania, ale z pohľadu postupu súdu v dôkaznom procese. O vadu pri zisťovaní skutkového stavu veci ide hlavne vtedy, ak súd v dôkaznom konaní nepostupoval v súlade s ustanovením § 120 O.s.p. a nevykonal dôkaz, ktorý mal poslúţiť k verifikácii právne významnej skutočnosti, predstavujúcej znak skutkovej podstaty aplikovateľnej právnej normy. Za situácie, kedy rozhodná skutočnosť nebola preukázaná inak, pôjde o vadu konania, a to aj vtedy, ak súd taký nevykonaný dôkaz zhodnotil postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 132 O.s.p. a vyvodil z neho skutkové zistenia, o ktoré zase oprel svoje právne závery. Na také vady dovolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 242 ods. 1 O.s.p.), teda aj v prípadoch, v ktorých ich dovolateľ výslovne nenamietal. Nemoţno však sa stotoţniť s tvrdením generálneho prokurátora, ţe napadnuté súdne rozhodnutia spočívajú aj v nesprávnom právnom posúdení veci. V tomto smere sa javia závery generálneho prokurátora ako predčasné. Totiţto z obsahu spisu ani z doposiaľ vykonaného dokazovania nie je moţné vyvodiť, ţe predmetná pozemná komunikácia slúţila tak organizácii R. ako aj jej partnerom pri hospodárskej spolupráci (sám generálny prokurátor tvrdí, ţe pravdepodobne) a teda, ţe súdy chybne aplikovali nesprávny právny predpis, keď poskytli súkromnoprávnu ochranu

Občianskeho zákonníka účastníkovi konania – ţalobcovi v situácii, keď táto neprichádzala do úvahy z dôvodu verejnoprávnej úpravy v konaní preskúmavaných vzťahov. Teda neobstojí dovolací dôvod uvedený v § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p. Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie

§ 243eO.s.p.

v spojení s § 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p., keďţe to vyţadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo moţné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. 2 M Cdo 6/2009 8 Z uvedených dôvodov preto Najvyšší súd Slovenskej republiky

ustanovenia § 243b ods. 1, 3 O.s.p. rozhodnutie krajského ako aj okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 30. novembra 2009 JUDr. Martin Vladik, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Kišacová