1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/, písm. i/ Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
c/ Tr. por. dovolanie obvineného Š. G. sa o d m i e t a . O d ô v o d n e n i e Okresný súd Ţilina rozsudkom z 2. apríla 2015, sp. zn. 36 Tk 1/2014, uznal obvineného Š. G. (spolu s obvineným J. K.) vinným zo zločinu lúpeţe
1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/, písm. i/ Tr. zák., a to na skutkovom základe, ţe Š. G. a J. K. spoločne s P. T., nar. X., a R. S., nar. X., po vytipovaní vhodnej osoby, od ktorej by bolo moţné získať väčšiu finančnú hotovosť lúpeţou J. K. a po predchádzajúcich dohodách o vzájomnej súčinnosti s deľbou úloh sa plánovane podieľali na organizovaní a realizácií lúpeţného prepadnutia J. C., nar. X., v úmysle zmocniť sa finančnej hotovosti, ktorú preváţala z firmy C.C., so sídlom v T.T., do rodinného domu v obci N.N., vo vozidle Opel Astra striebornej farby, evidenčné číslo T., a to tak, ţe po vzájomnom niekoľko dennom plánovaní a sledovaní J. C. v presne nezistenom dni začiatkom mesiaca november 2012 v čase asi o 17.00 hod. P. T. a R. S. prišli k rodinnému domu v obci N.N., P. T. zatvoril časť bránky do dvora rodinného domu, Š. G. a J. K. z vozidla zn. VW Golf tmavej farby, doteraz nezisteného evidenčného čísla, sledovali ako J. C. odchádza na vozidle Opel Astra z firmy C. 2 5 Tdo 45/2016 z T. smerom do N., telefonicky dávali informácie o pohybe poškodenej P. T., pričom po jej príchode k bránke rodinného domu v obci N., musela z vozidla vystúpiť, po čom R. S. jej začal striekať do očí slzotvorný plyn, P. T. nasadol do jej vozidla na miesto vodiča v úmysle sa ho zmocniť, poškodená sa začala intenzívne brániť R. S., následkom čoho páchatelia upustili od zmocnenia vozidla s finančnou hotovosťou a z miesta činu ušli. Okresný súd obvinenému Š. G. za to uloţil
2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) rokov.
2 písm. a/ Tr. zák. obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráţenia. Obvinenému J. K. okresný súd uloţil
2 Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov.
2 písm. b/ Tr. zák. obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráţenia. Proti tomuto rozsudku podali obaja obvinení ako aj prokurátor odvolania. Krajský súd v Ţiline rozsudkom z 23. septembra 2015, sp. zn. 2 To 46/2015,
1 písm. d/, písm. e/, ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste u oboch obvinených a
3 Tr. por. sám uloţil obvinenému Š. G.
2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráţenia (§ 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.) a obvinenému J. K.
2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov a 6 (šesť) mesiacov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráţenia (§ 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák.).
por. odvolanie prokurátora zamietol. Rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom
1 písm. c/ Tr. por. obvinený vytkol súdom niţšieho stupňa nepreverenie výpovede svedka S. z hlavného pojednávania konaného 15. januára 2015, nezaoberanie sa únikovou trasou tohto svedka, odmietnutie stotoţnenia a vypočutia osoby menom J. K., rekognície zo strany svedka C. k opoznaniu svedka S. a P. T., resp. konfrontácie svedka C. a svedka S.. Jeho odsúdenie stojí na výpovedi svedka S., pričom táto nebola ničím podloţená. Ostatní svedkovia potvrdili, ţe v rozhodnej dobe bol so svojou druţkou. Previerku výpovede svedka uskutočnenú pred vznesením obvinenia bez účasti obhajcov povaţoval za účelovú a nezákonnú. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. e/ Tr. por. obvinený uviedol, ţe v odvolacom konaní podal námietku zaujatosti proti sudcom Krajského súdu v Ţiline z dôvodu zaujatosti voči jeho obhajcovi JUDr. J. V., ktorý bol trestne stíhaný pre trestný čin ohovárania. Poškodeným bol prokurátor Krajskej prokuratúry v Ţiline. Súdy vec vybavili postupom
6 Tr. por. s odôvodnením, ţe obvinený namietol procesný postup.
jeho názoru sa kompetentné orgány zákonným spôsobom nevysporiadali s jeho námietkou zaujatosti, pričom poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v inej trestnej veci, sp. zn. 6 Ndt 18/2014, kde najvyšší súd odňal vec 4 5 Tdo 45/2016 z pôsobnosti Krajského súdu v Ţiline na základe námietky obhajcu JUDr. V.. V tejto súvislosti poukázal na stanovisko najvyššieho súdu Tpj 15/06. Vo vzťahu k dovolacieho dôvodu
1 písm. g/ Tr. por. uviedol obvinený rovnaké skutočnosti ako pri porušení práva na obhajobu zásadným spôsobom. Nad rámec poukázal na hlavné pojednávanie konané 15. januára 2015, kedy bolo jeho obhajcovi bránené klásť svedkovi S. otázky. Súdy taktieţ nekriticky a účelovo posudzovali dôkazy, ktoré vyvracali, alebo boli v rozpore s výpoveďou svedka S.. Výpoveď svedka C. nepodporovala výpoveď svedka S., ale bola s ňou v rozpore.
jeho názoru usvedčujúci dôkaz v podobe motorového vozidla Golf preukazoval jeho nevinu, pretoţe je vlastníkom čierneho Golf-u kombi bez tmavých skiel a poškodená vypovedala, ţe motorové vozidlo nebolo kombi a malo tmavé sklá. Obvinený nesúhlasil so svojim obvinením, pretoţe sa zločinu lúpeţe nedopustil. Jeho obvinenie bolo zaloţené len na základe svedectva jediného svedka, ktorého videl iba raz. Zároveň v danom prípade by sa páchateľ dopustil len prečinu výtrţníctva
1 písm. a/ Tr. zák., pretoţe v konaní nebol produkovaný vierohodný dôkaz o úmysle olúpiť poškodenú. Z tohto dôvodu bol naplnený dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por. Dovolaciemu súdu navrhol zrušiť napadnutý rozsudok Krajského súdu v Ţiline a vec prikázať na nové prejednanie s vykonaním príslušného dokazovania. Súčasne ţiadal, aby bol po zrušení rozsudku stíhaný na slobode. Predsedníčka senátu súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 376 Tr. por. doručila rovnopis dovolania obvineného ostatným stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté, s upozornením, ţe sa môţu v lehote, ktorú im určila k dovolaniu vyjadriť. Právo vyjadriť sa vyuţil iba prokurátor Krajskej prokuratúry v Ţiline podaním došlým na súd prvého stupňa 27. apríla 2016 (č.l. 1218). Vo svojom vyjadrení uviedol, ţe s argumentmi obvineného sa vysporiadali uţ súdy niţšieho stupňa, pričom o všetkých námietkach a podaniach obvineného bolo riadne rozhodnuté. Keďţe obvinený predovšetkým 5 5 Tdo 45/2016 hodnotí vykonané dôkazy, dovolaciemu súdu navrhol dovolanie obvineného
c/ Tr. por. odmietnuť. Vyjadrenie prokurátora bolo
por. Dovolací súd úvodom pripomína, ţe dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, ţe dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávaţnejších - mimoriadnych - procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por., pričom v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne uţšie. Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôleţitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto sú moţnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie“ odvolanie. 6 5 Tdo 45/2016 Dovolací súd nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy, práve naopak z ustanovenia § 385 ods. 1 Tr. por. expressis verbis vyplýva, ţe je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenia
por. Obvinený Š. G. ako prvý dovolací dôvod uplatnil dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.,
ktorého dovolanie moţno podať, ak bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu. Konštantná judikatúra dovolacieho súdu právo na obhajobu v zmysle citovaného dovolacieho dôvodu chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie kaţdého obhajovacieho práva. Právo na obhajobu garantované čl. 6 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky nachádza svoj odraz v celom rade ustanovení Trestného poriadku upravujúcich jednotlivé čiastkové obhajovacie práva obvineného v rôznych štádiách trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, samo osobe nezakladá dovolací dôvod
1 písm. c/ Tr. por. Z dikcie cit. § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. je totiţ jednoznačne zrejmé, ţe len porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom je spôsobilým dovolacím dôvodom.
ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky potom o zásadné porušenie práva na obhajobu ide najmä v prípade, keď obvinený nemal v konaní obhajcu, hoci v jeho trestnej veci boli splnené dôvody povinnej obhajoby. Výnimočne môţe ísť aj o porušenie iných obhajovacích práv obvineného, ktorých porušenie sa prejaví na jeho postavení zásadným spôsobom. V predmetnej trestnej veci nastali dôvody povinnej obhajoby v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 Tr. por. vzatím obvineného do väzby na základe uznesenia sudkyne pre prípravné konanie Okresného súdu Ţilina z 25. júla 2014, sp. zn. 0 Tp 434/2014, pričom obvinený 7 5 Tdo 45/2016 si po zadrţaní zvolil za obhajcu JUDr. J. Š.. Následne obvinený niekoľkokrát zmenil obhajcu (JUDr. J. V., JUDr. Ing. M. C., ktorého súd ustanovil aj za náhradného obhajcu). Obhajcovia pristupovali k obhajobe obvineného aktívne, zúčastňovali sa väčšiny výsluchov ako aj hlavných pojednávaní a podávali návrhy, teda dohliadali na uplatňovanie práv obvineného. Orgány činné v trestnom konaní a súdy v tomto smere poskytli adekvátny priestor na realizáciu práva obvineného na obhajobu a tento priestor bol zo strany obhajoby vyuţitý. V tomto smere dovolací súd pochybenia nezistil. Pokiaľ ide o obvineným namietané nevykonanie dôkazov, takúto námietku nemoţno úspešne podať v rámci dovolacieho dôvodu
1 písm. c/ Tr. por. Ak uplatnenie práva na obhajobu spočíva v navrhovaní dôkazov, zodpovedá mu povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu zaoberať sa kaţdým dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu buď vyhovieť, alebo ho odmietnuť, resp. rozhodnúť, ţe sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, ţe súd prvého stupňa rozhodol o návrhoch na vykonanie dôkazov tak, ţe ich zamietol. Za porušenie práva na obhajobu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. teda nemoţno povaţovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe pouţitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti
10 Tr. por., resp. práva
11 Tr. por. Ak by záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu učinený v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. o tom, ţe určitú skutkovú okolnosť povaţuje za dokázanú a ţe ju nebude overovať ďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania
1 písm. c/ Tr. por., odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., ktorá vyjadruje zásadu, ţe účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu. Zistenie skutku súdom na podklade dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní a procesne (rozhodnutím súdu) podloţené zamietnutie dôkazných návrhov obvineného teda nemoţno povaţovať za porušenie práva na obhajobu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., preto dovolací súd nemohol uvedený dovolací dôvod akceptovať. 8 5 Tdo 45/2016 Obvinený ako ďalší dovolací dôvod uviedol ustanovenie § 371 ods. 1 písm. e/ Tr. por.,
ktorého dovolanie moţno podať, ak vo veci konal, alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, ţe o námietkach zaujatosti vznesených voči zákonnej sudkyni súdu prvého stupňa bolo rozhodnuté v súlade so zákonom uznesením Okresného súdu Ţilina z
1 písm. e/ Tr. por. nebol daný. Obvinený ako ďalší dôvod uplatnil dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por.,
ktorého dovolanie moţno podať, ak rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Na úvod dovolací súd povaţoval za potrebné poukázať na opakujúcu sa argumentáciu obvineného z konania pred súdom, resp. z odvolacieho konania, pričom súdy niţšieho stupňa sa s jeho tvrdeniami, týkajúcimi sa najmä nezákonnosti previerky výpovede svedka S. na mieste činu a nevykonania dôkazov, vysporiadal. Najvyšší súd sa s odôvodneniami oboch súdov stotoţnil a v plnom rozsahu na ne odkazuje. Nad rámec dovolací súd uvádza, ţe uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, národnej protizločineckej jednotky, expozitúra Západ z 19. júna 2014, ČVS: PPZ-479/NKA-PZ-ZA-2014 bolo začaté trestné stíhanie pre zločin lúpeţe
1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/, písm. i/ Tr. zák., t. j. trestné stíhanie „vo veci“. Po rekognícii osoby konanej 15. júla 2014, pri ktorej svedok S. opoznal
fotoalbumu obvinených J. K. a Š. G., prebehla
1 písm. g/ Tr. por. teda nebol daný. Napokon obvinený uplatnil dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.,
ktorého dovolanie moţno podať, ak rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. V rámci posudzovania existencie tohto dovolacieho dôvodu dovolací súd skúma, či skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol správne podradený (subsumovaný) pod príslušnú skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad odôvodňuje naplnenie tohto dovolacieho dôvodu. Do úvahy prichádzajú alternatívy, ţe skutok mal byť právne kvalifikovaný ako iný trestný čin, alebo ţe skutok nie je trestným činom. K uplatnenému dovolaciemu dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. je potrebné ďalej uviesť, ţe pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii tohto dovolacieho dôvodu je dovolací súd vţdy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa, teda dôvodom dovolania nemôţu byť nesprávne skutkové zistenia, 11 5 Tdo 45/2016 čo je zrejmé z dikcie § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi prvého a druhého stupňa nemôţe ani meniť, ani dopĺňať. Inak povedané, vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi prvého, prípadne druhého stupňa, vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môţe obvinený v dovolaní uplatňovať len námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové sa pritom povaţujú tie námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne proti hodnoteniu dôkazov súdmi oboch stupňov. Dovolací súd nemôţe posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, ţe nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Ťaţisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môţe doplňovať, alebo korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je moţné chápať ako tretiu „odvolaciu“ inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí súdu druhého stupňa. V trestnom konaní platia zákonom stanovené pravidlá pre zisťovanie skutkového stavu veci a pre hodnotenie dôkazov.
nich je potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu, ktorý je nevyhnutný pre rozhodnutie. Trestný poriadok nestanovuje ţiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Platí zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadrená v § 2 ods. 12 Tr. por.,
ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom
svojho vnútorného presvedčenia zaloţeného na starostlivom uváţení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Obvinený namietol, ţe sa lúpeţe nedopustil a skutok mal byť kvalifikovaný ako prečin výtrţníctva
1 písm. a/ Tr. zák. K správnosti kvalifikovania skutku ako zločinu lúpeţe sa vyjadril uţ krajský súd. Dovolací súd sa s názorom odvolacieho súdu stotoţnil a v celom rozsahu na neho odkazuje. Prípadné posúdenie skutku ako prečinu výtrţníctva nie je namieste. Trestná činnosť obvinených nesmerovala k napadnutiu poškodenej, ale k odcudzeniu finančných prostriedkov 12 5 Tdo 45/2016 poškodenej pouţitím násilia, preto ani posledne uplatnený dovolací dôvod nemohol dovolací súd akceptovať.
c/ Tr. por., dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody dovolania
. V posudzovanej veci ako z vyššie uvedeného vyplýva, neboli splnené zákonné podmienky dovolania
1 písm. c/, písm. e/, písm. g/, písm. i/ Tr. por., preto Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného Š. G.
c/ Tr. por. odmietol. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 18. augusta 2016 JUDr. Peter S z a b o , v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.