o vydanie predbežného opatrenia

Najvyšší súd 6 Cdo 129/2010 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne M. - F., S.S. so sídlom v H., zastúpenej JUDr. J. B., advokátom so sídlom v B., proti ţalovanému Ing. Š. T., bývajúcemu v L., podnikateľovi podnikajúcemu pod obchodným menom Ing. Š. T., s miestom podnikania v P., o vydanie predbežného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Piešťany pod sp.zn. 10 C 36/2009, o dovolaní ţalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z

1. januára 2010 sp.zn. 10 Co 458/2009 takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a. Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Piešťany uznesením č.k. 10 C 36/2009-70 z
2. septembra 2009 v spojení s opravnými uzneseniami č.k. 10 C 36/2009-105 z
3. októbra 2009, č.k. 10C 36/2009-115 z
4. októbra 2009 a č.k. 10C 36/2009-119 z
5. októbra 2009 nariadil predbeţné opatrenie, ktorým uloţil ţalovanému povinnosť umoţniť ţalobkyni uţívanie nebytového priestoru nachádzajúceho sa v P., na prvom poschodí budovy penziónu S., zapísanej v katastri nehnuteľností vedenom S. na LV č. X. ako stavba súp. č. X. o celkovej výmere m² v takom rozsahu a takým spôsobom ako bola ţalobkyňa oprávnená tento uţívať doteraz na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 20.2.2008, ako aj uţívanie strojov a zariadení tohto nebytového priestoru, ktoré sú podrobne opísané v nájomnej zmluve a dodatku č. 1 k predmetnej zmluve, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia a tieţ uloţil ţalovanému povinnosť zdrţať sa akýchkoľvek úkonov, ktoré by ţalobkyni bránili tento priestor riadne uţívať, a to aţ do právoplatného rozhodnutia súdu o ţalobe o určenie neplatnosti výpovede z nájomnej zmluvy o prenájme nebytových priestorov č. 02/2008 zo dňa 20.2.
6. Ďalej súd prvého stupňa ţalobkyni uloţil, aby v lehote 30 kalendárnych dní od 6 Cdo 129/2010 2 doručenia uznesenia podala na súd ţalobu o určenie neplatnosti výpovede z nájomnej zmluvy o prenájme nebytových priestorov č. 02/2008 zo dňa 20.2.
7. Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 74 ods. 1, § 75 ods. 1 a 7, § 76 ods. 1 písm. f/ a § 76 ods. 4 O.s.p., ako aj ustanovenia § 136 ods. 1 a 2, § 137 ods. 1 a 2, § 139 ods. 1, 2, 3 a § 140 Občianskeho zákonníka, keď sa v celom rozsahu stotoţnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu, pričom vychádzal zo skutočnosti, ţe účastníci konania uzatvorili nájomnú zmluvu o prenájme nebytových priestorov č. 02/2008 zo dňa 20.2.2008 a dodatky č. 1, 2, 3 a 4 k tejto zmluve. Poukázal na to, ţe zmluvou sa obe zmluvné strany zaviazali na plnenie si povinností, medzi iným zo strany ţalobkyne išlo o platenie nájmu riadne a včas a zo strany ţalovaného išlo o poistenie predmetu nájmu, pričom nájomca si platil a platí nájomné vo výške podľa obsahu nájomnej zmluvy a dodatkov prihliadajúc na skutočnosť, ţe doposiaľ nebol odstránený stav na prístrojoch, z ktorého dôvodu bolo i nájomné zníţené. Súd prihliadol aj na to, ţe ţalobkyňa si za dobu nájmu získala stálu klientelu, a to i vďaka reklamnej činnosti, s čím mala výdavky a v súčasnosti má záväzky voči klientom z titulu vydania im permanentiek. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací uznesením sp.zn. 10 Co 458/2009 z
8. januára 2010 na odvolanie ţalovaného napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe návrh na vydanie predbeţného opatrenia zamietol. Uviedol, ţe predbeţné opatrenie musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom súdneho konania o ţalobe; uţ z návrhu na vydanie predbeţného opatrenia podávaného pred začatím konania vo veci samej musí byť zrejmé, čoho sa mieni ţalobca v budúcom konaní domáhať, teda akú ţalobu mieni podať. Z návrhu na predbeţné opatrenie vyplynulo, ţe predbeţné opatrenie má mať vzťah k predmetu budúceho konania, ktorým má byť konanie o určenie neplatnosti výpovede z nájmu. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade nie je daný naliehavý právny záujem ţalobkyne v zmysle ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p. na určení neplatnosti výpovede z nájomnej zmluvy, nakoľko poţadované určenie má len povahu predbeţnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie ţalobkyňa, ktorá ho ţiadala zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ţalobkyňa v dovolaní namietala nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom. Prípustnosť dovolania vyvodzovala s poukazom na ustanovenie § 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p., keďţe napadla zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu a takisto odňatím moţnosti konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O.s.p. z dôvodu, ţe 6 Cdo 129/2010 3 súd konal bez vytýčenia pojednávania a rozhodoval iba na základe písomných podaní účastníkov konania. Ţalovaný sa k dovolaniu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný. Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Ako je však výslovne uvedené v § 239 ods. 3 O.s.p., ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. 6 Cdo 129/2010 4 V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu o predbeţnom opatrení, ktoré vykazuje znaky jedného z tých rozhodnutí, ktoré sú taxatívne vymenované vo vyššie citovanom ustanovení ako rozhodnutia, kde dovolanie nie je prípustné bez ohľadu na spôsob rozhodnutia odvolacieho súdu. Prípustnosť dovolania ţalobkyne je preto v zmysle ustanovenia § 239 ods. 3 O.s.p. vylúčená. Ak je súdne konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 O.s.p., moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p., dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným. Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím súdom nebola v konaní zistená. Ţalobkyňa v dovolaní tvrdila, ţe postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. tým, ţe odvolací súd konal bez vytýčenia pojednávania a rozhodoval iba na základe písomných podaní účastníkov konania. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe rozhodol postupom bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. Podľa ustanovenia § 214 ods. 1 a 2 O.s.p. v znení účinnom od
9. októbra 2008 ak nejde o prípad, kedy je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo o prípad, kedy súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania, alebo ak to vyţaduje dôleţitý verejný záujem, môţe odvolací súd o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Keďţe odvolanie ţalovaného v danej veci bolo podané dňa 23.12.2009 a nešlo ani o ţiaden z uvedených prípadov vrátane dôleţitého verejného záujmu, ktorý je dôvodom nariadenia pojednávania len vtedy, ak by otázky, ktoré sú predmetom konania, mohli mať širší spoločenský dopad a ak by ochrana práv 6 Cdo 129/2010 5 a právom chránených záujmov účastníkov konania mohla byť významná i pre iné subjekty, moţno uzavrieť, ţe odvolací súd bol v tejto veci oprávnený rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Na základe uvedených skutočností dovolací súd dospel k záveru, ţe odvolací súd postupoval v zmysle príslušných zákonných ustanovení, pri prejednávaní veci procesne nepochybil a svojim postupom ţalobkyni neodňal moţnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O.s.p. Pokiaľ ide o námietky uvedené v dovolaní ţalobkyne spočívajúce v nesprávnom právnom posúdení veci, tieto by bolo moţné preskúmať len v tom prípade, ak by dovolanie bolo prípustné. Nakoľko dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., ak by aj bol daný, sám osebe nezakladá prípustnosť dovolania, dovolací súd sa týmito námietkami nezaoberal. Pretoţe prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 239 ods. 1 aţ 3 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v ustanovení § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobkyne podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravu dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým uznesením odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretoţe ţalovanému v súvislosti s dovolacím konaním ţiadne trovy nevznikli. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. 6 Cdo 129/2010 6 V Bratislave
10. júla 2010 JUDr. Rudolf Čirč, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Patrícia Špacírová