o náhradu škody

Najvyšší súd 6 Cdo 119/2010 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne S. P., so sídlom v Bratislave, U., Š., proti ţalovanej S. H. P., spol. s r.o., so sídlom v G. H.H. zastúpenej JUDr. J. H., advokátom so sídlom v R. o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Roţňava pod sp.zn. 4 C 33/2005, o dovolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z

1. februára 2010 sp.zn. 2 Co 237/2008 rozhodol t a k t o : Dovolanie ţalovanej o d m i e t a . Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e Ţalobou podanou na Okresnom súde Roţňava
2. marca 2005 sa ţalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 43 807,-- Sk (1 454,13 EUR), predstavujúcej náhradu škody vzniknutej výplatou dávok z dôchodkového poistenia (čiastočného invalidného dôchodku) zamestnancovi ţalovanej, ktorý utrpel pracovný úraz v dôsledku zavineného protiprávneho konania ţalovanej. Okresný súd Roţňava rozsudkom z
3. júna 2008 č.k. 4 C 33/2005-277 ţalobu zamietol a ţalobkyni uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanej náhradu trov konania 34 702,-- Sk (1 151,90 EUR) do rúk jej zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň rozhodol, ţe štát nemá právo na náhradu trov konania. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd na odvolanie ţalobkyne rozsudkom z
4. februára 2010 sp.zn. 2 Co 237/2008 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalovanej uloţil povinnosť zaplatiť ţalobkyni 610,42 EUR (18 389,40 Sk) do troch dní 6 Cdo 119/2010 2 od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti ţalobu zamietol. Zároveň vyslovil, ţe štát nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalovaná. Ţiadala, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila ustanovením § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. - tzv. inou vadou konania, a ustanovením § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. - nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom. Ţalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu navrhla tento mimoriadny opravný prostriedok ako neopodstatnený zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, ţe smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O.s.p. Z porovnania výrokových častí rozsudkov súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu v predmetnej veci a z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu je zrejmé, ţe napriek pouţitej formulácii o zmene rozsudku súdu prvého stupňa, je rozsudok odvolacieho súdu zmeňujúcim len vo výroku, ktorým uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobkyni 610,42 EUR, zatiaľ čo vo výroku o zamietnutí ţaloby v prevyšujúcej časti ide o rozsudok potvrdzujúci. Prípustnosť dovolania bolo preto potrebné posudzovať samostatne vo vzťahu k potvrdzujúcemu i zmeňujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu. Prípustnosť dovolania v predmetnej veci proti zmeňujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu podľa § 238 O.s.p. neprichádza do úvahy. V zmysle odseku 5 tohto ustanovenia, dovolanie totiţ nie je prípustné vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňaţnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo pohľadávky sa neprihliada a na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň 6 Cdo 119/2010 3 podania návrhu na prvostupňovom súde. V prejednávanej veci bol dovolaním napadnutý výrok rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej o peňaţnom plnení vo výške 610,42 EUR (18 389,40 Sk). Výška minimálnej mzdy v čase podania návrhu (1.3.2005) bola podľa § 1 písm. b/ nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 525/2004 Z.z. 215,76 EUR (6 500,-- Sk). Odvolací súd teda rozhodoval v zmeňujúcom výroku o peňaţnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy (647,28 EUR - 19 500,-- Sk). Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania proti zmeňujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu aj z hľadísk uvedených pod písmenami a/ aţ g/ ustanovenia § 237 O.s.p., nezistil však existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle tohto ustanovenia bola námietka dovolateľky o tzv. inej vade konania právne bezvýznamná a napokon nebola ani dôvodná. I keď odvolací súd mohol svoj výrok v časti o zamietnutí ţaloby vo zvyšku formulovať aj inak (napr., ţe v prevyšujúcej časti, v ktorej bola ţaloba zamietnutá, rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje), nemala táto okolnosť za následok ţiadnu vadu jeho výroku. Ako uţ bolo uvedené, z porovnania výrokových častí rozsudkov súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu bolo zrejmé, ţe v tejto časti ide o potvrdzujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu. Rovnako tak za inú vadu nebolo moţné povaţovať ani skutočnosť, ţe odvolací súd nevyčkal na rozhodnutie súdu v inom konaní týkajúcom sa obnovy konania, pretoţe v zmysle § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je vecou súdu, či v takomto prípade konanie preruší alebo v ňom pokračuje. Pokiaľ ide o dovolanie proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bola ţaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá (teda proti potvrdzujúcemu výroku), dovolací súd predovšetkým skúmal subjektívne oprávnenie dovolateľky podať dovolanie proti tejto časti napadnutého rozsudku. Vychádzajúc z účelu dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku, môţe dovolanie podať len ten účastník konania, ktorému nebolo rozhodnutím odvolacieho súdu celkom vyhovené, prípadne ktorému bola týmto rozhodnutím spôsobená určitá ujma na jeho právach, ktorú moţno odstrániť zrušením napadnutého rozhodnutia. V prejednávanej veci bola ţalovaná v odvolacom konaní v časti, v ktorej bola ţaloba voči nej v prevyšujúcej časti zamietnutá, úspešná. Jej dovolanie proti tomuto výroku rozsudku odvolacieho súdu preto nebolo subjektívne prípustné. 6 Cdo 119/2010 4 So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie ţalovanej podľa § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. ako neprípustné odmietol. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretoţe ţalobkyni v súvislosti s dovolacím konaním ţiadne trovy nevznikli. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
5. júna 2010 JUDr. Rudolf Čirč, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Patrícia Špacírová