2, ods. 3 v spojení s § 59 ods. 1, ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní zamietnutý rozklad ţalobcu a potvrdené rozhodnutie Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej republiky, odboru výkonu štátnej správy č. 3949/2013-2.2 zo dňa 13. mája 2013, ktorým na základe ţiadosti Loveckého spolku Hunčiak zo dňa 31.01.2013 v súlade s § 40 ods. 2 a ods. 3 písm.
1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) zamietol ţalobu nakoľko dospel k záveru, ţe rozhodnutie a postup ţalovaného boli z hľadiska ţalobných dôvodov v medziach zákona a námietky ţalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia ţalovaného. Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, ţe povinnosťou ţalovaného v konaní o udelenie výnimky zo zákazov ustanovených zákonom č. 543/2002 Z.z. je postupovať
správneho poriadku, ktorého právnemu reţimu toto konanie podlieha. Jednou z povinností ţalovaného v predmetnom konaní bolo postupovať v súčinnosti s účastníkmi tohto konania, teda aj so ţalobcom. Inštitút súčinnosti je upravený na viacerých miestach správneho poriadku (§ 3 ods. 2, § 33 ods. 2, § 56) a vyjadruje vzájomnú jednotu práv a povinností účastníka správneho konania, ktorý má právo navrhovať dôkazy, ale na potvrdenie svojho tvrdenia má súčasne aj povinnosť dôkazy správnemu orgánu predkladať, pričom nesplnenie tejto povinnosti má za následok neunesenie jeho dôkaznej povinnosti podmieňujúcej výsledok konania. 3 10Sţo/88/2015 Nesplnenie tejto povinnosti však nezbavuje správny orgán zistiť vo veci skutočný stav, keďţe túto povinnosť správnemu orgánu ukladá zákonodarca v ustanovení § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Správny orgán zabezpečuje zisťovanie skutkových okolností z úradnej povinnosti, aj keď je účastník nečinný a správnemu orgánu nenavrhuje alebo nepredkladá ţiadne dôkazy a k veci samej sa ţiadnym spôsobom nevyjadruje. Účastník má v zmysle § 33 Správneho poriadku tieţ právo vyjadrovať sa k podkladom rozhodnutia, ktoré zabezpečil správny orgán v priebehu konania, a to v ktoromkoľvek štádiu konania. Môţe sa vyjadriť k jednotlivým dôkazom i k celkovému spôsobu prípravy podkladov, môţe sa vyjadriť k otázkam skutkovým i právnym. Zmyslom takto široko koncipovaného oprávnenia je predísť neskorším moţným námietkam účastníka, ktoré by mohli viesť k prieťahom v konaní alebo iným komplikáciám. Z uvedených dôvodov povinnosťou správneho orgánu je umoţniť účastníkovi, aby sa pred vydaním rozhodnutia oboznámil s dôkazmi a so všetkými podkladmi pre rozhodnutie vo veci, aby mal účastník zo skutkového hľadiska všetky informácie, ktoré má pred vydaním rozhodnutia správny orgán. Za týmto účelom by mal správny orgán oznámiť účastníkovi, ţe proces zhromaţďovania podkladov rozhodnutia bol ukončený a ţe má moţnosť sa pred vydaním rozhodnutia k veci vyjadriť. Správny orgán v konaní môţe pokračovať, a teda vydať rozhodnutie aj bez vyjadrenia účastníka, ak sa účastník svojho práva na vyjadrenie výslovne vzdá, alebo ostane v stanovenej lehote nečinný. Pokiaľ správny orgán vydá rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby umoţnil účastníkovi vyjadriť sa ku všetkým relevantným podkladom, na základe ktorých vo veci rozhodol, ide o procesné pochybenie správneho orgánu, a teda o takú vadu, ktorá môţe mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Z preskúmavaných rozhodnutí i z administratívneho spisu vyplýva, ţe okrem stanoviska ŠOP SR boli podkladom pre rozhodnutie ţalovaného i ţiadosť o udelenie výnimky a k nej pripojené prílohy týkajúce sa neţiaduceho správania sa medveďa hnedého v danom území či lokalite. Podkladmi mali byť aj skutočnosti všeobecne známe ako aj skutočnosti známe ministerstvu z jeho činnosti. Je nesporné, ţe ţalobcovi neboli v priebehu konania tieto podklady doručené s tým, aby sa k nim vyjadril. Bolo mu oznámené, ţe pokiaľ mu podklady 4 10Sţo/88/2015 a informácie, s ktorými bol oboznámený, nestačia, má v zmysle § 23 Správneho poriadku právo nazrieť osobne do spisu.
názoru krajského súdu zmyslom oprávnenia koncipovaného v § 33 Správneho poriadku je predchádzanie neskorším moţným námietkam účastníka konania, ktoré by mohlo viesť k prieťahom v konaní alebo k iným komplikáciám, pričom v prejednávanej veci ţalovaný porušil samotný účel tohto ustanovenia. Neodôvodnene spôsobil prieťahy v konaní tým, ţe neumoţnil ţalobcovi realizáciu práva oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, a to poskytnutím kópie spisu na jeho ţiadosť. Aj pre správny orgán by bolo účelnejšie a rýchlejšie zaslať ţalobcovi kópiu spisu poštou ako zabezpečiť prítomnosť zamestnanca, ktorý umoţní ţalobcovi osobne nahliadať do spisu a aţ potom mu poskytnúť kópiu spisu. Uvedený postup ţalovaného bol teda
názoru krajského súdu v rozpore s § 3 ods. 2 v spojení s § 33 ods. 2 Správneho poriadku, nakoľko ţalovaný neumoţnil, aby sa ţalobca mohol pred vydaním rozhodnutia vyjadriť ku všetkým podkladom, o ktoré správny orgán oprel svoje rozhodnutie, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie. Ţalobca navyše vo vyjadrení k začatému konaniu výslovne ţiadal o moţnosť oboznámiť sa s uvedenými podkladmi. Krajský súd je toho názoru, ţe za daných okolností ţalovaný mal ţiadosť o udelenie výnimky a k nej pripojené prílohy, ako aj všetky ostatné podklady, na základe ktorých rozhodoval, ţalobcovi predloţiť na vyjadrenie či uţ v elektronickej podobe, alebo doručením ich fotokópií (za náhradu nákladov s tým spojených). Právo účastníka vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia nemoţno zamieňať s právom nazerať do spisov správneho orgánu a tvrdiť, ţe pokiaľ má účastník právo nazrieť do spisu, nemôţe byť porušené jeho právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, pretoţe ide o dve samostatné a vzájomne nezastupiteľné oprávnenia, a kaţdým z nich sa sleduje iný účel. Naplnenie práva na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia sa môţe nepochybne realizovať aj inou formou, ako moţnosťou nazrieť do spisu. Právo účastníka na kópiu spisu sa teda neviaţe na jeho osobnú prítomnosť pri nahliadaní do spisu, ale o kópiu spisu môţe poţiadať aj poštou, čo je vo väčšine prípadov efektívnejšie a ekonomickejšie nielen pre samotného účastníka konania, ale aj pre správny orgán. Pre daný prípad je však nutné
názoru krajského súdu konštatovať, ţe ţalobca je častým účastníkom týchto konaní, pozná názor zainteresovaných správnych orgánov a napokon bol vo všeobecnej rovine oboznámený s podkladmi rozhodnutia (podrobne aţ 5 10Sţo/88/2015 v prvostupňovom rozhodnutí...) a mohol na ne reagovať v rozklade. Vyššie uvedený procesný nedostatok v postupe ţalovaného, ktorý neumoţnil ţalobcovi ako účastníkovi správneho konania plnohodnotne realizovať v rámci konania právo vyplývajúce z § 32 ods. 2 Správneho poriadku, nemal za daných okolností
názoru krajského súdu vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a nebolo preto potrebné zrušiť ţalobou napadnuté rozhodnutie
2 písm. e) O.s.p. Pokiaľ ide o hmotnoprávnu stránku veci krajský súd rovnako ako v rozhodnutiach týkajúcich sa povoľovania výnimiek na odstrel medveďa hnedého v roku 2007 (napr. sp. zn. 2S 233/07) konštatuje, ţe celoročná druhová ochrana medveďa hnedého ako chráneného ţivočícha európskeho významu je zabezpečená na základe zákona č. 543/2002 Z.z., ktorý ustanovuje v súvislosti s uvedeným ţivočíšnym druhom zakázané činnosti a zároveň aj podmienky, za ktorých moţno povoliť výnimku z ochrany. Povoliť výnimku moţno len za predpokladu, ţe neexistuje iná alternatíva a zároveň udelená výnimka neohrozí zachovanie populácie dotknutého druhu, pričom pre povolenie výnimky musí byť súčasne splnený niektorý z taxatívne vymedzených dôvodov uvedených v § 40 ods. 3 zák. č. 543/2002 Z.z. Naďalej platí, ţe populáciu medveďa hnedého v rámci celého Slovenska je potrebné udrţiavať v takom počte a na takom areáli, aby nedochádzalo k jeho rozširovaniu do tej oblasti, kde nie je dostatok prirodzenej potravy, kde je však omnoho väčšia ponuka potravy z umelých zdrojov, ktorých preferenciou by sa zvyšovala hrozba vzniku závaţných škôd na majetku i na bezpečnosti a zdraví obyvateľstva. Povolenie výnimky z dôvodu
3 písm. c) zákona č. 543/2002 Z.z. je moţné len vtedy, keď z konkrétnych okolností existujúcich v danom území, pre ktoré sa výnimka poţaduje, moţno vyvodiť ohrozenie záujmu na ochrane bezpečnosti a zdravia obyvateľov daného územia. Ako súd v minulosti konštatoval v rozhodnutiach týkajúcich sa povoľovania výnimiek na odstrel medveďa hnedého, ak má byť dôvodom pre povolenie výnimky ochrana zdravia a bezpečnosti obyvateľov, mal by správny orgán v konaní poţadovať od ţiadateľa doloţenie určitej formy monitoringu pohybu najmä synantropných medveďov v blízkosti ľudských sídiel a zdokumentovať prípady agresívneho správania medveďov, aby bolo moţné z takýchto konkrétnych okolností vyvodiť opodstatnenú obavu o zdravie a bezpečnosť obyvateľov. Povolenie výnimky z uvedeného dôvodu má mať predovšetkým preventívny charakter, jej realizáciou sa má predchádzať nebezpečným stretom človeka s medveďom predovšetkým mimo miest jeho prirodzeného výskytu, najmä v intraviláne obcí a v blízkosti ľudských 6 10Sţo/88/2015 obydlí. Keďţe poľovný revír, ktorého sa ţiadosť o výnimku týkala, je prirodzeným miestom výskytu medveďa hnedého, nie je
názoru krajského súdu moţné z kaţdého prípadného stretu človeka s týmto zvieraťom vyvodiť reálnu hrozbu pre ţivot a zdravie obyvateľstva. Musí ísť o zdokumentovaný výskyt jedincov tohto ţivočíšneho druhu mimo svojho prirodzeného lesného areálu, kde jeho prítomnosť predstavuje reálnu hrozbu pre človeka. ŠOP SR vo svojom stanovisku č. ŠOPSR/446/2013 zo dňa 05.03.2013 uvádza: „..., že zhodnotením kumulovaného vplyvu výnimky, nedôjde k významnému vplyvu na populáciu medveďa hnedého v území európskeho významu, v ktorom odporúčame povolenie výnimky.“ Všetko nasvedčuje tomu, ţe tento chránený druh ţivočícha v tejto oblasti prosperuje a jeho populácia narastá. ŠOP SR zároveň uviedla, ţe podklady ku škodám uvedeným v ţiadosti boli preverené a povaţuje ich za opodstatnené. Rozširovanie areálu a postup do oblastí zasiahnutých ľudskou činnosťou, častejšie vyrušovanie medveďom, ako aj jednoznačne preukázané hlásenia o zvýšenom počte medveďov aj v pôvodných miestach výskytu, nesporne nasvedčujú skutočnosti, ţe v poľovnom revíri Šponga je zvýšený stav populácie medveďa hnedého. V konaní začatom na základe ţiadosti poľovníckej organizácie doloţil ţiadateľ svoju ţiadosť aj listom obce Baláţe zo dňa 07.02.2013, v ktorom obec ţiadala usmrtiť medveďa hnedého, ktorého výskyt a bezprostredný kontakt s občanmi obce bol zaregistrovaný predovšetkým v lokalite „Banská“ v západnej časti obce, v lokalite pod „Filipkovou“ v severozápadnej časti obce a na severozápadnej ceste spájajúcej kostol s lokalitou pod „Filipkovou“... Obyvatelia obce sa obávajú o svoje zdravie a majetky, po 21. hodine nevychádzajú zo svojich príbytkov v čase dozrievania ovocných plodov. Prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu zrozumiteľne zdôvodnilo všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania a v zmysle platnej legislatívy stanovilo podmienky výkonu povolenej výnimky. ŠOP SR posúdila ţiadosť a na základe znalosti konkrétnych lokalít a skutočností odporučila poţadovanú výnimku udeliť vzhľadom na preukázané pretrvávajúce ohrozovanie zdravia a bezpečnosti osôb pohybujúcich sa v daných lokalitách. ŠOP SR v zmysle čl. 3 písm.
ktorého „vážne strety človeka s medveďom, pri ktorých je ohrozený majetok, či dokonca zdravie a život človeka, sú nepochybne zadokumentované na obecných úradoch, v nemocniciach, Policajnom či Hasičskom a záchrannom zbore, minimálne však v miestnej tlači. Odtiaľ je povinný správny orgán čerpať zdroje informácií. Pritom ale nepostačuje samotné stretnutie medveďa s človekom, ale musí ísť o stretnutie atypické nielen miestom (napr. v mestskej časti či záhradkárskej lokalite, kde je veľkú migrácia ľudí), ale aj a najmä správaním sa medveďa voči človeku (agresivita a nedostatok prirodzenej plachosti). Najvyšší súd Slovenskej republiky na označenie hlásení o stretoch s medveďmi alebo hlásení o škodách spôsobených medveďom hnedým pouţil slová... „príhody zo ţivota“. Je nepodstatné, ako a kým sa „strety medveďov s ľuďmi“ označia, podstatné je, ţe hlásenia, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, sú spisované obyvateľmi dotknutých obcí, resp. samotnými obcami. Aj napriek javiacemu sa neodbornému (laickému) charakteru týchto hlásení, ich nemoţno povaţovať za nekvalifikovaný prejav a neodôvodnený prípad pre povolenie predmetnej výnimky. Tieto hlásenia sú relevantným podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu, nakoľko aj nimi sa preukazuje odôvodnená obava ohrozenia ţivota a zdravia, t. j. predmetná výnimka bola povolená v záujme verejnej bezpečnosti ľudí. Jednotlivé hlásenia, a to aj v tomto konkrétnom prípade, preukazujú, ţe sa jednalo o miesta stretov, ktoré sú jednoznačne atypické, t. j. územia mimo jeho prirodzený výskyt (intravilán obce, v blízkosti ľudských obydlí) a taktieţ je nepochybné, ţe jedinec pohybujúci sa v intraviláne obce, či v blízkosti ľudských osídiel je synantropným jedincom, nevykazujúcim ţiadne, prípadne výrazne minimalizované, znaky plachosti. Agresivitu konkrétneho jedinca
názoru krajského súdu skúmať netreba (s najväčšou pravdepodobnosťou by uţ bolo neskoro na prevenciu...), nakoľko výnimky sa udeľujú v zmysle § 40 ods. 2 a ods. 3 písm.
jeho názoru vyplýva, ţe udelenie výnimiek zo zákazov usmrtiť jedincov ţivočíšneho druhu európskeho významu, musí byť zaloţené na komplexnom pláne pre manaţment celej populácie druhu európskeho významu a jej biotopu. Podmienkou sine qua non pre rozhodnutie o udelení výnimky, ktoré moţno povaţovať za rozhodnutie, ktoré nie je v rozpore s cieľom ochrany druhu európskeho významu je, ţe takéto rozhodnutie musí vychádzať zo zdokumentovaného stavu populácie, pričom stavom tejto populácie sa rozumie nie len jej početnosť, ale aj sociálna štruktúra tejto populácie. Výsledky udeľovania výnimiek musia byť porovnávané s cieľmi zakotvenými v pláne manaţovania. Rovnako musí byť stanovená minimálna veľkosť populácie a pri udeľovaní výnimiek musia byť brané do úvahy všetky úmrtia zapríčinené ľuďmi.
ţalobcu rovnako z „Inštrukcie“ vyplýva, ţe opatrenia na predchádzanie, alebo zmiernenie následkov ohrozenia veľkými šelmami, musia byť vyhodnotené a praktizované všade, kde je to moţné a uprednostňované pred moţnosťou udeľovania výnimiek na usmrtenie veľkých šeliem. 11 10Sţo/88/2015 Ako vyplýva z informácií zverejnených na webovom sídle ŠOP SR www.sopsr.sk, ŠOP SR realizuje v súčasnosti projekt Výskum a monitoring veľkých šeliem a mačky divej na Slovensku, ktorý trvá od 01.06.2009 do (po predĺţení) 30.06.2014. Z toho istého zdroja moţno zistiť, ţe dôvodom realizácie projektu je skutočnosť, ţe ochrana a manaţment veľkých šeliem na Slovensku prebieha v súčasnosti len na základe „odborného odhadu“, pretoţe neexistujú relevantné komplexné vedecké údaje o ich populáciách a nie je pre nich zavedený jednotný monitoring. Ďalej ţalobca uviedol, ţe napriek kaţdoročne udeľovaným desiatkam výnimiek zo zákazu usmrtiť jedincov medveďa hnedého, nemoţno nájsť v ţiadnom z doterajších rozhodnutí o udelení výnimky ţiadne vyhodnotenie vplyvu na medvediu populáciu, či na výnimkou sledovaný cieľ. Reagujúc na závery krajského súdu, vyslovené v napadnutom rozhodnutí, nemoţno
názoru ţalobcu nájsť odpoveď na otázku, na základe akých skutkových okolností, vyplývajúcich zo spisu správneho konania, či vyjadrení ţalovaného, vyvodil záver, ţe udelená výnimka môţe skutočne viesť k naplneniu, ţalobca uznáva, ţe legitímneho cieľa. Táto okolnosť musí byť preukázaná skutočnosťami, vyplývajúcimi z dokazovania. Inak nie je moţné
ţalobcu skonštatovať, ţe bolo preukázané, ţe udelenie výnimky sleduje legitímny cieľ. V predmetnej veci krajský súd napriek tomu, ţe odobril postup ţalovaného a prvostupňového správneho orgánu, na základe ktorého udelili výnimku z ochrany v záujme verejného zdravia, alebo verejnej bezpečnosti ľudí, neuviedol v napadnutom rozhodnutí konkrétne úvahy, ktoré ho viedli k záveru, ţe realizáciou udelenej výnimky bude verejnému zdraviu, či verejnej bezpečnosti poskytnutá vyššia ochrana. V tejto súvislosti ţalobca poukázal na závery z pracovného stretnutia, ktoré sa konalo na riaditeľstve ŠOP SR dňa 25.02. 2014. Bez ohľadu na skutočnosť, ţe uvedené pracovné stretnutie sa uskutočnilo v roku 2014,
názoru ţalobcu tieto závery potvrdzujú, ţe udeľovanie výnimiek, tak ako v konkrétnom prípade, bez toho, aby boli prijímané opatrenia, ktoré účinne zabránia synantropizácii medveďa hnedého, jeho prenikaniu do blízkosti ľudských sídiel, nie je spôsobilé viesť 12 10Sţo/88/2015 k naplneniu zákonného dôvodu a z tohto dôvodu takéto rozhodnutie nemôţe byť povaţované za zákonné. Ţalobca sa nestotoţni ani s názorom krajského súdu,
ktorého napriek tomu, ţe ţalobcovi bola upretá moţnosť konať pred súdom v správnom konaní zákonom ustanoveným postupom, nie je potrebné rozhodnutie ţalovaného zrušiť, lebo je vecne správne. Takýto výklad piatej časti druhej hlavy O.s.p. by urobil z ust. § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. obsolétne ustanovenie, keďţe súd apriórne posúdil k akému rozhodnutiu by správne orgány dospeli, ak by k tejto vade nedošlo. IV. Vyjadrenie k odvolaniu Vo vyjadrení k odvolaniu ţalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Ţalovaný v plnom rozsahu zotrval na svojom písomnom vyjadrení č. 60382/2013 zo dňa 28.11.2013. Na námietky týkajúce sa toho, ţe udelenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého nemôţe naplniť cieľ sledovaný jej udelením, ak nebudú zároveň splnené ďalšie predpoklady a poukázaním ţalobcu na dokument „Inštrukcia pre vytváranie plánov pre manaţment veľkých šeliem na úrovni populácie“ ţalovaný uviedol, ţe predmetom súdneho prieskumu môţu byť len námietky vznesené v ţalobe, ktoré uţ boli uplatnené v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, a s ktorými sa muselo ministerstvo ako odvolací orgán vysporiadať vo svojom druhostupňovom rozhodnutí napadnutým ţalobou. Inak by potom preskúmavacie súdne konanie nahrádzalo inštitút odvolacieho konania ako nevyhnutného predpokladu pre podanie ţaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného súdom
piatej časti druhej hlavy O.s.p. K námietke ţalobcu, ţe v prípade povolenia výnimky na odstrel medveďa hnedého by mali byť podmienky realizácie stanovené tak, aby bolo moţné skutočne usmrtiť problémového jedinca a zabezpečenie ochrany biotopov medveďa hnedého ţalovaný uviedol, ţe vzhľadom na skutočnosť, ţe konaním o povolení výnimky na usmrtenie medveďa hnedého nebola dotknutá ochrana prírodných biotopov ani ochrana biotopov medveďa hnedého, ktorá sa realizuje predovšetkým v chránených územiach prostredníctvom starostlivosti o biotopy, 13 10Sţo/88/2015 ktoré medveď hnedý vyuţíva v rôznych fázach svojho ţivota (prirodzené biotopy potrebné pre zabezpečenie potravy, rozmnoţovanie, úkryt, brloţenie a zachovanie migračných trás), povaţuje námietku ţalobcu vo vzťahu k ochrane biotopov medveďa hnedého za bezpredmetnú a zavádzajúcu. Na poukázanie ţalobcu na ustanovenia smernice o biotopoch ţalovaný uviedol, ţe uplatnením postupu
zákona o ochrane prírody v uvedenom správnom konaní nedošlo k rozporu s ustanoveniami smernice o biotopoch, pretoţe aj táto pripúšťa povolenie výnimky z podmienok ochrany druhov ţivočíchov európskeho významu uvedených v prílohe č. IV tejto smernice za predpokladu, ţe neexistuje iná uspokojivá alternatíva a výnimka nespôsobí zhoršenie stavu ochrany populácie príslušného druhu na území jeho prirodzeného výskytu, a ţe povolenie výnimky je v záujme zdravia a bezpečnosti ľudí a v záujme predchádzania škôd na majetku ľudí, pričom tieto podmienky boli v konaní vo veci ţiadosti ţiadateľa o povolenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého v plnom rozsahu naplnené. Ţalovaný ďalej uviedol, ţe v danej veci nebol dôvod, aby správne orgány odôvodňovali svoje rozhodnutia z hľadiska uplatnenia čl. 3 ods. 1 smernice o biotopoch. Na námietku ţalobcu, ţe v napadnutom rozhodnutí nemoţno nájsť odpoveď na otázku, na základe akých skutkových okolností vyplývajúcich zo spisu správneho konania, či vyjadrení žalovaného, vyvodil konajúci súd záver, ţe udelená výnimka môţe viesť k naplneniu legitímneho cieľa ţalovaný uviedol, ţe mal z údajov poskytnutých ŠOP SR, ako aj z informácií predloţených ţiadateľom preukázané, ţe populácia medveďa hnedého v poľovnom revíri Šponga nie je ohrozená a všetko nasvedčuje tomu, ţe tento chránený druh ţivočícha v predmetnom poľovnom revíri prosperuje a jeho populácia narastá. Rozširovanie areálu medveďa hnedého a postup do oblastí zasiahnutých ľudskou činnosťou, častejšie vyrušovanie medveďom, ako aj jednoznačne preukázané hlásenia o zvýšenom počte medveďov nie len v pôvodných miestach výskytu, nesporne nasvedčujú skutočnosti, ţe v poľovnom revíri Šponga je zvýšený stav populácie medveďa hnedého. V tejto lokalite dochádza k častým stretom medveďa hnedého s ľuďmi, a to najmä v intraviláne Obce Baláţe, o čom svedčí okrem iného aj dokumentácia, a to list Obce Baláţe zo dňa 07.02.2013 - častý výskyt medveďa hnedého v intraviláne Obce Baláţe a ohrozovanie obyvateľov tejto obce vrátane situačných obrázkov Obce Baláţe a fotodokumentácie a protokol z miestneho šetrenia škody spôsobenej určenými ţivočíchmi zo dňa 12.09.2012. 14 10Sţo/88/2015 Vo vzťahu k námietke ţalobcu poukazujúc na pracovné stretnutie pracovníkov ŠOP SR konané dňa 25.02.2014, a síce, ţe jeho závery potvrdzujú, ţe udeľovanie výnimiek, tak ako v konkrétnom prípade, bez toho, aby boli prijímané opatrenia, ktoré účinne zabránia synantropizácii medveďa hnedého, jeho prenikaniu do blízkosti ľudských sídiel nie je spôsobilé viesť k naplneniu zákonného dôvodu a z tohto dôvodu takéto rozhodnutie nemôţe byť povaţované za zákonné ţalovaný uviedol, ţe uvedené konštatovanie ţalobcu je vytrhnuté z kontextu nezohľadňujúc dotknuté lokality, ich charakter a povahu najmä z hľadiska ich polohy (napr. obce v bezprostrednej blízkosti s lesom). Na námietku ţalobcu, ţe krajský súd napriek tomu, ţe odobril postup ţalovaného a prvostupňového správneho orgánu, na základe ktorého udelili výnimku z ochrany v záujme verejného zdravia, alebo verejnej bezpečnosti ľudí, neuviedol v napadnutom rozhodnutí konkrétne úvahy, ktoré ho viedli k záveru, ţe realizáciou udelenej výnimky bude verejnému zdraviu, či verejnej bezpečnosti poskytnutá vyššia ochrana, ţalovaný uviedol, ţe v súdnom preskúmavacom konaní
druhej hlavy piatej časti O.s.p. na rozdiel od konania vo veciach občianskoprávnych ide o súdny prieskum zákonnosti. Preto je
názoru ţalovaného potrebné zdôrazniť, ţe to, či je rozhodnutie správneho orgánu vecne správne, účelné alebo ekonomické je predmetom súdneho preskúmavacieho konania len v súvislosti so skúmaním jeho zákonnosti. V súvislosti so svojim tvrdením ţalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sţo/95/2007 zo dňa 30.01.2008. Z vyššie uvedených dôvodov povaţuje ţalovaný rozhodnutie krajského súdu za vecne správne, a preto ţiada odvolací súd, aby rozsudok krajského súdu potvrdil a odvolanie podané ţalobcom zamietol. IV. Konanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky, ako súdom odvolacím Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (
1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné. 15 10Sţo/88/2015
2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to povaţuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, ţe krajský súd verejne prerokoval vec a verejne vyhlásil rozhodnutie dňa 10.12.2014. Odvolací súd nepovaţoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29.06.2016 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).
1 O. s. p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Súd v správnom súdnictve preskúmava rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobe. Rozsahom tvrdení uvedených v ţalobe je súd viazaný.
1 O. s. p.,
ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
1 zákona č. 543/2002 Z.z. chráneného ţivočícha je zakázané
2 zákona č. 543/2002 Z.z. orgán ochrany prírody môţe v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov ţivočíchov, a to len v prípade, ţe neexistuje iná alternatíva a výnimka neohrozí zachovanie populácií dotknutých druhov; ak ide o druhy 16 10Sţo/88/2015 vtákov a vybrané druhy ţivočíchov uvedené v osobitnom predpise, výnimku na ich lov povoľuje ministerstvo pôdohospodárstva.
3 zákona č. 543/2002 Z.z. Výnimku
odseku 2 moţno povoliť
2 O. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 17 10Sţo/88/2015 Najvyšší súd sa s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p. v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu a konštatuje správnosť dôvodov, na základe ktorých krajský súd rozhodol. Z obsahu pripojeného administratívneho a súdneho spisu odvolací súd zistil, ţe ţiadateľ Lovecký spolok Hunčiak poţiadal o výnimku z ustanovení § 35 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. za účelom odstrelu jedného kusu chráneného ţivočícha medveďa hnedého v roku 2013 v poľovnom revíri Šponga. Rozhodnutím č. 3949/2013-2.2 zo dňa 13.05.2013 Ministerstvo ţivotného prostredia SR povolilo výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm.
názoru najvyššieho súdu jasne a zrozumiteľne, právne aj skutkovo odôvodnil svoje závery a na základe toho stanovil podmienky výkonu povolenie výnimky na odstrel jedného medveďa hnedého. V rozhodnutí poukazoval na stanovisko ŠOP SR č. ŠOPSR/446/2013 zo dňa 05.03.2013,
ktorého zhodnotením kumulovaného vplyvu výnimky, nedôjde k významnému vplyvu na populáciu medveďa hnedého v území európskeho významu, v ktorom odporučili výnimku. Všetko nasvedčuje tomu, ţe populácia medveďa hnedého tejto oblasti prosperuje a narastá. V správnom konaní bol do spisu doloţený list obce Baláţe zo dňa 07.02.2013, ktorý poukazuje na jednotlivé stretnutia medveďa hnedého s človekom v jej obci. V liste obec ţiadala usmrtiť medveďa hnedého, nakoľko obyvatelia obce sa obávajú o svoje zdravie a majetky. V čase dozrievania ovocných plodov po 21. hodine nevychádzajú zo svojich príbytkov. K listu je doloţená aj fotodokumentácia vyčíňania medveďa hnedého v obci. Z uvedeného listu je zrejmé, ţe nedochádza iba k samotným stretnutiam medveďa hnedého s človekom, ale ide o atypické stretnutia, t. j. mimo územia jeho prirodzeného výskytu (v samotnej obci) a aj správaním sa medveďa, ktoré vykazuje nedostatok prirodzenej plachosti. Z dôvodu, ţe bolo v konaní preukázané, ţe neexistuje iná alternatíva a ţe udelená výnimka neohrozí zachovanie populácie medveďa hnedého a z dôvodu, ţe je splnený dôvod na povolenie udelenia výnimky, a to v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí, dospel najvyšší súd k názoru, ţe rozhodnutie ţalovaného o udelení výnimky je v súlade so zákonom. Najvyšší súd udáva, ţe v danom prípade je odôvodnenie v tejto časti napadnutého súdneho rozhodnutia plne vyčerpávajúce a logicky odôvodnené. V tejto súvislosti poukazuje najvyšší súd na to, ţe v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby najvyšší súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa. Odvolací súd na záver konštatuje, ţe krajský súd správne vytkol ţalovanému, ţe právo účastníka vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia
2 Správneho poriadku nemoţno zamieňať s právom nazerať do spisov
1 Správneho poriadku a rovnako nemoţno tvrdiť, ţe pokiaľ má účastník konania právo nazrieť do spisu, nemôţe byť 19 10Sţo/88/2015 porušené jeho právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, pretoţe ide o dve samostatné a vzájomné nezastupiteľné oprávnenia a kaţdým z nich sa sleduje iný účel. Tým, ţe ţalovaný neumoţnil ţalobcovi, aby sa mohol pred vydaním rozhodnutia vyjadriť ku všetkým podkladom, tak pochybil, ale uvedené pochybenie nemalo
názoru najvyššieho súdu vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Najvyšší súd poukazuje aj na uplynutie časovej platnosti udelenej výnimky na odstrel medveďa hnedého, nakoľko
rozhodnutia ţalovaného bolo moţné zrealizovať odstrel jedného medveďa hnedého do 30.11.2013. Po preskúmaní podaného odvolania najvyšší súd konštatuje, ţe s právnymi námietkami ţalobcu sa súd prvého stupňa v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú ţiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na odvolacom súde, a preto námietky uvedené v odvolaní vyhodnotil najvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. S poukazom na uvedené najvyšší súd
3 veta druhá O. s. p. v spojení s § 219 ods. 1 O. s. p. napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdil ako vecne správny. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania
1 v spojení s § 246c ods.1 a § 224 ods. 1 O. s. p. tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal, keďţe ţalobca v konaní nemal úspech a ţalovaný nemá na ich náhradu zákonný nárok ani v prípade úspechu. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 29. júna 2016 JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.