1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) zamietol ţalobu, pretoţe nie je dôvodná. V odôvodnení rozhodnutia krajský súd uviedol, ţe neobstojí ţalobný dôvod ţalobcu, ktorým tvrdil, ţe nezákonný postup prvostupňového správneho orgánu stavebného úradu spočíval vtom, ţe ţalobcovi nedoručil oznámenie o začatí konania inak ako verejnou vyhláškou, a na rozdiel od toho iným súkromným osobám, a to Slovenskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti a.s., Slovenskému plynárenskému priemyslu - distribúcia a.s., a Slovak Telekomu a.s. doručil inak. Medzi účastníkmi nebolo sporné a ţalobca ani v ţalobe netvrdil nič iné, ţe v danom prípade išlo o umiestnenie stavby s veľkým počtom účastníkov konania a ţe boli splnené podmienky na doručovanie oznámenia o začatí konania verejnou vyhláškou na základe § 36 ods. 4 stavebného zákona. Z tohto ustanovenia stavebného zákona je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, ţe v prípade, ţe ide o umiestnenie stavby uvedenej v prvej vete tohto ustanovenia, medzi ktoré je zaradená aj stavba s veľkým počtom účastníkov, doručuje sa oznámenie o začatí územného konania všetkým účastníkom, či známym a či neznámym verejnou vyhláškou. Druhá veta tohto ustanovenia sa nevzťahuje na stavby uvedené v prvej vete, ale na umiestnenie všetkých ostatných stavieb, ktoré sa majú umiestniť v konaní, v ktorom sú okrem známych účastníkov aj účastníci, ktorí sú neznámi, alebo nie je známy ich pobyt. V týchto prípadoch sa verejnou vyhláškou doručuje týmto neznámym osobám, resp. osobám s neznámym pobytom, pričom ostatným účastníkom konania sa doručuje spôsobom
správneho poriadku. Zákonným postupom stavebného úradu pri stavbách uvedených v prvej vete § 36 ods. 4 stavebného zákona je doručenie oznámenia o začatí územného konania prostredníctvom verejnej vyhlášky. Ţalobca poukazoval na nerovnaký prístup k nemu ako účastníkovi konania, ktorý bol známy, o čom nebol spor a k akciovým spoločnostiam uvedeným vyššie. Ţalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na to, ţe ide len o dotknuté orgány v zmysle § 140a stavebného zákona, ktoré nie sú 3 10Sţo/143/2015 účastníkmi konania. K tomu nie je potrebné
názoru krajského súdu nič viac dodať, pretoţe subjekty, na ktoré ţalobca v ţalobe odkazoval v danom prípade neboli účastníkmi konania, ale boli dotknutými orgánmi, a preto nemôţe byť nezákonnosť v tom, ţe by nemali účastníci konania zachované rovnaké práva a rovnaký prístup k nim. Ţalobca svoje tvrdenie o porušení Aarhuského dohovoru nekonkretizoval. Neuviedol, ktoré ustanovenie malo byť porušené. Krajský súd uviedol, ţe doručovanie prostredníctvom verejnej vyhlášky nie je v rozpore s uvedeným dohovorom, nakoľko nebráni účasti verejnosti na rozhodovacom procese v oblasti ţivotného prostredia.
krajského súdu neobstojí ani námietka ţalobcu týkajúca sa nezákonnosti napadnutého rozhodnutia pre nepreskúmateľnosť spôsobenú nedostatočným odôvodnením. Malo to byť spôsobené tým, ţe v rozhodnutí chýbajú dôvody, ktoré správny orgán uznal za správne a o ktoré sa oprel a tým, ţe sa správny orgán náleţite nevysporiadal s námietkami ţalobcu uvedenými v jeho odvolaní. Krajský súd uviedol, ţe ţalobca námietku dostatočne nekonkretizoval a ani to nekorešponduje s odôvodnením tak prvostupňového ako aj druhostupňového rozhodnutia, na ktoré sa treba pozerať ako na jeden celok vzhľadom na to, ţe druhostupňovým rozhodnutím bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené. Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť spôsobenú nedostatkom dôvodov moţno povaţovať rozhodnutie, ktoré nemá vôbec odôvodnenie. Tieţ také, v ktorého odôvodnení absentujú skutočnosti, na základe ktorých bolo rozhodnuté. Táto nepreskúmateľnosť je teda spôsobená tým, ţe chýbajú skutkové dôvody. Skutkové dôvody v odôvodnení chýbajú vtedy, keď je rozhodnutie zaloţené na skutočnostiach, ktoré boli zistené z nezákonne získaných dôkazných prostriedkov, alebo ktoré vôbec neboli v konaní zisťované. Takýmito vadami ale
názoru krajského súdu napadnuté rozhodnutie ani prvostupňové rozhodnutie netrpia. Rozhodnutia obsahujú skutočnosti, na základe ktorých boli vydané tak, ako je to uvedené na čl. 7 aţ 10 tohto rozsudku, tak vo vzťahu k výroku o umiestnení stavby ako aj vo vzťahu k výroku o zamietnutí námietok. To, ţe s nimi ţalobca nesúhlasí, neznamená, ţe tam dôvody chýbajú. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, ţe ţalovaný zrozumiteľne odôvodnil, prečo sa s námietkami uvedenými v odvolaní ţalobcu nemohol zaoberať, a to z dôvodu, ţe ţalobca nepodal ţiadne námietky k umiestneniu stavby v zákonnej lehote na ich uplatnenie, ale tieto uplatnil aţ v odvolaní. Poukázal na to, ţe na takéto námietky odvolací orgán uţ neprihliada v zmysle § 42 ods. 4 stavebného zákona, o čom boli účastníci poučení v oznámení o začatí územného konania, pričom poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sţo/348/2009. Ďalej zdôvodnil, ţe sa preto zaoberal len odvolacími 4 10Sţo/143/2015 námietkami uvedenými Ing. M. R. a Ing. M. R.. Takéto odôvodnenie je vyrovnaním sa s odvolaním ţalobcu. Pokiaľ ţalobca tvrdí, ţe vo svojom odvolaní mal aj procesné námietky, ktorými sa ţalovaný mal zaoberať, tak tieto v ţalobe konkrétne nekonkretizuje. Neuvádza, ktorá z jeho odvolacích námietok je taká, s ktorou sa ţalovaný mal zaoberať, pretoţe nešlo o námietku proti umiestneniu stavby, ktorá mala byť uplatnená v lehote stanovenej v oznámení o začatí územného konania. Krajský súd uviedol, ţe nie je za ţalobcu oprávnený vyhľadať v jeho odvolacích dôvodoch, ktorý by mohol spĺňať kritériá, o ktorých v ţalobe tvrdí.
názoru krajského súdu neobstojí ani námietka nedostatočne zisteného skutkového stavu, ktorú ţalobca zaloţil na tom, ţe nesúhlasí s tým, ako v konaní
zákona č. 24/2006 Z.z. rozhodol Obvodný úrad ţivotného prostredia v Banskej Bystrici, t. j. ţe predmetná stavba sa posudzovať v tomto konaní nebude, pretoţe nemá ţiadny právny základ. Predmetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie a predchádzajúci postup správneho orgánu v tomto konkrétnom preskúmavanom územnom konaní. Iné rozhodnutie môţe súd v rámci prieskumu nezákonnosti preskúmať len za podmienok uvedených v § 245 ods. 1 O. s. p.
tohto ustanovenia pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť skôr urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmavanie určený osobitný postup. Z uvedeného teda
krajského súdu vyplýva, ţe predmetom prieskumu súdom nemôţe byť rozhodnutie obvodného úradu pre ţivotné prostredie, s ktorým ţalobca nesúhlasí. Mýli sa ţalobca, keď tvrdí, ţe vplyv stavby na ţivotné prostredie môţe byť zistený len v konaní
zákona č. 24/2006 Z. z. Naopak, kompetentný správny orgán rozhodol, ţe pre navrhovanú stavbu malej vodnej elektrárne Vlkanová nebolo potrebné takéto zisťovanie. Zostalo teda výlučne v kompetencii stavebného úradu, aby vplyv navrhovanej stavby na ţivotné prostredie posúdil v územnom konaní, ako to vyplýva z § 37 ods. 2 stavebného zákona.
tohto ustanovenia je v územnom konaní povinnosťou stavebného úradu posúdiť návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o ţivotné prostredie a potrieb poţadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov. Ako vyplýva z výroku prvostupňového rozhodnutia a odôvodnení tak prvostupňového ako aj druhostupňového rozhodnutia, boli posudzované tieto vplyvy navrhovanej stavby na ţivotné prostredia a zisťované z vyjadrení a stanovísk dotknutých orgánov a tieţ na základe podaných námietok účastníkov konania. V tejto časti nedostatočne zisteného skutkového stavu ţalobca ďalej uplatňuje ako dôvody ţaloby všeobecné tvrdenia, ţe nebol zabezpečený súlad navrhovanej stavby s územnoplánovacou dokumentáciou a nebolo zohľadnené to, 5 10Sţo/143/2015 ţe v ďalšom stupni treba dokumentáciu dopracovať v súlade so stanoviskami správcu toku, ktorý zohľadňuje potreby a ochranu rybárstva, zohľadňovať enviromentálne aspekty v súlade s relevantnými strategickými dokumentmi SR a EÚ. Takéto námietky vyhodnotil krajský súd ako nekonkrétne, a preto z takto uplatnených dôvodov nie je moţné preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Ţalobca neuvádza, v čom konkrétne je stavba v rozpore s územnoplánovacou dokumentáciou, s ktorou jeho záväznou časťou, v čom konkrétne bolo zanedbané stanovisko správcu toku alebo enviromentálne aspekty v súlade s relevantnými dokumentmi SR a EÚ. Ţalobca v tejto časti konkretizoval nezákonnosť rozhodnutia len chýbajúcim rozhodnutím o povolení výrubu drevín.
názoru krajského súdu neobstojí však ani tento dôvod, pretoţe správny orgán v územnom konaní nemá zákonný podklad, na základe ktorého by mohol od ţiadateľa ţiadať predloţenie právoplatného rozhodnutia, ktorým mu bol vydaný súhlas s výrubom drevín a ani zákonný podklad, na základe ktorého by mu mohol takúto povinnosť uloţiť. Naopak v prípade, ţe by ţiadateľovi bola stavebným úradom uloţená povinnosť v územnom konaní predloţiť takéto právoplatné rozhodnutie, alebo konanie bolo zastavené pre nepredloţenie tohto rozhodnutia, tak takýto postup by nebol ústavne komformný.
článku 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemoţno nútiť, aby konal, čo zákon neukladá. Aj povinnosti moţno právnickým či fyzickým osobám ukladať len na základe zákona a v jeho medziach, čo vyplýva z článku 13 Ústavy Slovenskej republiky. Správny orgán si v územnom konaní zadováţil stanoviská dotknutých orgánov aj v oblasti ochrany prírody a krajiny, resp. ochrany ţivotného prostredia, ktoré boli súhlasné, aj keď z podkladov k územnému rozhodnutiu zrejme vyplývalo, ktoré dreviny bude potrebné vyrúbať v súvislosti so zmenou vodnej hladiny a ako bude následne chýbajúce mnoţstvo doplnené. Napadnuté rozhodnutie neoprávňuje ţiadateľa na výrub drevín. Nič nemení na tom, ţe ţiadateľ pokiaľ bude chcieť vyrúbať nejaké dreviny, ktorých výrub podlieha súhlasu správneho orgánu, tak bude potrebovať rozhodnutia príslušných správnych orgánov. V prípade, ţe tieto rozhodnutia nebudú vydané, nebude môcť dreviny vyrúbať, a teda ani stavbu postaviť. Na základe vyššie uvedeného krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uplatnených v ţalobe, dospel k záveru, ţe z týchto dôvodov je napadnuté rozhodnutie v súlade so zákonom, a preto ţalobu zamietol. 6 10Sţo/143/2015 O trovách konania rozhodol krajský súd tak, ţe neúspešnému ţalobcovi náhradu trov nepriznal. Vo včas podanom odvolaní ţalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby zmenil rozsudok krajského súdu tak, ţe rozhodnutie ţalovaného zruší a vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie. V odvolaní ţalobca poukázal na rovnaké skutočnosti ako v podanej ţalobe a naviac uviedol, ţe krajský súd v rozpore so zásadou iura novit curia konštatoval vo svojom odôvodnení, ţe ţalobca neuviedol presne, čo v Aarhurskom dohovore bolo porušené, a ţe ţalovaný postupoval správne. Ţalobca má za to, ţe neobstojí tvrdenie krajského súdu, ktorý nezistil porušenie povinností správneho orgánu
článku 6 bod 4 Aarhurského dohovoru. Krajský súd sa mylne domnieva, ţe ţalobca je povinný poznať právnu úpravu toho, čo konkrétne sa porušilo. Ţalobca je povinný len opísať skutkový stav, ktorý je postihnutý vadou nezákonnosti a súd je povinný zistiť, či preskúmavané správne konanie je v súlade so zákonom. Ţalobca ďalej nesúhlasil s tvrdením krajského súdu,
ktorého ţalobca nekonkretizoval, čo bolo presne porušené v správnom konaní a ţaloba je plná všeobecných tvrdení. Všeobecným tvrdením (teda nepreukázateľným) je
názoru krajského súdu aj tvrdenie ţalobcu, ţe nebol zabezpečený súlad navrhovanej stavby s územnoplánovacou dokumentáciou. Krajský súd
názoru ţalobcu len odcitoval vyjadrenie ţalovaného, ţe dokumentácia i umiestnenie stavby je v súlade s územnými plánmi dotknutých obcí, a to zobral ako základ pre svoje rozhodnutie, hoci je súd
názoru ţalobcu povinný zisťovať zákonnosť ţalobcom popísaných skutočností. Ţalobca nesúhlasí ani s názorom krajského súdu, ktorý sa nestotoţnil s názorom ţalobcu, ţe stavebný úrad mesto Banská Bystrica vydal rozhodnutie č. OVZ-SÚ- 35766/2012/Bob/3 evidenčné č. 05/2013 zo dňa 22.01.2013 o umiestnení stavby bez existencie právoplatného podkladového rozhodnutia, ktorým je rozhodnutie o výrube drevín. Krajský súd uviedol, ţe takýto názor neobstojí, nakoľko správny orgán v územnom konaní nemá zákonný podklad, na základe ktorého by mohol ţiadať predloţenie takéhoto právoplatného rozhodnutia. Zároveň uviedol, ţe pokiaľ by správny orgán takéto rozhodnutie poţadoval, takýto postup by bol ústavne nekomformný a v rozpore s čl. 2 ods. 3 Ústavy SR. Ţalobca má však za to, ţe názor krajského súdu je nesprávny, nakoľko správny orgán má túto povinnosť, ktorá mu vyplýva z § 103 ods. 6 zák. č. 543/2002 Z.z., kedy stavebný úrad nesmie 7 10Sţo/143/2015 nechať nepovšimnuté záujmy ochrany prírody a krajiny a vyjadrenie alebo iné stanovisko musí vyhodnotiť ako nevyhnutný podklad pre rozhodnutie. Vo vyjadrení k odvolaniu ţalobcu ţalovaný a účastníci konania 1/, 9/ a 12/ navrhli, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Účastník konania 5/ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, ţe vyjadruje súhlas s podaným odvolaním ţalobcu. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (
1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné.
2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to povaţuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, ţe krajský súd verejne prerokoval vec a verejne vyhlásil rozhodnutie dňa 09.01.2015. Odvolací súd nepovaţoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29.06.2016 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).
1 O. s. p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Súd v správnom súdnictve preskúmava rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobe. Rozsahom tvrdení uvedených v ţalobe je súd viazaný.
1 O. s. p.,
ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. 8 10Sţo/143/2015
1 stavebného zákona územné konanie sa začína na písomný návrh účastníka, z podnetu stavebného úradu alebo iného orgánu štátnej správy. Návrh sa doloţí dokumentáciou ustanovenou vykonávacími predpismi k tomuto zákonu spracovanou oprávnenou osobou ( § 45 ods. 4), a dokladmi ustanovenými osobitnými predpismi. V návrhu sa uvedie zoznam právnických osôb a fyzických osôb, ktoré prichádzajú do úvahy ako účastníci konania a sú navrhovateľovi známi.
4 stavebného zákona začatie územného konania o umiestnení líniovej stavby alebo v odôvodnených prípadoch aj zvlášť rozsiahlej stavby, stavby s veľkým počtom účastníkov konania, ako aj územného konania o vyuţití územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme, ak sa týka rozsiahleho územia, oznámi stavebný úrad účastníkom územného konania verejnou vyhláškou. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania verejnou vyhláškou aj v prípade, ţe mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi.
1 stavebného zákona podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady
a ostatné existujúce podklady
; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní.
2 stavebného zákona stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o ţivotné prostredie a potrieb poţadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi
odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým poţiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým poţiadavkám na stavby uţívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipoţiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom.
3 stavebného zákona stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich 9 10Sţo/143/2015 námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou.
stavebného zákona v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o ţivotné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môţe vyhradiť predloţenie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti;
nich môţe dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia.
1 stavebného zákona územné rozhodnutie sa účastníkom oznamuje doručením písomného vyhotovenia.
2 stavebného zákona verejnou vyhláškou sa oznámi územné rozhodnutie o umiestnení líniovej stavby a v odôvodnených prípadoch aj o umiestnení zvlášť rozsiahlej stavby, stavby s veľkým počtom účastníkov konania, ako aj rozhodnutie o vyuţití územia a o ochrannom pásme, ak sa týka rozsiahleho územia. Doručenie sa uskutoční vyvesením územného rozhodnutia na 15 dní spôsobom v mieste obvyklým. Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia.
3 stavebného zákona územné rozhodnutie o umiestnení stavby jadrového zariadenia alebo objektov osobitnej dôleţitosti a ďalších dôleţitých objektov sa účastníkom konania
osobitného predpisu doručuje verejnou vyhláškou. Doručenie sa uskutoční vyvesením územného rozhodnutia na 15 dní spôsobom v mieste obvyklým. Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia.
4 stavebného zákona odkladný účinok odvolania proti územnému rozhodnutiu nemoţno vylúčiť.
5 stavebného zákona v odvolacom konaní sa neprihliada na námietky a pripomienky, ktoré neboli uplatnené v prvostupňovom konaní v určenej lehote, hoci 10 10Sţo/143/2015 uplatnené mohli byť. Stavebný úrad je povinný účastníkov konania na to upozorniť v oznámení o začatí územného konania.
6 stavebného zákona územné rozhodnutie o umiestnení stavby alebo územné rozhodnutie o vyuţití územia, ktoré sa týka územia, vo vzťahu ku ktorému sa uskutočnilo posudzovanie vplyvov alebo zisťovacie konanie
osobitného predpisu zverejní stavebný úrad bezodkladne na svojej úradnej tabuli a na svojom webovom sídle. Ak zverejnenie na webovom sídle nie je moţné, zverejní ho stavebný úrad len na úradnej tabuli. Rozhodnutie musí byť zverejnené odo dňa jeho vydania aţ do nadobudnutia jeho právoplatnosti. Z obsahu predloţeného súdneho spisu, ktorého súčasťou je administratívny spis ţalovaného, najvyšší súd zistil, ţe Mesto Banská Bystrica, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. OVZ-SÚ-35766/2012/Bob. evidenčné číslo – 05/2013 zo dňa 22.01.2013 rozhodol
453/2000 Z.z o povolení umiestniť stavbu „Malá vodná elektráreň na rieke Hron“ na pozemkoch v k. ú. K., R., B., V. pre navrhovateľa spoločnosť SPI, spol. s r.o. Na podané odvolania ţalovaný rozhodnutím č. OU-BB-OVBP2-2014-00115 zo dňa 31.01.2014 v zmysle § 59 ods. 2 správneho poriadku rozhodol tak, ţe podané odvolania ako neodôvodnené zamietol a napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. OVZ- SÚ-35766/2012/Bob. evidenčné číslo – 05/2013 zo dňa 22.01.2013 potvrdil. Predmetom preskúmania odvolacieho súdu je rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol ţalobu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcu uplatnenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa najvyšší súd stotoţňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil krajský súd zo zistení uvedených ţalovaným správnym orgánom ako aj ţalobcom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise. 11 10Sţo/143/2015
2 O. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Najvyšší súd sa s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p. v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu a konštatuje správnosť dôvodov, na základe ktorých krajský súd rozhodol. Po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj rozhodnutia ţalovaného najvyšší súd dospel k rovnakému záveru ako krajský súd a to, ţe rozhodnutie ţalovaného na základe dôvodov uplatnených v ţalobe je v súlade so zákonom. Na námietky ţalobcu uvedených v odvolaní proti rozhodnutiu krajského súdu týkajúcich sa postupu správnych orgánov pri doručovaní rozhodnutí ţalobcovi a porušenia Aarhurského dohovoru odvolací súd udáva, ţe v danom prípade je odôvodnenie napadnutého súdneho rozhodnutia v tejto časti plne vyčerpávajúce a logicky odôvodnené. V tejto súvislosti poukazuje najvyšší súd na to, ţe v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby najvyšší súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa. Na opätovnú námietku ţalobcu týkajúcej sa absencie procesu EIA
zákona č. 24/2006 Z.z. odvolací súdu rovnako poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu, s ktorým sa najvyšší súd v plnom rozsahu stotoţňuje a v podrobnostiach naň odkazuje. Na námietku ţalobcu týkajúcej sa konkretizácie jeho tvrdenia,
ktorého nebol zabezpečený súlad navrhovanej stavby s územnoplánovacou dokumentáciou najvyšší súd uvádza, ţe túto skutočnosť ţalobca nenamietal počas konania pred správnymi orgánmi a ani v konaní pred súdom prvého stupňa. S poukazom na § 205a ods. 1 O. s. p. najvyšší súd dodáva, ţe účastník konania zásadne nemôţe uplatniť v odvolacom konaní tie dôkazy a skutočnosti, ktoré mohol uplatniť, ale neurobil tak v základnom konaní pred súdom prvého stupňa. Tieto dôkazy a skutočnosti nemôţe vziať do úvahy ani odvolací súd. 12 10Sţo/143/2015 Po preskúmaní podaného odvolania najvyšší súd konštatuje, ţe s ostatnými právnymi námietkami ţalobcu sa súd prvého stupňa v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú ţiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na odvolacom súde, a preto námietky uvedené v odvolaniach vyhodnotil najvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. S poukazom na uvedené najvyšší súd
3 veta druhá O. s. p. v spojení s § 219 ods. 1 O. s. p. napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici potvrdil ako vecne správny. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania
1 v spojení s § 246c ods.1 a § 224 ods. 1 O. s. p. tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal, keďţe ţalobca v konaní nemal úspech a ţalovaný nemá na ich náhradu zákonný nárok ani v prípade úspechu. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 29. júna 2016 JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.