Obsah (6)

§ 21§ 71§ 70§ 72§ 201§ 250k

Najvyšší súd 10So/78/2015 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a z členov

§ 21ods.

1 písm. b/ v nadväznosti na ustanovenie § 12 ods. 3 písm. d/ zákona č. 100/1988 Zb., a do úvahy pripadá aj postup podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. Krajský súd mal zvážiť, či doba od nástupu do VSOŠ, odslúženej vojenskej náhradnej služby v ČSĽA, služby vojaka z povolania v ČSĽA, profesionálneho vojaka OS SR v rozsahu 18 rokov a 233 dní je naozaj v dostatočnom rozsahu a tiež na uhradenie zmeškaných úhrad invalidného dôchodku tri roky spätne. V civilnom zamestnaní má navrhovateľ do 31.03.2015 odpracovaných ďalších 6 831 dní, t. j. 18 rokov a 261 dní v III. pracovnej kategórii, podľa osobného listu dôchodkového poistenia a spĺňal teda všetky podmienky pre vznik invalidného dôchodku (a táto doba narastá každým dňom). Spolu mal odpracované: 4 703 dní + 6 831 dní = 11 534 dní, t. j. 31 rokov a 219 dní. 7 10So/78/2015 Z vyššie uvedených dôvodov navrhovateľ žiadal o priznanie invalidného dôchodku podľa kritérií a právnych noriem, ktoré platili v čase jeho služby, a najmä odslúžených rokov vo vojenskej službe a odpracovaných v civilnom zamestnaní. Keďže už v týchto číslach je napadnutý rozsudok KS v Prešove určite nesprávny, nepresný a teda aj nezákonný, navrhovateľ poukázal už iba na nasledujúce pretrvávajúce chyby, ktoré pri vstupoch (do systému odporkyne) priznaní a výpočtu výšky invalidného dôchodku, či zníženého veku - musia zákonite generovať zlý výsledok. Takéto arbitrárne rozhodnutie je subjektívne a nemôže mať oporu v zákone. Navrhovateľ sa domnieva, že iné a spravodlivejšie posudzovanie odpracovaných dôb pre posúdenie priznania invalidného dôchodku by vzniklo pri posudzovaní všetkých odpracovaných dôb a to od skutočného termínu jeho nástupu do vojenskej služby 29.08.1983 a jeho vynúteného odchodu do zálohy z organizačných dôvodov, vo fyzickom veku X. rokov, t. j. od X.. Vznikajú tak pochybnosti, či odporkyňa porušuje princíp primeranosti, o ktorom sa v niektorých prípadoch zmieňuje už legislatíva EÚ. Na základe uvedeného tvrdil, že odporkyňa pravdepodobne nesprávne a protiprávne vyhodnotila celkovú dobu zamestnania navrhovateľa, ako aj doby zamestnania v I. kategórií funkcií a III. pracovnej kategórii, čo ho vážnym spôsobom dlhodobo diskriminuje a poškodzuje. Navrhovateľ zároveň spĺňal aj podmienku odpracovania príslušnej doby vo všeobecnom systéme poistenia, splnil všetky podmienky pre vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 293aa ods. 1 v spojení § 273 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z. z. Z odôvodnenia rozhodnutia odporkyne č.: X. zo dňa 11.02.2015 je zrejmé, že si doteraz neosvojila právny názor a ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR v obdobných sporoch, čím zjavne porušuje zákon, resp. marí nástup spravodlivosti. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že dôvody uvedené v odvolaní za opodstatnené nepovažuje. Odporkyňa má za to, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého náležité právne posúdil vec, pričom nezistil nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia odporkyne. Poukázala na to, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 28. januára 2015 požiadal Sociálnu poisťovňu o priznanie invalidného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 29. júna 2014. Podľa 8 10So/78/2015 posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad zo dňa 28. januára 2015, ktorý bol vypracovaný na základe podanej žiadosti o invalidný dôchodok, je navrhovateľ od 29. júna 2014 invalidný

§ 71ods.

1 zákona s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Na základe podaného opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľa opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad dňa

1. mája 2015 a posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie dňa
2. júna
3. Posudkoví lekári sociálneho poistenia zotrvali na pôvodnom posudku, že navrhovateľ je od
4. júna 2014 invalidný

§ 71ods.

1 zákona s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

§ 70ods.

1 zákona v znení neskorších predpisov poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Navrhovateľ medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok splnil.

§ 72ods.

1 písm. g) zákona v znení neskorších predpisov počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov.

§ 72ods.

2 zákona v znení zákona č. 449/2008 Z. z. počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 334/2011 Z. z. obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný 9 10So/78/2015 výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 255 ods. 5 zákona za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do

1. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Pred vznikom invalidity, pred
2. júnom 2015, získal navrhovateľ 3 658 dní dôchodkového poistenia. Podľa § 60 ods. 9 zákona v znení neskorších predpisov je rok dôchodkového poistenia 365 dní dôchodkového poistenia. Na základe uvedeného získal navrhovateľ ku dňu vzniku invalidity 10 rokov a 8 dní obdobia dôchodkového poistenia. Pri posúdení jeho nároku na dôchodok Sociálna poisťovňa - ústredie zhodnotila všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia. Obdobie služby od
3. februára 1987 do
4. septembra 2005 bolo navrhovateľovi zhodnotené na nárok na výsluhový dôchodok a preto mu nemôže byť hodnotené na nárok na invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ nesplnil podmienku získania potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Odporkyňa uviedla, že trvá na vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia č. X. zo dňa
5. februára 2015 v spojení so zmenovým rozhodnutím č. X. zo dňa
6. júna
7. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 O.s.p.. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je

§ 201v spojení s ust.

§ 250s prvá veta O.s.p. odvolanie prípustné, dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné. Rozhodol jednomyseľne bez nariadenia 10 10So/78/2015 odvolacieho pojednávania podľa ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa

1. júna 2016 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.). Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o invalidný dôchodok, z dôvodu, že navrhovateľ aj napriek dlhodobo nepriaznivému zdravotnému stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou nesplnil zákonnú podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov, nakoľko navrhovateľ ku dňu invalidity získal 7 rokov a 206 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnil podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Rozhodnutím zo dňa 30.06.2015 č. X. bola žiadosť o invalidný dôchodok zamietnutá s odôvodnením, že pred
2. júnom 2014 získal navrhovateľ 3 658 dní obdobia dôchodkového poistenia, teda nesplnil podmienku najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity. V posudzovanej právnej veci bol medzi účastníkmi konania sporný počet rokov dôchodkového poistenia. Odporkyňa v rozhodnutí zo dňa 11.02.2015, ktorý zamietla žiadosť o invalidný dôchodok tvrdila, že navrhovateľ získal ku dňu invalidity 7 rokov a 206 dní, v rozhodnutí zo dňa 30.06.2015 č. X. tvrdila, že pred
3. júnom 2014 získal navrhovateľ 3 658 dní obdobia dôchodkového poistenia. Navrhovateľ tvrdil, že v civilnom zamestnaní má do 31.03.2015 odpracovaných ďalších 6 831 dní, t. j. 18 rokov a 261 dní v III. pracovnej kategórii, podľa osobného listu dôchodkového poistenia a spĺňal teda všetky podmienky pre vznik invalidného dôchodku. Spolu mal odpracované: 4 703 dní + 6 831 dní = 11 534 dní, t. j. 31 rokov a 219 dní. Navrhovateľ žiadal o priznanie invalidného dôchodku podľa kritérií a právnych noriem, ktoré platili v čase jeho služby, a najmä odslúžených rokov vo vojenskej službe a odpracovaných v civilnom zamestnaní. 11 10So/78/2015 Krajský súd považoval rozhodnutie odporkyne za súladné so zákonom, keď konštatoval, že sa so závermi uvedenými odporkyňou v napadnutých rozhodnutiach stotožňuje. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu odporkyne dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne č. X. zo dňa 11.02.2015 v spojení so zmenovým rozhodnutí odporkyne zo dňa 30.06.2015 č. X., ktoré krajský súd potvrdil ako vecne správne a zákonné e nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (§ 250j ods. 2 písm. d/ OSP). Po podaní žiadosti navrhovateľa o invalidný dôchodok úlohou odporkyne bolo o takto podanej žiadosti rozhodnúť v súlade so zákonom o sociálnom poistení tak, aby nielen z výrokovej časti rozhodnutia, ale aj z jeho odôvodnenia boli dostatočne zrejmé a preskúmateľné dôvody a úvaha odporkyne pri započítaní potrebnej doby dôchodkového poistenia, na základe ktorých bolo o žiadosti o invalidný dôchodok rozhodnuté. Chýbajúce náležitosti preskúmavané rozhodnutia odporkyňa síce uviedla vo vyjadrení k opravnému prostriedku, resp. vo vyjadrení k odvolaniu proti rozsudku, pokiaľ zvolila tento postup, tento nie je súladný so zákonom. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého procesu. Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení jednoznačne upravuje, že rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti (§ 209 ods. 1 citovaného zákona). Náležitosti rozhodnutia sú upravené v ust. § 209 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, z ktorého vyplýva, že rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovie v celom rozsahu. Podľa ust. § 209 ods. 3 zákona o sociálnom poistení výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. V zmysle ust. § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola 12 10So/78/2015 vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Z vyššie citovaných ustanovení zákona o sociálnom poistení jednoznačne vyplýva, že rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne musí obsahovať odôvodnenie. Odôvodnenie je zhrnutie všetkých zistených skutočností, ktoré odôvodňujú výrok rozhodnutia. Zákon výslovne ustanovuje, že v odôvodnení sa uvedú skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri požití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala. Odôvodnenie má totiž presvedčiť o správnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a to predovšetkým účastníka konania, ktorého sa týka. Z obsahu predloženého správneho spisu mal súd preukázané, že odporkyňa napadnuté rozhodnutia riadne neodôvodnila a v tomto absentujú náležitosti ustanovené v § 209 ods. 1 a 4 zákona o sociálnom poistení. Samotné rozhodnutie je nepreskúmateľné, nakoľko dôvody, o ktoré sa výrok rozhodnutia správneho orgánu opiera, absentujú. Nie sú v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bola odporkyňa vedené pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala. Takéto riadne odôvodnenie nemôžu nahrádzať neskoršie vyjadrenia odporkyne vo veci. Odporkyňa je s poukazom na ust. § 250r O.s.p. právnym názorom súdu viazaná a je potrebné, aby v ďalšom konaní odstránila uvedené nedostatky, t. j. vo veci opätovne rozhodla a svoje rozhodnutie riadne odôvodnila v zmysle ust. § 209 ods. 1 a 4 zákona o sociálnom poistení a vysporiadala sa aj s námietkou navrhovateľa vyslovenou v opravnom prostriedku, ako aj v odvolaní proti rozsudku, že splnil podmienku 15 rokov dôchodkového poistenia. Z rozhodnutia odporkyne nie je zrejmé, ktorú dobu započítala, ktorú nie a z akého dôvodu takto postupovala. Na základe týchto skutočností najvyšší súd dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť tak, že rozhodnutia odporkyne je potrebné zrušiť, pretože sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a sú vydané predčasne na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. 13 10So/78/2015 Nezrozumiteľnosťou sa rozumie nie len jazyková, ale aj logická nezrozumiteľnosť. Patria sem aj prípady, keď z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy boli vykonané a ďalej prípady, kedy dôkazy sú v zjavnom rozpore medzi výrokom a odôvodnením rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia má predovšetkým presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a zákonnosti jeho rozhodnutia s tým, že reaguje na dva okruhy problémov; na skutkové okolnosti a na právne posúdenie veci. Za skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. Ďalej treba uviesť aké dôkazy boli vykonané, ako ich hodnotí správny orgán, prečo neboli vykonané niektoré navrhované dôkazy a tiež ako sa správny orgán vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov. Právne posúdenie veci znamená, že správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny obsah na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal, a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí len citácia príslušného ustanovenia ale je žiaduce, aby sa vyložil obsah právnej normy, aby účastník konania pochopil vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Odporkyňa v preskúmavanom rozhodnutí len odcitovala paragrafové znenie, týkajúce sa vzniku nároku na invalidný dôchodok, uviedla, že navrhovateľ síce splnil podmienku vzniku nároku, tým, že sa stal invalidným, pri podmienke potrebného počtu najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia, však uviedla, že navrhovateľ získal 7 rokov 206 dní obdobia dôchodkového poistenia, v nasledujúcom rozhodnutí uviedla, že pred
4. júnom 2014 získal navrhovateľ 3 658 dní obdobia dôchodkového poistenia, pričom neuviedol prečo navrhovateľovi nezapočítal aj ďalšie obdobie. Pričom toto svoje pochybenie nemohla napraviť neskorším rozsiahlym odôvodnením vo vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľa, resp. k odvolaniu navrhovateľa. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok krajského súdu podľa § 220 O.s.p. zmenil a v súlade s § 250ja ods. 4 v spojení s § 250l ods. 2 a § 250q ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie, v ktorom je viazaná právnym názorom najvyššieho súdu (§ 250 ja ods. 5 O.s.p.). O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

§ 250kods.

1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 a 2 O.s.p. a § 246c ods. 1 vety prvej 14 10So/78/2015 O.s.p. tak, že v konaní úspešnému navrhovateľovi priznal ich náhradu vo výške 796,93 Eur podľa vyčíslenia jeho právneho zástupcu, v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhl.“). Trovy konania tvoria trovy právneho zastúpenia vo výške 796,93 Eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú: - z odmeny za 4 úkony právnej služby

1. prevzatie a príprava zastúpenia 64,53 Eur
2. podanie opravného prostriedku 64,53 Eur
3. účasť na pojednávaní pred krajským súdom 64,53 Eur
4. podanie odvolania 64,53 Eur - k nim prislúchajúcich režijných paušálov 4 x 8,39 Eur spolu 33,56 Eur - cestovné Bratislava – Prešov a späť motorovým vozidlom Škoda Fabia EČ: B., 401 km x 2 = 802 km pri spotrebe 5,6 l/100km, cene benzínu 1,400 Eur za l spolu 209,65 Eur - náhrada za stratu času z Bratislavy do Prešova a späť 4 hodiny a 35 minút, t. j. 10 polhodín tam a 10 späť 13,98 Eur x 20 polhodín spolu 279,60 Eur - Ubytovanie 16 Eur Spolu: 796,93 Eur Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
5. mája 2011). 15 10So/78/2015 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave
6. júna 2016 JUDr. Elena Berthotyová, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková