o nariadenie predbežného opatrenia

Najvyšší súd 4 Cdo 302/2009 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu S.Z.Z.,, Základná organizácia č. X.T.X., zastúpeného JUDr. Ľ. P., advokátom so sídlom v T., proti ţalovaným 1/ P. B., bývajúcemu v T., 2/ P. B., bývajúcemu v T., zastúpenými JUDr. B. V., advokátkou so sídlom v P., P. O. BOX č. X., o nariadenie predbežného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 14 C 251/2007, o dovolaní ţalovaných proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 3. júla 2009, sp. zn. 19 Co 178/2009, rozhodol t a k t o : Dovolanie o d m i e t a . Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Trenčín uznesením (v poradí tretím) z 25. mája 2009, č.k. 14 C 251/2007-318, ktoré bolo opravené uznesením z 26. augusta 2009, č.k. 14 C 251/2007- 469, o návrhu ţalobcu na vydanie predbeţného opatrenia rozhodol tak, ţe ţalovaným 1/ a 2/ uloţil povinnosť nezasahovať do areálu Záhradkárskej osady K. D. na parc. č. X. a č. X. zapísaných na LV č. X. pre k.ú. K., parc. č. X. zapísanej na LV č. X. pre k.ú. K., parc. č. X., č. X., č. X., č. X., č. X. zapísaných na LV č. X. pre k.ú. K., parc. č. X., č. X., č. X. zapísaných na LV č. X. pre k.ú. K. a parc. č. X. nezapísanej na LV, a to najmä vykonávaním zemných prác, úpravou terénu, ničením porastov, narúšaním skleníkov, vypúšťaním domácich zvierat do areálu záhradkárskej osady, a zároveň im uloţil povinnosť sprístupniť uţívateľom pozemkov v Záhradkárskej osade D. vodný zdroj, ktorý sa nachádza na parc. č. X. v k.ú. K., odstránením zadrôtovaného oplotenia a umoţnením čerpania vody, práva prechodu cez parc. č. X. v k.ú. K. do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Ţalobcovi súd uloţil, aby najneskôr do 30 dní od doručenia rozhodnutia podal návrh na začatie konania voči 4 Cdo 302/2009 2 ţalovaným vo veci samej. Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil tým, ţe vychádzajúc z predloţených listinných dôkazov dospel k záveru, ţe ţalovaní svojím konaním narúšajú celistvosť záhradkárskej osady a ich konaním hrozí členom záhradkárskeho zväzu bezprostredná ujma na majetku. Súd mal za to, ţe ţalobca dostatočne osvedčil danosť práva a preukázal potrebu predbeţnej úpravy, nakoľko bez predbeţnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi by boli práva uţívať pozemky záhradkármi skutočne narušené. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podali v zákonom určenej lehote odvolanie ţalovaní, ktorí ho ţiadali zrušiť a návrh na vydanie predbeţného opatrenia zamietnuť z dôvodu, ţe súd rozhodol predčasne a procesne nesprávne, keď neskúmal, či ţalobca má právnu subjektivitu, či je uţívateľom predmetných pozemkov a či vôbec osvedčil svoj nárok na vydanie predbeţného opatrenia. O odvolaní ţalovaných Krajský súd v Trenčíne rozhodol uznesením z 3. júla 2009, sp. zn. 19 Co 178/2009, ktorým uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil s konštatovaním, ţe odvolatelia nepreukázali ţiadne skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre odlišné rozhodnutie v tejto veci. Rozhodnutie okresného i krajského súdu napadli v celom rozsahu včas podaným dovolaním ţalovaní, ktorí obe rozhodnutia ţiadali zrušiť z dôvodu, ţe v konaní, ktoré ich vydaniu predchádzalo, došlo k vadám podľa § 237 písm. b/, c/, e/ O.s.p. (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Ţalovaní zároveň poţiadali o odklad vykonateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu. Ţalobca sa k podanému dovolaniu vyjadril podaním zo dňa 13. októbra 2009. Uviedol, ţe dôvody prípustnosti dovolania podľa § 237 b/, c/ a e/ O.s.p., ktoré dovolatelia namietajú, nezodpovedajú skutkovým a právnym zisteniam v predmetnej veci, preto navrhol dovolanie ţalovaných ako neprípustné odmietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 veta druhá O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) 4 Cdo 302/2009 3 skúmal predovšetkým jeho prípustnosť a dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania sú podrobne upravené v § 237, § 238 a § 239 O.s.p., pričom v § 237 sú stanovené podmienky prípustnosti dovolania proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu, v § 238 sú podmienky prípustnosti stanovené pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo forme rozsudku a v § 239 pre rozhodnutie vo forme uznesenia. V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, preto bolo potrebné podmienky prípustnosti v tomto prípade skúmať podľa § 237 a § 239. Podľa § 239 O.s.p. dovolanie je tieţ prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa (ods. 1 písm. a/) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska, pričom dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ (ods. 1 písm. b/). Dovolanie je prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak

1. a)odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,
2. b)ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia,
3. c)ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 O.s.p.). Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením (§ 239 ods. 3 O.s.p.). 4 Cdo 302/2009 4 Vzhľadom k tomu, ţe v prejednávanej veci súd rozhodoval vo veci predbeţného opatrenia, na tento prípad je potrebné vzťahovať ustanovenie § 239 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého ak ide o uznesenie o predbeţnom opatrení, dovolanie v tejto veci nie je prípustné. Keďţe prípustnosť dovolania podľa § 239 O.s.p. je vylúčená, dovolací súd sa vzhľadom na svoju zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať, či napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z vád uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p., a tieţ vzhľadom na námietku dovolateľov, zaoberal aj otázkou, či sa v konaní na súde niţšieho stupňa nevyskytla niektorá z týchto vád, t.j. či v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo prekáţku uţ prv začatého konania, nepodania návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom alebo rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania pred nesprávne obsadeným súdom. Pokiaľ ide o procesné vady podľa § 237 písm. a/, d/, f/, g/ O.s.p., ktoré ţalovaní v dovolaní ani nenamietali, tieto v dovolacom konaní nevyšli najavo, preto prípustnosť dovolania z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť. Pokiaľ ide o procesné vady podľa § 237 písm. b/, c/ a e/ O.s.p., namietané i v dovolaní, dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní pred odvolacím súdom vystupoval ako účastník ten, kto nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, či účastník konania mal procesnú spôsobilosť a ak nie, či bol riadne zastúpený, a či sa vo veci podal návrh na začatie konania, ak bol potrebný. Dovolací súd však procesné vady podľa § 237 písm. b/, c/ a e/ O.s.p. v konaní nezistil, preto dospel k záveru, ţe dovolanie nie je prípustné ani podľa týchto ustanovení. Pokiaľ ide o dovolacie dôvody podľa § 237 písm. b/ a c/ O.s.p., dovolatelia tvrdia, ţe ţalobca tak, ako je označený v tomto konaní, nie je právnickou osobu s právnou subjektivitou v súlade s § 19 ods. 2 a § 19a ods. 2 Občianskeho zákonníka a nemá ani procesnú subjektivitu a procesnú spôsobilosť podľa § 19 a § 20 O.s.p., preto v tomto konaní nie je oprávnený vystupovať ako samostatný subjekt a konať vo vlastnom mene a s právnymi účinkami. Dôvodom tejto absencie je podľa dovolateľov skutočnosť, ţe ţalobca nie je zapísaný v registri zdruţení vedenom na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, a to ani ako zdruţenie, ani ako organizačná jednotka občianskeho zdruţenia S.Z.Z., čo na dopyt ţalovaných potvrdilo i samotné ministerstvo oznámením z 2. júna 2008. Dovolatelia vytýkajú, ţe návrh na registráciu zdruţenia S.Z.Z. v rozpore s ustanovením § 6 ods. 2 písm. e/ zákona 4 Cdo 302/2009 5 č. 83/1990 Zb. o zdruţovaní občanov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 83/1990 Zb.“) neobsahoval ustanovenia o organizačných jednotkách a neobsahujú ich ani pôvodné Stanovy zdruţenia. Zmienka o organizačných jednotkách S.Z.Z. sa nachádza aţ v neskôr prijatých Stanovách zdruţenia s tým, ţe Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky túto zmenu len vzalo na vedomie. Podľa dovolateľov stanovy síce môţu pripustiť zaloţenie a vznik organizačných jednotiek ako právnických osôb, no nemôţu im priznať právnu subjektivitu, ktorá vzniká výlučne zápisom do registra zdruţení. Ţalobca nemá určený štatutárny orgán ani spôsob jeho konania a nemá pridelené registračné číslo na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky ani IČO, čím de facto nastáva právna situácia, kedy tento subjekt môţe existovať len ako právnická osoba bez právnej subjektivity, t.j. bez moţnosti konať vo vlastnom mene a nadobúdať práva a povinnosti. Dovolatelia v tejto súvislosti spochybňujú i potvrdenie zo 16. mája 2005 adresované Okresnému súdu Trenčín, ktorým S. Z. Z., O. v. T., potvrdil, ţe občianske zdruţenie S. Z. Z., Základná organizácia č. X.T.X., je podľa Stanov S.Z.Z. (zaregistrovaných rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. V. zo dňa X.) právnickou osobou, pretoţe podľa dovolateľov sa pod uvedeným číslom rozhodnutia eviduje len skutočnosť, ţe Ministerstvo vzalo zmenu stanov S.Z.Z. na vedomie. Navyše osoby, ktoré toto potvrdenie odobrili svojím podpisom, neboli oprávnené konať ako štatutárne orgány za zdruţenie, ktoré nemá právnu subjektivitu. Dovolací súd po preskúmaní namietaných dôvodov zistil, ţe otázka právnej subjektivity ţalobcu bola riešená uţ v pôvodnom konaní a má za to, ţe s touto otázkou sa správne vyporiadal uţ súd prvého stupňa, keď dospel k záveru, ţe ţalobca má právnu subjektivitu a je spôsobilý samostatne vystupovať v právnych vzťahoch. Dovolací súd sa s týmto právnym záverom stotoţňuje a námietku dovolateľov o existencii vád podľa § 237 písm. b/ a c/ O.s.p. preto povaţuje za nedôvodnú. Existenciu právnej subjektivity ţalobcu ako organizačnej jednotky občianskeho zdruţenia s názvom S.Z.Z. pritom vyvodzuje zo skutočnosti, ţe Stanovy S.Z.Z., ktorý vznikol registráciou podľa zákona č. 83/1990 Zb., obsahujú ustanovenia o organizačných jednotkách (zloţkách) tohto zdruţenia a priznávajú im postavenie samostatných jednotiek, ktoré môţu nadobúdať práva a zaväzovať sa vlastným menom (sú samostatnými právnickými osobami) a nesú tieţ samostatnú majetkovú zodpovednosť (§ 31 bod 2 Stanov). Stanovy za takéto samostatné právnické osoby označujú R. v., O. v., M. v. a Základnú organizáciu (ktorou je i ţalobca) s tým, ţe za štatutárne orgány týchto samostatných organizačných jednotiek boli určené ich výbory, za ktoré vystupujú a konajú navonok predseda a tajomník, prípadne iný písomne poverený člen 4 Cdo 302/2009 6 výboru. Moţnosť občianskeho zdruţenia zriadiť organizačnú zloţku s právnou subjektivitou pritom vyplýva z ustanovenia § 6 ods. 2 zákona č. 83/1990 Zb., ktoré je v tomto prípade akýmsi zákonným splnomocnením na zriaďovanie samostatných organizačných jednotiek stanovami jednotlivých zdruţení, o čom svedčí i doterajšia judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej z ustanovenia § 6 ods. 2 zákona č. 83/1990 Zb. vyplýva, ţe stanovy občianskeho zdruţenia môţu určiť, ktoré organizačné jednotky občianskeho zdruţenia majú spôsobilosť konať vlastným menom, teda i nadobúdať vlastným menom práva a povinnosti a sú právnickými osobami, pričom také organizačné jednotky musia byť v stanovách výslovne uvedené alebo musí byť v stanovách aspoň určené, akým spôsobom sa také jednotky zriaďujú, aby bolo moţné jednoznačne zistiť, či ide v konkrétnom prípade o organizačnú jednotku vzniknutú v súlade so stanovami ako organizačná jednotka s právnou subjektivitou, stanovy potom musia tieţ jednoznačne určiť, kto je oprávnený menom takej organizačnej jednotky vo všetkých veciach konať, t.j. kto je jej štatutárnym orgánom (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. februára 1997, sp. zn. 3 Cdo 146/1996). V tejto súvislosti preto neobstojí ani argument dovolateľov spočívajúci v tom, ţe ţalobca nie je právnickou osobu z dôvodu, ţe nebol zaregistrovaný v registri zdruţení. Zákon č. 83/1990 Zb. totiţ povinnosť registrovať organizačné jednotky v registri zdruţení neukladá. Na existencii právnej subjektivity ţalobcu nič nemení ani skutočnosť, ţe organizačné jednotky S.Z.Z. neboli v Stanovách označené ihneď pri vzniku zdruţenia, ale boli do Stanov zapracované aţ ich neskoršími zmenami. Zmenu Stanov totiţ S.Z.Z. riadne oznámil v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb. a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ju v zmysle § 11 ods. 3 toho istého zákona vzalo na vedomie. Keďţe s právnou subjektivitou (spôsobilosťou mať práva a povinnosti) právnickej osoby, resp. spôsobilosťou právnickej osoby nadobúdať práva a povinnosti, priamo súvisí i procesná subjektivita (spôsobilosť byť účastníkom konania) a procesná spôsobilosť, dovolací súd túto otázku povaţuje za uzavretú. Pokiaľ ide o námietku dovolateľov spočívajúcu v tom, ţe v konaní pred súdmi niţšieho stupňa sa nepodal návrh na začatie konanie, hoci podľa zákona bol potrebný (§ 237 písm. e/ O.s.p.), ţalovaní naplnenie tohto zákonného dôvodu dovolania vidia v tom, ţe predbeţné opatrenie, ktoré Okresný súd Trenčín nariadil uznesením (v poradí prvým) z 21. januára 2008, č.k. 14 C 251/2007-30, zaniklo podľa § 77 ods. 1 písm. a/ O.s.p., a to tým, ţe ţalobca v súdom určenej 30 – dňovej lehote nepodal ţalobu vo veci samej pod pôvodnou spisovou značkou (14 C 251/2007). Zánikom predbeţného opatrenia sa podľa nich toto predsúdne konanie skončilo, preto súd uţ nemal vydávať ďalšie rozhodnutia v tejto veci 4 Cdo 302/2009 7 vrátane uznesenia (v poradí tretieho) Okresného súdu Trenčín z 25. mája 2009, č.k. 14 C 251/2007-318, ktorým predbeţné opatrenie opätovne nariadil. Opätovným nariadením predbeţného opatrenia súdom bez toho, aby bol ţalobcom podaný nový návrh na jeho vydanie, bola podľa dovolateľov zaloţená vada konania v zmysle § 237 písm. e/ O.s.p., pre ktorú je potrebné rozhodnutia oboch súdov zrušiť. Dovolatelia navyše uvádzajú, ţe opätovne nariadené predbeţné opatrenie zaniklo rovnako ako to prvé, nepodaním ţaloby vo veci samej. Ţalovaní majú tieţ za to, ţe ak ţalobca podal v predmetnej veci samostatnú ţalobu (konanie vedené pod sp. zn. 27 C 22/2008), mal jej podaniu predradiť i nový návrh na vydanie predbeţného opatrenia, nakoľko podaním samostatnej ţaloby v konaní 27 C 22/2008 a začatím konania vo veci samej sú akékoľvek predbeţné opatrenia v pôvodnom konaní 14 C 251/2007 právne neúčinné. Podľa § 237 písm. e/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný. Účelom tohto zákonného ustanovenia je umoţniť osobe dotknutej na svojich právach brániť sa proti svojvoľnému konaniu (prejednaniu a rozhodnutiu) súdu v určitej veci, ku ktorému došlo svojvoľnou činnosťou súdu bez toho, aby to vyplynulo z vôle osôb, ktorých sa to týka, t.j. bez toho, aby sa takéto osoby rozhodnutia súdu ţalobou (návrhom) priamo domáhali, pričom nejde ani o zákonné výnimky podľa § 81 ods. 1 a 2 O.s.p. Dovolací súd preskúmal vec z hľadiska existencie namietaného dovolacieho dôvodu a dospel k záveru, ţe v konaní, ktoré vydaniu rozhodnutia odvolacieho súdu predchádzalo, nedošlo k vadnému postupu súdu v zmysle § 237 písm. e/ O.s.p. Dovolací súd z predloţeného spisového materiálu totiţ zistil, ţe predbeţné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Trenčín z 21. januára 2008, č.k. 14 C 251/2007-30, nemohlo zaniknúť z dôvodov podľa § 77 ods. 1 písm. a/ O.s.p. (nepodaním ţaloby vo veci samej), ako tvrdia dovolatelia, pretoţe ţaloba vo veci samej bola ţalobcom riadne podaná. Podľa uznesenia Okresného súdu Trenčín z 21. januára 2008, č.k. 14 C 251/2007-30, mala byť ţaloba podaná do 30 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia. Táto lehota bola zo strany ţalobcu dodrţaná, keď Okresný súd Trenčín dňa 18. februára 2008 (uznesenie o nariadení predbeţného opatrenia bolo právnemu zástupcovi ţalobcu doručené súdnym doručovateľom dňa 25. januára 2008) prijal ţalobu o určenie povinnosti zdrţať sa neprimeraných zásahov do areálu záhradkárskej osady a tomuto konaniu bola priradená spisová značka 27 C 22/2008. Námietka dovolateľov spočívajúca v tom, ţe konanie o nariadenie predbeţného opatrenia a konanie vo veci samej 4 Cdo 302/2009 8 prebiehajú pod inými spisovými značkami, nie je v tomto prípade adekvátna a nemá vplyv na splnenie povinnosti ţalobcu. Postup súdu pri prijímaní, evidencii a zaraďovaní vecí do jednotlivých registrov upravuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov (ďalej len „Spravovací poriadok“). Zo Spravovacieho poriadku vyplýva, ţe kaţdé písomné podanie doručené súdu prijíma osobne zamestnanec podateľne, ktorý ho označí podacou pečiatkou a vydá potvrdenie o jeho prijatí, ak ide o ţalobu alebo návrh na začatie konania. Kaţdé podanie, ktorým sa dáva podnet na začatie konania alebo na inú činnosť súdu, sa zaeviduje prostredníctvom aplikácie a zapíše sa do súdneho registra príslušného súdneho oddelenia, pre veci občianskoprávne sa na okresnom súde vedú registre C, Cd a Ccud (§ 163 ods. 1 Spravovacieho poriadku). Po prijatí podania sa vţdy zároveň zaloţí nový súdny spis a pridelí sa mu nová spisová značka (§ 170 ods. 1 Spravovacieho poriadku) s tým, ţe pridelenie zákonného sudcu sa realizuje náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky tak, aby bola vylúčená moţnosť ovplyvňovania pridelenia vecí (§ 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Uvedený postup súd správne uplatnil i v prejednávanej veci, keď návrh na nariadenie predbeţného opatrenia a následne ţalobu vo veci samej posudzoval ako dve samostatne napadnuté veci a kaţdej z nich priradil inú spisovú značku a iného zákonného sudcu. Pokiaľ by navyše mali existovať pochybnosti o tom, či ţaloba v konaní 27 C 22/2008 bola skutočne mienená ako ţaloba vo veci samej k vydanému predbeţnému opatreniu v konaní 14 C 251/2007, dovolací súd dodáva, ţe vôľa ţalobcu podať ţalobu vo veci samej k pôvodnej spisovej značke (14 C 251/2007) je vyjadrená tak v samotnej ţalobe doručenej súdu dňa 18. februára 2008, ako i v podaní ţalobcu zo dňa 13. októbra 2009 adresovanom Okresnému súdu v Trenčíne. Na základe uvedeného moţno uzavrieť, ţe vzhľadom k tomu, ţe k zániku pôvodného predbeţného opatrenia podľa § 77 ods. 1 písm. a/ O.s.p. nedošlo (platí to i pre opätovne nariadené predbeţné opatrenie uznesením Okresného súdu Trenčín z 25. mája 2009, č.k. 14 C 251/2007-318), nebolo v tomto konaní potrebné podať nový návrh na nariadenie predbeţného opatrenia. Pokiaľ ide o argument dovolateľov spočívajúci v tom, ţe ţalobca mal podať nový návrh na vydanie predbeţného opatrenia i v konaní 27 C 22/2008, pretoţe začatím konania vo veci samej sú akékoľvek predbeţné opatrenia v pôvodnom konaní 14 C 251/2007 právne 4 Cdo 302/2009 9 neúčinné, tento dovolací súd rovnako povaţuje za neopodstatnený, a to z dvoch dôvodov. Prvým z nich je uţ uvedená skutočnosť, ţe konanie o nariadení predbeţného opatrenia a konanie vo veci samej sú dvoma samostatnými konaniami, ktoré od seba nie sú navzájom závislé v tom zmysle, ţe by na vydanie rozhodnutia vo veci samej bolo potrebné najprv nariadiť predbeţné opatrenie. Predbeţné opatrenie je samostatným právnym prostriedkom ochrany ohrozených či porušených práv účastníkov, ktorý má dočasný charakter a je moţné ho nariadiť tak pre dobu pred začatím konania vo veci samej, ako i pre dobu od podania ţaloby vo veci samej aţ do právoplatného skončenia veci (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 1. novembra 2005, sp. zn. 2 M Cdo 5/2005), ak je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov alebo ak je obava, ţe by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený (§ 74 ods. 1 O.s.p.). Druhým dôvodom je skutočnosť, ţe k zániku predbeţného opatrenia nedochádza podaním ţaloby vo veci samej. Občiansky súdny poriadok v § 77 ods. 1 dôvody zániku predbeţného opatrenia vymedzuje taxatívne. Medzi tieto zákonné dôvody patrí nepodanie ţaloby vo veci samej v lehote určenej súdom, nevyhovenie ţaloby vo veci samej, uplynutie 30 – dňovej lehoty od vykonateľnosti rozhodnutia o veci, ak sa ţalobe vyhovelo, a uplynutie času, počas ktorého malo predbeţné opatrenie trvať. V prejednávanej veci nenastal ţiaden z uvedených prípadov a predbeţné opatrenie nebolo zrušené ani súdom podľa § 77 ods. 2 O.s.p. Pokiaľ ide o dôvody dovolania ţalovaných spočívajúce v existencii inej vady v konaní, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), tieto je moţné preskúmať len v prípade, ţe dovolanie je prípustné, nakoľko tieto, ak by aj boli dané, sami osebe nezakladajú prípustnosť dovolania, preto sa nimi dovolací súd viac nezaoberal. Vzhľadom na uvedené moţno uzavrieť, ţe prípustnosť dovolania nie je daná ani podľa § 237 O.s.p., ani podľa § 239 O.s.p., a dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému nie je prípustné. Najvyšší súd Slovenskej republiky ho preto podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 veta prvá O.s.p. odmietol bez toho, aby bola preskúmaná vecná správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu. O náhrade trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 a § 224 ods. 1 O.s.p. s ohľadom na to, ţe účastníci si náhradu trov konania ani neuplatňovali. 4 Cdo 302/2009 10 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 29. júna 2010 JUDr. Eva Sakálová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová