ust. § 250j ods. 2, písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) ţalobou napadnuté rozhodnutia ţalovaného č. UPS/US1/SSVODPPK/BEZ/2013 11907-KLD zo dňa 27.08.2013, č. UPS/US1/SSVODPPK/BEZ2013/11932-KLD zo dňa 27.08.2013, č. UPS/US1/SSVODPPK/BEZ/2013/11931-KLD zo dňa 27.08.2013, č. UPS/US1/SSVODPC/BEZ/2013/15072 zo dňa 26.07.2013, ktorým ţalovaný zamietol odvolania ţalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutia Úradu práce, sociálnych veci a rodiny Piešťany, odboru sociálnych vecí a rodiny č. PNZ/OPPNKŤZP/SOC/2013/27944 zo dňa 09.04.2013, č. PNZ/OPPNKŤZP/SOC/2013/21083 zo dňa 09.04.2013, č. PNZ/OPPNKŤZP/SOC/2013/21401 zo dňa 09.04.2013 a č. 2013/15341/288/10/Ja zo dňa 28.03.2013, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V časti návrhu na zrušenie lekárskeho posudku zo dňa 25.07.2013 a komplexného posudku zo dňa 31.07.2013 krajský súd konanie zastavil. Ţalobcovi sa náhrada trov konania nepriznal. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, ţe krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu a postup im predchádzajúci nebolo v súlade so zákonom a ţalobné dôvody ţalobcu odôvodňovali ich zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie. Krajský súd v preskúmavanej veci z administratívneho spisu zistil, ţe ţalobou napadnutými rozhodnutiami ţalovaný zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil rozhodnutia úradu práce sociálnych vecí a rodiny, ktorými mu nebol priznaný peňaţný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla, s účinnosťou od 01.04.2013 mu bol odňatý peňaţný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla a peňaţný príspevok na osobnú asistenciu a bol mu odňatý parkovací preukaz. Poskytnuté peňaţné príspevky boli ţalobcovi odňaté
3 zákona č. 447/2008 Z. z. V rámci odvolacieho konania bol vypracovaný komplexný posudok zo dňa 31.07.2013, pri ktorom posudkový lekár vykonal posúdenie zdravotného stavu ţalobcu bez jeho prítomnosti, nakoľko nemal pochybnosti o správnosti diagnostického záveru predloţených lekárskych nálezov a nebolo potrebné overiť ich objektívnosť alebo úplnosť.
posudku je ţalobca liečený pre viacúrovňový chrbticový bolestivý syndróm prevaţne 3 7Sžso/15/2015 v driekovokríţovej a krčnej chrbtice na podklade štrukturálnych zmien pre artrotické zmeny na bedrových kĺboch s obmedzením hybnosti ľahkého aţ stredného stupňa obojstranne a pre výrastky na pätných kostiach. V rokoch 2008 a 2010 bol pre dekompenzáciu zdravotného stavu hospitalizovaný, liečený infúznoprotibolestivou a svalovo uvoľňovacou liečbou, v roku 2011 bol zdokumentovaný úraz zrazením autom, následne absolvoval ambulantnú rehabilitačnú liečbu, v roku 2012 absolvoval rehabilitačnú liečbu, pričom došlo k stabilizácii zdravotného stavu.
neurologického vyšetrenia zo dňa 26.11.2012 stav ţalobcu bol zlepšený. Posudkový lekár nezistil taký stupeň pohybového alebo iného postihnutia, ktorý by dostatočne odôvodnil neschopnosť ţalobcu premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy, nastupovať, vystupovať, udrţať sa a zvládnuť inú situáciu v ňom. Nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a na osobnú asistenciu. Keďţe v komplexnom posudku nebol ţalobcovi navrhnutý peňaţný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky vozidla a na osobnú asistenciu, neboli splnené podmienky
1 písm. b/ a § 22 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. na poskytnutie týchto príspevkov ako ani na poskytnutie príspevku na kúpu osobného motorového vozidla. Nakoľko nebola preukázaná odkázanosť ţalobcu na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, bolo nevyhnutné riešiť nové skutočnosti týkajúce sa jeho aktuálneho zdravotného stavu vydaním rozhodnutia, v ktorom sa prehodnotil nárok na pouţívanie parkovacieho preukazu. Krajský súd konštatoval, ţe pokladom preskúmavaných rozhodnutí ţalovaného boli posúdenia zdravotného stavu ţalobcu vykonané lekárskym posudkom zo dňa 25.07.2013 a komplexným posudkom zo dňa 31.07.2013 (v spojení s lekárskym posudkom zo dňa 26.02.2013 a komplexným posudkom zo dňa 28.03.2013). Uviedol, ţe závery týchto posúdení ţalovaný pojal do odôvodnenia svojich rozhodnutí, keď konštatoval, ţe ţalobca ako osoba s ťaţkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50 % je liečený pre viac úrovňový bolestivý syndróm prevaţne v driekovokríţovej a krčnej chrbtice na podklade štrukturálnych zmien, pre artrotické zmeny na bedrových kĺbov s obmedzením hybnosti ľahkého aţ stredného stupňa obojstranne a pre výrastky na pätných kostiach, pričom v rokoch 2008 a 2010 bol hospitalizovaný pre dekompenzáciu zdravotného stavu a liečený infúznou proti bolestivou a svalovo uvoľňovacieho liečbou; v roku 2011 bol zdokumentovaný úraz ţalobcu zrazením autom bez zistenia traumatických zmien RTG vyšetrením hrudnej, driekovokríţovej chrbtice a panvy; následne absolvoval ambulantnú rehabilitačnú liečbu a v roku 2012 rehabilitačnú liečbu, pričom došlo k stabilizácií jeho zdravotného stavu; 4 7Sžso/15/2015
MRI vyšetrenia je spinálny kanál v celom rozsahu dostatočne priestranný bez neurokompresie a
nerologického vyšetrenia zo dňa 26.11.2012 je jeho stav zlepšený. Posudzovaný je orientovaný primerane veku, postoj a chôdzu zvláda s paličkou, lekárskymi nálezmi nie je zdokumentovaná ţiadna kompenzačná oporná pomôcka, nie je prítomná porucha jemnej motoriky, úchopu horných končatín ani kontinencie; nebol zistený taký stupeň pohybového alebo iného postihnutia, ktorý by dostatočne odôvodnil neschopnosť posudzovaného premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy a k prostriedku ţelezničnej dopravy, nastupovať a vystupovať, udrţať sa a zvládnuť inú situáciu v ňom; nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a na osobnú asistenciu, nakoľko nie je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 zákona č. 447/2008 Z. z.
názoru krajského súdu skutočnosť, ţe zásadnou okolnosťou pre rozhodnutia ţalovaného je zmena zdravotného stavu ţalobcu od doby priznania mu do posiaľ poskytovaných príspevkov rozhodnutiami vychádzajúcimi zo zistenia jeho odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a osobnú asistenciu, klade logický zvýšené nároky na odôvodnenie rozhodnutí, (odhliadnuc uţ od závaţnosti ich dopadu na kaţdodenný spôsob existovania ţalobcu), z hľadiska preskúmateľnosti a presvedčivosti ktorých je nutné práve porovnanie zdravotného stavu ţalobcu v čase priznania príspevkov s jeho terajším stavom a inditifikovanie konkrétne pozitívnej zmeny jeho zdravotného stavu odôvodňujúcej ich odňatie. Krajský súd konštatoval, ţe takéto porovnanie odôvodnenia rozhodnutí ţalovaného rovnako, ako ich podklady vypracované posudkovými lekármi, neobsahujú, rozhodnutia sú preto nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a bolo potrebné ich zrušiť
2 písm. d/ O.s.p. Krajský súd konanie v časti týkajúcej sa lekárskeho posudku zo dňa 25.07.2013 a komplexného posudku zo dňa 31.07.2013 zastavil
3 O.s.p., dospejúc k záveru, ţe nie sú rozhodnutiami, ktoré môţu byť predmetom preskúmania súdom
piatej časti O.s.p. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol
1 O.s.p. a ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretoţe ţalobcovi v konaní ţiadne trovy nevznikli. 5 7Sžso/15/2015 II. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal ţalovaný. Navrhoval, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k 20S/41/2013 zo dňa 11.11.2014 zmenil a ţalobu zamietol. V dôvodoch odvolania ţalovaný namietal, ţe krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vytýkal krajskému súdu, ţe pri vydaní napadnutého rozsudku došlo k vadám uvedeným v § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. – rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko aj keď súd pouţil správny právny predpis, ho nesprávne vyloţil. Nesúhlasil s argumentáciou krajského súdu, keď konštatoval, ţe skutočnosť, ţe zásadnou okolnosťou pre rozhodnutia ţalovaného je zmena zdravotného stavu ţalobcu od doby priznania mu doposiaľ poskytovaných príspevkov rozhodnutiami vychádzajúcimi zo zistenia jeho odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a osobnú asistenciu, klade logický zvýšené nároky na odôvodnenie rozhodnutí, (odhliadnuc uţ od závaţnosti ich dopadu na kaţdodenný spôsob existovania ţalobcu), z hľadiska preskúmateľnosti a presvedčivosti ktorých je nutné práve porovnanie zdravotného stavu ţalobcu v čase priznania príspevkov s jeho terajším stavom a inditifikovanie konkrétne pozitívnej zmeny jeho zdravotného stavu odôvodňujúcej ich odňatie. Ak takéto porovnanie odôvodnenia rozhodnutí ţalovaného rovnako, ako ich podklady vypracované posudkovými lekármi, neobsahujú, rozhodnutia sú preto nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a bolo potrebné ich zrušiť
2, písm. d/ O.s.p. Ţalovaný sa pridrţiaval zrušených rozhodnutí a v plnom rozsahu odkázal na dôvody uvedené vo vyjadrení k ţalobe. Uviedol, ţe v minulosti v roku 2011, ţalobca predloţil zdravotnú dokumentáciu, na základe ktorej posudkový lekár Úradu v Piešťanoch zhodnotil zdravotný stav ţalobcu, pričom tento stav aj popísal a dospel k záveru, ţe ţalobca spĺňa podmienky na poskytnutie uvedených kompenzácii; v lekárskom posudku v roku 2011 posudkový lekár posúdil u ţalobcu mieru funkčnej poruchy a sociálne dôsledky jeho ťaţkého zdravotného postihnutia; v rozhodnutiach Úradu Piešťany boli ţalobcovi priznané kompenzácie smerujúce 6 7Sžso/15/2015 k zmierneniu sociálnych dôsledkov jeho ťaţkého zdravotného postihnutia; po poskytnutí týchto kompenzácií bol ţalobca naďalej v liečebnej starostlivosti odborných lekárov, čo malo následne vplyv na jeho zdravotný stav. Poukazom na právnu úpravu ustanovenú v § 11 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. a v § 45 ods. 3, 14 uvedeného zákona, ktorú citoval, ţalovaný uviedol, ţe pri vydaní napadnutých rozhodnutí postupoval
týchto ustanovení. Ďalej uviedol, ţe posudkový lekár ţalovaného
1 zákona č. 447/2008 Z. z. v lekárskom posudku podrobne popísal zmenu zdravotného stavu ţalobcu, pričom na základe odôvodnenia dospel k záveru, ţe u ţalobcu došlo k zlepšeniu zdravotného stavu, a preto nie je odkázaný na jednotlivé kompenzácie v tejto právnej veci preskúmavané, nakoľko ţalobca je schopný si zabezpečovať samostatne jednotlivé sociálne funkcie, citoval o. i. aj výsledky neurologického vyšetrenia zo dňa 26.11.2012, v ktorom je uvedené, ţe stav ţalobcu je zlepšený a táto zmena v zdravotnom stave bola zapracovaná následne aj do napadnutých rozhodnutí uvedených v bode 1-3. Ţalovaný vyslovil názor, ţe takto spracovaný lekársky posudok, v ktorom bol posúdený aktuálny zdravotný stav ţalobcu je v súlade so zákonom č. 447/2008 Z. z., tvrdiac, ţe zákonodarca nepredpokladal, ţe posudkový lekár ma posudzovať zdravotný stav fyzickej osoby aţ do tej miery, ţe má napr. uvádzať v minulosti chôdza nemoţná, v súčasnom období chôdza moţná,...atď. Mal tieţ za to, ţe keďţe ţalobcovi v minulosti boli poskytnuté jednotlivé kompenzácie, jeho zdravotný stav musel zodpovedať úrovni tohto poskytnutia. Tvrdil, ţe pri posudzovaní jeho zdravotného stavu v roku 2013 na základe lekárskych správ je zrejmé, ţe došlo k jeho k zlepšeniu aţ do tej miery, ţe ţalobca nie je odkázaný na jednotlivé kompenzácie. Posudkový lekár v roku 2013 mal za preukázané, ţe došlo u ţalobcu k zlepšeniu (k zmene) jeho zdravotného stavu, nakoľko oproti roku 2011, kedy bol odkázaný na kompenzácie, v roku 2013 po posúdení jeho zdravotného stavu, na uvedené kompenzácie nie je odkázaný. Rozhodnutie uvedené v bode 4 (kúpa OMV) bolo vydané na základe aktuálneho zdravotného stavu ţalobcu v roku 2013, takţe v tomto konaní nebol ani dôvod porovnávať z minulosti zdravotný stav so súčasným, tak ako to v napadnutom rozsudku predpokladá krajský súd. Poukázal na to, ţe v priebehu celého správneho konania, a ani v konaní pred pred súdom ţalobca nikdy nespochybnil ním predloţenú zdravotnú dokumentáciu. III. 7 7Sžso/15/2015 K odvolaniu ţalovaného sa ţalobca nevyjadril. Odvolací návrh nepodal. Odvolaciemu súdu však doručil ďalšie lekárske nálezy o svojom zdravotnom stave. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania ţalovaného (§ 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalovaného nie je moţné priznať úspech. Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým krajský súd ţalobou napadnuté rozhodnutia ţalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutiami prvostupňového správneho orgánu, ako aj konania im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so zásadnými námietkami uvedenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutých rozhodnutí ţalovaného. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci boli rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu č. UPS/US1/SSVODPPK/BEZ/2013/11907-KLD zo dňa 27.08.2013, č. UPS/US1/SSVODPPK/BEZ/2013/11932-KLD zo dňa 27.08.2013, č. UPS/US1/SSVODPPK/BEZ/2013/11931-KLD zo dňa 27.8.2013, č. UPS/US1/SSVODPC/ BEZ/2013/15072 zo dňa 26.07.2013, ktorým ţalovaný zamietol odvolania ţalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutia Úradu práce, sociálnych veci a rodiny Piešťany, odboru sociálnych vecí a rodiny č. PNZ/OPPNKŤZP/SOC/2013/27944 zo dňa 09.04.2013, č. PNZ/OPPNKŤZP/SOC/2013/21083 zo dňa 09.04.2013, č. PNZ/OPPNKŤZP 8 7Sžso/15/2015 SOC/2013/21401 zo dňa 09.04.2013 a č. 2013/15341/288/10/Ja zo dňa 28.03.2013, ktorými mu nebol priznaný peňaţný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla, s účinnosťou od 01.04.2013 mu bol od odňatý peňaţný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla a peňaţný príspevok na osobnú asistenciu a bol mu odňatý parkovací preukaz. Najvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, na ktoré poukázal uţ súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku.
1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa pouţijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu povaţuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti, na zdôraznenie správneho skutkového a právneho záveru súdu prvého stupňa uvádza. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových 9 7Sžso/15/2015 podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v opravnom prostriedku, ktorými navrhovateľ namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, ţe nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môţe vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). Odvolací súd mal preukázané, ţe v danej veci súd prvého stupňa v procese súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia ţalovaného náleţite postupoval v zmysle procesných pravidiel zákonodarcom nastolených v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku citovaných vyššie. Zistil, ţe základné námietky ţalovaného, ktorými napáda zákonnosť napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa spočívajú v jeho tvrdení, ţe napadnutými rozhodnutiami v spojení s rozhodnutiami prvostupňového správneho orgánu bolo rozhodované na základe záverov posudkového lekára, ktorý posudzoval aktuálny zdravotný stav ţalobcu v roku 2013 so zistením, ţe u ţalobcu došlo k zlepšeniu jeho zdravotného stavu majúce za následok naplnenie dôvodov pre odňatie poskytovania kompenzácií a nebol dôvod na porovnávanie zdravotného stavu ţalobcu z minulosti s jeho zdravotným stavom v súčasnosti. 10 7Sžso/15/2015 Krajský súd ţalobou napadnuté rozhodnutia ţalovaného zrušil z dôvodu ich nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov v zmysle § 250j ods. 2, písm. d/ O.s.p. Na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov – správny poriadok) s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 aţ 68 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze (§ 53 ods. 1, 2 zákona č. 447/2008 Z. z.).
3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený při hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Vychádzajúc z uvedenej právnej úpravy povinnosťou správneho orgánu je rozhodnutie odôvodniť tak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti povaţoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôvodov, stručne, jasne a výstiţne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných v konaní a zodpovedal na najdôleţitejšie otázky vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý bol predmetom správneho konania. Problematike týkajúcej sa povinnosti náleţite zdôvodniť rozhodnutie venoval značnú pozornosť vo svojej judikatúre aj Ústavný súd Slovenskej republiky – napr. v náleze č. sp. zn. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 243/07, I. ÚS 114/08, III. ÚS 36/
čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci odvolací súd mal za preukázané, ţe z prvostupňových správnych rozhodnutí nevyplýva správna úvaha, na základe ktorej správny orgán prijal svoj záver, keď v odôvodnení rozhodnutia citujúc relevantnú právnu úpravu len konštatuje, ţe záväzným podkladom pre rozhodnutie bol lekársky posudok. Tento nedostatok neodstránil ani ţalovaný, keď z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí jasným a zrozumiteľným spôsobom nevyplýva, v akom rozsahu preskúmal napadnuté rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a postup im predchádzajúci, keďţe v odôvodnení rozhodnutí síce cituje právnu úpravu vzťahujúcu sa k meritu veci a poukazuje na skutkové zistenia, avšak v odôvodnení rozhodnutí len konštatuje, ţe na základe lekárskeho posudku a posudkového záveru druhostupňového orgánu ţalobca nespĺňa podmienky citovaných zákonných ustanovení na kompenzáciu k zmierneniu sociálnych dôsledkov jeho ťaţkého zdravotného postihnutia. Vzhľadom k uvedenému ţalovaný správny orgán náleţite nepostupoval v intenciách zákonnej úpravy správneho poriadku a ani v intenciách ustálenej judikatúry ústavného súdu, keď v odôvodneniach svojich rozhodnutí náleţite neuviedol svoju správnu úvahu, vychádzajúc zo skutkových zistení, na základe ktorej ustálil svoj právny záver, ţe ţalobca nespĺňa zákonné podmienky na kompenzáciu. Z uvedených dôvodov odvolací súd sa stotoţnil s konštatovaním krajského súdu, ţe skutočnosť, ţe zásadnou okolnosťou pre rozhodnutia ţalovaného je zmena zdravotného stavu ţalobcu od doby priznania mu doposiaľ poskytovaných príspevkov rozhodnutiami vychádzajúcimi zo zistenia jeho odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a osobnú asistenciu, klade logický zvýšené nároky na odôvodnenie rozhodnutí, (odhliadnuc uţ od závaţnosti ich dopadu na kaţdodenný spôsob existovania ţalobcu), z hľadiska preskúmateľnosti a presvedčivosti ktorých je nutné práve porovnanie zdravotného stavu ţalobcu v čase priznania príspevkov s jeho terajším stavom a inditifikovanie konkrétne pozitívnej zmeny jeho zdravotného stavu odôvodňujúcej ich odňatie. Odvolací súd zastáva 13 7Sžso/15/2015 zhodný názor ako súd prvého stupňa, ţe pokiaľ takéto porovnanie odôvodnenia rozhodnutí ţalovaného rovnako, ako aj ich podklady vypracované posudkovými lekármi, neobsahujú, napadnuté rozhodnutia trpia vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, podmieňujúce naplnenie zákonného dôvodu pre ich zrušenie v zmysle § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. Odvolací súd nesúhlasil s odvolacou námietkou ţalovaného, ţe súd prvého stupňa na základe skutkových zistení prijal nesprávny právny záver, keď povaţoval napadnuté rozhodnutia za nepreskúmateľné z dôvodu nedostatku porovnania skutkových zistení podmieňujúcich kompenzáciu k zmierneniu sociálnych dôsledkov ţalobcu v dôsledku jeho ťaţkého zdravotného postihnutia. Nemohol súhlasiť ani s jeho tvrdením, ţe spracovaný lekársky posudok, v ktorom bol posúdený aktuálny zdravotný stav ţalobcu je v súlade so zákonom č. 447/2008 Z. z., keďţe zákonodarca nepredpokladal, ţe posudkový lekár ma posudzovať zdravotný stav fyzickej osoby aţ do tej miery, ţe má napr. uvádzať v minulosti chôdza nemoţná, v súčasnom období chôdza moţná,...atď. Lekársky posudok je podkladom pre vydanie rozhodnutia v zmysle zákonnej úpravy ustanovenej v zákone č. 447/2008 Z. z.. Táto skutočnosť však správny orgán nezbavuje jeho zákonnej povinnosti zistiť vo veci skutočný stav v zmysle § 32 ods. 1 správneho poriadku a za tým účelom vykonať dokazovanie v súčinnosti s účastníkom správneho konania, a preto správny orgán je povinný lekársky posudok ako jeden z dôkazov pri svojej voľnej úvahe posudzovať jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi a teda aj z lekárskymi správami predloţenými ţalobcom, a na základe vyhodnotenia dokazovania vo veci samej rozhodnúť, pričom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia spôsobom uvedeným vyššie náleţite odôvodniť svoju právnu úvahu smerujúcu k prijatiu svojho právneho záveru. Pokiaľ ţalovaný tvrdí, ţe podkladom pre rozhodnutia vo veci kompenzácie v zmysle zákona č. 447/2008 Z. z. v prípade ţalobcu boli lekárske posudky, v ktorých bolo konštatované zlepšenie zdravotného stavu ţalobcu na základe lekárskej správy neurológa MUDr. L. M. zo dňa 26.11.2012, takéto konštatovanie je v rozpore s uvedenou lekárskou správou, pretoţe neurológ MUDr. L. M. v lekárskej správe zo dňa 26.11.2012 uvádza v časti Subj. MR vyš. LS chrbtice 20.10.2010, N. Zámky „stav pacienta je momentálne zlepšený“, avšak v časti Dg.: uvádza „
MR vyš. LS chrbtice s výrazne obmedzenou dynamikou a statikou LS chrbtice – nález zhoršený oproti predch. vyš.“. Taktieţ ďalšia lekárska správa predloţená ţalobcom zo dňa 21.11.2012 ortopéda MUDr. R. V. potvrdzuje zdravotný stav 14 7Sžso/15/2015 ţalobcu ako trvalý, progresívny. Vzhľadom k uvedenému pokiaľ ţalovaný tvrdil, ţe posudkový lekár v roku 2013 mal za preukázané, ţe došlo u ţalobcu k zlepšeniu (k zmene) jeho zdravotného stavu, nakoľko oproti roku 2011, kedy bol odkázaný na kompenzácie, v roku 2013 po posúdení jeho zdravotného stavu, na uvedené kompenzácie nie je odkázaný, skutkové zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu vyvracajú správnosť takéhoto tvrdenia a práve naopak potvrdzujú, ţe ak ţalobcovi v roku 2011 bola priznaná kompenzácia v zmysle zákona č. 447/2008 Z. z., zo skutkových zistení nevyplýva záver, aby mu táto bola odňatá napadnutými rozhodnutiami. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd námietky ţalovaného, týkajúce sa veci samej uvedené v jeho odvolaní nepovaţoval za relevantné k vyhoveniu jeho odvolacieho návrhu. Vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci vyplývajúcich z administratívneho spisu odvolací súd dospel k záveru, ţe vo veci nebolo vykonané dokazovanie v dostatočnom rozsahu, nebol náleţite zistený skutkový stav veci, v konaní sa nepostupovalo v súčinnosti s účastníkom správneho konania, majúce za následok, ţe v prípade ţalobcu bolo vo veci rozhodnuté predčasne. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu v zmysle § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a v spojení s § 219 ods. 1, 2 a s § 246c ods.1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodoval odvolací súd v zmysle ust. § 250k ods. 1, s § 246c ods. 1 a s § 224 ods. 1 O.s.p. Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, ţe si ich náhradu neuplatnil. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). 15 7Sžso/15/2015 P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, dňa 31. marca 2016 JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Viera vraníková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.