Najvyšší súd 6 Cdo 12/2010 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne: T. L., bývajúca v H., v dovolacom konaní zastúpená JUDr. J. S., advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v H., proti ţalovanej G. T., bývajúca v H., v dovolacom konaní zastúpená JUDr. T. M., advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v H., o zaplatenie 1 012,64 € s príslušenstvom, ktorá vec sa viedla na Okresnom súde Humenné pod sp.zn. 8 C 152/2002, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z
- apríla 2009 sp.zn. 1 Co 25/09, 1 Co 69/09, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a . Ţalobkyňa je povinná zaplatiť ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania v sume 68,36 €, a to do rúk jej zástupkyne JUDr. T. M., advokátky Advokátskej kancelárie so sídlom v H., do troch dní. O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Prešove (odvolací súd) rozsudkom z
- apríla 2009 sp.zn. 1 Co 25/09, 1 Co 69/09 potvrdil rozsudok Okresného súdu Humenné (súd prvého stupňa) z
- októbra 2008 č.k. 8 C 152/2002-153, ktorým súd zamietol ţalobu o splnenie povinnosti ţalovanou zaplatiť ţalobkyni sumu 30 507,-- Sk (1 012,64 €) spolu s úrokom z omeškania a zrušil jeho uznesenie z
- decembra 2008 č.k. 8 C 152/2002-163, ktorým bola ţalobkyni uloţená povinnosť zaplatiť poplatok za odvolanie. Účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci samej majúc za to, ţe je vecne správne. Rozhodnutie o splnení poplatkovej povinnosti zrušil, pretoţe ţalobkyňa bola rozhodnutím súdu oslobodená od platenia súdnych poplatkov. 6 Cdo 12/2010 2 Proti rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej ţalobkyňa podala dovolanie. Namietala v ňom, ţe „odvolací súd nerozhodol na základe skutkového stavu a vykonaných dôkazov, ale iba na základe vyjadrení ţalovanej a jej právnej zástupkyne“. Vytýkala súdu prvého stupňa, ţe nepredvolal na pojednávanie ňou navrhnutých svedkov. Podľa ţalobkyne „bola to jednoznačná zaujatosť sudcov OS Humenné“. Ţalovaná navrhla dovolanie ţalobkyne odmietnuť, pretoţe nie je prípustné a na jeho podanie tu nie sú ani zákonné dôvody. Navrhla, aby ţalobkyni bola uloţená povinnosť nahradiť jej trovy dovolacieho konania v sume 68,62 €. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto mimoriadnym opravným prostriedkom. Bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobkyne treba odmietnuť, pretoţe nie je prípustné. V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238 O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.), alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.). Keďţe v preskúmavanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, pričom vo výroku svojho rozhodnutia nevyslovil prípustnosť dovolania a v tejto veci dosiaľ nebolo dovolacím súdom vydané rozhodnutie, ktoré by bolo pre odvolací súd záväzné, je nesporné, ţe prípustnosť dovolania ţalobkyne z ustanovenia § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. vyvodiť nemoţno. Dovolací súd, plniac zákonnú povinnosť v zmysle ustanovenia § 242 ods. 1, druhá veta O.s.p. skúma vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., sa neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t.j. či 6 Cdo 12/2010 3 v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným), kedy by dovolanie bolo prípustné bez ohľadu na procesnú formu a spôsob rozhodnutia odvolacieho súdu. Dospel ale k záveru, ţe takou vadou konanie súdov niţších stupňov nie je postihnuté. Pokiaľ ţalobkyňa v dovolaní namieta, ţe súdy nevykonali ňou navrhnuté dôkazy, dovolací súd poznamenáva, ţe nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv účastníka nie je postupom, ktorým sa mu odníma moţnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu, a nie účastníkovi konania (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môţe to viesť nanajvýš k jeho nesprávnym skutkovým záverom a teda v konečnom dôsledku aj k nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k zmätočnosti rozhodnutia (viď napr. aj rozhodnutia uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 37/1993 a pod č. 125/1999). Pokiaľ ţalobkyňa z toho, ţe súdy nevykonali ňou navrhnuté dôkazy, vyvodzuje zaujatosť sudcov, treba k tejto námietke uviesť, ţe podľa ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom moţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tieţ predísť moţnosti neobjektívneho rozhodovania. Uvedenému cieľu zodpovedá aj právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu povaţovaná za právne relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu, a to k veci, v rámci ktorého vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci, alebo k účastníkom konania, ktorý by bol zaloţený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim, alebo k zástupcom účastníkov konania (ktorý by bol zaloţený na pomere, vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného vyššie). Základom pre vylúčenie sudcu, ako to vyplýva z uţ uvedeného stručného výkladu ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p., môţu byť len objektívne existujúce zákonné dôvody, nie však púha domnienka účastníka o moţnej neobjektívnosti sudcu. V danej veci z obsahu predloţeného spisu nevyplývajú ţiadne skutočnosti nasvedčujúce tomu, ţe by sudcovia, ktorí vo veci rozhodovali, mali akýkoľvek pomer k veci, k účastníkov alebo k ich zástupcom v zmysle vyššie uvedeného. Naostatok, námietku zaujatosti sudcov ţalobkyňa z tohto dôvodu ani neuplatnila. Pochybnosť 6 Cdo 12/2010 4 o nezaujatosti sudcov vyvodzuje zo spôsobu ich postupu a rozhodovania v predmetnom konaní. Dôvodom vylúčenia sudcu ale nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach (§ 14 ods. 3 O.s.p.). Pokiaľ ţalobkyňa v dovolaní (podľa jeho obsahu) tieţ namieta, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), treba uviesť, ţe nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav) je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia ţalobkyne boli opodstatnené, ňou uvádzané skutočnosti by mali za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladali by ale prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd pouţil na zistený skutkový stav správny právny predpis a či ho aj správne aplikoval, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. O taký prípad ale v danej veci nejde. Vzhľadom na ďalšie dôvody dovolania ţalobkyne týkajúce sa súdmi zisteného skutkového stavu veci, dovolací súd povaţuje za potrebné ešte pripomenúť, ţe dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým moţno úspešne napadnúť (len) právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, ani to však v kaţdom prípade, ale iba vtedy, ak podanie dovolania pripúšťa zákon. Mimoriadna povaha dovolania v rámci systému opravných prostriedkov sa prejavuje aj v tom, ţe účastník konania ho nemôţe úspešne podať z akéhokoľvek dôvodu, ale len z dôvodu uvedeného v zákone (z tzv. dovolacieho dôvodu). Občiansky súdny poriadok upravuje tri samostatné dovolacie dôvody. Podľa ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. dovolanie moţno odôvodniť len tým, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Treba dodať, ţe dovolací súd je viazaný uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil; dovolacie dôvody neposudzuje podľa toho, ako ich označil dovolateľ, ale podľa ich obsahu. Pre účely predmetného dovolacieho konania je vhodné tieţ zdôrazniť, ţe dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a nemoţno sa ním úspešne domáhať revízie skutkových zistení súdov niţších stupňov ani výsledkov nimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo moţné 6 Cdo 12/2010 5 preskúmať akékoľvek rozhodnutie. Posúdiť správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci, nemôţe dovolací súd uţ len z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy. Dovolacie konanie má (a to je potrebné osobitne zdôrazniť) prieskumnú povahu; aj so zreteľom na ňu dovolací súd – na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu – nemá moţnosť vykonávať dokazovanie (viď § 243a ods. 2 veta druhá O.s.p.). Spôsobilým dovolacím dôvodom v zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. teda nie je nesúhlas dovolateľa s vyhodnotením dôkazov odvolacím súdom (porovnaj R 42/1993). Neprípustnosť takého dôvodu je daná charakterom dovolacieho konania, v ktorom sa uţ dôkazy nevykonávajú (§ 243a ods. 2 O.s.p.), a tak ani neprislúcha dovolaciemu súdu, aby prehodnocoval dôkazy vykonané v základnom konaní. Legislatívna úprava dovolania plne rešpektuje to, ţe tento mimoriadny opravný prostriedok bol ustanovený ako výnimka z pravidla stability súdneho rozhodnutia, vyjadreného jeho právoplatnosťou. Tomuto účelu slúţia aj zákonom ustanovené dovolacie dôvody, ktorými iba moţno dovolanie odôvodniť. K tomu dovolací súd ešte poznamenáva, ţe koncentrácia dokazovania a prísne obmedzia uvádzať nové skutočnosti, zavedené do občianskeho súdneho konania novelou vykonanou zákonom č. 353/2003 Z.z., ktorý s účinnosťou od
- septembra 2003, okrem iného, vypustil v § 241 ods. 2 O.s.p. písmeno c/ („rozhodnutie vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní“) a dovtedajšie písmeno d/ („rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci“) označil ako písmeno c/, vedie k tomu, aby dovolanie účastníka bolo vyuţívané ako výnimočný mimoriadny opravný prostriedok predovšetkým na účely vyslovenia právneho názoru (porovnaj dôvodovú správu k zákonu č. 353/2003 Z.z.). Keďţe prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené dôvody prípustnosti dovolania uvedené v ustanovení § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobkyne podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. V dovolacom konaní úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania proti ţalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Úspešná účastníčka v dovolacom konaní podala návrh na uloţenie povinnosti nahradiť jej trovy tohto konania v sume 68,62 € za jeden úkon právnej sluţby (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd jej priznal náhradu, ktorá spočíva 6 Cdo 12/2010 6 v odmene advokáta za jednu právnu sluţbu, ktorú poskytol ţalovanej vypracovaním vyjadrenia zo
- mája 2010 k dovolaniu ţalobkyne. Sadzbu tarifnej odmeny určil podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v sume 61,41 € (41,49+2x9,96). K takto určenej odmene dovolací súd prirátal náhradu výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu (§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 tejto vyhlášky (t.j. 6,95 €), a tak dospel k odmene v sume 68,36 €, ktorú je ţalobkyňa povinná zaplatiť do rúk zástupkyne ţalovanej do troch dní. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- júna 2010 JUDr. Ladislav Górász, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Patrícia Špacírová