← Slovensko

zaplatenie 5 050,81 eur s príslušenstvom

Najvyšší súd 5Obdo/45/2015 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Markovej a členiek senátu JUDr. Dariny Ličkovej a JUDr. Lenky Praţenkovej v právnej veci ţalobcu: J., so sídlom L., IČO: X., zastúpeného A., so sídlom M., IČO: X., proti ţalovanej: Ing. H., bytom S., zastúpenej A., so sídlom Š., IČO: X., o zaplatenie 5 050,81 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 16Cb/34/2009-300, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa

  1. marca 2015, č. k. 3Cob/59/2014-323, takto r o z h o d o l : I. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu z a m i e t a . II. Ţalobca j e p o v i n n ý zaplatiť ţalovanej na účet jej zástupcu náhradu trov dovolacieho konania vo výške 227,18 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O d ô v o d n e n i e : Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom z
  3. 2015, č. k. 16Cb/34/2009-300, uloţil ţalovanej zaplatiť ţalobcovi 5 050,81 eur spolu s 13 % ročným úrokom z omeškania od
  5. 2006 do
  7. 2006, so 14 % ročným úrokom z omeškania od
  9. 2007 do
  11. 2006, so 14,75 % ročným úrokom z omeškania od
  13. 2007 do
  15. 2007, so 14,25 % ročným úrokom z omeškania od
  17. 2007 do
  19. 2008, s 12,5 % ročným úrokom z omeškania od
  21. 2009 do
  23. 2010 a od
  25. 2011 2 5Obdo/45/2015 do zaplatenia s úrokom z omeškania zo sumy 5 050,81 eur, ktorého výška je v kaţdom kalendárnom polroku, v ktorom omeškanie trvá, určená výškou základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka, zvýšenej o 10 %, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, ţe ţalobca sa podanou ţalobou domáhal, aby súd zaviazal ţalovanú na zaplatenie 5 050,81 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania. V ţalobe ţalobca uviedol, ţe Ing. R.R., ktorý vykonával podnikateľskú činnosť na základe ţivnostenského oprávnenia si objednal u neho elektromontáţne práce, vrátane odbornej prehliadky a odbornej skúšky na stavbe S.. Na základe objednávky bolo vykonané dohodnuté dielo podľa projektovej dokumentácie. Do smrti objednávateľa do dňa X. preberal práce na diele, ako aj samotné faktúry za vykonané práce Ing. R.R., ktorý celkovo vyplatil ţalobcovi sumu 318 177,40 Sk. Dňa X. Ing. B. zomrel a jeho manţelka ţalobcovi oznámila, ţe bude pokračovať v manţelovej ţivnosti. V zmysle § 13 Zákona o ţivnostenskom podnikaní v platnom znení sa stala právnou nástupkyňou manţela v zmysle osobitného predpisu. Ţalobca ďalej pokračoval v realizácii objednaných prác, tieto následne preberal Ing. T., ktorý bol splnomocnený ţalovanou, prípadne práce prevzala sama ţalovaná. Celkovo po smrti Ing. B. ţalobca vykonal práce v sume 152 160,80 Sk, ktoré boli Ing. L. a ţalovanou prevzaté, za čo boli vystavené faktúry č. 38/2005 zo dňa
  27. 2005 na sumu 40 701,60 Sk, faktúra č. 40/2005 zo dňa
  29. 2005 na sumu 29 086,- Sk, faktúra č. 41/2005 zo dňa
  31. 2005 na sumu 16 660,20 Sk, faktúra č. 4/2006 zo dňa
  33. 2006 na sumu 38 017,40 Sk a na sumu 27 695,60 Sk bol vystavený krycí list. Ani Ing. L., ani ţalovaná rozsah vykonaných prác a správnosť fakturácie nespochybnili a predmetné faktúry boli riadne zaevidované do účtovníctva ţalovanej ako objednávateľa. Keď sa ţalobca obrátil na ţalovanú, aby uhradila svoje záväzky, uviedla, ţe za vykonané práce finančné prostriedky od S. neprišli, pričom ale táto informácia sa nezakladala na pravde, keďţe voči Ing. B. boli vyrovnané všetky záväzky zo strany investora. Po týchto zisteniach ţalobca prihlásil svoju pohľadávku do dedičstva listom zo dňa
  35. 2006, notárka Mgr. P. dedičstvo prejednala a konanie bolo skončené zastavením z dôvodu, ţe poručiteľ Ing. R.R. v čase smrti nemal ţiaden majetok. Následne listom zo dňa
  37. 2007 sa ţalobca obrátil na súd na začatie konania o novoobjavenom majetku a dňa
  39. 2008 sa konalo na Notárskom úrade Mgr. P. pojednávanie s tým, ţe napriek tomu, ţe ku dňu
  41. 2005 bol celkový majetok poručiteľa Ing. R.B. 2 720 979,-Sk, nemoţno tento majetok povaţovať za majetok patriaci poručiteľovi ku dňu 3 5Obdo/45/2015 jeho smrti, pretoţe finančné prostriedky, ktoré boli pripísané ku dňu
  43. 2005 ako aktíva, boli nadobudnuté po smrti poručiteľa. Ţalobca mal za to, ţe ţalovaná pokračovala v ţivnosti svojho manţela, prevzala na seba všetky práva a povinnosti, ktoré vyplývali zo zmluvných vzťahov právneho predchodcu a teda bola povinná uhradiť aj ţalobcovu pohľadávku. Súd prvého stupňa poukázal na svoje predchádzajúce rozhodnutie, ako aj na zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu. Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, ţe ţalovaná po smrti svojho manţela Ing. R.B. pokračovala v ţivnosti, pričom túto ţivnosť vykonávala na základe ţivnostenského oprávnenia vydaného ešte jej nebohému manţelovi, tak ako to vyplýva zo správy O., ktorému dňa
  45. 2006 doručila oznámenie o pokračovaní v ţivnosti podľa § 3 ods. 1 písm. c/ zákona č. 455/1991 Zb. o ţivnostenskom podnikaní. Toto ţivnostenské oprávnenie zaniklo aţ na základe jej oznámenia zo dňa
  48. Uviedol, ţe ţalovanú po smrti Ing. R.B. je potrebné povaţovať za osobu, ktorá má oprávnenie prevádzkovať ţivnosť a nadobúda postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, teda zodpovedá aj za záväzky po svojom právnom predchodcovi, vrátane tých, ktoré vznikli ešte pred smrťou Ing. B. a ktoré neboli vykonané pre ňu. Rovnako je nepochybné, ţe ţalovaná pokračovala kontinuálne v manţelovej ţivnosti nielen počas celého dedičského konania, ale aj po jeho skončení, keď toto bolo uznesením Okresného súdu Poprad sp. zn. 19D/830/2005-56 zo dňa
  50. 2007 zastavené, keďţe nebolo v rámci dedičského konania zistené, ţeby poručiteľ bol vlastníkom či uţ hnuteľného alebo nehnuteľného majetku. Zo samotného konania ţalovanej, ktorá v rámci prejednania dedičstva nenavrhla medzi jeho aktíva a pasíva zahrnúť pohľadávku, ktorú v súčasnosti uplatňuje na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi a rovnako nenavrhla zahrnúť do pasív dedičstva po nebohom manţelovi pohľadávku uplatňovanú ţalobcom v tomto konaní, súd prvého stupňa vyvodil, ţe ţalovaná dobrovoľne vstúpila do práv a povinností po svojom nebohom manţelovi. Konštatoval, ţe ak by si osvojil názor ţalovanej, ţe táto nezodpovedá za pasíva vzniknuté v podnikaní nebohého manţela, nemohla by ţalovaná v konaní vedenom na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi sa domáhať ako aktívne legitimovaná voči S. zaplatenia peňaţnej sumy za práce vykonané na základe zmluvného vzťahu, ktorého účastníkom bol ešte nebohý manţel. Mohla by sa domáhať len toho, aby tieto finančné prostriedky patrili do dedičstva po nebohom manţelovi s tým, ţe tieto by boli v prípade, ak by 4 5Obdo/45/2015 bola úspešná, prejednané ako novoobjavený majetok poručiteľa. Mal za to, ţe ţaloba je dôvodná, pričom nie je treba brať zreteľ na ukončené dedičské konanie, resp. na to, či pohľadávka bola alebo nebola zahrnutá do dedičstva, ale na skutočnosť, ţe ţalovaná svojím oznámením Ţivnostenskému úradu vstúpila do všetkých práv a povinností svojho manţela ako podnikateľa, ktorý umrel a stratil právnu subjektivitu, pričom ţalovaná podnikala kontinuálne v manţelovej ţivnosti ako osoba oprávnená uţ na vlastnú zodpovednosť za záväzky a za celkový chod ţivnosti, tak ako to má na mysli ust. § 13 Ţivnostenského zákona. Bolo by nelogické, aby ţalovaná mohla a bola oprávnená robiť iné úkony súvisiace s výkonom podnikateľskej činnosti po nebohom manţelovi, ako napríklad disponovať s účtami, prijímať finančné prostriedky za výkon prác od objednávateľa a zároveň by nebola povinnou osobou zodpovednou za záväzky, ktoré vznikli a stali sa splatnými po smrti jej manţela z titulu uzavretej Zmluvy o dielo č. 2/
  51. Ţalovaná v konaní nevystupovala na strane ţalovaného ako dedič, ktorý zodpovedá za poručiteľove dlhy do výšky ceny nadobudnutého dedičstva, ale je ţalovaná ako podnikateľka, osoba, ktorá v súlade s § 13 Ţivnostenského zákona pokračovala v ţivnosti Ing. R.B.. Keďţe došlo k dátumu
  53. 2007 k zániku ţivnostenského oprávnenia, je Ing. H. označená ţalovanou v zmysle § 79 ods. 1 O. s. p. Súd poukázal tieţ na skutočnosť, ţe ţalovaná svojím podpisom na zázname z kontrolného dňa stavby S. z
  55. 2005 potvrdila, ţe do
  57. 2005 doručí do sídla obstarávateľa autorizačný záznam zo Ţivnostenského úradu, z ktorého bude vyplývať, ţe preberá všetky záväzky a povinnosti po zosnulom manţelovi Ing. B. súvisiace s pokračovaním a ukončením prác a preto by bolo v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku i so zásadou právnej istoty, aby súd konštatoval, ţe za tieto záväzky nezodpovedá, resp. ţe zodpovedá len do výšky nadobudnutého dedičstva po poručiteľovi Ing. B.. Rovnako nemoţno opomenúť ani prípadné zneuţitie tohto inštitútu, keďţe ţalovaná pokračovala v ţivnosti po nebohom manţelovi od jeho úmrtia, t. j. X. nielen do doby skončenia dedičského konania, t. j.
  59. 2007 ale aţ do
  61. 2009 kedy oznámila Ţivnostenskému úradu ukončenie tohto ţivnostenského oprávnenia po nebohom manţelovi, preto ak by si súd osvojil právnu argumentáciu ţalovanej, bolo by výhodné pre akéhokoľvek manţela poručiteľa pokračovať v ţivnostenskom oprávnení s tým, ţe takáto osoba by na rozdiel od ostatných ţivnostníkov zodpovedala za záväzky len do výšky nadobudnutého dedičstva. 5 5Obdo/45/2015 Tým, ţe ţalovaná kontinuálne pokračovala v ţivnosti po nebohom manţelovi, vstúpila do všetkých práv a povinností vyplývajúcich z tohto ţivnostenského oprávnenia, a preto nemoţno oddeliť aktíva a pasíva, ktoré vznikli na základe toho istého ţivnostenského oprávnenia ešte za ţivota nebohého Ing. B. od tých aktív a pasív, ktoré sa stali splatnými po smrti Ing. B.. Odklon od právneho názoru vysloveného odvolacím súdom súd prvého stupňa zdôvodnil tým, ţe sa oprel o ďalšie preukázané skutočnosti, najmä o to, ţe ţalovaná v konaní vedenom na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi si uplatnila právo na zaplatenie sumy od investora za práce naviac, pričom svoju aktívnu legitimáciu odvodila z pokračovania ţivnosti po nebohom manţelovi, na základe čoho mali na ňu prejsť všetky práva a povinnosti z tejto ţivnosti. Táto skutočnosť, ktorú doteraz súd prvého stupňa a ani odvolací súd nevzali v úvahu je významnou skutočnosťou, ktorá odôvodňuje rozhodnúť inak ako to judikoval odvolací súd pred týmto doplnením dokazovania. Tým, ţe ţalovaná po skončení ţivnosti uplatnila svoje práva na úhradu údajných pohľadávok, je moţné voči nej podľa názoru súdu poţadovať úhradu záväzkov. Na odvolanie ţalovaného Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z
  63. 2015, sp. zn. 3Cob/59/2014, rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe z vykonaného dokazovania je evidentné, ţe ţalobca uplatnil nárok na zaplatenie ceny diela – za práce, ktoré boli vykonané ešte za ţivota Ing. R.B., teda do X., o čom svedčí výpoveď ţalobcu na odvolacom pojednávaní konanom
  65. 2012, ktorý jednoznačne potvrdil, ţe všetky faktúry, ktoré sú predmetom tejto ţaloby sa týkajú prác, ktoré boli vykonané ešte pred smrťou Ing. B.. Svedčí o tom aj skutočnosť, ţe ţalobca svoju pohľadávku prihlásil do dedičského konania po poručiteľovi. Poukázal na svoje predchádzajúce zrušujúce uznesenie pričom konštatoval, ţe súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil. Ak by záver súdu prvého stupňa bol správny, potom zodpovednosť, ktorú vyvodil u ţalovanej by mali aj osoby uvedené v § 13 ods. 1 písm. b/ a d/ Ţivnostenského zákona, to znamená napr. aj správca dedičstva, ak by ho ustanovil súd, čo iste neprichádza do úvahy. Ustanovenie § 13 ods. 1 nič nemení na ustanovení § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého dedič zodpovedá do výšky 6 5Obdo/45/2015 ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Ţalovaná zodpovedá len za záväzky, ktoré by vznikli z pokračovania ţivnosti, ale za záväzky jej manţela, ktoré tento mal do svojej smrti môţe zodpovedať len v zmysle § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ani jej vyhlásenie o vstupe do práv a záväzkov jej manţela, ani súdne konanie, ktoré viedla na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi, nič na tomto závere nemôţe meniť. Dedičia totiţ preberajú s majetkom aj záväzky s tým, ţe za dlhy ručia len do výšky toho, čo zdedia. Odvolací súd zdôraznil, ţe ak fyzická osoba ţivnostník zomrie, môţu v ţivnosti pokračovať aţ do skončenia konania o prejednaní dedičstva dedičia zo zákona, ak niet dedičov zo závetu, ďalej dedičia zo závetu a pozostalý manţel, aj keď nie je dedičom a spoluvlastníkom majetku pouţívaného na prevádzkovanie ţivnosti, ďalej pozostalý manţel spĺňajúci podmienku uvedenú v písm. b/, ak v ţivnosti nepokračujú dedičia a ďalej správca dedičstva ak ho ustanoví súd. Ak by platil záver súdu prvého stupňa, potom by sa rovnaká povinnosť ako stanovil v napadnutom rozsudku musela vzťahovať aj na správcu dedičstva, ktorého by ustanovil súd, čím by vlastne došlo k negácii ustanovenia § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda správca dedičstva by zodpovedal za dlhy poručiteľa len z dôvodu, ţe by oznámil pokračovanie v jeho ţivnosti. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie, ktoré odôvodnil tým, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Poukázal na to, ţe manţel ţalovanej zomrel dňa X.. Podľa protokolu z kontrolného dňa
  67. 2005 neboli po smrti Ing. B. dokončené elektroinštalačné práce a tieto práce na ţiadosť ţalovanej dokončil ţalobca. Stavba, kde sa práce vykonávali bola odovzdaná dňa
  70. V konaní vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves si ţalovaná okrem iného uplatňovala zaplatenie sumy 5 506,72 eur, kde zahrnula aj zmeny elektroinštalácie, ktoré vykonával ţalobca. Ţalovaná doručila Obvodnému úradu v Poprade dňa
  72. 2006 oznámenie pozostalej manţelky o pokračovaní v ţivnosti. Základnou otázkou, ktorá mala byť v tomto konaní vyriešená je, či práce od
  74. 2005 do
  76. 2005 boli práce, ktoré objednala ţalovaná alebo tieto práce sú záväzkami, ktoré vznikli z pokračovania ţivnosti. V konaní bolo preukázané, ţe všetky práce, okrem prác fakturovaných faktúrou č. 38/2005, boli vykonané po smrti Ing. B. a takto boli aj fakturované. Bol toho názoru, ţe práce, ktoré vyplynuli z kontrolného dňa
  78. 2005 sú záväzkom priamo odporkyne, pričom vychádzal zo skutočnosti, ţe odporkyňa neoznámila na príslušnom 7 5Obdo/45/2015 Okresnom úrade, ţe pokračuje v ţivnosti po nebohom manţelovi. Odporkyňa oznámila pokračovanie v ţivnosti po nebohom manţelovi aţ
  80. 2006, kedy uţ bola stavba odovzdaná. Uviedol, ţe v čase, kedy vykonával práce objednané ţalovanou, ani nemohol vedieť, ţe dňa
  82. 2006 ţalovaná oznámi, ţe bude pokračovať v ţivnosti po nebohom manţelovi. Relevantným však je, ţe v čase vykonávania prác od
  84. 2005 do
  86. 2005 ţalovaná neoznámila vstup do ţivnosti po nebohom manţelovi a teda išlo o záväzok ţalovanej na zaplatenie objednaných prác. Na základe uvedených skutočností a zisteného skutkového stavu mal za to, ţe právny názor odvolacieho súdu je nesprávny. Neobstojí názor odvolacieho súdu v tom smere, ţe aj ustanovený správca (dedičstva, pozn. dovolacieho súdu) by zodpovedal za dlhy poručiteľa len z dôvodu, ţe by oznámil pokračovanie v ţivnosti po smrti podnikateľa, čím by sa negovalo ustanovenie § 470 Občianskeho zákonníka. Správca nie je dedičom a preto na ustanoveného správcu nie je moţné aplikovať ust. § 470 Občianskeho zákonníka, nakoľko hypotéza predmetného ustanovenia presne stanovuje osobu, ktorá zodpovedá za prechod dlhov. Sú to výlučne dedičia. Na základe uvedeného navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo vyjadrení k dovolaniu ţalovaná podané dovolanie povaţovala za nedôvodné. Uviedla, ţe podstatou sporu je otázka, kedy dovolateľ vykonal práce na stavbe. Samotný dovolateľ vo svojich prvotných výsluchoch a návrhu uvádza, ţe tieto práce vykonal za ţivota Ing. B. a aţ následne po tom, čo vec bola prvýkrát zrušená odvolacím súdom účelovo zmenil svoju výpoveď, pričom na svoje tvrdenia, ţe tieto práce boli vykonané na základe objednávky ţalovanej, nevyprodukoval ţiaden relevantný dôkaz, a to aj napriek tomu, ţe bol súdom na to opakovane vyzývaný. Neexistuje preto ţiaden právny základ nároku dovolateľa a jeho dovolanie je vyslovene účelové a postavené na tvrdeniach, ktoré sú nepravdivé a nepreukázané. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.) zastúpený advokátom, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, preskúmal napadnutý rozsudok, v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 242 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcu nie je opodstatnené. Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. 8 5Obdo/45/2015 Dovolanie je prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O. s. p.). V prejednávanej veci bol dovolaním napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, prípustnosť dovolania je preto daná v zmysle ust. § 238 ods. 1 O. s. p.. Z ustanovenia § 242 ods. 1 O. s. p. vyplýva, ţe dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale aj uplatnenými dovolacími dôvodmi, vrátane jeho obsahového vymedzenia, obligatórne sa zaoberá len vadami konania, vymedzenými § 237 O. s. p. a inými vadami, pokiaľ majú za následok nesprávne právne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale aj podľa obsahu opravného prostriedku. Z doteraz vykonaného dokazovania vyplýva, ţe predmetom sporu je zaplatenie zmluvne dohodnutej odplaty za práce, ktoré mal vykonať ţalobca pre Ing. R.B., ktorý vykonával podnikateľskú činnosť na základe ţivnostenského oprávnenia. Ing. R. si objednal u ţalobcu elektromontáţne práce, vrátane odbornej prehliadky a odbornej skúšky na stavbe S.. Na základe objednávky boli dohodnuté práce vykonané podľa projektovej dokumentácie. Do smrti objednávateľa Ing. B., t. j. do dňa X., tento preberal práce, ako aj samotné faktúry za vykonané práce. Celkovo vyplatil ţalobcovi sumu 318 177,40 Sk. Dňa X. Ing. B. zomrel a jeho manţelka ţalobcovi oznámila, ţe bude pokračovať v manţelovej ţivnosti. S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či práce, ktorých cena je predmetom sporu, boli vykonané na základe objednávky ţalovanej. Toto tvrdenie bolo predmetom dokazovania aj na súde prvého stupňa. Ţalobca však napriek opakovanej výzve súdu nevyprodukoval ţiaden relevantný dôkaz. Na pojednávaní konanom
  88. 2012 na Krajskom súde v Prešove, ţalobca uviedol, ţe všetky faktúry, ktoré sú predmetom ţaloby, sa týkajú prác, ktoré boli vykonané ešte pred smrťou Ing. B.. Z uvedenej výpovede jednoznačne vyplýva, ţe neboli vykonané pre ţalovanú. Dovolací súd sa preto priklonil k záveru odvolacieho súdu, ţe predmetné práce ţalobca vykonal ešte za ţivota objednávateľa Ing. B., preto dovolacej námietke ţalobcu nevyhovel. 9 5Obdo/45/2015 Smrťou Ing. B. zanikol jeho právny vzťah so ţalobcom. Jeho smrť je právna skutočnosť, ktorá má za následok podľa § 460 v spojení s § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka vznik povinnosti dedičov uhradiť dlhy poručiteľa. Uvedené ustanovenia platia aj v súvislosti s dedením majetku v prípade, ak poručiteľ bol podnikateľom a dedič pokračuje v ţivnosti v zmysle § 13 zákona č. 455/1991 Zb. o ţivnostenskom podnikaní. V ustanovení § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zakotvený základný princíp zodpovednosti dediča za dlhy poručiteľa a za primerané náklady spojené s pohrebom a je daný stavom majetku zanechaného poručiteľom jeho dedičom a cenou tohto majetku v čase poručiteľovej smrti. Ak poručiteľov veriteľ uplatní voči poručiteľovým dedičom určitú pohľadávku, ktorú mal voči poručiteľovi, súd sa vţdy v konaní musí zaoberať zisťovaním rozsahu a hodnoty poručiteľovho majetku a na základe zistenia vyriešiť rozsah zodpovednosti dediča za poručiteľove dlhy. Jedným z predpokladov prechodu majetku na dedičov je existencia dedičstva po poručiteľovi. V prípade, ak poručiteľ nezanechal ţiadny majetok alebo zanechá majetok, ktorý nemá ţiadnu hodnotu, súd konanie zastaví. Ak súd rozhodne o zastavení konania v zmysle ust. § 175h ods. 1 O. s. p., dedič nezodpovedá za poručiteľove dlhy. Uznesením Okresného súdu Poprad sp. zn. 19D/830/2005 vo veci prejednania dedičstva po neb. Ing. R.B. konanie zastavil podľa ust. § 175h ods. 1 O. s. p. z dôvodu, ţe do dedičstva nepripadol ţiadny majetok. Dovolací súd dospel na základe uvedeného k rovnakému záveru, ako odvolací súd, ţe v prejednávanej veci nebol preukázaný predpoklad vzniku zodpovednosti dedka, t. j. ţalovanej, za poručiteľove dlhy. Dovolací súd preto dovolanie ţalobcu ako neopodstatnené podľa ustanovenia § 243b ods. 1 O. s. p. zamietol. V dovolacom konaní úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O. s. p., v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.). Dovolací súd priznal ţalovanej náhradu trov konania pozostávajúce len z účasti právneho zástupcu v dovolacom konaní a to za jeden úkon právnej pomoci (vyjadrenie k dovolaniu) 10 5Obdo/45/2015 v sume 180,93 eur, reţijný paušál v sume 8,39 eur a DPH v sume 37,86 eur, spolu 218,79 eur. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  89. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave,
  90. mája 2016 JUDr. Anna Marková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Katarína Helleschová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.