2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) rozhodnutie odporcu napadnuté opravným prostriedkom a navrhovateľke uloţil povinnosť zaplatiť súdny poplatok. 2Sžo/75/2015 2 Napadnutým rozhodnutím odporca nepriznal navrhovateľke nárok na poskytnutie právnej pomoci
5 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o ţivnostenskom podnikaní (ţivnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci“) s odôvodnením, ţe sú dôvody na konštatovanie zrejmej bezúspešnosti sporu s poukazom na jednoznačné a preukázateľné závery uvedené v odôvodnení rozhodnutí Okresného súdu v Komárne č. k. 8C/13/2009-219 zo dňa 10.01.2011 a Krajského súdu v Nitre č. k. 9Co/75/2011-239 zo dňa 28.04.2011. Krajský súd dospel k záveru, ţe navrhovateľka v ţiadosti o poskytnutie právnej pomoci, ani v odvolaní proti rozhodnutiu odporcu neuviedla ţiadne relevantné dôvody a dôkazy, ktoré by v prípade ich vykonania mohli mať vplyv pre rozhodnutie v základnom konaní vo veci vypratania bytu. Dôvody, ktoré uvádzala navrhovateľka (nezákonný postup Mestského úradu v Komárne, ktorý mal napomôcť podvodným spôsobom k prevodu nehnuteľností navrhovateľky na A. B., náhrada škody a bezdôvodné obohatenie v súvislosti s neoprávneným uţívaním nehnuteľností vlastnícky patriacich navrhovateľke K. M.), nemohli mať ţiaden vplyv na zmenu rozhodnutia o vyprataní bytu a tým ani na zmenu záveru o zrejmej bezúspešnosti dovolania navrhovateľky v danej veci. Vyššie uvedené skutočnosti, ktoré uvádzala navrhovateľka, ale ani ďalšie navrhovateľkou uvedené skutočnosti (zadlţenie, nemajetnosť) a súdne spory (sp. zn. 12C/143/2008 vo veci vypratania iných nehnuteľností; sp. zn. 12C/69/2004 vydanie bezdôvodného obohatenia) v konečnom dôsledku nepreukáţu skutočnosť významnú pri posudzovaní opodstatnenosti výpovede nájmu z bytu pre neplatenie nájomného. V danom spore by boli relevantné len také dôkazy, ktorými by navrhovateľka preukazovala, ţe platila nájomné, eventuálne, ţe jej nebola zákonným spôsobom doručená výpoveď z nájmu a pod. V tomto smere navrhovateľka nepredloţila ţiadne dôkazy. Taktieţ nemohla v tomto prípade
názoru krajského súdu vzhľadom na vyššie uvedený predmet základného sporu zaváţiť ani namietaná nezákonnosť postupu Mestského úradu v Komárne v súvislosti s prevodom nehnuteľností. Navrhovateľka nepreukázala ţiadne skutočnosti, ktoré by boli potrebné pre odlišné posudzovanie opodstatnenosti výpovede z nájmu bytu v súvislosti s podaným dovolaním, a preto súd povaţoval rozhodnutie odporcu, ktorým navrhovateľke nebol priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci (z dôvodu zrejmej bezúspešnosti sporu) za vecne správne a potvrdil ho
2 OSP. Zároveň zaviazal navrhovateľku zaplatiť súdny poplatok
4 zákona č. 71/1992 Zb. 2Sžo/75/2015 3 o súdnych poplatkoch, nakoľko bola poplatníkom, keďţe podala opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebola úspešná. Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka odvolanie v lehote ustanovenej zákonom a ţiadala rozsudok krajského súdu ako nezákonný zrušiť. Vo svojom odvolaní uviedla, ţe súd neprihliadol na to, ţe ţije pod hranicou ţivotného minima a musí platiť súdne poplatky. Neuviedla však ţiadne relevantné dôvody, v čom povaţuje rozsudok krajského súdu za nezákonný. Odporca sa vo svojom vyjadrení k odvolaniu v celom rozsahu stotoţnil s výrokom ako aj s odôvodnením napadnutého rozsudku. Uviedol, ţe navrhovateľke nebola priznaná právna pomoc z dôvodu, ţe nebola naplnená zákonná podmienka
1 písm. b/ zákona č. 327/2005. Nesplnenie podmienky vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu vyplýva z okolností právnej veci, ktoré boli v konaní pred Centrom právnej pomoci riadne zistené. Jednalo sa o to, ţe niet právneho dôvodu, prečo by k vyprataniu nehnuteľnosti navrhovateľkou nemalo dôjsť. Jej nepriaznivá ţivotná situácia nezakladá jej právo uţívať nehnuteľnosti vo vlastníctve mesta
jej vlastnej ľubovôle. Podstatným v tejto veci bolo, ţe navrhovateľka dlhodobo neplatila platby spojené s uţívaním daného nájomného bytu. Prenajímateľ dodrţal v danom prípade zákonné postupy, ktoré sa na tento prípad vzťahujú a preto niet dôvodu, aby súd v danej právnej veci nerozhodol o vyprataní nehnuteľnosti. Tvrdenia navrhovateľky o jej nemajetnosti a o postupe mesta v iných veciach, ktoré z nájmu bytu nemajú ţiadnu právnu súvislosť, sú pre posúdenie ţiadosti o poskytnutie právnej pomoci, rovnako ako aj pre rozhodnutie súdu o podanom odvolaní absolútne irelevantné. Navrhovateľka v podanom odvolaní neuviedla, aké konkrétne ustanovenia zákonov boli porušené konaním centra a ani neuviedla, ţe by v konaní pred súdom malo dôjsť k nejakým vadám odôvodňujúcim podanie odvolania. Ţiadal preto odvolanie ako nedôvodné zamietnuť a rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdiť. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) upravujúci v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve. 2Sžo/75/2015 4
2 SSP, odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“), ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, ţe odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb (§ 244 ods. 1 OSP).
ustanovení tretej hlavy druhej časti OSP sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov (§ 250l ods. 1 OSP).
3 OSP na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
1 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak:
327/2005 Z. z. pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu 2Sžo/75/2015 5 centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je ţiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôleţité na zistenie skutkového stavu.
1 OSP na návrh môţe súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú. Rozhodujúcou skutočnosťou v danej veci je správnosť postupu krajského súdu ako aj odporcu, ktorí zhodne vyhodnotili ako zrejme bezúspešné dovolacie konanie, v ktorom mal byť preskúmaný právoplatný rozsudok vydaný v konaní sp. zn. 8C/13/2009 vedenom na Okresnom súde Komárno pod č. k. 8C/13/2009-219 zo dňa 10.01.2011 v spojení s potvrdzujúcim rozhodnutím Krajského súdu v Nitre č. k. 9Co/75/2011-239 zo dňa 28.04.2011 vo veci uloţenia povinnosti navrhovateľke vypratať jednoizbový byt s príslušenstvom vo vlastníctve Mesta Komárno. Po zistení, ţe navrhovateľka spĺňa predpoklad priznania nároku na právnu pomoc
1 písm. a/ zákona o poskytovaní právnej pomoci ( výška príjmu nepresahujúca 1,4 násobok ţivotného minima) pristúpil odporca k zisťovaniu, či sú naplnené aj ostatné zákonné poţiadavky, t.j., ţe nejde o prípad tzv. zrejmej bezúspešnosti (nepostačuje, ţe túto nemoţno vylúčiť), a ţe hodnota sporu, ak je vyčísliteľná, presahuje sumu minimálnej mzdy. Pojem zrejmej bezúspešnosti v spore bol v našom právnom poriadku pôvodne obsiahnutý len v § 138 ods. 1 OSP v súvislosti s posudzovaním ţiadosti účastníka konania o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, keď OSP pre priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov vylučuje zrejme bezúspešne uplatňovanie alebo bránenie práva. Občiansky súdny poriadok však konkrétne neupravuje, čo je potrebné pod týmto pojmom rozumieť. Zákon o bezplatnej právnej pomoci príkladmo uvádza, na čo je potrebné prihliadať pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu, keďţe jednou z podmienok pre priznanie tohto nároku je, ţe nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Pri aplikácii § 138 OSP všeobecné súdy judikovali, ţe o zrejmú bezúspešnosť sa jedná najmä vtedy, ak už zo skutkových tvrdení 2Sžo/75/2015 6 žiadateľa je nepochybné, že mu vo veci nemôže byť vyhovené. Z právoplatného rozsudku Okresného súdu Komárno sp. zn. 8C/13/2009 bolo preukázané, ţe týmto rozsudkom v spojení aj s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k 9Co/75/2011-239 zo dňa 28.04.2011 bola navrhovateľke K. M. na základe návrhu na vypratanie bytu Mestom Komárno uloţená povinnosť vypratať jednoizbový byt s príslušenstvom, s povinnosťou odovzdať vyprataný byt po právoplatnosti rozsudku do 15 dní odo dňa, keď jej bude poskytnutý Mestom Komárno náhradný byt. Navrhovateľke uplynula výpovedná doba, ktorá bola predĺţená o ochrannú šesťmesačnú dobu dňa 30.11.2008. Od 01.12.2008 K. M. uţívala byt bez právneho dôvodu, a preto
odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne rozhodol, keď návrhu Mesta Komárno a odporkyni uloţil povinnosť vypratať uvedený byt. Relevantné podmienky prípustnosti dovolania voči vyššieuvedenému rozsudku Okresného súdu Komárno sú uvedené v § 237 a § 238 ods. 3 OSP, pričom odporca aj krajský súd dospeli k správnemu záveru, ţe v konaní nebol preukázaný (a dokonca ani tvrdený ) ţiaden z týchto dôvodov, z čoho vyplýva zrejmá bezúspešnosť dovolacieho konania. Navrhovateľka vo svojom odvolaní voči rozsudku krajského súdu namietala, ţe nesúhlasí s rozhodnutím odporcu a ţe rozsudok krajského súdu je protiústavný. Zo spisového materiálu vyplýva, ţe navrhovateľka na podporu svojich tvrdení neoznačila ani nepredloţila relevantné dôkazy, na základe ktorých by bolo moţné vyvrátiť záver o zrejmej bezúspešnosti dovolacieho konania. Vzhľadom na vyššie uvedené moţno konštatovať, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného vychádzalo zo správne zisteného skutkového stavu a vo vzťahu k posudzovaným podmienkam na priznanie práva navrhovateľky na poskytnutie jej právnej pomoci bez finančnej účasti odporca pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu postupoval v súlade s § 6 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci. Krajský súd vyhodnotil závery odporcu ako podloţené a správne, preto aj
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je namieste skonštatovať vecnú a právnu správnosť jeho hodnotenia, a teda aj vecnú správnosť výroku rozsudku prvostupňového súdu. 2Sžo/75/2015 7 Len pre úplnosť Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na skutočnosť, ţe
3 OSP, účinného od 01.01.2013, v súdnom konaní
piatej časti tretej hlavy tohto zákona (Rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov) sa nepripúšťa zastúpenie fyzickou osobou, ktorá nie je advokátom okrem prípadu, ak sa jedná o zástupcu účastníka konania, ktorý má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo a účastník konania je jeho blízkou osobou. Nebol teda preukázaný dôvod na akceptovanie L. A., ako splnomocneného zástupcu. Táto skutočnosť však nemá vplyv na posudzovanie zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia krajského súdu, nakoľko obsahom spisu je preukázané, ţe navrhovateľka sa zúčastnila celého priebehu konania, bola vypočutá na pojednávaní na ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok, pričom jeho písomné vyhotovenie mala k dispozícii včas, tak aby mohla podať odvolanie vo svojom mene. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil (§ 250ja ods. 3 veta druhá OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP a
1 OSP). O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250l ods. 2 OSP a
1 OSP tak, ţe procesne neúspešnej navrhovateľke nárok na ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.