9 cestného zákona, poukazom na právnu úpravu poloţky 80 bod 2, 3 zákona č. 145/1995 Z. z., ktorú právnu úpravu citoval. Uviedol, ţe celková hmotnosť motorového vozidla bola nameraná 21,68 ton, čím došlo k prekročeniu najväčšej prípustnej hmotnosti motorového vozidla stanovenej 18,00 ton podľa bodu 2.3.1 Prílohy č. 1 NV SR č. 403/2005 Z. z. o najväčších prípustných rozmeroch a najväčšej prípustnej hmotnosti niektorých vozidiel v znení Nariadenia vlády č. 363/2006 Z. z. (ďalej len „NV SR č. 403/2005 Z. z“) o 3,68 ton, t.j. o 20,44 %, zároveň bola nameraná celková hmotnosť jazdnej súpravy 45,90 ton, čím došlo k prekročeniu 6 7Sžo/37/2015 najväčšej prípustnej hmotnosti jazdnej súpravy stanovenej 40,00 ton podľa 2.2.2 písm. a/ Prílohy č. 1 NV SR č. 403/2005 Z. z. o 5,90 ton, t.j. o 14,74 %. Zdôraznil, ţe celková prípustná hmotnosť podľa § 8 ods. 9 cestného zákona = prípustná celková hmotnosť podľa poloţky 80 písm. a/, bodu 2.1., NV SR č. 403/2005 Z. z. to znamená hmotnosť vozidla a nie nápravového zaťaţenia. Konštatoval, ţe predmetné vozidlo prekročilo všetky moţné najväčšie prípustné hmotnosti. Podľa ustanovenia § 8 ods. 9 cestného zákona (vtedy platného) sa mohol vyberať na mieste zvýšený správny poplatok, ak vozidlo neprekročilo celkovú prípustnú hmotnosť, šírku nad 3,0 m, alebo výšku nad 4,5 m, čo nie je tento prípad, pretoţe celková hmotnosť bola prekročená. Uviedol, ţe správny poplatok na mieste sa mohol vybrať v prípade, ak by vozidlo malo prekročené nápravové zaťaţenie, ale celkové hmotnosti vozidla by boli dodrţané. Poukázal na skutočnosť, ţe ţalobca mohol predmetnú dopravu uskutočniť v súlade s § 8 ods. 1 cestného zákona a to na základe zákonom stanoveného povolenia cestného správneho orgánu na zvláštne uţívanie diaľnic, ciest a miestnych komunikácií. Ţalobca však postupoval v rozpore so zákonom a uskutočňoval prepravu bez príslušného potrebného povolenia. Porušenie cestného zákona (konkrétne § 8 ods. 1) ţalobcom bolo zistené pri úradnom meraní, ktoré uskutočnila Slovenská správa ciest, Miletičova 19, 826 19 Bratislava, prostredníctvom povereného autorizovaného pracoviska Sloveko, s.r.o., Košice, mobilné pracovisko Košice (ďalej len „SSC, pracovisko Košice“) dňa 20.01.2009 o 11:07 hod. na ceste 1/59 v úseku Uľanka v smere Ruţomberok motorového vozidla s ev. č. K. a prípojného vozidla ev. č. K. a výsledky merania boli zaevidované v váţnom liste č. 2000035. Ţalovaný vyslovil názor, ţe súd v napadnutom rozsudku nesprávne právne vec posúdil, napadnutý rozsudok je nedostatočne a nepresvedčivo zdôvodnený, a preto nelegitímny a nespĺňajúci základné poţiadavky na odôvodnenie rozhodnutí všeobecných súdov. Vytýkal súdu prvého stupňa, ţe sa nezaoberal jeho námietkou uvedenou vo vyjadrení k ţalobe, na základe ktorej je polemika o moţnosti a nemoţnosti vyberania dvojnásobku správneho poplatku jednoznačne zbytočná, pretoţe pri nameraných hodnotách (úradné meranie č. 2000035) nebolo moţné podľa vtedy platnej legislatívy vybratie správneho poplatku na mieste moţné, majúc za to, ţe ak by sa tak stalo, správca by porušil § 8 ods. 9 cestného zákona, čím by došlo k porušeniu čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa 7 7Sžo/37/2015 ktorého štátne orgány môţu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. III. K odvolaniu ţalovaného sa vyjadril ţalobca tak, ţe navrhoval napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Napadnutý rozsudok krajského súdu povaţoval za vecne správny a v súlade so zákonom. Nesúhlasil s dôvodmi uvedenými v odvolaní ţalovaného. Vyslovil názor, ţe ţalovaný sa dôsledne neriadil právnym názorom súdu vyslovenom v predchádzajúcom rozsudku č. k. 4S/104/2010 zo dňa 18.05.2012, ktorým bolo predchádzajúce rozhodnutie ţalovaného zrušené. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania ţalovaného (§ 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalovaného nie je moţné priznať úspech. Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým krajský súd ţalobou napadnuté rozhodnutie ţalovaného č. 16054/2012/SCDPK/43579 zo dňa 31.07.2012, ako aj rozhodnutie Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Banskej Bystrici č. 1/2009/01169-2 zo dňa 10.08.2009 zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ako aj konania im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal 8 7Sžo/37/2015 so zásadnými námietkami uvedenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu č. 16054/2012/SCDPK/43579 zo dňa 31.07.2012, ktorým ţalovaný rozhodnutie Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Banskej Bystrici č. 1/2009/01169-2 zo dňa 10.08.2009 vo výrokovej časti zmenil tak, ţe výšku zvýšeného správneho poplatku, ktorý bol ţalobcovi uloţený zaplatiť, zníţil z 2.787,- eur na 2.784,- eur. Najvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého prvostupňového rozsudku, ktoré z tohto dôvodu neopakuje a súčasne na ne poukazuje. Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa pouţijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu povaţuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti, na zdôraznenie správneho skutkového a právneho záveru súdu prvého stupňa uvádza. 9 7Sžo/37/2015 Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v opravnom prostriedku, ktorými ţalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, ţe nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môţe vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). Odvolací súd mal preukázané, ţe v danej veci súd prvého stupňa v procese súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia ţalovaného náleţite postupoval v zmysle procesných pravidiel zákonodarcom nastolených v ustanoveniach druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku citovaných vyššie. Zo skutkových zistení v danom prípade je zrejmé, ţe ţalobca ako dopravca dňa 20.01.2009 vykonal bez predchádzajúceho povolenia cestného správneho orgánu nadmernú a nadrozmernú prepravu, čím mu vznikla povinnosť zaplatiť zvýšený správny poplatok a povinnosť cestného správneho orgánu dodatočne vybrať tento zvýšený správny poplatok 10 7Sžo/37/2015 od ţalobcu. Uvedená skutočnosť medzi účastníkmi konania súdneho prieskumu nebola ani sporná. Medzi účastníkmi konania ostalo sporné právne posúdenie povinnosti ţalobcu zaplatiť zvýšený správny poplatok v zmysle § 8 ods. 5, 9 cestného zákona v spojení s poloţkou 80 zákona o správnych poplatkov, keď ţalobca tvrdil, ţe zvýšený správny poplatok chcel zaplatiť na mieste, avšak ţalovaný tvrdil, ţe vychádzajúc z právneho stavu platného v čase vykonania nadmernej prepravy dňa 20.01.2009, ak by správca v tomto prípade pristúpil k vybratiu správneho poplatku na mieste, tak ako to ţiadal ţalobca,
9 cestného zákona, poukazom na právnu úpravu poloţky 80 bod 2, 3 Sadzobníka zákona č. 145/1995 Z. z. Najvyšší súd v odvolacom konaní preto zameral svoju pozornosť, či súd prvého stupňa v procese súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia ţalovaného rozhodnutie ţalovaného náleţite preskúmal v rozsahu námietok ţalobcu a v odôvodnení napadnutého rozsudku dal odpoveď na zásadné ţalobné dôvody. Podľa § 8 ods. 1, 5, 9 zákona č. 135/1961 Zb. účinného v čase vykonania nadmernej prepravy ţalobcom t.j. 20.01.2009 na uţívanie diaľnic, ciest a miestnych komunikácií iným neţ zvyčajným spôsobom alebo na iné účely, neţ na ktoré sú určené (ďalej len „zvláštne uţívanie“), je potrebné povolenie cestného správneho orgánu s výnimkou prípadov uvedených v odsekoch 6, 7 a 9 vydané po dohode s dopravným inšpektorátom. (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov). Cestný správny orgán môţe v povolení určiť podmienky na zvláštne uţívanie a pre ich nesplnenie môţe udelené povolenie zrušiť. Zvláštne uţívanie sa povoľuje na dobu určitú, ak u uţívateľa trvajú dôvody, pre ktoré bolo povolenie udelené. Pri zmene uţívateľa, podmienok uţívania a podobne je potrebné poţiadať o nové povolenie, prípadne o zmenu povolenia. Povolenie nie je potrebné pre vozidlá ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov a na presun poľnohospodárskych strojov a zariadení pri poľnohospodárskych prácach v rámci obhospodarovaného územia. Povolenie cestného správneho orgánu na účely konania automobilových pretekov je moţné vydať len po predloţení kladného stanoviska od organizácie, ktorá je členom medzinárodnej federácie automobilového športu (FIA Paríţ). 11 7Sžo/37/2015 Cestný správny orgán za nadmernú a nadrozmernú prepravu vykonanú bez povolenia dodatočne vyberie rozhodnutím zvýšený správny poplatok podľa osobitného predpisu. (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.) Na území Slovenskej republiky s výnimkou hraničných priechodov meranie hmotnosti, nápravových tlakov a rozmerov vozidla zabezpečujú správcovia diaľnic, ciest a miestnych komunikácií v súčinnosti s útvarmi Policajného zboru. Vodič je povinný podrobiť sa pokynom fyzickej osoby obsluhujúcej zariadenie na meranie vozidiel a uviesť východiskové miesto a miesto určenia uskutočňovanej prepravy. Ak sa pri vozidle zistilo, že sa prekročila celková prípustná hmotnosť alebo šírka nad 3,0 m, alebo výška nad 4,5 m, dopravca nesmie pokračovať v jazde bez povolenia na zvláštne užívanie (odsek 1), ktoré mu vydá príslušný cestný správny orgán (§ 3). Za nadmernú alebo nadrozmernú prepravu, ktorá neprekračuje uvedené miery, správca komunikácie vyberie na mieste zvýšený správny poplatok podľa osobitného predpisu. (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.) Doklad o zaplatení zvýšeného správneho poplatku oprávňuje dopravcu vykonať nadmernú alebo nadrozmernú prepravu do miesta určenia uskutočňovanej prepravy. Ak dopravca odmietne alebo nemôže zaplatiť na mieste zvýšený správny poplatok, správca komunikácie nahlási zistenú nadmernú alebo nadrozmernú prepravu príslušnému cestnému správnemu orgánu (§ 3). Podľa čl.1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Z uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona 12 7Sžo/37/2015 je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie. Spor o zákonnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného medzi účastníkmi konania v prieskumnom konaní spočíva práve v ústavnej konformnosti výkladu právnej úpravy ustanovujúcej splnenie zákonných podmienok pre zaplatenie zvýšeného správneho na mieste v prípade porušenia povinnosti prepravcu v zmysle § 8 ods. 1, 5, 9 zákona č. 135/1961 Zb., keď ţalobca v ţalobe tvrdil, ţe správca komunikácie mu bezdôvodne odmietol vystaviť poukáţku na úhradu správneho poplatku, hoci bol oprávnený vyberať správny poplatok na mieste merania vo výške dvojnásobku v zmysle poloţky č. 80 bod. 2 Sadzobníka zákona č. 145/1995 Z. z., čím mu bola odopretá moţnosť uhradiť správny poplatok na mieste merania a ţalovaný zastával názor, ţe vychádzajúc z právneho stavu platného v čase vykonania nadmernej prepravy dňa 20.01.2009, ak by správca v tomto prípade pristúpil k vybratiu správneho poplatku na mieste, tak ako to ţiadal ţalobca,
9 cestného zákona, keďţe predmetné vozidlo prekročilo všetky moţné najväčšie prípustné hmotnosti a podľa ust. § 8 ods. 9 cestného zákona (vtedy platného) sa mohol vyberať na mieste zvýšený správny poplatok, ak vozidlo neprekročilo celkovú prípustnú hmotnosť, šírku nad 3,0 m, alebo výšku nad 4,5 m, čo nie je tento prípad, pretoţe celková hmotnosť bola prekročená, poukazom na to, ţe správny poplatok na mieste sa mohol vybrať v prípade, ak by vozidlo malo prekročené nápravové zaťaţenie, ale celkové hmotnosti vozidla by boli dodrţané a poukazom na právnu úpravu ust. v poloţke 80 Sadzobníka zákona č. 146/1995 Z. z. V citovanej právnej úprave ustanovenej v právnej norme § 8 ods. 1 cestného zákona zákonodarca stanoví oprávnenie prepravcu uţívať diaľnice, cesty a miestne komunikácie iným neţ zvyčajným spôsobom alebo na iné účely, neţ na ktoré sú určené ( zvláštne uţívanie) len na základe povolenia cestného správneho orgánu s výnimkou prípadov uvedených v § 8 ods. 6, 7 a 9 vydané po dohode s dopravným inšpektorátom. Pokiaľ prepravca vykoná 13 7Sžo/37/2015 nadmernú a nadrozmernú prepravu bez povolenia vzniká mu povinnosť zaplatiť zvýšený správny poplatok podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, ktorý poplatok dodatočne vyberie rozhodnutím cestný správny orgán. Na základe gramatického a logického výkladu právnej normy ustanovenej v § 8 ods. 5, 9 cestného zákona s účelom zákona, zákonodarcom sledovaným, aj podľa názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa, ţalobcovi ako prepravcovi, ktorý vykonal nadmernú prepravu bez povolenia, vznikla povinnosť zaplatiť zvýšený správny poplatok a súčasne oprávnenie zaplatiť tento poplatok na mieste a len v prípade ak by odmietol alebo nemohol zaplatiť na mieste zvýšený správny poplatok, by nastúpila povinnosť správcu komunikácie nahlásiť zistenú nadmernú alebo nadrozmernú prepravu príslušnému cestnému správnemu orgánu (§ 3), keďţe skutkové zistenia potvrdzujú, ţe ţalobca vykonal bez povolenia prepravu, pri ktorej prekročil celkovú prípustnú hmotnosť pripadajúcu na jednotlivú hnaciu nápravu motorového vozidla, najväčšiu prípustnú hmotnosť motorového vozidla a najväčšiu prípustnú hmotnosť jazdnej súpravy. Pokiaľ v právnej norme § 8 ods. 9 veta tretia a štvrtá zákonodarca stanoví: Ak sa pri vozidle zistilo, že sa prekročila celková prípustná hmotnosť alebo šírka nad 3,0 m, alebo výška nad 4,5 m, dopravca nesmie pokračovať v jazde bez povolenia na zvláštne užívanie (odsek 1), ktoré mu vydá príslušný cestný správny orgán (§ 3). Za nadmernú alebo nadrozmernú prepravu, ktorá neprekračuje uvedené miery, správca komunikácie vyberie na mieste zvýšený správny poplatok podľa osobitného predpisu, pri aplikácií tejto právnej úpravy je potrebné vykladať štvrtú vetu v kontexte s tretou vetou uvedenej právnej normy. V právnej úprave tretej vety § 8 ods. 9 zákonodarca predpokladá prekročenie celkovej prípustnej hmotnosti ako jednu z podmienok pre vznik povinnosti prepravcu zaplatiť zvýšený správny poplatok a slovným spojením „alebo bola prekročená šírka nad 3,0 m, alebo výška nad 4,5 m,“ stanoví ďalšiu podmienku vzniku jeho povinnosti, a preto ak v štvrtej vete zákonodarca stanoví „Za nadmernú alebo nadrozmernú prepravu, ktorá neprekračuje uvedené miery, správca komunikácie vyberie na mieste zvýšený správny poplatok podľa osobitného predpisu.“ ustanovuje povinnosť vybrať zvýšený správny poplatok na mieste v prípade splnenia prvej podmienky a to vykonanie prepravy prepravcom bez povolenia, ktorý prekročil celkovú prípustnú hmotnosť alebo ak bolo preukázané, ţe prepravca bez povolenia vykonal nadrozmernú prepravu, ktorá neprekračuje miery uvedené v tretej 14 7Sžo/37/2015 vete t.j. - šírka nad 3,0 m, alebo výška nad 4,5m. Zákonodarca v právnej úprave ustanovenej v § 8 ods. 5, 9 cestného zákona neustanovuje ďalšie podmienky povinnosti zaplatiť zvýšený správny poplatok a ani bliţšie nešpecifikuje prekročenie „celkovej prípustnej hmotnosti.“ Zákonodarca pri právnej úprave ustanovenej v § 8 ods. 5, 9 cestného zákona odkazuje na zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov ako na osobitný predpis pri stanovení výšky zvýšeného správneho poplatku. V zmysle poloţky č. 80 písm. a/ aţ d/ sadzobníka zákona č. 145/1995 Z. z. sa vyčísľuje výška správneho poplatku za vydanie povolenia na zvláštne uţívanie diaľnic, ciest a miestnych komunikácií na prepravu nadmerne ťažkých alebo rozmerných predmetov a vozidiel alebo na prepravu, pri ktorej vozidlá prekračujú hmotnosť pripadajúcu na jednu nápravu nad mieru povolenú osobitným predpisom (ďalej len „nadmerná alebo nadrozmerná preprava“), ktorú prepravca vykonávajúci prepravu nadmernej hmotnosti alebo nadrozmernú prepravu má zaplatiť postupom podľa § 8 ods. 1 cestného zákona. Ak však prepravca vykonal prepravu nadmernej hmotnosti alebo nadrozmernú prepravu bez povolenia, teda v rozpore s § 8 ods. 1 uvedeného zákona, výška správneho poplatku sa zvyšuje v zmysle právnej úpravy ustanovenej v poloţke 80 za „Splnomocnenie“ bod 2,3 sadzobníka tohto zákona ako sankcia za vykonanie prepravy v rozpore s § 8 ods. 1 cestného zákona. Pre vyčíslenie výšky zvýšeného správneho poplatku je rozhodujúce, či dopravca mohol zaplatiť tento poplatok na mieste. Vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci treba povaţovať za preukázané, ţe pri úradnom meraní podľa váţneho listu č. 2000035 bolo zistené, ţe ţalobca dňa 20.01.2009 vykonal prepravu, pri ktorej došlo k prekročeniu najväčšej prípustnej hmotnosti pripadajúcej na jednotlivú hnaciu nápravu motorového vozidla, k prekročeniu najväčšej prípustnej hmotnosti motorového vozidla a k prekročeniu najväčšej prípustnej hmotnosti jazdnej súpravy. Vzhľadom k tomu, ţe prepravu vykonal bez povolenia v zmysle § 8 ods. 1 cestného zákona vznikla mu povinnosť zaplatiť zvýšený správny poplatok a súčasne oprávnenie zaplatiť tento poplatok na mieste v zmysle § 8 ods. 5, 9 tohto zákona. Z uvedených dôvodov krajský súd správne konštatoval, ţe vychádzajúc zo zákona č. 145/1995 Z. z. upravujúceho správne poplatky, ktoré sa platia za úkony a konania správnych orgánov uvedených v sadzobníku správnych poplatkov, ktorý tvorí súčasť tohto 15 7Sžo/37/2015 zákona, dopravca má mať moţnosť zaplatiť zvýšený správny poplatok za nadrozmernú a nadmernú prepravu na mieste merania vozidla. Úmyslom zákonodarcu bolo takouto úpravou zefektívniť vyberanie správnych poplatkov ako príjmu do Štátneho rozpočtu (§ 17 zákona č. 145/1995 Z. z.). Len pokiaľ dopravca nezaplatí poplatok na mieste z dôvodu, ţe odmietol alebo nemohol zaplatiť, postupuje sa zistenie nadmernej alebo nadrozmernej prepravy príslušnému cestnému správnemu orgánu, stotoţniac sa s tvrdeniami ţalobcu, ţe nič nebránilo správcovi komunikácie za nadmernú alebo nadrozmernú prepravu vyberať na mieste zvýšený správny poplatok podľa osobitného predpisu. Odvolací súd taktieţ súhlasí s argumentáciou krajského súdu, ţe poloţku 80 bod 3. Sadzobníka správnych poplatkov k zákonu č. 145/1995 Z. z. moţno aplikovať v prípade, ak došlo k nezaplateniu poplatku z dôvodov na strane prepravcu (ţalobcu) a dôkazné bremeno na preukázanie neochoty alebo nemoţnosti zaplatiť zvýšený správny poplatok na mieste nenesie prepravca, ale naopak správny organ, ktorý v prípade rozhodovania o dodatočnom vyrubení zvýšeného správneho musí mať za preukázané, ţe dopravca odmietol alebo nemohol zaplatiť na mieste zvýšený správny poplatok. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd námietku ţalovaného v znesenú v odvolaní, ţe súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, povaţoval za nedôvodnú. Odvolací súd povaţoval za nedôvodnú aj ďalšiu odvolaciu námietku ţalovaného, ţe rozsudok súdu prvého stupňa je nedostatočne a nepresvedčivo zdôvodnený, a preto nelegitímny a nespĺňajúci základné poţiadavky na odôvodnenie rozhodnutí všeobecných súdov, vytýkajúc súdu prvého stupňa, ţe sa nezaoberal jeho námietkou uvedenou vo vyjadrení k ţalobe, na základe ktorej je polemika o moţnosti a nemoţnosti vyberania dvojnásobku správneho poplatku jednoznačne zbytočná. Vychádzajúc z obsahu napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd dospel k záveru, ţe prvostupňový súd v procese súdneho prieskumu sa náleţte zaoberal ţalobnými námietkami a v ich rozsahu správne posudzoval zákonnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dal jasnú, zrozumiteľnú a dostačujúcu odpoveď na zásadné otázky nastolené v konaní súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu tak zo strany ţalobcu v ţalobe ako aj ţalovaným vo vyjadrení k ţalobe. Nebolo povinnosťou 16 7Sžo/37/2015 prvostupňového súdu sa vyjadrovať ku všetkým tvrdeniam zúčastnených strán. V danej súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti, ţe tak judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj Ústavného súdu SR nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Za rozhodujúcu otázku v danom prípade súd prvého stupňa správne povaţoval skutočnosť, či ţalobcovi vznikla povinnosť zaplatiť zvýšený správny poplatok na mieste, ktorej súd prvého stupňa venoval dostatočnú pozornosť a v odôvodnení napadnutého rozsudku sa vecne a právne správne s ňou vysporiadal. Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzajúc z dôvodov uvedených vyššie povaţujúc námietky ţalovaného vznesené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci, napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne a právne správny, podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p., v spojení s § 246c ods. 1 a s § 219 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. za pouţitia ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. Ţalobcovi priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania z dôvodu, ţe v tomto konaní bol úspešný. Trovy odvolacieho konania si ţalobca uplatnil v sume 83,89,- eur, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej sluţby – vyjadrenie k odvolaniu ţalovaného, v sume 61,87,- eur, reţijný paušál 8,04,- eur + 20% DPH v súlade s § 11 ods. 4, v spojení s § 14 ods. 1, s § 16 ods. 3 a s § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách advokátov v znení neskorších predpisov. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. 17 7Sžo/37/2015 V Bratislave dňa 28. apríla 2016 JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Viera Vraníková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.