Najvyšší súd 7Sžo/104/2014 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD. v právnej veci ţalobcu: Okresná prokuratúra Banská Bystrica, so sídlom v Banskej Bystrici Partizánska cesta č. 1, proti ţalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor všeobecnej vnútornej správy, so sídlom v Banskej Bystrici, Námestie Ľ. Štúra č. 1, za účasti: R., bytom v B., S., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia bývalého Obvodného úradu v Banskej Bystrici zo dňa 24. januára 2013, sp. zn. ObU-BB- OVVS3-2013/02339, OVVS-P/12/947, 948/BA, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 24. septembra 2014, č. k. 23S/109/2014 - 21, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 24. septembra 2014, č. k. 23S/109/2014 – 21, p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e 2 7Sžo/104/2014 I. Krajský súd rozsudkom zo dňa 24. septembra 2014, č. k. 23S/109/2014 - 21 zamietol ţalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného predtým Obvodného úradu v Banskej Bystrici Zo dňa 24. januára 2013, sp. zn. ObU-BB-OVVS3-2013/02339, OVVS-P/12/947,948/BA, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15. februára 2013, a to v časti, v ktorej uznal R. za vinného z priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákona o priestupkoch“) a bola mu uloţená sankcia - pokarhanie. Ţalobca nezákonnosť postupu napadnutého rozhodnutia ţalovaného videl v tom, ţe bez opory v zákone prejednal konanie R. vo veci drobnej krádeţe, ktorej sa dopustil 26. októbra 2012, hoci toto jeho konanie nesie znaky trestného činu krádeţe podľa § 212 ods. 2 písm. f/ zákona č. 300/2005 Z. z. (ďalej len „Trestného zákona“), nakoľko bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý. Preto podal protest prokurátora pod sp. zn. Pd 6/14/6601-4 zo dňa 29. januára 2014, v ktorom navrhol rozhodnutie ţalovaného zrušiť a následne postupom podľa § 71 písm. a/ zákona o priestupkoch vec postúpiť Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Banská Bystrica. Orgán verejnej správy nemienil protestu vyhovieť, preto ho predloţil na rozhodnutie Okresnému úradu Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, ktorý rozhodnutím zo dňa 17. marca 2014, sp. zn. OU-BB-OOP1-2014/045632-2/6GM protestu nevyhovel. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21. mája 2014. Krajský súd z preskúmavaného rozhodnutia zistil, ţe obvinený z priestupku R. bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, ţe 26. októbra 2012 asi o 10:30 hod. na poschodí obytného domu v B., P. č. X odcudzil spolu s ďalším obvineným z priestupku P. spred vchodových dverí bytu M. voľne poloţený 1 ks radiátora s meračom tak, ţe tento zobrali a odniesli do zberných surovín, čím M. úmyselne spôsobili škodu na cudzom majetku krádeţou vo výške 24,54 eur, za čo bola R. uloţená sankcia podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch - pokarhanie. 3 7Sžo/104/2014 Krajský súd mal ďalej preukázanú skutočnosť, ţe rozhodnutím bývalého Obvodného úradu Rimavská Sobota zo dňa 4. januára 2012, sp. zn. 916/2011-JVS, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 6. februára 2012, bol R. uznaný vinným z priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch, za čo mu bola uloţená sankcia - pokarhanie. Skutková podstata tohto priestupku bola naplnená spáchaním skutku, ktorý sa stal 22. mája 2011 formou poškodenia cudzieho majetku, a to vypílením jednej tyče kovovej mreţe na okne izby č. 3, na 3. poschodí v Reedukačnom centre v T., na M. ulici č. X. a vylomením visiaceho zámku na kovovej mreţi pomocou kľučky z dverí počas úteku z tohto zariadenia. Krajský súd po výklade ustanovení § 212 ods. 2 písm. f/ a § 128 ods. 5 Trestného zákona v spojení s § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch dospel k záveru, ţe ţalovaný rozhodol v súlade so zákonom, ak pri vydaní preskúmavaného rozhodnutia zo dňa 24. januára 2013 v priestupkovom konaní neprihliadol na predchádzajúce trestanie v správnom konaní rozhodnutím zo dňa 4. januára 2012 v tom zmysle, ţe by zakladalo pre posudzovanie konania, o ktorom rozhodoval správny orgán v priestupkovom konaní, znaky trestného činu, a ţe by bolo potrebné postúpiť vec odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici. Postup ţalovaného správneho orgánu, ktorý napadnutým preskúmavaným rozhodnutím rozhodol o priestupku R. v priestupkovom konaní bol v súlade so zákonom, pretoţe tento skutok nenapĺňal znaky skutkovej podstaty § 212 ods. 2 písm. f/ Trestného zákona. Menovaný nebol postihnutý za obdobný čin v predchádzajúcich 12 mesiacoch, keďţe za takéto postihnutie nemoţno povaţovať jeho trestanie v priestupkovom konaní, v ktorom bol uznaným za vinného pre spáchanie priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch, avšak spáchaného formou poškodenia cudzej veci, a nie formou krádeţe. Krajský súd o náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, ţe ţalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, náhradu trov konania nepriznal. II. 4 7Sžo/104/2014 Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal ţalobca odvolanie. Predovšetkým nesúhlasil s výkladom pojmov „obdobný čin“ a „taký čin“ uvádzanými v odôvodnení napadnutého rozsudku. S poukazom na rozbor objektívnej stránky a objektu trestného činu krádeţe v porovnaní s objektívnou stránkou a objektom priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch ako aj na ustálenie si ich spoločných znakov mal za preukázané, ţe minimálne z gramatického hľadiska sú trestný čin krádeţe na jednej strane a priestupok proti majetku na druhej strane, činmi obdobnými. Dodal, ţe sám zákonodarca pozná rozdiel medzi pojmom „obdobný čin“ a „taký čin“, a pokiaľ by mali byť podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Trestného zákona riešené len konania páchateľa, ktorý bol v minulosti postihnutý za „taký čin“ niet pochýb, ţe by v texte právnej normy bol pouţitý práve takýto text. V tejto súvislosti poukázal na § 212 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona, v ktorom je pouţitý práve pojem „taký čin“. Uviedol, ţe zákonodarca adresátom právnych predpisov neposkytuje ich výklad a k tomuto je moţné dospieť pomocou aplikačnej praxe súdov, či teoretických prác a pod. Konajúci súd takéto pramene nemenuje a rovnako takýto názor nevyplýva ani z dôvodovej správy k návrhu Trestného zákona. Ţiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe zruší protestom prokurátora v napadnutej časti rozhodnutie správneho orgánu a vec vráti Okresnému úradu Banská Bystrica, odbor všeobecnej vnútornej správy na ďalšie konanie. III. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu ţiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny. V plnom rozsahu sa stotoţnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa. Dodal, ţe v prípade posudzovania drobnej krádeţe (vo väzbe na akýkoľvek majetkový priestupok, za ktorý bol páchateľ v posledných dvanástich mesiacoch právoplatne postihnutý) ako trestného činu v zmysle § 212 ods. 2 písm. f/ Trestného zákona by v praxi dochádzalo k trestnoprávnemu postihu osôb, ktoré sa drobnej krádeţe dopustili po prvýkrát. Z ustanovenia § 212 ods. 2 písm. f/ Trestného zákona vyplýva, ţe trestnoprávnu zodpovednosť páchateľa drobnej krádeţe môţe zaloţiť iba predchádzajúce spáchanie priestupku, alebo deliktu, ktorý je obdobný prisvojeniu si cudzej veci jej zmocnením, a nie spáchanie akéhokoľvek majetkového priestupku. IV. 5 7Sžo/104/2014 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „OSP“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní ţalobcu (§ 246c ods. 1 veta prvá v spojení s ust. § 212 ods. 1 OSP) postupom podľa ust. § 250ja ods. 2 veta prvá OSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP, v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP), a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné priznať úspech. Podľa § 247 ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môţe vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP). V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v ţalobe, a či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP). Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváţenie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 OSP). Podľa § 212 ods. 1 - 3 Trestného zákona, kto si prisvojí cudziu vec tým, ţe sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu, potrestá sa odňatím slobody aţ na dva roky. Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto si prisvojí cudziu vec tým, ţe sa jej zmocní a
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.