Obsah (14)
§ 247§ 17§ 9§ 18§ 18b§ 19§ 1§ 2§ 10§ 3§ 27§ 35§ 249§ 250kNajvyšší súd 7Sžo/84/2014 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Re
ust. § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného zo dňa
- augusta 2010, číslo: 934-2470/2010 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Predmetným rozhodnutím ţalovaný spoločnosti K V E S T s.r.o. (ďalej len „účastník 2/“, alebo aj „žiadateľ“) povolil I. likvidáciu časti lomu Šalková - Kôcová v rozsahu predloţeného Plánu likvidácie časti ťaţobného priestoru loţiska Kôcová a plánu vyuţívania loţiska Kôcová - doťaţenie pre roky 2010 - 2020 a II. dobývanie v rámci doťaţenia časti loţiska nevyhradeného nerastu v lome Šalková - Kôcová. Krajský súd z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril administratívny spis ţalovaného, mal za preukázané, ţe účastník 2/ poţiadal ţalovaného ako príslušný správny orgán o povolenie banskej činnosti v zmysle ust. § 17 ods. 1 zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe (ďalej len „zákon č. 51/1988 Zb.“). Na základe výzvy ţalovaného, účastník 2/ predloţil podklady a dokumentáciu potrebnú pre vydanie rozhodnutia. Zároveň predloţil ako doklad preukazujúci jeho právo k pozemkom dotknutým predmetnou činnosťou Nájomnú zmluvu č. 1/2002 o prenájme pozemkov uzatvorenú
- novembra 2002 medzi Urbárskou spoločnosťou, pozemkové spoločenstvo Banská Bystrica - časť Majer (účastník 1/) ako prenajímateľom a účastníkom 2/ ako nájomcom. Predmetom uvedenej nájomnej zmluvy boli ťaţbou dotknuté pozemky nachádzajúce sa na parcele KN-C č. 1204/1, 1204/2, 1204/
- Uvedená nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, a to do
- decembra
- Rovnako účastník 2/ predloţil Dodatok č. 1 zo dňa
- decembra 2009 k vyššie uvedenej nájomnej zmluve č. 1/2002, predmetom ktorého bolo predĺţenie pôvodnej nájomnej zmluvy č. 1/2002 na dobu určitú aţ do
- decembra
- Uvedenú nájomnú zmluvu zo dňa
- novembra 2002, č. 1/2002 ako aj Dodatok č. 1 zo dňa
- decembra 2009 podpísala za prenajímateľa osoba splnomocnená konať v mene Urbárskej spoločnosti, pozemkového spoločenstva Banská Bystrica - časť Majer - p. V.. 3 7Sžo/84/2014 Ţalobca v ţalobe predovšetkým namietal, ţe pokiaľ ţiadateľ uzavrel nájomnú zmluvu, muselo by z nej vyplývať, ţe prenajímateľ je jediným vlastníkom ťaţbou dotknutých pozemkov, ktorý sa vzdáva práva prednosti na povolenie dobývania loţiska nevyhradeného nerastu, a pokiaľ nebola nájomná zmluva doloţená dokladmi, ţe povoľovanou ťaţbou dotknuté nehnuteľnosti sú súčasťou spoločnej nehnuteľnosti členov pozemkového spoločenstva, alebo majetkom spoločenstva, alebo jeho členov, nebola spôsobilá táto zmluva ako doklad, ktorým by ţiadateľ preukázal stret záujmov z hľadiska ochrany vlastníckych vzťahov v celom rozsahu. Namietal, ţe pozemkové spoločenstvo uvádzané v nájomnej zmluve ako prenajímateľ nemôţe disponovať vlastníckym právom k pozemkom, ktoré podliehajú zákonnému pojmu „spoločná nehnuteľnosť“, nakoľko ním disponujú iba jej všetci spoluvlastníci ako členovia spoločenstva. Dodal, ţe aj keď za pozemkové spoločenstvo koná navonok splnomocnenec oznámený príslušnému registrovému orgánu, musí mať
ţalobcu stanovený rozsah oprávnení zastupovať spoločníkov a nie je moţné, aby splnomocnenie zahŕňalo aj dispozičné právo k spoločnej nehnuteľnosti. V prípade, ak v nájomnej zmluve uvedený a podpísaný splnomocnenec nedisponoval osobitným splnomocnením členov spoločenstva, takúto zmluvu nie je moţné povaţovať za platnú a spôsobilú vyvolať zamýšľané právne účinky pre ţiadateľa spojené so vznikom jeho práva uţívať dotknuté nehnuteľnosti. Uvedené námietky vyhodnotil krajský súd ako nedôvodné. Skutočnosť, ţe Urbárska spoločnosť, pozemkové spoločenstvo Banská Bystrica - časť Majer je uvedené v nájomnej zmluve ako prenajímateľ, súd vyhodnotil ako nedostatok formálnych náleţitostí zmluvy nemajúci za následok jej neplatnosť. Poukázal na to, ţe spoločenstvo tvoria jeho jednotliví spoločníci (vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti) zapísaní do zoznamu spoločníkov, a aj v prípade, keď v predmetnej nájomnej zmluve, resp. aj v jej dodatku, je na strane prenajímateľa označené pozemkové spoločenstvo svojím názvom (t.j. tak, ako je zapísané v registri pozemkových spoločenstiev na príslušnom obvodnom úrade), a nie sú v nej označení jeho jednotliví členovia (spoločníci) tvoriaci predmetné pozemkové spoločenstvo, túto skutočnosť pre účely posúdenia nájomnej zmluvy (a jej dodatku) ako dokladu predloţeného ţiadateľom v konaní
ustanovení zákona č. 51/1988 Zb. a ust. § 2 ods. 3, písm. d/ vl. nariadenia č. 520/1991 Zb. o podmienkach vyuţívania loţísk nevyhradených nerastov (ďalej len „nariadenie č. 520/1991 Zb.“), je moţné povaţovať len za formálnu chybu. 4 7Sžo/84/2014 Skutočnosť, ţe ţalovaný správny orgán si v správnom konaní nevyţiadal zoznam spoločníkov, nemôţe mať
názoru krajského súdu vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k posúdeniu ţiadateľom predloţenej nájomnej zmluvy, pretoţe predmetné pozemkové spoločenstvo označené ako prenajímateľ v nájomnej zmluve, ktorou ţiadateľ preukazoval svoj vzťah k pozemku v zmysle ust. § 2 ods. 3, písm. d/ nariadenia č. 520/1991 Zb., bolo v čase uzavretia nájomnej zmluvy i dodatku nesporne zapísané v registri pozemkových spoločenstiev vedenom príslušným obvodným úradom (z čoho vyplýva, ţe všetky zákonom predpísané doklady a listiny museli byť tomuto príslušnému orgánu k ţiadosti o zápis predloţené), ktorá skutočnosť vyplýva z výpisu z Evidencie pozemkových spoločenstiev nachádzajúceho sa v administratívnom spise, t.j. nebol dôvod pochybovať o tom, ktorí spoločníci toto pozemkové spoločenstvo tvoria. Krajský súd ďalej uviedol, ţe pokiaľ je nepochybné, ktorí spoločníci tvoria pozemkové spoločenstvo, ktoré je v príslušnej nájomnej zmluve označené ako „prenajímateľ“ dotknutých nehnuteľností, ţalovaný správny orgán nemal dôvod pre účely predmetného správneho konania, aj vzhľadom na ţiadateľom predloţený ďalší doklad - súhlasné vyjadrenie Urbárskej spoločnosti, pozemkové spoločenstvo Banská Bystrica - časť Majer zo dňa
- apríla 2010, preverovať samotné vlastnícke vzťahy, pokiaľ boli rozhodné skutočnosti osvedčené Výpisom z katastra nehnuteľností, ktorého obsahom je výpis z evidenčného listu zo dňa
- apríla 2010, číslo X., z ktorého vyplýva, ţe drţiteľom alebo inou oprávnenou osobou predmetných pozemkov bola Urbárska spoločnosť, pozemkové spoločenstvo Banská Bystrica - časť Majer, za ktorú navonok konal V.. Námietku ţalobcu, ţe p. V. nebol oprávnený podpísať predmetnú nájomnú zmluvu, nakoľko nedisponoval osobitným splnomocnením členov spoločenstva, krajský súd s poukazom na ust. § 10 ods. 2 toho času platného a účinného zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, krajský súd povaţoval za nedôvodnú. V zmysle výpisu z Evidencie pozemkových spoločenstiev vyplýva, ţe p. V. bol počnúc dňom
- novembra 2001 a aj v čase podpisovania príslušnej nájomnej zmluvy splnomocnený konať v mene spoločníkov pozemkového spoločenstva navonok. Dodal, ţe uznesením členskej schôdze Urbárskej spoločnosti, pozemkové spoločenstvo Banská Bystrica - časť Majer zo dňa
- mája 1997, bod 2, bol p. V. splnomocnený konať v mene spoločenstva. 5 7Sžo/84/2014 Napokon aj námietka ţalobcu, ţe ţiadateľom poţadovaná činnosť má podliehať posudzovaniu vplyvov na ţivotné prostredie v zmysle ust. § 18 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na ţivotné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 24/2006 Z. z.“), nakoľko plánovaná ťaţba mala presiahnuť prahové hodnoty zodpovedajúce kritériám bodu č. 11 časť B, Prílohy č. 8 zákona č. 24/2006 Z. z., bola zo strany krajského súdu vyhodnotená ako nedôvodná. Mal za preukázané, ţe v danom prípade nie sú prekročené prahové hodnoty a rovnako nie je vykonávaná ťaţba v rozsahu nad 5ha záberu plochy a v objeme nad 100.000 ton ročne. Záverom krajský súd poukázal aj na ust. § 249 ods. 3 OSP, z ktorého vyplýva, ţe prokurátor pri podaní návrhu
ust. § 35 ods. 1 písm. b/ OSP dbá o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté a dospel k záveru, ţe v danom prípade, uvedená podmienka vzhľadom na princíp právnej istoty a ochranu nadobudnutých práv, splnená nebola. O náhrade trov konania súd nerozhodoval z odôvodnením, ţe účastníci si náhradu trov konania neuplatnili, pričom o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd len na návrh. II. Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie. Ţiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného zruší a vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie. V podanom odvolaní sa ţalobca pridrţiaval dôvodov v ţalobe obsiahnutých. Naďalej povaţoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné a odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu za nesprávny, zaloţený na nesprávnom právnom posúdení veci. Dôvodil, ţe spoločná nehnuteľnosť pozemkového spoločenstva nie je a nemôţe byť vlastníctvom pozemkového spoločenstva, ale ostáva vo vlastníctve jednotlivých členov pozemkového spoločenstva, ktorí ju majú v nedeliteľnom podielovom spoluvlastníctve. Pozemkové spoločenstvo uvádzané v príslušnej nájomnej zmluve ako prenajímateľ, nemôţe 6 7Sžo/84/2014 disponovať vlastníckym právom k pozemkom, ktoré podliehajú zákonom uvedenému pojmu „spoločná nehnuteľnosť“, lebo ním disponujú výlučne jej spoluvlastníci ako členovia spoločenstva. Preto skutočnosť, ţe nájomnú zmluvu uzavrelo pozemkové spoločenstvo nemôţe byť len nedostatkom formálnych náleţitostí zmluvy. Nájomná zmluva uzavretá s pozemkovým spoločenstvom nemohla sama osebe postačovať na preukázanie práva k pozemku. Rovnako tak ani súhlasné vyjadrenie osoby oprávnenej konať za pozemkové spoločenstvo konať navonok nemohlo nahradiť bez ďalšieho súhlas vlastníkov pozemkov. Na uvedené sú oprávnení výlučne členovia spoločenstva (vlastníci) v súhrne s nadpolovičnou väčšinou podielov v rámci práva rozhodovať o hospodárení so spoločnou vecou v zmysle ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 2 ods. 3 zákona č. 181/1995 Z. z. Ţalobca ďalej uviedol, ţe je neakceptovateľný taký výklad zákona č. 181/1995 Z. z., na základe ktorého by členovia spoločenstva zaloţením spoločenstva zápisom do zoznamu spoločníkov vyslovili úmysel osobne nevykonávať vlastnícke právo a toto oprávnenie preniesli na spoločenstvo. Preto v tejto súvislosti je potrebné rozlišovať na jednej strane pojem „majetok spoločenstva“, ktorého nadobudnutie je závislé od hospodárenia so spoločnou nehnuteľnosťou (výnosy), a ktoré je vo vlastníctve spoločenstva, a na strane druhej pojem „spoločný majetok, resp. nehnuteľnosť“, ktorá nie je vlastníctvom spoločenstva a ostáva vo vlastníctve jednotlivých členov pozemkového spoločenstva. Vzhľadom na uvedené vyššie, ţalobca zastáva názor, ţe príslušná nájomná zmluva sama o sebe nemôţe byť spôsobilá na preukázanie práva k pozemku, nakoľko nie je uzavretá s vlastníkmi pozemkov, a ani inou na uzavretie oprávnenou osobou. Keďţe pozemkové spoločenstvo nie je vlastníkom dotknutých pozemkov, z nájomnej zmluvy nemoţno vyvodiť súhlas vlastníka pozemku s pouţívaním pozemku na banskú činnosť. Uvedený súhlas taktieţ nemoţno vyvodiť z vyjadrenia k plánu osoby poverenej konať navonok za pozemkové spoločenstvo. Záverom ţalobca skonštatoval, ţe nedostatok súhlasu vlastníkov s vyuţívaním ich pozemkov treťou osobu bez ich súhlasu, moţno povaţovať za závaţný zásah do ich ústavou garantovaného vlastníckeho práva. 7 7Sžo/84/2014 III. Ţalovaný sa vo vyjadrení k odvolaniu nestotoţnil s názorom ţalobcu a navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil. Na znak správnosti svojho postupu v súlade s právnymi predpismi poukázal predovšetkým na: - zápis č. 7 z členskej výročnej schôdze Urbáru zo dňa
- apríla 1994, deklarujúceho prítomnosť nadpolovičnej väčšiny členov a uznášaniaschopnosť jej členov. Zároveň v bode 8 bola schválená Zmluva o prenájme lomu ţiadateľovi - oznámenie zo dňa
- februára 1996 o vzniku Urbárskej spoločnosti, pozemkové spoločenstvo Banská Bystrica - časť Majer bez právnej subjektivity - jednohlasne prijaté uznesenie z členskej schôdze zo dňa
- mája 1997, na ktorej bol splnomocnený bývalý tajomník p. V. konať v mene spoločenstva - kópiu z evidencie pozemkových spoločenstiev, v ktorej je uvedené, ţe v období od
- novembra 2001 do
- júna 2012 (v čase uzavretia príslušnej nájomnej zmluvy a jej dodatku) bol p. V. splnomocnený konať za Urbársku spoločnosť, pozemkové spoločenstvo Banská Bystrica - časť Majer - zápis č. 20 z valného zhromaţdenia zo dňa
- decembra 2009, v ktorom je pod bodom č. 4 schválený dodatok k nájomnej zmluve so ţiadateľom (K V E S T s.r.o.) - súhlas Urbárskej spoločnosti, pozemkové spoločenstvo Banská Bystrica - časť Majer zo dňa
- apríla 2010 s predloţeným Plánom likvidácie časti ťaţobného priestoru loţiska Kôcová a Plánom vyuţívania časti loţiska Kôcová - doťaţenie na roky 2010 aţ 2020 podpísaný p. V.. Účastník 1/ Urbárska spoločnosť, pozemkové spoločenstvo Banská Bystrica - časť Majer sa v podanom vyjadrení k odvolaniu stotoţnil s odvolaním ţalobcu. Uviedol, ţe príslušný dodatok k nájomnej zmluve mali podpísať všetci spoluvlastníci dotknutej nehnuteľnosti, resp. všetci spoluvlastníci mali p. V. splnomocniť k podpisu tohto dodatku. 8 7Sžo/84/2014 Dodal, ţe označená nehnuteľnosť, na ktorú bolo vydané povolenie nebola evidovaná na liste vlastníctva v registri „C“, resp. list vlastníctva k nej nebol zaloţený. Ďalej uviedol, ţe ţiadateľ nedostatočne preukázal svoje práva k pozemkom, pričom napadnutým rozhodnutím ţalovaného boli priamo dotknuté aj práva tretích osôb, a to konkrétne práva spoluvlastníkov Urbárskej spoločnosti Šálková. Záverom účastník 1/ konštatoval, ţe pozemkové spoločenstvo - Urbárska spoločnosť, pozemkové spoločenstvo Banská Bystrica - časť Majer s právnou subjektivitou nie je právnym nástupcom pozemkového spoločenstva - Urbárska spoločnosť, pozemkové spoločenstvo Banská Bystrica - časť Majer bez právnej subjektivity. Z toho dôvodu má za to, ţe všetky nájomné zmluvy ako aj iné obchodné zmluvy uzatvorené pozemkovým spoločenstvom bez právnej subjektivity stratili svoju právoplatnosť. Účastník 2/ K V E S T s.r.o. (ţiadateľ) sa v podanom vyjadrení k odvolaniu v plnom rozsahu stotoţnil s argumentáciou krajského súdu uvedenou v písomnom vyhotovení rozsudku. Navrhol, aby odvolací súd v celom rozsahu potvrdil rozsudok krajského súdu. Uviedol, ţe p. V. bol v čase podpisu nájomnej zmluvy ako aj jej dodatku splnomocnený konať v mene spoločníkov pozemkového spoločenstva navonok bez obmedzenia. Poukázal na to, ţe uvedenie Urbárskej spoločnosti, pozemkového spoločenstva Banská Bystrica - časť Majer (v zastúpení p. V. V.) na strane prenajímateľa nemôţe mať za následok jej neplatnosť. Ide o formálny nedostatok náleţitostí zmluvy. Ďalej uviedol, ţe po predloţení všetkých relevantných listín zo strany ţiadateľa, nebol ţalovaný správny orgán povinný preverovať vlastnícke vzťahy na spoločnej nehnuteľnosti. Navyše samotná Urbárska spoločnosť, pozemkové spoločenstvo Banská Bystrica - časť Majer ako účastník správneho konania takúto námietku (námietku nedostatku súhlasu) nikdy nevniesol a rovnako ani proti rozhodnutiu ţalovaného správneho orgánu si neuplatnil riadny opravný prostriedok. 9 7Sžo/84/2014 Záverom dodal, ţe uvedená nájomná zmluva nebola nikdy zmluvnými stranami spochybňovaná, pričom všetky ročné platby nájomného zo strany ţiadateľa za obdobie počnúc
- novembrom 2002 aţ do súčasnosti, vrátane rokov 2010 - 2014, boli účastníkom 1/ Urbárskou spoločnosťou, pozemkovým spoločenstvom Banská Bystrica - časť Majer prijaté a podiely jednotlivým členom tejto spoločnosti aj priebeţne vyplácané. Účastník 3/ Mesto Banská Bystrica sa podanému odvolaniu písomne nevyjadril. K podanému odvolaniu ţalobcu sa vyjadril aj Hlavný banský úrad so sídlom v Banskej Štiavnici ţiadajúc napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť. Zdôraznil, ţe v súlade s § 2 ods. 3 písm. d / nariadenia vlády SR č. 520/1991 Zb. o podmienkach vyuţívania loţísk nerastov si organizácia K V E S T s.r.o. svoju povinnosť splnila, keď predloţenými dokladmi preukázala svoje právo k pozemkom. Tvrdenie ţalobcu týkajúce sa výkladu z § 19 ods. 5 zákona o banskej činnosti,
ktorého ak subjekt, ktorý nedisponuje vlastníckym právom (spoluvlastníckym) právom, musí obstarať súhlas majiteľa pozemku s pouţívaním pozemku na čas potrebný na dobývanie loţiska za primeranú náhradu, je nepresné z dôvodu, ţe citované zákonné ustanovenie neupravuje problematiku vydávania súhlasu majiteľa pozemku na vykonávanie činnosti banským spôsobom iným subjektom, ale upravuje postup, keď majiteľ nesúhlasí s pouţitím pozemku na dobývanie loţiska. Nepresnosť tvrdenia ţalobcu je aj v tom, ţe zo ţiadneho právneho predpisu nevyplýva nutnosť spoplatnenia súhlasu majiteľa pozemku v zmysle ţalobcom uvádzanej formuly „za primeranú náhradu“. Na záver podotkol, ţe Pozemkové spoločenstvo, resp. jeho členovia ako účastníci správneho konania o povolenie činnosti vykonávanej banským spôsobom v lome Šalková-Kôcová, ktorého výsledkom je napadnuté rozhodnutie, doteraz nenapadli nájomnú zmluvu na príslušnom súde napriek tomu, ţe na uvedenú moţnosť poukazuje napadnuté rozhodnutie HBÚ č. 938-1742/2012 zo dňa 19. septembra 2012 o proteste prokurátora. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania ţalobcu (§ 246c ods. 1 prvá veta OSP a § 212 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol 10 7Sžo/84/2014 zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca proti ţalovanému správnemu orgánu domáhal preskúmania zákonnosti jeho rozhodnutia, ktorým tento organizácií K V E S T s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Severná č. 22, IČO: 31 558 518, v katastrálnom území Š. povolil - I. likvidáciu časti lomu Šalková - Kôcová v rozsahu predloţeného „Plánu likvidácie časti ťažobného priestoru ložiska Kôcová a plánu využívania ložiska Kôcová - doťaženie pre roky 2010 - 2020“, ktorý je zaprotokolovaný na Obvodnom banskom úrade v Banskej Bystrici pod č. j. 934-1639/2010 a - II. dobývanie v rámci doťaţenia časti loţiska nevyhradeného nerastu v lome Šalková - Kôcová, a to v rozsahu uţ vyššie uvedeného predloţeného plánu likvidácie.
§ 247ods.
1 OSP
ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP). V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, a či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP). Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk 11 7Sžo/84/2014 ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 OSP). Zákon č. 51/1988 Zb. ustanovuje podmienky vykonávania banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom najmä z hľadiska racionálneho využívania ložísk nerastov, bezpečnosti práce a prevádzky, ochrany pracovného prostredia, ako aj podmienky používania výbušnín a upravuje organizáciu a pôsobnosť orgánov štátnej banskej správy.
§ 17ods.
1, 2 zákona č. 51/1988 Zb., žiadosť o povolenie banskej činnosti
§ 9až 13 s predpísanou dokumentáciou a dokladmi predkladá organizácia najneskôr 3 mesiace pred plánovaným začatím prác obvodnému banskému úradu.
(2)Ak banskou činnosťou sú ohrozené právom chránené objekty a záujmy, musia sa so žiadosťou predložiť doklady o vyriešení stretov záujmov.
§ 18ods.
1 zákona č. 51/1988 Zb., účastníkmi konania o povolenie banskej činnosti sú žiadateľ, fyzické a právnické osoby, ktorých práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť povolením dotknuté, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu a obec, v územnom obvode ktorej sa má banská činnosť vykonávať.
§ 18bods.
1, 2 veta prvá a 3 zákona č. 51/1988 Zb., obvodný banský úrad v konaní o povolenie banskej činnosti
§ 17
preskúma najmä
- a)úplnosť plánu a dokumentácie,
- b)vyriešenie stretov záujmov,
- c)dodržanie zásad banskej technológie pri zabezpečení racionálneho využívania výhradného ložiska,
- d)banské oprávnenie a osvedčenie o odbornej spôsobilosti zodpovedného vedúceho zamestnanca. 12 7Sžo/84/2014
(2)Ak je predložená dokumentácia úplná a správna a došlo k vyriešeniu stretov záujmov, obvodný banský úrad povolí banskú činnosť.
(3)V povolení banskej činnosti obvodný banský úrad
potreby určí aj osobitné technické podmienky banskej činnosti a rozhodne o námietkach účastníkov konania.
§ 19ods.
1 - 5 a 9 zákona č. 51/1988 Zb., dobývanie ložiska nevyhradeného nerastu, ako aj zabezpečenie a likvidáciu banských diel a lomov možno vykonávať iba na základe povolenia obvodného banského úradu. Na účely tohto zákona sa dobývaním rozumie akákoľvek činnosť fyzických osôb a právnických osôb zameraná na získanie nerastu z ložiska. Obvodný banský úrad povoľuje aj banské stavby slúžiace dobývaniu ložiska nevyhradeného nerastu a úprave nerastov v súvislosti s ich dobývaním vrátane umiestnenia stavby, ako aj ich užívanie, zmeny a odstránenie; obvodný banský úrad uvedené stavby povoľuje v lomoch (kameňolomy, štrkovne, pieskovne a pod.), v hraniciach územia vymedzeného v rozhodnutí o využití územia na dobývanie ložiska nevyhradeného nerastu, ak sa nevykonala rekultivácia pozemku.
(2)Prednosť na povolenie dobývania ložiska nevyhradeného nerastu má vlastník pozemku.
(3)So žiadosťou o povolenie dobývania ložiska nevyhradeného nerastu organizácia predkladá územné rozhodnutie a plán využívania ložiska. So žiadosťou o povolenie zabezpečenia alebo likvidácie banských diel a lomov organizácia predkladá plán ich zabezpečenia alebo likvidácie.
(4)Na konanie o povolenie dobývania ložiska nevyhradeného nerastu, zabezpečenia alebo likvidácie banských diel a lomov, konanie o zmenu povoleného dobývania ložiska nevyhradeného nerastu a konanie o predĺženie doby platnosti povolenia na dobývanie ložiska nevyhradeného nerastu, ako aj zabezpečenie a likvidáciu banských diel a lomov sa vzťahujú obdobne § 17 a 18 a 18b.
(5)Ak majiteľ pozemku nesúhlasí ani za primeranú náhradu s používaním pozemku na čas potrebný na dobývanie ložiska a ak verejný záujem na dobývaní ložiska nevyhradeného nerastu prevažuje nad oprávneným záujmom vlastníka pozemku, 13 7Sžo/84/2014 môže organizácia nadobudnúť právo užívania pozemku aj vyvlastnením. Obdobne sa postupuje pri stavbách alebo iných právach, ktoré majú byť dotknuté dobývaním.
§ 1zákona č.
181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách (ďalej len „zákon č. 181/1995 Z. z.“), tento zákon upravuje vznik, právne postavenie, hospodárenie a zánik pozemkových spoločenstiev, ako aj niektoré práva, povinnosti a vzájomné vzťahy členov pozemkového spoločenstva.
§ 2ods.
1 písm. c/ a § 2 zákona č. 181/1995 Z. z., pozemkovým spoločenstvom (ďalej len „spoločenstvo“) sa rozumie pozemkové spoločenstvo založené
tohto zákona.
(2)Členom spoločenstva
odseku 1 sú všetci spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti.
§ 9zákona č.
181/1995 Z. z., spoločenstvo
tohto zákona môže vzniknúť ako spoločenstvo bez právnej subjektivity alebo ako spoločenstvo s právnou subjektivitou.
§ 10ods.
1 a 2 zákona č. 181/1995 Z. z., spoločenstvo bez právnej subjektivity zakladajú vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti (ďalej len „spoločníci“) zápisom do zoznamu spoločníkov. Podmienkou zápisu je aj písomné vyhlásenie spoločníkov o združení sa. Na vznik spoločenstva bez právnej subjektivity je potrebný zápis spoločníkov vlastniacich najmenej dve tretiny spoločnej nehnuteľnosti a súhlas Slovenského pozemkového fondu za vlastnícke podiely spoločnej nehnuteľnosti v jeho správe.
(2)Spoločníci sú povinní oznámiť vznik spoločenstva bez právnej subjektivity obvodnému lesnému úradu, ktorý vedie register pozemkových spoločenstiev. Spoločníci súčasne oznámia, kto je splnomocnený v ich mene konať navonok. 16) - § 31 Občianskeho zákonníka. Z administratívneho spisu vyplýva, ţe účastník 2/ - K V E S T s.r.o. dňa 13. mája 2010 poţiadal o povolenie činnosti
priloţeného Plánu likvidácie časti ťaţobného priestoru loţiska Kôcová a plánu vyuţívania časti loţiska Kôcová - doťaţenie pre roky 2010 -
- K uvedenému Plánu likvidácie ţiadateľ priloţil Zmluvu o nájme nehnuteľností zo dňa
- novembra 2002, číslo 1/2002 uzavretú medzi Urbárskou spoločnosťou, pozemkové 14 7Sžo/84/2014 spoločenstvo v Banskej Bystrici - časť Majer ako prenajímateľom a spoločnosťou K V E S T s.r.o. ako nájomcom. Za prenajímateľa uvedenú zmluvu podpísal p. V., ako osoba splnomocnená konať v mene spoločenstva. Za nájomcu zmluvu uzavrel konateľ spoločnosti p. Ing. Jozef Uhrík. Predmet nájomnej zmluvy bol prenájom parciel č. 1204/1 o výmere 40.997 m 2 (ostatná plocha - lom), č. 1204/2 o výmere 82 m2 (budova) a č. 1204/3 o výmere 14 m 2 (elektrorozvodňa). Doba nájmu bola dohodnutá na dobu určitú, a to od
- októbra 2002 do
- decembra
- Ďalej priloţil Dodatok č. 1 k Zmluve o nájme nehnuteľností z
- decembra 2009, podpísaný totoţnými osobami ako pôvodná nájomná zmluva s tým, ţe doba nájmu sa predĺţila aţ do
- decembra
- Prílohu Plánu likvidácie ďalej tvoril: - súhlas Urbárskej spoločnosti, pozemkové spoločenstvo v Banskej Bystrici - časť Majer zo dňa
- apríla 2010 s navrhnutým postupom likvidácie časti ťaţobného priestoru a plánom vyuţívania časti loţiska Kôcová s cieľom doťaţiť nevyťaţený materiál v ďalšom období - vyjadrenie Krajského úradu ţivotného prostredia v Banskej Bystrici, Odbor starostlivosti o ţivotné prostredie zo dňa
- februára 2010, číslo 2010/00379-Fi o tom, ţe nemá námietky k príslušnému Plánu likvidácie - vyjadrenie Obvodného úradu ţivotného prostredia v Banskej Bystrici zo dňa 21 januára 2010, číslo 2010/00550/SB, v ktorom stanovil druh odpadov na uskladňovanie pri likvidácií loţiska - kópia katastrálnej mapy (kat. úz. Š.) a výpis z evidenčného listu č. X., z ktorého vyplýva, že ku dňu jeho vyhotovenia (
- apríl 2010) bol jediným držiteľom, alebo inou oprávnenou osobou k dotknutým parcelám Urbárska spoločnosť, pozemkové spoločenstvo v Banskej Bystrici - časť Majer - rozhodnutie vedúceho organizácie K V E S T s.r.o. z augusta 2007, číslo 2/2007 o vydaní dokumentu, predmetom ktorého bolo posúdenie rizika pracovníkov v lome 15 7Sžo/84/2014 Kôcová, spracovanie vyhodnotenia neodstrániteľných nebezpečenstiev a neodstrániteľných ohrození pri realizácií prác uvádzaných v technologických a pracovných postupoch a stanovenie rozsahu rizík a nebezpečenstiev vyplývajúcich z druhu vykonávaných prác a činností Na základe výzvy ţalovaného, ţiadateľ predloţil k predmetnej ţiadosti aj rozhodnutie Obvodného úradu ţivotného prostredia v Banskej Bystrici zo dňa
- apríla 2010, číslo 2010/00948-1/ED, ktorým bol schválený ţiadateľom predloţený postup výpočtu mnoţstva emisie znečisťujúcich látok na určenie poplatkov pre zdroj znečisťovania ovzdušia a rozhodnutie Mesta Banská Bystrica zo dňa
- júna 2010, číslo OVZ-SÚ-15129/2010/Bob., ktorým povolilo vyuţitie územia Šalková - lom Kôcová
ţiadateľom predloţeného Plánu likvidácie. Obvodný banský úrad Banská Bystrica ako ţalovaný správny orgán príslušný na rozhodnutie
ust. § 41 ods. 2 písm. e/ zákona č. 51/1988 Zb. potom, čo mal za preukázané, ţe ţiadateľ splnil všetky zákonom vyţadované podmienky (teda aj vyriešený stret záujmov) povolil dobývanie loţísk nevyhradených nerastov
ţiadateľom predloţeného Plánu likvidácie. Proti rozhodnutiu ţalovaného podal protest prokurátor zo dňa
- mája 2012, Kd 215/11-17, ktorému nadriadený orgán ţalovaného Hlavný banský úrad rozhodnutím zo dňa
- septembra 2012, číslo 938-1742/2012 nevyhovel. Zároveň uvedené rozhodnutie napadla Urbárska spoločnosť, pozemkové spoločenstvo v Banskej Bystrici - časť Majer odvolaním, o ktorom rozhodlo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa
- decembra 2012, číslo 9813/2012-3200 tak, ţe odvolanie zamietlo a napadnuté rozhodnutie potvrdilo. Prokurátor sa následne ţalobou domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ţalovaného zo dňa
- augusta 2010, číslo: 934-2470/
- Odvolací súd v rozsahu ţalobných ako aj odvolacích dôvodov ţalobcu preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu a konanie mu prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal 16 7Sžo/84/2014 so zásadnými námietkami uvedenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu. Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ust. § 219 ods. 2 OSP konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu povaţuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Pre doplnenie dôvodov a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, ţe v tom čase platný a účinný zákon č. 181/1995 Z. z. rozlišoval dva druhy pozemkových spoločenstiev, a to spoločenstvo bez právnej subjektivity a spoločenstvo s právnou subjektivitou (§ 9 zákona č. 181/1995 Z. z.). Z ust. § 10 ods. 1 a 2 zákona č. 181/1995 Z. z. vyplýva, ţe spoločenstvo bez právnej subjektivity zakladajú vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti - spoločníci, a to zápisom do zoznamu spoločníkov. Jednou z podmienok zápisu je aj písomné vyhlásenie spoločníkov o zdruţení sa. Na vznik spoločenstva bez právnej subjektivity je potrebný zápis spoločníkov vlastniacich najmenej dve tretiny spoločnej nehnuteľnosti a súhlas Slovenského pozemkového fondu za vlastnícke podiely spoločnej nehnuteľnosti v jeho správe. Spoločníci sú povinní oznámiť vznik spoločenstva bez právnej subjektivity obvodnému lesnému úradu, ktorý vedie register pozemkových spoločenstiev a súčasne oznámiť, kto je splnomocnený v ich mene konať navonok. Pozemkové spoločenstvo môţe konať navonok voči tretím osobám buď prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu (napr. predseda), alebo spoločníci konajú kaţdý samostatne. V danom prípade Urbárska spoločnosť, pozemkové spoločenstvo v Banskej Bystrici - časť Majer vznikla dňa
- februára 1996 ako pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity. 17 7Sžo/84/2014 Uvedená skutočnosť vyplýva z Evidencie pozemkových spoločenstiev Obvodného lesného úradu v Banskej Bystrici (číslo evidencie: Práv. 1/1996). Rovnako z príslušnej evidencie vyplýva, ţe za osobu splnomocnenú konať za spoločníkov bol počnúc dňom
- novembra 2001 ustanovený p. V., ktorý uvedenú funkciu ešte ku dňu realizovaného výpisu z evidencie (
- jún 2012) zastával. Zmluva č. 1/2002 o nájme nehnuteľností bola podpísaná dňa
- novembra 2002 p. V. V., teda osobou splnomocnenou v rozhodnom čase konať v mene pozemkového spoločenstva (uznesenie pozemkového spoločenstva zo dňa
- mája 1997). Uvedená skutočnosť bola dňom
- novembra 2001 oznámená Obvodnému lesnému úradu Banská Bystrica, ktorý následne vykonal príslušnú zmenu v Evidencii pozemkových spoločenstiev. Dodatok k Zmluve č. 1/2002 o nájme nehnuteľností bol podpísaný zmluvnými stranami dňa
- decembra 2009, pričom v mene pozemkového spoločenstva vystupoval oprávnený zástupca p. V.. V tejto súvislosti odvolací súd povaţuje za potrebné poukázať na zápis č. 20 z valného zhromaţdenia konaného dňa
- decembra 2009, v ktorom bol pod bodom č. 4 schválený okrem nájomnej zmluvy s Miroslav Vesel - UNI DREVO aj dodatok k nájomnej zmluve so ţiadateľom (K V E S T s.r.o.). Rovnako odvolací súd poukazuje aj na vyslovený súhlas Urbárskej spoločnosti, pozemkové spoločenstvo Banská Bystrica - časť Majer zo dňa
- apríla 2010 s predloţeným Plánom likvidácie časti ťaţobného priestoru loţiska Kôcová a Plánom vyuţívania časti loţiska Kôcová - doťaţenie na roky 2010 aţ 2020 podpísaný p. V. V.. Z právnej povahy pozemkových spoločenstiev vyplýva, ţe toto samo podiely na spoločnej nehnuteľnosti nevlastní a nesmie ich nadobúdať ani od svojich členov. Pozemkové spoločenstvo spoločnú nehnuteľnosť len spravuje. Pod pojmom „spravovať“ treba rozumieť predovšetkým činnosť spočívajúcu v riadení, resp. vedení riadneho chodu spoločenstva. Ide preto o pojem širší, ako je „nakladanie s majetkom“ a zahŕňa v sebe uţívanie a poţívanie úţitkov zo spoločnej nehnuteľnosti, nakladanie s majetkom v najširšom slova zmysle s výnimkou scudzenia. Preto nájomnú zmluvu na prenájom spoločnej nehnuteľnosti neuzatvárajú jednotliví členovia pozemkového spoločenstva ako prenajímatelia a vlastníci podielov, ale pozemkové spoločenstvo z titulu správy tohto majetku, a súčasne 18 7Sžo/84/2014 zastúpené osobou splnomocnenou konať v mene spoločenstva. V danom prípade bolo predmetné pozemkové spoločenstvo zastúpené p. V. V., čo vyplýva z uţ vyššie spomenutej Evidencie pozemkových spoločenstiev zo dňa
- júna
- Odvolací súd sa taktieţ v plnom rozsahu stotoţnil s názorom krajského súdu, ţe ţalovaný správny orgán nemal dôvod pre účely predmetného správneho konania vzhľadom na ţiadateľom predloţený ďalší doklad - súhlasné vyjadrenie Urbárskej spoločnosti, pozemkové spoločenstvo Banská Bystrica - časť Majer zo dňa
- apríla 2010, preverovať samotné vlastnícke vzťahy, pokiaľ boli rozhodné skutočnosti osvedčené Výpisom z katastra nehnuteľností, ktorého obsahom je výpis z evidenčného listu zo dňa
- apríla 2010, číslo X., z ktorého vyplýva, ţe drţiteľom alebo inou oprávnenou osobou predmetných pozemkov bola Urbárska spoločnosť, pozemkové spoločenstvo Banská Bystrica - časť Majer, za ktorú navonok konal p. V.. V súvislosti s námietkou ţalobcu, ţe rozsah plánovanej ťaţby presahoval prahové hodnoty zodpovedajúce kritériám bodu č. 11 časť B Prílohy č. 8 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na ţivotné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako krajský súd, ţe v danom prípade nie sú prekročené prahové hodnoty a rovnako nie je vykonávaná ťaţba v rozsahu nad 5ha záberu plochy a v objeme nad 100.000 ton ročne. V tomto smere odvolací súd bez ďalšieho v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie krajského súdu. Rovnako sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţnil s názorom krajského súdu, ţe prokurátor pri podaní návrhu
ust. § 35 ods. 1 písm. b/ OSP je povinný dbať o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté, pričom v danom prípade, uvedená podmienka vzhľadom na princíp právnej istoty a ochranu nadobudnutých práv, splnená nebola.
§ 3ods.
1 a 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre (ďalej len „zákon č. 153/2001 Z. z.“), prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu.
(2)Prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia 19 7Sžo/84/2014 zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná využívať zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.
§ 27ods.
2 zákona č. 153/2001 Z. z., ak bezprostredne nadriadený orgán, dozerajúci orgán alebo orgán uvedený v odseku 1 písm. a/ nevyhovie protestu prokurátora, môže prokurátor podať na súd žalobu na preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia, ak tak ustanovuje osobitný zákon.
§ 35ods.
1 písm. b/ OSP, prokurátor môže podať návrh na začatie konania, b/ ak ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v prípadoch, v ktorých sa nevyhovelo protestu prokurátora a za podmienok uvedených v tomto zákone;
§ 249ods.
3 OSP, prokurátor pri podaní návrhu
§ 35ods.
1 písm. b/ (ďalej len „žaloba“) dbá o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté. Ţaloba prokurátora predstavuje osobitný prostriedok preskúmavania zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov, z hľadiska toho, ţe sám účastník sa necíti ukrátený na svojich právach a preto takúto ţalobu nepodal. Samotná ţaloba prokurátora slúţi k plneniu úloh prokuratúry v zmysle ustanovení zákona č. 153/2001 Z. z., chráni objektívne právo, pričom prokurátor, postupujúc v zmysle ust. § 249 ods. 3 OSP, pri jej podaní dbá o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté. Táto podmienka predstavuje osobitnú náleţitosť ţaloby. V danom prípade odvolací súd zistil, ţe nebola splnená uvedená podmienka náleţitosti prokurátorskej ţaloby. Prokurátor musí kaţdý prípad posudzovať so zreteľom na všetky okolnosti v zmysle proporcionality výsledku zamýšľaného ţalobou a práv účastníka nadobudnutých v dobrej viere. Účastník 2/ K V E S T s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Severná č. 22, IČO: 31 558 518 na základe právoplatného ţalobou napadnutého rozhodnutia začal realizovať činnosť v zmysle svojho predloţeného Plánu likvidácie, čoho dôkazom je týmto účastníkom 20 7Sžo/84/2014 2/ predloţený prehľad platieb nájomného hradeného Urbárskej spoločnosti, pozemkové spoločenstvo v Banskej Bystrici - časť Majer. S výkonom uvedenej činnosti vyjadrili súhlas všetky dotknuté správne orgány, vrátane Mesta Banská Bystrica, ktoré rozhodnutím zo dňa 29. júna 2010, číslo OVZ-SÚ-15129/2010/Bob. povolilo vyuţitie ťaţbou dotknutej parcely č. 1204/1 v kat. úz. Š.
Plánu likvidácie. Aj
názoru odvolacieho súdu neobstojí námietka ţalobcu, ţe nedostatok súhlasu vlastníkov s vyuţívaním ich pozemkov treťou osobou bez ich súhlasu moţno povaţovať za závaţný zásah do ich ústavou garantovaného vlastníckeho práva. Predovšetkým ţalobca bliţšie nešpecifikoval, v čom konkrétne mal tento ním tvrdený zásah do práv vlastníkov spočívať, keď platnosť nájomnej zmluvy a jej dodatku počas ich platnosti ţiaden z potenciálne dotknutých vlastníkov pozemkov nenapadol a nedomáhal sa určenia ich neplatnosti na príslušnom civilnom súde (§ 80 písm. c/ OSP). Zároveň odvolací súd podotýka, ţe ţiadateľ - K V E S T s.r.o. poskytuje Urbárskej spoločnosti, pozemkové spoločenstvo v Banskej Bystrici - časť Majer adekvátnu náhradu vo forme platieb nájomného, ktoré je následne rozpočítané a rozposielané na účty jednotlivých vlastníkov pozemkov tvoriacich ťaţbou dotknuté parcely. Vzhľadom na okolnosti tohto prípadu, moţno dospieť k záveru, ţe výsledok sledovaný prokurátorom - zrušenie rozhodnutia ţalovaného o povolení likvidácie časti lomu Šalková - Kôcová v rozsahu predloţeného Plánu likvidácie časti ťaţobného priestoru loţiska Kôcová a plánu vyuţívania loţiska Kôcová - doťaţenie pre roky 2010 - 2020 a povolení dobývania v rámci doťaţenia časti loţiska nevyhradeného nerastu v lome Šalková - Kôcová, by tak predstavoval zásah do práv účastníka nadobudnutých v dobrej viere. V danom prípade prokurátorom sledovaný cieľ je teda v značnom nepomere (neproporcionalite) v porovnaní so stavom zaloţeným ţalobou napadnutým rozhodnutím. Záverom odvolací súd pripomína, ţe princíp ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere úzko súvisí s princípom právnej istoty. Vo vzťahu k princípu právnej istoty ústavný súd vo svojej judikatúre viac krát zdôraznil, že s jeho uplatňovaním v právnom štáte sa spája požiadavka všeobecnosti, 21 7Sžo/84/2014 platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu právnych noriem (napr. PL. ÚS 15/98, PL. ÚS 1/04 alebo PL. ÚS 8/04). Rovnako ústavný súd judikoval, že k princípu právnej istoty neodmysliteľne patrí aj ochrana legálne nadobudnutých práv (napr. I. ÚS 30/99), resp. ochrana v dobrej viere nadobudnutých práv (PL. ÚS 16/95). Vo vzťahu k ochrane legálne, resp. v dobrej viere nadobudnutých práv ústavný súd vo svojej judikatúre uprednostňuje materiálne chápanie právneho štátu, t. j. takého právneho štátu, ktorého znakom je rešpektovanie určitých hodnôt, ktoré sú v prvom rade predstavované základnými právami a slobodami, a zdôrazňuje, že povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorým boli priznané (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. septembra 2009, sp. zn. PL. ÚS 21/08). Z vyššie uvedených dôvodov mal odvolací súd za to, ţe krajský súd nepochybil, ak ţalobu v súlade s ust. § 250j ods. 1 OSP zamietol a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27. júna 2014, č. k. 24S/16/2013-75 ako vecne správny
ust. § 250ja ods. 3 veta druhá v spojení s § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol
§ 250kods.
1 OSP.
výsledku konania neúspešnému ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
- mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. V Bratislave dňa
- apríla 2016 JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Viera Vraníková