náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy

Najvyšší súd 15XCdo/207/2016 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: P., s. r. o., so sídlom P., IČO: X., zastúpeného spoločnosťou F., s. r. o., so sídlom G., IČO: X., proti žalovanej: S., so sídlom Ž., o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 40C/56/2012, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa

1. septembra 2014, č. k. 8Co/656/2014-99, takto r o z h o d o l : I. Dovolanie žalobcu o d m i e t a . II. Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava IV uznesením zo dňa
2. októbra 2012, č. k. 40C/56/2012-8, uložil žalobcovi povinnosť v lehote 3 dní od doručenia tohto uznesenia zaplatiť súdny poplatok za námietku zaujatosti vo výške 66 eur podľa položky č. 17 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, uznesením zo dňa
3. septembra 2014, č. k. 8Co/656/2014-99, uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Odvolací súd skonštatoval, že argumentáciu žalobcu považoval za nedôvodnú. Po preskúmaní spisu odvolací súd uviedol, že sa žalobca v rámci svojho návrhu na začatie konania zároveň 2 15XCdo/207/2016 domáhal prikázania veci inému súdu s odôvodnením nutnosti vylúčenia sudcov okresného súdu z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k danej veci a účastníkom konania. Z uvedeného bolo zrejmé, že žalobca vzniesol námietku zaujatosti. Napriek tomu, že konanie na prvom stupni podľa ust. § 4 ods. 1 písm. k/ Zákona o súdnych poplatkoch bolo do
5. 2012 oslobodené od platenia súdnych poplatkov, tak uvedené oslobodenie sa nevzťahuje aj na poplatkovú povinnosť pri vznesení námietky zaujatosti, ktorá vyplýva z položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov. S prihliadnutím na ust. § 5 ods. 1 písm. g/ Zákona o súdnych poplatkoch a O. s. p. je podľa názoru odvolacieho súdu irelevantné, či bola v rámci konania vznesená námietka zaujatosti samostatne alebo bola obsahom návrhu na prikázanie veci inému súdu z dôvodu nutnosti. Odvolací súd poznamenal, že účelom spoplatnenia námietky zaujatosti bolo zamedziť snahu účastníkov predlžovať konanie. S poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
7. 2011, sp. zn. II. ÚS 124/2011, odvolací súd považoval postup súdu pri vyrubení súdneho poplatku za vznesenie námietky zaujatosti za správny, a preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadol žalobca dovolaním, v ktorom žiadal zrušiť rozhodnutia oboch súdov nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil tým, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný (§ 237 písm. e/ O. s. p.), účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.) a vo veci rozhodoval vylúčený sudca a súd bol nesprávne obsadený (§ 237 písm. g/ O. s. p.). Za nepodanie návrhu na začatie konania považoval nepodanie námietky zaujatosti, pretože to nebolo obsahom jeho vôle. Za odňatie možnosti konať pred súdom považoval údajnú prekvapivosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. Rozhodovanie vylúčeným sudcom v konaní pred súdom prvého stupňa vyvodzoval z toho, že išlo o sudcu súdu, ktorého nezákonným postupom mu mala byť spôsobená žalovaná ujma. Odvolaciemu súdu napokon vyčítal aj nesprávnosť jeho záveru, podľa ktorého sa vecné oslobodenie konania od súdnych poplatkov nevzťahuje na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. 3 15XCdo/207/2016 V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho istého dovolateľa - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. lCdo/122/2014, lCdo/264/2013, 3Cdo/534/2014, 4Cdo/132/2014, 4Cdo/229/2014, 4Cdo/235/2014, 4Cdo/380/2014, 4Cdo/424/2014, 5Cdo/295/2014, 5Cdo/311/2014, 6Cdo/120/2014, 6Cdo/304/
8. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza. Vzhľadom na to, že dovolanie žalobcu podľa § 237 a § 239 O. s. p. prípustné nie je, najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p., § 151 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
9. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave,
10. júna 2016 JUDr. Ivana Izakovičová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Katarína Helleschová