Najvyšší súd 4 Cdo 228/2009 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci zložiteľa F., A. v likvidácii, so sídlom v B., IČO: X., v dovolacom konaní zastúpené

§ 237O.s.p.).

Iné procesné vady (

§ 241ods.

2 písm. b/ O.s.p.) považuje za prípustný dovolací dôvod (ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné); samotné tieto vady ale prípustnosť dovolania nezakladajú. Rovnako nesprávne právne posúdenie veci (

§ 241ods.

2 písm. c/ O.s.p.) je prípustným dovolacím dôvodom. Samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá, lebo spôsobuje „len“ vecnú nesprávnosť rozhodnutia, nie však jeho zmätočnosť. Pod odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. treba rozumieť taký postup súdu, ktorým znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. O vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. ide len vtedy, ak išlo o nesprávny procesný postup, ktorý sa prejavil v konaní znemožnením realizácie niektorých procesných práv účastníka. K odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Ide spravidla o prípady, keď procesné rozhodnutie súdu bezprostredne súvisí s realizáciou procesného práva účastníka konania (napr. nesprávnym rozhodnutím o odmietnutí odvolania sa účastníkovi odníma procesné právo na preskúmanie odvolaním napadnutého rozhodnutia odvolacím súdom). Ako už ale Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol v uznesení z

1. novembra 1997 sp.zn. Obdo V 56/98, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 125/1999, prípustnosť dovolania podľa citovaného ustanovenia nemožno extenzívne vykladať v súvislosti s postupom súdu vtedy, ak ide o faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. V posudzovanej veci súdy nižších stupňov zamietli návrh zložiteľa na prijatie peňazí do úschovy, keď dospeli zhodne k záveru, že zložiteľ neponúkol veriteľovi (príjemcovi) riadne plnenie, lebo zaslal výťažok príjemcovi na nesprávnu adresu a teda, že nebola splnená ním tvrdená podmienka uvedená v § 185a ods. 2 O.s.p., že záväzok nemôže splniť, lebo veriteľ je v omeškaní. Dovolateľ odôvodnil existenciu vady uvedenej v § 237 písm. f/ O.s.p. v podstate tým, že vyššie uvedené závery súdov nižších stupňov nie sú správne a že nemajú oporu v ustanovení § 185a a nasl. O.s.p. To znamená, že vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., dáva 4 Cdo 228/2009 5 výslovne do súvislosti nie s faktickou činnosťou súdu, ale s jeho právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Ako už ale bolo uvedené vyššie, samotná vecná nesprávnosť meritórnej rozhodovacej činnosti nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia. Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom posúdení veci (dovolací súd z tohto hľadiska nepodrobil rozhodnutie prieskumu), môže byť len odôvodnením dovolania za predpokladu, ak je toto prípustné, nie však dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl. O.s.p. Dovolací súd dospel preto k záveru, že dovolateľ neopodstatnene namietal, že súdy mu svojim postupom znemožnili realizáciu procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva a teda, že konanie zaťažili vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Napokon treba uviesť, že zamietnutím návrhu nebolo dovolateľovi ani odopreté právo na spravodlivú súdnu ochranu v zmysle čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky. Nič totiž nebráni dovolateľovi záväzok splniť zaslaním výťažku z predaja príjemcovi na jeho správnu adresu. Keďže v danom prípade dovolanie nie je podľa § 239 O.s.p. prípustné, nebola preukázaná existencia dovolateľom namietanej vady konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v § 237 O.s.p., dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie zložiteľa je neprípustné, a preto ho odmietol (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Vzhľadom na dôvod, pre ktorý bolo potrebné dovolanie odmietnuť, nemohol sa dovolací súd zaoberať rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
2. júna 2010 JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Patrícia Špacírová