Najvyšší súd 6 Cdo 133/2010 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti o maloletú M. Z., nar. X.., dieťa rodičov - matky S. Z., bývajúcej v Č.. zastúpenej JUDr. V. F., advokátom so sídlom v N, a otca Ľ. Z., bývajúceho v P.. zastúpeného JUDr. E. J., advokátkou so sídlom v N., J., o zvýšenie výživného, vedenej na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp.zn. 7 P 47/2009, o dovolaní matky proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z
- februára 2010 sp.zn. 4 CoP 13/2010 rozhodol t a k t o : Dovolanie matky o d m i e t a. Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd na odvolanie otca označeným rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo
- novembra 2009 č.k. 7 P 47/2009-111 v napadnutom výroku o zvýšení výţivného (ktorým bola zvýšená vyţivovacia povinnosť otca na mal. M. zo sumy 29,87 EUR na sumu 50 EUR mesačne) a o zročnom výţivnom tak, ţe zvýšil vyţivovaciu povinnosť otca na mal. M. zo sumy 29,87 EUR na sumu 40 EUR mesačne s účinnosťou od 1.9.
- Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie matka maloletej. Ţiadala, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila odňatím moţnosti konať pred súdom, ktoré malo spočívať v tom, ţe odvolací súd nevykonal dôkazy, ktoré mohol vykonať. Odvolaciemu súdu tieţ vyčítala, ţe nesprávne zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa, keď iba svojou úvahou dospel k záveru, ţe postačí zvýšenie vyţivovacej povinnosti v niţšej miere. 6 Cdo 133/2010 2 Otec maloletej vo vyjadrení k dovolaniu navrhol tento mimoriadny opravný prostriedok ako neopodstatnený zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, ţe smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O.s.p. Prípustnosť dovolania podľa § 238 O.s.p. v predmetnej veci neprichádza do úvahy. Uvedené ustanovenie v odsekoch 1 aţ 3 pripúšťa dovolanie proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu a za určitých podmienok aj proti potvrdzujúcemu rozsudku. V zmysle odseku 4 tohto ustanovenia však dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených Zákonom o rodine, ibaţe ide o rozsudok o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení. V preskúmavanej veci sú predmetom konania práva a povinnosti vyplývajúce z právneho vzťahu upraveného Zákonom o rodine (vyţivovacia povinnosť rodičov), nejde však o obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv a povinností alebo o pozastavenie ich výkonu, ani o priznanie rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, ani o určenie alebo zapretie rodičovstva a ani o osvojenie. Prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia je preto vylúčená. Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených pod písmenami a/ aţ g/ ustanovenia § 237 O.s.p., nezistil však existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania vyplývajúcej z tohto zákonného ustanovenia. Za nedôvodnú povaţoval námietku dovolateľky o odňatí moţnosti konať pred súdom, ktoré malo spočívať v tom, ţe odvolací súd nevykonal dôkazy, ktoré mohol vykonať. Dovolateľka uvedenú námietku nijako nekonkretizovala, v dovolaní len všeobecne poukazovala na ustanovenie § 213 ods. 4 a ods. 5 O.s.p. Proti rozsudku súdu prvého stupňa sama odvolanie nepodala a vo vyjadrení k odvolaniu otca ani v dovolaní neoznačila ţiadne konkrétne dôkazy, ktoré neboli vykonané súdom prvého stupňa, hoci mali byť vykonané. Ani z obsahu spisu nevyplývajú ţiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali postup odvolacieho súdu 6 Cdo 133/2010 3 v tomto smere. Odvolací súd bol oprávnený pri nezmenenom skutkovom stave zistenom súdom prvého stupňa právne posúdiť otázku primeranosti zvýšenia výţivného odlišne ako prvostupňový súd. Pokiaľ rozsudok súdu prvého stupňa zmenil len pre iné právne posúdenie veci, bol jeho postup v súlade s § 220 O.s.p. Správny bol aj postup odvolacieho súdu pokiaľ rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania. V zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. v znení platnom od 15.10.2008 odvolací súd môţe o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania, ak nejde o niektorý z prípadov uvedených v odseku 1 tohto ustanovenia, t.j. ak nejde o prípad, kedy je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo ak súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania alebo ak to vyţaduje dôleţitý verejný záujem. Pretoţe v preskúmavanej veci nešlo o ţiaden z prípadov vyplývajúcich z § 214 ods. 1 O.s.p., odvolací súd bol oprávnený podľa odseku 2 tohto ustanovenia rozhodnúť o odvolaní bez nariadenia pojednávania. Odvolací súd napokon svoj rozsudok aj riadne odôvodnil. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie matky ako neprípustné odmietol (§ 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.). O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie odseku 2 tohto ustanovenia, keďţe ostatným účastníkom v súvislosti s dovolacím konaním ţiadne trovy nevznikli, resp. otec maloletej v súvislosti so svojím zastúpením ţiadne trovy nevyčíslil. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- júla 2010 JUDr. Rudolf Čirč, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová