Najvyšší súd 6 Nc 15/2010 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu M. M., bytom P. teraz v Ú. proti ţalovaným 1/ J. B. a 2/ I. H., vyšetrovateľom Krajského riaditeľstva Policajného zboru SR v Trenčíne, o ochranu osobnosti, vedenej na Okresnom súde Povaţská Bystrica pod sp.zn. 7 C 29/2010, o námietke zaujatosti sudcov Krajského súdu v Trenčíne takto r o z h o d o l : Sudcovia Krajského súdu v Trenčíne JUDr. E. Z., JUDr. S. M., JUDr. G. J., JUDr. B. Č., JUDr. V. Š., JUDr. A. Z., JUDr. A. R., Mgr. Z. H., JUDr. E. Z., JUDr. O. L., JUDr. A. B., JUDr. I. M., JUDr. V. H., JUDr. E. V., JUDr. J. F., JUDr. N. Č., JUDr. M. P., JUDr. D. L., JUDr. J. K., JUDr. S. H., JUDr. D. E., JUDr. J. M., JUDr. R. V., JUDr. J. J., JUDr. O. G., JUDr. R. H., JUDr. F. K., JUDr. O. S. a JUDr. P. T. n i e s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp.zn. 17 NcC 15/
- O d ô v o d n e n i e Ţalobca v ţiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov uplatnil aj námietku zaujatosti všetkých sudcov Okresného súdu Povaţská Bystrica i Krajského súdu v Trenčíne. Uviedol v nej, ţe sudcovia uvedených súdov sú zaujatí pre ich pomer k ţalovaným, zamestnancom Krajského riaditeľstva Policajného zboru Slovenskej republiky. Ich zaujatosť sa prejavuje v ich postupe a rozhodovaní v jeho právnych veciach. Sudcovia Krajského súdu v Trenčíne, ktorý súd má rozhodnúť o tom, či sú sudcovia Okresného súdu Povaţská Bystrica vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, sa k námietke ţalobcu vyjadrili tak, ţe sa necítia byť vo veci zaujatí, pretoţe k prejednávanej právnej veci, ani k jej účastníkom nemajú ţiadny vzťah. 6 Nc 15/2010 2 Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd nadriadený Krajskému súdu v Trenčíne (§ 16 ods. 1 O.s.p.), posudzoval opodstatnenosť tvrdenia ţalobcu o zaujatosti sudcov uvedeného súdu z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom moţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Rozhodnutie o vylúčení sudcu predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikoho nemoţno odňať jeho zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky). Vzhľadom na uvedené, moţno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania veci iba výnimočne a iba z dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, nestranne a spravodlivo. Uvedenému zodpovedá aj právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu povaţovaná za právne relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu, a to k veci, v rámci ktorého vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci, alebo k účastníkom konania, ktorý by bol zaloţený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim, alebo k zástupcom účastníkov konania (ktorý by bol zaloţený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu vyššie uvedeného). Z vyššie uvedeného výkladu ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p. vyplýva, ţe základom pre vylúčenie sudcu môţu byť len objektívne existujúce zákonné dôvody (viď vyššie), nie však púha domnienka účastníka o moţnej neobjektívnosti sudcov. Z obsahu spisu nevyplývajú ţiadne také skutočnosti, z ktorých by objektívne vyplynula pochybnosť o nezaujatosti sudcov Krajského súdu v Trenčíne v zmysle § 14 ods. 1 O.s.p., t.j. z dôvodu ich vzťahu k prejednávanej veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom. Pokiaľ ţalobca v svojej námietke tvrdí existenciu akéhosi vzťahu sudcov k ţalovaným, so zreteľom na ktorý vznikajú pochybnosti o nezaujatosti sudcov, povaţuje Najvyšší súd Slovenskej republiky za potrebné uviesť, ţe dôvodom na vylúčenie sudcov nemôţe byť púha okolnosť, ţe namietaní sudcovia by mohli byť v sluţobnom (alebo aj inom) kontakte so ţalovanými. V zmysle čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (viď tieţ § 2 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov) sú totiţ sudcovia pri rozhodovaní nezávislí a sú viazaní len zákonom. Ich vzájomné vzťahy 6 Nc 15/2010 3 a ich vzťahy k iných (právnickým) profesiám vykazujú vo všeobecnosti znaky čisto profesionálnosti a kolegiality, ktoré ešte v ničom nezakladajú moţnosť vzniku pochybností o ich nezaujatosti, alebo neobjektívnosti. Aţ v prípade, ţe by takýto vzťah prerástol cez takto chápaný profesionálny rámec a nadobudol by charakter bliţšieho osobného (napr. priateľského) vzťahu, mohla by takáto okolnosť byť dôvodom pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci. Ničím však nebolo preukázané, ţe by vzťah namietaných sudcov k ţalovaným prerástol rámec čisto profesionálneho vzťahu. Pokiaľ ţalobca poukazuje v tejto súvislosti na spôsob rozhodovania sudcov, poznamenáva sa, ţe dôvodom vylúčenia sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach (§ 14 ods. 3 O.s.p.). Majúc na zreteli uvedené, Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe tu nie sú okolnosti, ktoré by mohli byť povaţované za relevantné z hľadiska § 14 ods. 1 O.s.p. a preto nevyhovel vznesenej námietke zaujatosti a rozhodol tak, ţe sudcovia Krajského súdu v Trenčíne uvedení vo výroku tohto uznesenia nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- júna 2010 JUDr. Ladislav Górász, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Patrícia Špacírová