← Slovensko

o vymoženie 4,97 € s príslušenstvom

Obsah (5)§ 236§ 239§ 209a§ 37§ 237

Najvyšší súd 4 Cdo 156/2009 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného O. ú. v K., K. X., K., proti povinnej I. V., bývajúcej v K., B. X., o

§ 236ods.

1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V danej exekučnej veci smeruje dovolanie súdneho exekútora proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktoré má procesnú formu uznesenia. Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 239 O.s.p. Prípustnosť dovolania

§ 239O.s.p.

v predmetnej veci neprichádza do úvahy, lebo nejde o uznesenie uvedené v § 239 ods. 1 O.s.p., ale ani o potvrdzujúce uznesenie, ktoré by patrilo do niektorej z kategórií potvrdzujúcich uznesení vymenovaných v § 239 ods. 2 písm. a/ až c/ O.s.p. Navyše v zmysle § 239 ods. 3 O.s.p. predchádzajúce odseky neplatia, ak ide – okrem iných vymenovaných uznesení – o uznesenie o trovách konania. To znamená, že procesná prípustnosť dovolania je v posudzovanom prípade vylúčená priamo zo zákona (§ 239 ods. 3 O.s.p.). Dovolací súd v súlade s § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v ustanovení § 237 písm. a/ až g/ O.s.p., ktoré pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných v ňom vymenovaných procesných vád (ide o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, nedostatok návrhu na začatie konania, 4 Cdo 156/2009 3 hoci

zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne osadeným súdom). Vady konania vymenované v § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. neboli v dovolaní namietané a ani nevyšli najavo v dovolacom konaní. So zreteľom na obsah dovolania súdneho exekútora sa dovolací súd osobitne zameral na skúmanie, či konanie nie je zaťažené vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.

tohto zákonného ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Pod odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. treba rozumieť taký postup súdu, ktorým znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.

§ 209aods.

1 O.s.p. (v znení do 14. októbra 2008, t.j. v znení v čase podania odvolania oprávneného) platí, že ak nejde o prípad uvedený v § 209 ods. 1 druhej vete, doručí súd prvého stupňa bezodkladne odvolanie ostatným účastníkom, a ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej, vyzve účastníkov na vyjadrenie k odvolaniu a či súhlasia s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.

§ 37ods.

1 druhá veta Exekučného poriadku, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor. Porušenie povinnosti doručiť odvolanie účastníkom konania na vyjadrenie má za následok vadu konania

ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. Účastníkovi konania sa nedoručením odvolania totiž odníma možnosť uplatnenia procesného práva vyjadriť sa k úkonu druhého účastníka konania, ktorým inicioval odvolacie konanie a tak dať na posúdenie odvolaciemu súdu vlastnú argumentáciu, s ktorou – ak by ju neprijal – by sa musel odvolací súd vyporiadať; takýmto chybným postupom súdu sa účastník vylučuje z realizácie procesného práva, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva. 4 Cdo 156/2009 4 V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený podal odvolanie

  1. júna 2008 (v ktorom napadol rozhodnutie o trovách exekúcie) a spis bol predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní oprávneného
  2. februára 2009 (č.l. 13 spisu), ktorý o ňom rozhodol napadnutým uznesením bez toho, aby odvolanie doručil na vyjadrenie súdnemu exekútorovi ako účastníkovi konania (§ 37 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku). Uvedeným postupom odvolací súd odňal súdnemu exekútorovi možnosť vyjadriť sa k odvolaniu oprávneného. Tým zaťažil konanie vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. So zreteľom na tieto závery Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, lebo takéto rozhodnutie nemožno považovať za správne (§ 243b ods. 1, 2 O.s.p.). Vzhľadom na zrušenie rozhodnutia odvolacieho súdu pre vadu

§ 237písm.

f/ O.s.p., dovolací súd sa nezaoberal ďalšími dôvodmi, z ktorých súdny exekútor vyvodzoval opodstatnenosť svojho mimoriadneho opravného prostriedku. V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného ako aj dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 21. apríla 2010 JUDr. Ladislav G ó r á s z , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Daniela Pekajová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.