222/2004 Z. z. o vrátenie DPH vo výške 22 259,78 eur (670 598 Sk) za obdobie máj aţ august 2004, ako aj postupu predchádzajúceho ich vydaniu. Obe preskúmavané rozhodnutia daňových orgánov boli zaloţené na závere, ţe ţalobcovi ako neregistrovanému platiteľovi dane v Slovenskej republike nevznikol v súvislosti s preukázaným dovozom tovaru z územia tretej krajiny na slovenské územie uplatnený nárok na vrátenie dane
222/2004 Z. z. zákona o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „o DPH“) nakoľko došlo dodaniu tohto tovaru odberateľovi ţalobcu Hortim International spol. s. r.o. Brno (ďalej aj „českému odberateľovi“) na území Slovenskej republiky a to bez ohľadu na to, ţe za tovar bola fakturovaná cena nezahŕňajúca DPH. Vzhľadom na fakturovanie ceny bez DPH skúmali daňové orgány moţnosť nároku na dodanie tovaru za cenu bez dane v zmysle podmienok § 43 zákona o DPH, t.j. v prípade tzv. intrakomunitárneho dodania tovaru. Na základe výsledkov zisťovania dospeli k záveru, ţe sa nejednalo o intrakomunitárne dodanie tovaru, nakoľko tovar neopustil slovenské územie na ktorom bol českému odberateľovi dodaný, ale v rámci ďalších obchodných transakcií bol českým odberateľom ţalobcu dodaný na slovenskom území ďalším slovenským subjektom. Z odôvodnenia prvostupňového rozsudku vyplýva, ţe krajský súd nepovaţoval za preukázanú skutočnosť tvrdenú ţalobcom, ţe tovar v súvislosti s dodaním, ktorého si uplatnil nárok na vrátenie dane v zmysle § 56 zákona č. 222/2004 Z. z. opustil územie Slovenskej republiky, nakoľko mal byť dodaný obchodnej spoločnosti so sídlom v Českej republike, ktorá ho aţ následne mala predať obchodnej spoločnosti so sídlom v Slovenskej republike. Ohľadom tvrdenia o fyzickej preprave tovaru ţalobca neprodukoval ţiadny dôkaz a krajský súd sa stotoţnil so záverom daňových orgánov z vykonaného šetrenia, ţe predmetný tovar bol prepravený na územie Slovenskej republiky ale následne neopustil jej územie. Za dodanie tovaru dovezeného z tretej krajiny, ktorý bol preukázateľne prepustený do voľného obehu v Slovenskej republike ţalobca vystavil pre svojho odberateľa Hortim International, spol. s r.o., so sídlom v Brne faktúry nesprávne na sumu bez DPH napriek tomu, ţe sa nejednalo o intrakomunitárne dodanie tovaru s oslobodením od dane
ustanovenia § 43 zákona č. 222/2004 Z. z.. Tovar bol fyzicky dodaný v rámci 3 2Sžf/89/2014 tuzemska, preto mala byť voči odberateľovi uplatnená daň a zahraničná osoba mala povinnosť pred dodaním tovaru sa registrovať pre DPH v zmysle § 5 zákona o DPH. Krajský súd sa nestotoţnil s námietkou ţalobcu, ţe postup daňových orgánov je vykonštruovaný, naopak ho povaţoval za zodpovedajúci zistenému skutkovému stavu, na ktorý daňové orgány správne aplikovali príslušné ustanovenia zákona o DPH, nakoľko ţalovaný nepreukázal reálnosť fakturovaných obchodov a postup ţalobcu vyhodnotil ako umelo vytvorený a nezodpovedajúci skutočnosti, vzhľadom na neexistenciu dôkazov o tom, ţe by tovar bol fyzicky vyvezený do Českej republiky ako aj absenciu hospodárskeho dôvodu takejto tvrdenej obchodnej transakcie. Krajský súd sa stotoţnil so záverom daňových orgánov,
ktorého ak zahraničná osoba dodala tovar v tuzemsku, nesplnila podmienku na vrátenie dane uvedenú v § 56 ods. 2 písm. c/ zákona o DPH, a preto ţalobcovi nevznikol nárok na vrátenie dane. Vzhľadom na preukázanú skutočnosť, ţe dovezený tovar bol dodaný v tuzemsku a neopustil územie Slovenskej republiky, ţalobca nemohol fakturovať dodanie tohto tovaru spoločnosti Hortim International, spol. s r.o. v Českej republike bez DPH, pretoţe oslobodenie od dane v zmysle ust. § 43 zákona o DPH môţe uplatniť platiteľ dane len v prípade intrakomunitárnej dodávky tovaru, t.j. len vtedy, keď tovar v rámci dodania opustí tuzemské územie, k čomu v danom prípade preukázateľne nedošlo. Ak v uvedenom období ţalobca ako zahraničná osoba dodal tovar v tuzemsku, bol povinný
1 zákona o DPH registrovať sa pre daň z pridanej hodnoty. K namietanému spôsobu vykonávania dokazovania krajský súd uviedol, ţe pokiaľ sa poţaduje vrátenie dane, je základnou povinnosťou ţiadateľa preukázať, ţe má na jej vrátenie právny nárok. Rovnako je tomu aj v prípade uplatňovania akejkoľvek daňovej výhody, či úľavy z platenia daní. Preukázať to môţe len na základe nespochybniteľných dôkazov preukazujúcich splnenie zákonom stanovených podmienok pre priznanie uplatneného nároku. Ak daňové orgány spochybnia deklarované zdaniteľné obchody a iné skutočnosti vyplývajúce z predloţených dôkazov, je na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť odstránil, inak nie je moţné priznať nárok. Z priebehu konania pred daňovými orgánmi je
názoru krajského súdu zrejmé, ţe ţalobca pochybnosti správcu dane 4 2Sžf/89/2014 neodstránil, naopak šetrením daňového úradu, ktoré získal aj z informácií poskytnutých zahraničnými daňovými subjektmi, vyplynul záver o nemoţnosti priznať uplatnený nárok na vrátenie dane. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal ţalobca. Ţiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe preskúmavané rozhodnutie ţalovaného a rozhodnutie správcu dane zruší a vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie. Namietal, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. t/ O.s.p.). Namietal, ţe krajský súd sa vôbec nezaoberal poukazmi na to, ţe v konaní nebol predloţený originál administratívneho spisu. Zdôraznil, ţe on nefakturoval tovar ani jednému subjektu so sídlom na území Slovenskej republiky, nemal dôvod vyhotoviť takúto faktúru, pretoţe nebol v ţiadnom právnom vzťahu ani s jedným subjektom majúcim sídlo na území Slovenskej republiky. Faktúra vystavená pre českého odberateľa vyhotovená pred predloţením colným orgánom pri colnom konaní je dôkazom o tom, ţe medzi dvoma zahraničnými subjektmi sa uskutočnil obchod ešte pred tým, ako bol tovar dovezený na územie EÚ (samotný dovoz je zdaniteľným obchodom), kde pri dovoze tovaru je správcom dane colný orgán a na správu dane sa pouţívajú colné predpisy. Vystavením faktúr medzi ţalobcom a príjemcom tovaru so sídlom v Českej republike nedošlo na území Slovenskej republiky k uskutočneniu zdaniteľného obchodu, medzi ţalobcom a zahraničným príjemcom tu nedošlo ani k dodaniu tovaru v zmysle daňových predpisov. To, ţe tovar bol dodaný príjemcovi v Českej republike, potvrdzujú aj vyjadrenia českých orgánov, z ktorých vyplýva, ţe faktúry mal český daňový subjekt riadne zaúčtované v súlade s daňovými právnymi predpismi platnými na území Českej republiky. Výsledky preverovania potvrdzujú, ţe daňový subjekt so sídlom v Českej republike následne dodal tovar slovenským príjemcom a vyhotovil faktúru subjektom so sídlom na území Slovenskej republiky. Namietal, ţe administratívny spis neobsahuje údaje o tom, či si slovenskí odberatelia spoločnosti Hortim International spol. s r.o., si splnili daňové povinnosti
zákona o DPH (tu istú povinnosť mal český subjekt po dodaní tovaru ţalobcom na území Českej 5 2Sžf/89/2014 republiky). Z rozhodnutí daňových orgánov ani zo záverov súdu sa nedozvedel, na základe akého zákonného dôvodu bol ţalobca povinný sa registrovať
zákona o DPH, z akého dôvodu sa súd zaoberá intrakomunitárnou dodávkou, ak je preukázané, ţe v tejto právnej veci došlo k zdaniteľnému obchodu - dovozu tovaru s dodaním príjemcovi so sídlom v inej krajine. Zo strany ţalobcu nešlo o intrakomunitárnu dodávku, dovoz z tretej krajiny pre príjemcu so sídlom v inej krajine EÚ (v ČR) nebol oslobodený od dane, ale colnými orgánmi bola vymeraná DPH pri dovoze. Napadnuté rozhodnutie povaţuje za zaloţené na záveroch vykonštruovaných daňovými orgánmi, ktoré nemajú ţiadny právny podklad. Záver súdu, ţe ţalobca nepreukázal reálnosť uskutočneného obchodu, vyvracajú všetky listiny uloţené v administratívnom spise. Z ustanovení § 56 zákona o DPH ani z iných ustanovení týkajúcich sa tejto právnej veci nevyplýva, ţe ţalobca má povinnosť preukazovať faktické dodanie tovaru, a preto mu nemôţe byť vytýkané, ţe nepreukázal výstup tovaru na územie Českej republiky. Ak takýto záver súd urobil, mal sa s ním aj vyporiadať, mal poukázať na zákonné ustanovenie, ktoré ukladá povinnosť ţalobcovi preukazovať fyzické dodanie tovaru. Ţalobca nemal dôvod byť registrovaný ako platiteľ DPH v tuzemsku, nakoľko ţiadne činnosti v tuzemsku nevykonával, tovar bol dodaný obchodnej spoločnosti Hortim International, spol. s r.o. a aţ táto dodala tovar príjemcom na území Slovenskej republiky. Ţalobca si splnil zákonné podmienky pre nárok na vrátenie dane, tovar dodal príjemcovi do Českej republiky, jemu bola vymeraná daň, ktorú zaplatil, keď bol ţalobca uvedený ako deklarant. Dodaním tovaru príjemcovi so sídlom v Českej republike bol právne ukončený zdaniteľný obchod – dovoz, a preto poukaz na § 43 a § 5 zákona o DPH povaţuje zo strany daňového úradu aj súdu za právne neudrţateľný. Ţalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu trval na svojom právnom názore vyslovenom v napadnutom rozhodnutí ako aj na svojich vyjadreniach a stanoviskách k predmetnej ţalobe a navrhoval, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) upravujúci v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho 6 2Sžf/89/2014 súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve.
2 SSP, odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní ţalobcu (§ 246c ods. 1 veta prvá v spojení s ust. § 212 ods. 1 O.s.p.) postupom
ust. § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2), a dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu a správcu dane - Daňového úradu Bratislava a následne jeho zrušenia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane a vrátenia veci ţalovanému na ďalšie konanie. Odvolací súd v medziach odvolania ţalobcu preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konania im prechádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených v ţalobe, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v ţalobe a či v rámci takto vymedzeného rozsahu správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu.
1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa pouţijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne 7 2Sžf/89/2014 správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu povaţuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby najvyšší súd v preskúmavanej veci nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti spolu s právnymi závermi krajského súdu, sa vo svojom odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Senát odvolacieho súd dáva do pozornosti, ţe úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náleţitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môţe vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho 8 2Sžf/89/2014 orgánu namietané v ţalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváţenie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 O.s.p.). Povinnosťou správneho súdu v odôvodnení svojho rozhodnutia vo veci samej je v súlade s § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 157 ods. 2 O.s.p. uviesť čoho sa ţalobca domáhal, z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril ţalovaný, stručne, jasne a výstiţne vysvetliť, ktoré skutočnosti povaţoval za preukázané, a ktoré nie, zistenia, či správny orgán dôkazy, na základe ktorých ustálil svoj skutkový a právny záver, vykonal zákonným spôsobom, pri posúdení, či správny orgán dôkazy vykonal v súčinnosti so ţalobcom ako účastníkom správneho konania a tieţ, či vykonané dôkazy boli správnym orgánom vyhodnotené v súlade so zákonom, súčasne povinnosťou súdu je uviesť akými úvahami sa pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy riadil a svoj právny záver, či preskúmavané rozhodnutie správneho orgánu je zákonné alebo nezákonné a z akých dôvodov a súčasne dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Odvolací súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutí daňových orgánov oboch stupňov v rozsahu ţalobných a odvolacích dôvodov posudzoval, či daňové orgány oboch stupňov pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a ţalobou napadnuté rozhodnutia vydali postupom v súlade s daňovým poriadkom ako aj v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v rozhodnom čase. Účelom daňovej kontroly a daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok zakotvuje oprávnenia daňových orgánov preto, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi 9 2Sžf/89/2014 predpismi. Keďţe ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Základné zásady daňového konania sú obsiahnuté v § 3 zákona č. 563/2009 Z. z. daňového poriadku, obdobným spôsobom boli upravené v zákone č. 511/1992 Z. z. o správe daní a poplatkov, účinnom do 31.12.2011.
ust. § 24 daňového poriadku
osobitných predpisov, 2)
ust. § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. (ktoré sa na ţalobcu vzťahovalo v zmysle § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. do 30.12.2012) daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Pokiaľ ţalobca namietal, ţe krajskému súdu nebol predloţený originál administratívneho spisu, Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti povaţuje za dostačujúce ak boli krajskému súdu predloţené kópie administratívneho spisu, ktoré boli úradne overené správcom dane (kópie spisu súhlasia s originálom), pričom ani ţalobca nespochybnil správnosť overených kópii administratívneho spisu.
1 a ods. 2 písm. c/ zákona o DPH v znení účinnom ku dňu podanie ţiadosti o vrátenie dane (30.06.2005) Zahraničná osoba, ktorá nie je platiteľom
tohto zákona, má nárok na vrátenie dane uplatnenej pri hnuteľnom majetku a sluţbách, ktoré jej dodal platiteľ v tuzemsku, a nárok na vrátenie dane, ktorú zaplatila v tuzemsku pri dovoze tovaru, za podmienok uvedených v odseku 2 a v § 57 a
prepravných sluţieb a s nimi súvisiacich doplnkových sluţieb, ktoré sú oslobodené od dane
6 a § 48 ods. 8,
9), 5. dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu, ktorý bol dovezený z tretieho štátu, ak zahraničná osoba bola zastúpená daňovým zástupcom
2 zákona o DPH, ak sa odoslanie alebo preprava tovaru začína 11 2Sžf/89/2014 na území tretieho štátu, povaţuje sa za miesto dodania tovaru dovozcom a za miesto prípadných ďalších dodaní tohto tovaru členský štát dovozu. V zmysle § 18 ods. 1 zákona o DPH miestom dovozu tovaru je členský štát, na ktorého území sa tovar nachádza v čase, keď vstupuje na územie Európskych spoločenstiev s výnimkou
odseku 2. V zmysle § 2 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou. Na základe uvedeného je nepochybne miestom dovozu predmetného tovaru (banány dovezené z územia Kolumbie na územie Slovenskej republiky podnikateľom so sídlom v Rakúskej republike) Slovenská republika, nakoľko sa colné opatrenia skončili prepustením tovaru dovezeného z tretej krajiny do voľného obehu na Slovensku. Ţalobca teda dodal tovar českému odberateľovi v tuzemsku, čo je v zmysle § 56 ods. 2 písm. c/ zákona č. 222/2004 Z. z. prekáţka vzniku nároku na vrátenie dane zaplatenej na základe rozhodnutia colných orgánov. Daňové orgány sa vo svojom rozhodnutí vyporiadali so zistením, ţe tovar prepustený ţalobcovi do colného obehu na území Slovenskej republiky bol dodaný na Slovensku spoločnosti z Českej republiky, pričom dodávka bola fakturovaná bez dane, o čom svedčia predloţené faktúry. Keďţe ţalobca nepreukázal, ţe jeho odberateľ tento tovar previezol mimo územia Slovenskej republiky (do Českej republiky), nepreukázal dôvod fakturovať dodávku bez DPH ako intrakomunitárne dodanie do iného členského štátu v zmysle ust. § 43 cit. zákona o DPH. K námietke ţalobcu, ţe medzi daňovými subjektmi došlo k uskutočneniu reálnych zdaniteľných obchodov, pri ktorých kaţdý z týchto subjektov je povinný vyporiadať svoje daňové povinnosti sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotoţnil so záverom ţalovaného, ţe to bol práve ţalobca, ktorý
vystavených faktúr dodal tovar svojmu českému obchodnému partnerovi Hortim International, spol. s r.o. na území Slovenskej republiky, a preto bol povinný pred týmto dodaním tovaru zaregistrovať sa za platiteľa DPH
ust. § 5 cit. zákona o DPH a odviesť daňovú povinnosť z tohto dodania tovaru, 12 2Sžf/89/2014 čo však neurobil. Pre vznik uplatneného nároku na vrátenie dane
222/2004 Z. z. v znení účinnom ku dňu prijatia ţiadosti (30.06.2005) je podstatné to, ţe ţalobcovi ako zahraničnej osobe a neevidovanému platiteľovi dane nemohol vzniknúť nárok na vrátenie zaplatenej dane, nakoľko je preukázané, ţe nespĺňa podmienku § 56 ods. 2 písm. c/ zákona č. 222/2004 Z. z., t.j. ţe v období, za ktoré podáva ţiadosť o vrátenie dane, nedodal tovar ani sluţbu v tuzemsku. Pokiaľ ţalobcovi nie je zrejmé, prečo ţalovaný dospel k záveru, ţe ţalobca porušil ust. § 43 zákona o DPH, keď svojmu odberateľovi fakturoval tovar z dovozu bez dane, Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, ţe vzhľadom na preukázané dodanie tovaru v tuzemsku (bez ohľadu na daňový domicil odberateľa) bolo moţné poţiadať o vrátenie dane iba za podmienok stanovených zákonom o DPH, pričom jednou z nich je zaregistrovanie sa ako platiteľ dane na Slovensku. Ak by dodanie tovaru českému odberateľovi na Slovensku bolo súčasťou intrakomunitárneho dodania tovaru, ktorý by bol následne vyvezený do Českej republiky, vznikol by ţalobcovi za zákonom stanovených podmienok (§ 43 zákona č. 222/2004 Z. z.) nárok na oslobodenie od dane. V danom prípade však nebolo preukázané, ţe by došlo k intrakomunitárnemu dodaniu tovaru, nakoľko obsahom JCD uvedených v napadnutom rozhodnutí v súvislosti s jednotlivými dodávkami fakturovaného tovaru bolo preukázané, ţe tovar bol z Belgicka (Antverpy) dopravený do sídla ďalších odberateľov spoločnosti Hortim International, spol. s r.o. Brno (český odberateľ ţalobcu), ktorými boli slovenské subjekty, spoločnosť Normál s.r.o. so sídlom v Martine a MVDr. J. Š. so sídlom v P. Nie je dôvodné tvrdenie ţalobcu, ţe daňové orgány pri svojich záveroch vychádzali z listinných dôkazov, ktoré však vo svojich rozhodnutiach nekonkretizujú, nakoľko v rozhodnutí ţalovaného č. 1100302/1/554429/2013/5060 na stranách 3 – 5 je veľmi podrobne a zrozumiteľne uvedené, ktoré listinné dôkazy boli podkladom pre rozhodnutie o nevyhovení ţiadosti o vrátenie dane ţalobcu. Rozhodujúce teda je, ţe ak kúpu tovaru na území Slovenskej republiky realizuje osoba identifikovaná ako platiteľ dane v inom členskom štáte, avšak tovar ostatne na území Slovenskej republiky (nie je prepravený do iného členského štátu) nie je moţné takéto dodanie povaţovať za dodanie tovaru do iného 13 2Sžf/89/2014 členského štátu a dodávateľ nemôţe uplatniť nárok na oslobodenie od dane v zmysle § 43 zákona o DPH. K námietke ţalobcu, ţe daňové nepreverovali skutočnosť, či si daňové subjekty na území Slovenskej republiky splnili daňové povinnosti
zákona o DPH po tom, čo im česká obchodná spoločnosť dodala tovar, Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, ţe ust. § 20 zákona o DPH pojednáva o daňovej povinnosti daňového subjektu pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, čo je v tomto prípade irelevantné, nakoľko uvedená česká spoločnosť neuskutočnila pre slovenských odberateľov dodanie tovaru z iného členského štátu. Tovar bol spoločnosťou Hortim International, spol. s r.o. nadobudnutý aj predaný na území Slovenskej republiky, nikdy neopustil jej územie. Splnenie daňovej povinnosti odberateľmi spoločnosti Hortim International, spol. s r.o. vôbec nesúvisí so ţiadosťou o vrátenie dane ţalobcu z titulu dovozu tovaru z tretích štátov. V tomto kontexte napokon odvolací súd zdôrazňuje, ţe v daňovom konaní dôkazné bremeno leţí na daňovom subjekte – ţalobcovi (§ 24 ods. 1 aţ 5 daňového poriadku, resp. predchádzajúcu právnu úpravu uvedenú v § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.). Ţalobca ako ţiadateľ o refundáciu dane bol preto povinný preukázať všetky skutočnosti, na ktoré bol správcom dane vyzvaný z dôvodu splnenia zákonných podmienok uvedených v ust. §§ 56 aţ 58 zákona o DPH. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu odvolacích a ţalobných dôvodov dospel k záveru, ţe správca dane v danom prípade postupoval v intenciách vyššieuvedených právnych noriem, vo veci si zadováţil dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v daňovom konaní postupoval v súčinnosti s daňovým subjektom – ţalobcom a vo veci rozhodol vecne a právne správne, na základe čoho ţalovaný správny orgán rozhodnutie správcu dane preskúmavaným rozhodnutím potvrdil. Rovnako súd prvého stupňa v preskúmavanej veci postupom v súlade s právnymi normami ustanovenými v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl.) v rozsahu ţalobných dôvodov náleţite preskúmal zákonnosť rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu a postup mu predchádzajúci a v rámci toho aj zákonnosť rozhodnutia a postupu správcu dane a v odôvodnení napadnutého rozsudku sa vysporiadal s jednotlivými ţalobnými námietkami. Stotoţnil sa názorom súdu prvého stupňa, ţe v preskúmavanej veci bolo relevantným 14 2Sžf/89/2014 spôsobom preukázané, ţe ţalobcovi nevznikol nárok na vrátenie DPH vo výške 670 598 Sk za obdobie máj aţ august 2004 z dôvodu nesplnenia podmienok v zmysle § 56 – 58 zákona č. 222/2004 Z. z. ale dokonca ani na základe ust. § 43 zákona č. 222/2004 Z. z.. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkových zistení v danej veci a právnych záverov uvedených vyššie napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne a právne správny potvrdil (§ 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a s § 219 ods. 1, 2 O.s.p.), stotoţniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), keď pri nedostatku relevantných ţalobných dôvodov pre zrušenie napadnutého rozhodnutia nezistil ani okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať z úradnej povinnosti. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. tak, ţe ţalobcovi náhradu trov tohto konania nepriznal, pretoţe v tomto konaní nebol úspešný, ţalovanému zo zákona nárok na náhradu trov konania nevznikol. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 23. augusta 2016 JUDr. Elena K O V Á Č O V Á, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.