1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a iné o dovolaní obvineného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 10. septembra 2015, sp. zn. 5To/77/2015 takto r o z h o d o l :
c/ Tr. por. dovolanie obvineného M. M. s a o d m i e t a . O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Brezno zo 4. mája 2015, sp. zn. 1T/125/2014 bol obvinený M. M. uznaný vinným zo spáchania pokračovacieho zločinu znásilnenia
1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a pokračovacieho prečinu súloţe medzi príbuznými
1, ods. 2 Tr. zák. Za to mu bol uloţený
2 Tr. zák. s pouţitím § 38 ods. 2, ods. 5 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov.
2 písm. b/ Tr. zák. bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráţenia.
2 písm. c/, písm. d/, ods. 4 Tr. zák. bolo obvinenému uloţené ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. 2 4 Tdo 55/2016 V nadväznosti na to na základe odvolania obvineného rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 10. septembra 2015, sp. zn. 5To/77/2015 tak, ţe
por. jeho odvolanie zamietol. Obvinený M. M. podal prostredníctvom obhajkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici dovolanie
l písm. c/ Tr. por. s odôvodnením, ţe napadnutému rozhodnutiu predchádzalo konanie, v ktorom bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu. V odôvodnení svojho dovolania uviedol, ţe bol porušený zákon zo strany vyšetrovateľa polície a Okresného súdu v Brezne. Skutok bol súdom nesprávne vyhodnotený, pretoţe bol ustálený na základe nesprávne vyhodnotenej výpovede maloletej svedkyne, „ktorá je ľahko ovplyvniteľná a mentálne retardovaná“. Taktieţ namietal, ţe vyšetrovateľom nebol riadne poučený v zmysle § 213 ods. 1 Tr. por. Vyšetrovateľ tieţ pochybil, keď nepodrobil oblečenie maloletej biologickej analýze na prítomnosť jeho spermií. Porušenie práva na obhajobu vidí obvinený aj v tom, ţe nemal obhajcu uţ pred vznesením obvinenia, a to s poukazom na závaţnosť prípadu a taktieţ, ţe nemal dostatok času a moţností na prípravu obhajoby. Pri výsluchu po vznesení obvinenia dňa
por. na výslovnú ţiadosť prokurátora, a to z dôvodu, ţe maloletá poškodená mala strach vypovedať pred otcom – obvineným. Následne predseda senátu umoţnil obhajcovi obvineného svedkyňu vypočuť. Po návrate do pojednávacej miestnosti bol obvinený s celým obsahom výpovede svedkyne oboznámený. Jej výsluch bol v závere prerušený pre jej silné rozrušenie. Obvinený po oboznámení s obsahom výpovede svedkyne zotrval na svojich tvrdeniach a nevyuţil moţnosť kladenia otázok svedkyni. Takýto postup,
názoru prokurátora nie je moţné vykladať ako porušenie obhajobných práv obvineného. Do rozhodnutia o väzbe obvineného nešlo o prípad povinnej obhajoby, preto prítomnosť obhajcu pri prvom výsluchu maloletej M. M. nebola potrebná. Pri ďalších výsluchoch, po jeho vzatí do väzby jeho obhajca prítomný bol. Poškodená bola druhýkrát vypočutá práve na základe poţiadavky obhajcu. Postup súdu pri jej výsluchu v neprítomnosti obvineného povaţuje prokurátor za správny, pretoţe bolo zabránené ešte väčšej sekundárnej viktimizácii obete trestného činu. Oblečenie maloletej nebolo podrobené znaleckému skúmaniu z dôvodu, ţe toto bolo po krátkej dobe vypraté. Z výsledkov dokazovania však vyplýva, ţe na oblečení poškodenej sa ţiadne biologické stopy ani pred vypratím nenachádzali. 4 4 Tdo 55/2016 S poukazom na uvedené skutočnosti prokurátor rezultoval svoje vyjadrenie tak, ţe u obvineného M. M. nie sú dané ţiadne dôvody dovolania uvedené v ustanovení § 371 Tr. por. V nadväznosti na doručenie vyjadrenia prokurátora obvinený prostredníctvom obhajkyne naň reagoval písomným vyjadrením z 25. mája 2016, v ktorom uviedol, ţe Okresná prokuratúra Brezno podrobne neskúmala v konaní všetky jeho tvrdenia a dôkazy ním predloţené bagatelizovala a nepreverovala a súdu predloţila len ako čiastkové tak, aby mu bola preukázaná vina. Jeho advokát bol vo veci nečinný a vykonával obhajobu len rutinovane. Poučený o svojich právach vyšetrovateľom síce bol, ale poučeniam nerozumel. Pri výsluchu poškodenej na súde síce obhajca prítomný bol, avšak pri výsluchu jej nekládol otázky v jeho mene a
jeho predstáv, o čom sa mal s ním poradiť. Pri gynekologickom vyšetrení poškodenej neboli zaistené ţiadne biologické stopy, preukázané bolo, ţe došlo k súloţi, avšak nebolo preukázané s kým. Z dokazovania vyplynulo, ţe v minulosti uţ mala pohlavný styk. Ide o osobu mentálne retardovanú, boli s ňou problémy, ktoré obhajovala klamstvom. V minulosti mal roztrţku so synom M., ktorý poškodenú nahovoril, „s tým ţe sa ho môţu zbaviť“. V záverečnej časti tohto vyjadrenia obvinený uviedol návrh ako má dovolací súd rozhodnúť, totoţný s návrhom uvedeným v dovolaní. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) predovšetkým skúmal či má podané dovolanie všetky obsahové a formálne náleţitosti, či je prípustné a či bolo podané oprávnenou osobou a pritom dospel k nasledujúcim záverom:
1 Tr. por. dovolaním moţno napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená. V posudzovanom prípade je napadnutým rozhodnutím rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici ako odvolacieho súdu, ktorým bolo odvolanie obvineného M. M. zamietnuté. Proti takémuto druhu rozhodnutia je dovolanie prípustné. Dovolanie podal obvinený prostredníctvom obhajcu, bolo preto podané osobou oprávnenou
2 písm. b/ Tr. por. a § 373 Tr. por. K podaniu dovolania došlo na Okresnom súde Brezno, t. j. v mieste
por. V dovolaní musí byť ďalej uvedené, z akých dôvodov je rozhodnutie napádané, tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozhodnutie napáda a aké chyby sa vytýkajú rozhodnutiu 5 4 Tdo 55/2016 alebo konaniu, ktoré mu predchádzalo. Obvinený poukazuje na dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. teda na to, ţe zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Najvyšší súd musí preskúmať dovolaciu námietku obvineného M. M., v rámci ktorej spochybňuje zákonný priebeh niektorých úkonov prípravného konania a následne aj v rámci konania na súde, a to z hľadiska porušenia jeho obhajobného práva a domáha sa preto zrušenia uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým bolo jeho odvolanie zamietnuté a aby bola vec tomuto súdu vrátená s príkazom na nové prerokovanie a rozhodnutie. Dovolacím dôvodom
ustanovenia § 371 písm. c/ Tr. por. je, ţe v konaní, ktoré odsudzujúcemu rozhodnutiu predchádzalo bolo zásadným spôsobom porušené právo obvineného na obhajobu. Po vykonaní prieskumu na základe dovolania obvineného Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, ţe podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí
c/ Tr. por., lebo je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody dovolania
1 písm. c/ Tr. por., na ktorých naplnenie obvinený poukazuje v písomných dôvodoch dovolania.
1 písm. c/ Tr. por. dovolanie moţno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Právo na obhajobu je jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu zabezpečujúcim „rovnosť zbraní“ medzi obvineným na jednej strane a prokurátorom ako ţalobcom v trestnom konaní, na strane druhej. Táto základná zásada trestného konania je v Trestnom poriadku upravená v ustanovení § 2 ods. 9 Tr. por., vyplýva z čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a je garantovaná v ďalších významných právnych dokumentoch, akými sú Listina základných práv a slobôd a Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a moţnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu. Porušenie práva na obhajobu je podstatnou chybou konania. Dovolací dôvod
1 písm. c/ Tr. por. je však koncipovaný oveľa uţšie, nie je ním akékoľvek (resp. kaţdé) porušenie práva na obhajobu, ale len porušenie tohto práva „zásadným spôsobom“. Pri posudzovaní, či v danom prípade bolo zásadným spôsobom porušené právo 6 4 Tdo 55/2016 obvineného na obhajobu, sú dôleţité konkrétne podmienky prípadu, ktoré je potrebné vyhodnotiť individuálne, ako aj vo vzájomných súvislostiach. Podstatou práva na obhajobu je zabezpečiť obhajovanie práv obvineného tak, aby v konaní boli, okrem iného objasnené aj všetky skutočnosti svedčiace v prospech obvineného a aby sa na ne v konaní a pri rozhodovaní prihliadalo. Treba tieţ zdôrazniť, ţe trestné konanie treba posudzovať komplexne ako jeden celok a nie je moţné z hľadiska zachovania práv obvineného hodnotiť len niektoré parciálne, jednotlivo extrahované úkony resp. postupy a na základe nich konštatovať zásadné porušenie jeho obhajobných práv. Dovolací súd po preštudovaní spisového materiálu nezistil ţiadne skutočnosti svedčiace o tom, ţe by v priebehu celého trestného konania došlo k porušeniu práva obvineného M. M. na obhajobu. Naopak jeho právo na obhajobu bolo v priebehu trestného konania zachované, pričom obvinený mal moţnosť zúčastňovať sa pojednávaní a uplatňovať svoje práva či uţ osobne, alebo prostredníctvom obhajcu, pričom toto svoje právo v priebehu konania aj aktívne vyuţíval. Z obsahu relevantného spisového materiálu vyplýva, ţe M. M. bol dňa 22. augusta 2014 o 16.15 hod. zadrţaný, v ten istý deň bolo proti nemu začaté trestné stíhanie
1 Tr. por. a súčasne mu bolo vznesené obvinenie
1 Tr. por. (uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva policajného zboru, Odboru kriminálnej polície PZ v Brezne z
1 Tr. por. Vzatím obvineného do väzby vznikol u neho dôvod povinnej obhajoby
1 písm. a/ Tr. por., preto mu bol opatrením sudcu pre prípravné konanie z
1 Tr. por. policajt môţe povoliť účasť obvineného na vyšetrovacích úkonoch a umoţniť mu klásť vypočúvaným svedkom otázky. Postupuje tak najmä vtedy, ak obvinený nemá obhajcu a úkon spočíva vo výsluchu svedka, pri ktorom je dôvodný predpoklad, ţe ho nebude moţné vykonať v konaní pred súdom, iba ak by zabezpečovanie jeho prítomnosti alebo jeho prítomnosť mohli ohroziť vykonanie tohto úkonu. Tvrdenia obvineného uvedené v odôvodnení dovolania nezodpovedajú reálnemu stavu veci. Z vyššie uvedeného faktografického prehľadu jednotlivých procesných úkonov vyplýva, ţe v priebehu či uţ prípravného konania alebo v konaní pred súdmi nedošlo k ţiadnemu zásadnému porušeniu obhajobných práv obvineného. V danej súvislosti treba zdôrazniť, ţe po vznesení obvinenia o všetkých svojich právach bol riadne poučený a osobitne tak aj o právach zakotvených v ustanovení § 213 ods. 1 Tr. por. Po jeho vzatí do väzby mu bol ustanovený obhajca, s osobou ktorého vyjadril výslovný súhlas, pričom z obsahu spisu je nepochybne zrejmé, ţe obhajca sa nielen osobne zúčastňoval výsluchov svedkov, ale práva obhajoby aktívne uplatňoval. Pri výsluchu všetkých svedkov aktívne uplatňoval právo na kladenie otázok, a to osobitne aj pri výsluchu svedkyne M. M., (ktorej pri výsluchu dňa 14. novembra 2014 poloţil celkovo aţ 27 otázok). 8 4 Tdo 55/2016 Obvinený namietal, ţe výsluch tejto svedkyne na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa bol vykonaný v jeho neprítomnosti, a teda nemal moţnosť kladenia otázok. Najvyšší súd ani v tejto časti dovolacích námietok obvineného nezistil ţiadne porušenie jeho obhajobných práv a uţ vôbec nie ich zásadné porušenie. Výsluch svedkyne bol vykonaný v súlade s ustanovením § 262 Tr. por. za súčasného rešpektovania všetkých obhajobných práv obvineného. K námietke dovolateľa ohľadom nevykonania všetkých navrhnutých dôkazov zo strany vyšetrovateľa resp. súdov (najmä ohľadom znaleckého skúmania oblečenia poškodenej) dovolací súd konštatuje, ţe proces dokazovania, (a to nielen z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania), je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých, vo veci vykonaných dôkazov, dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôţe určiť konkrétne pravidlá,
ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por.,
ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. Nevykonanie dokazovania v rozsahu predpokladanom obvineným a hodnotenie dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá jeho predstavám, nie je moţné uplatniť ako dôvod dovolania
1 písm. c/ Tr. por. Dovolací súd konštatuje, ţe v priebehu celého konania okresný i krajský súd sa zaoberali návrhmi strán na doplnenie dokazovania a aj v tomto smere postupovali v súlade so zákonom. Na margo námietky obvineného M. M., ţe skutok nespáchal a cíti sa byť nevinný najvyšší súd propomína, ţe dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu, ktorým sa má zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb, taxatívne uvedených ako dovolacie dôvody v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/ aţ písm. n/ Trestného poriadku. Mimoriadny opravný prostriedok - dovolanie - neslúţi k revízii skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Ťaţisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môţe doplňovať alebo korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je moţné chápať ako tretiu inštanciu 9 4 Tdo 55/2016 zameranú k preskúmaniu rozhodnutí súdu druhého stupňa. Správnosť a úplnosť skutkových zistení dovolací súd nemôţe posudzovať, pretoţe nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Dovolací súd môţe posudzovať len to, či súdy na zistený skutkový stav, ktorý je v dovolacom konaní daný a nemenný, aplikovali správne ustanovenia Trestného zákona. Dovolací súd je vţdy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa. V trestnej veci obvineného M. M. to teda znamená, ţe pre dovolací súd je rozhodujúce skutkové zistenie,
ktorého obvinený spáchal skutok tak, ako je uvedený v rozsudkoch Okresného súdu Brezno a Krajského súdu v Banskej Bystrici. Tieto skutkové okolnosti obsiahnuté v popise skutku potom poskytujú spoľahlivý podklad pre naplnenie všetkých zákonných znakov pokračujúceho zločinu znásilnenia
1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a pokračovacího prečinu súloţe medzi príbuznými
1, ods. 2 Tr. zák., zo spáchania ktorých bol obvinený uznaný vinným. Najvyšší súd na tomto základe, bez meritórneho preskúmania veci, na neverejnom zasadnutí konštatoval, ţe je zrejmé nenaplnenie dôvodov dovolania uplatnených obvineným, a preto tento mimoriadny opravný prostriedok
c/ Trestného poriadku odmietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná. V Bratislave dňa 23. augusta 2016 JUDr. Pavol F a r k a š , v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Sylvia Machalová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.