336 ods. 2 Tr. zák., o sťaţnosti prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky proti uzneseniu samosudcu Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 15. júna 2016, sp. zn. BB-3T 14/2016, takto r o z h o d o l :
1 písm. c/ Tr. por. sťaţnosť prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa z a m i e t a . O d ô v o d n e n i e Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky predloţil Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku návrh na schválenie dohody o vine a treste, ktorou sa obvinená Ing. I. M. uznáva za vinnú zo spáchania prečinu nepriamej korupcie
2 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ţe dňa
2 Tr. zák. s pouţitím § 38 ods. 3 Tr. zák. s poukazom na § 36 písm. j/, písm. l/, písm. n/ Tr. zák., § 56 ods. 2 Tr. zák. uloţený peňaţný trest vo výške 160,- Eur.
3 Tr. zák. pre prípad, ţe by výkon peňaţného trestu mohol byť úmyselne zmarený, mal jej byť uloţený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 mesiac. Samosudca špecializovaného trestného súdu
1 písm. b/ Tr. por. návrh dohody o vine a treste medzi prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a obvinenou Ing. I. M. uznesením zo dňa 15. júna 2016 sp. zn. BB-3T 14/2016 odmietol, pretoţe navrhovaná dohoda o vine a treste je zrejme neprimeraná. Proti uvedenému uzneseniu podal sťaţnosť prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. Nesúhlasil s argumentáciou špecializovaného trestného súdu, ktorý povaţoval uloţenie samostatného peňaţného trestu vo výške 160,- Eur za nedostatočný. V tejto súvislosti prokurátor poukázal na to, ţe v konaní o dohode o vine a treste boli zvaţované okolnosti uvedené v § 34 ods. 4 Tr. zák., pričom má za to, ţe aj takýto trest vytvorí podmienky na výchovu obvinenej, aby v budúcnosti viedla riadny ţivot a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Poukázal na to, ţe u obvinenej prichádzali do úvahy tri poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. j/, písm. l/, písm. n/ Tr. zák., ktoré bolo treba pri určovaní výšky trestu zohľadniť. Súčasne prokurátor dôvodil, ţe u obvinenej sa jednalo o ojedinelé vybočenie z riadneho ţivota, doposiaľ nebola súdne trestaná a nedopustila sa ani ţiadneho priestupku. Je riadne zamestnaná a má mesačný príjem 550,- Eur. Je samoţiviteľkou dieťaťa, ktoré je študentom vysokej školy a s poukazom na tieto okolnosti by bol peňaţný trest v tisícoch eur,
názoru sťaţovateľa likvidačný. Výška úplatku bola určená inou osobou a časť z nej si musela poţičať. Účelom úplatku malo byť dosiahnutie prijatia jej dcéry na vysokú školu, ktorá v konečnom dôsledku splnila pri prijímacom pohovore poţiadavky školy. Za napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti moţno povaţovať svedectvo obvinenej v rámci trestného stíhania A. N., ako osoby, ktorá prevzala peňaţnú sumu, aby prostredníctvom inej osoby vybavil prijatie na vysokoškolské štúdium. 3 4 Tost 26/2016 Vzhľadom na uvedené prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 písm. b/ Tr. por. zrušil napadnuté rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica a prikázal uvedenému súdu, aby znova konal a rozhodol. Najvyšší súd, ako súd rozhodujúci o sťaţnosti, primárne zistil, ţe sťaţnosť je prípustná (§ 185 ods. 2, § 331 ods. 3 Tr. por.), ţe bola podaná oprávnenou osobou (§ 186 ods. 1 Tr. por.) a v zákonom stanovenej lehote (§ 187 ods. 1 Tr. por.), zároveň však dospel k záveru, ţe táto nie je dôvodná.
1 písm. b/ Tr. por. návrh dohody o vine a treste na súde preskúma predseda senátu a
jeho obsahu a
obsahu spisu návrh dohody o vine a treste odmietne, ak zistí závaţné porušenie procesných predpisov, najmä porušenie práva na obhajobu, alebo ak navrhovaná dohoda o vine a treste je zrejme neprimeraná. Zrejme neprimeraným návrhom dohody je taký návrh, ktorý nezodpovedá zásadám ukladania trestov (§ 34 Tr. zák., prípadne § 39 ods. 1 a ods. 2 písm. d/ Tr. zák. a pod.).
2 Tr. zák. kto priamo alebo cez sprostredkovateľa inému sľúbi, ponúkne alebo poskytne úplatok za to, ţe bude svojím vplyvom pôsobiť na výkon právomoci osoby uvedenej v § 332, 333 alebo 334, alebo za to, ţe tak uţ urobil, alebo z tohto dôvodu poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok inej osobe, potrestá sa odňatím slobody aţ na dva roky.
1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, ţe mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny ţivot a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Základná funkcia trestu je teda represívna (zabránenie v moţnej trestnej činnosti), popri ktorej do popredia vystupuje aj výchovná funkcia tak vo vzťahu k páchateľovi (individuálna prevencia), ako aj jeho prostredníctvom na ostatných občanov – potenciálnych páchateľov (generálna prevencia). 4 4 Tost 26/2016
1 Tr. zák. peňaţný trest môţe súd uloţiť od 160,- Eur do 331 930,- Eur páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorým získal, alebo sa snaţil získať majetkový prospech.
2 Tr. zák. bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1 môţe súd peňaţný trest uloţiť, ak ho ukladá za prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a moţnosť nápravy páchateľa trest odňatia slobody neukladá. V tejto súvislosti sa Najvyšší súd Slovenskej republiky priklonil k záverom Špecializovaného trestného súdu, ktorý správne poukázal na to, ţe dohodnutý trest nie je uloţený v súlade so zákonom, najmä s ustanovením § 34 ods. 1 Tr. zák., nakoľko je neprimerane mierny. Vzhľadom na okolnosti prípadu i konanie obvinenej, uloţenie peňaţného trestu vo výške 160,- Eur, v najniţšie moţnej výške, akú zákon pripúšťa nespĺňa v danom prípade účel trestu predpokladaný týmto ustanovením. Zo skutkovej vety, ako aj z konania obvinenej, ku ktorému sa priznala vyplýva, ţe úplatok poskytla inej osobe, aby táto osoba pôsobila na výkon právomoci osoby rozhodujúcej o prijatí uchádzača na štúdium na vysokej škole. Tým naplnila podmienky uvedené v ustanovení § 56 ods. 2 Tr. zák. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, ţe samosudca odmietol návrh dohody o vine a treste preto, lebo navrhovanú dohodu o vine a treste povaţoval za zrejme neprimeranú. Dôvodil najmä tým, ţe navrhovaný peňaţný trest vo výške 160,- Eur nezodpovedá zásadám ukladania trestov uvedených v § 34 Tr. zák. ako ani povahe spáchaného prečinu a okolnostiam jeho spáchania. V posudzovanej veci
názoru najvyššieho súdu na jednej strane je potrebné zohľadniť, ţe obvinená sa k spáchaniu skutku, pre ktorý je trestne stíhaná priznala a jeho spáchanie úprimne oľutovala, ako aj, ţe pred jeho spáchaním viedla riadny ţivot, teda poľahčujúce okolnosti
j/ a l/ Tr. zák. Pokiaľ sa týka ďalšej poľahčujúcej okolnosti
n/ Tr. zák. (napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti) sa najvyšší súd stotoţňuje s argumentáciou uvedenou v odôvodnení napadnutého uznesenia bez potreby túto opakovať. Je dôvodné predpokladať tieţ, ţe u obvinenej sa jedná skutočne len o ojedinelé vybočenie z medzí inak riadneho ţivota. 5 4 Tost 26/2016 Na druhej strane najvyšší súd povaţuje za potrebné akcentovať najmä dva aspekty významné z hľadiska ukladania proporcionálne adekvátnej sankcie. Aspekt typovej závaţnosti trestného činu a jednak všetky individuálne okolností jeho spáchania, nevynímajúc jeho individualizáciu aj z hľadiska pomerov osoby páchateľky. Na všetky tieto aspekty samosudca súdu prvého stupňa správne poukázal a najvyšší súd sa s jeho odôvodňujúcou argumentáciou stotoţnil. Obvinená sa mala dopustiť korupčného konania (vo forme nepriamej korupcie), v podstate tak, ţe odovzdala peňaţnú sumu v celkovej výške 12 000,- Eur inej osobe, ktorá mala prostredníctvom ďalšej osoby pôsobiť na výkon právomoci osoby rozhodujúcej o prijatí uchádzača (dcéry obvinenej) na vysokoškolské štúdium. Vo všeobecnosti korupcia v akejkoľvek podobe predstavuje závaţný spoločenský a ekonomický problém, ktorý ovplyvňuje tak kvalitu ţivota občanov, ako aj kvalitu hospodárskeho rozvoja štátu. Je teda nevyhnutné, aby dochádzalo k zuţovaniu priestoru pre korupčné konanie vo všetkých spoločenských oblastiach. V boji proti korupcii, pri presadzovaní nulovej tolerancie zohrávajú významnú úlohu justičné orgány a osobitne potom súdna moc pri spravodlivom rozhodovaní vo veciach korupčných deliktov a pri zlepšovaní lepšej vynútiteľnosti práva v trestnoprávnej oblasti. Pri opise jednej z podstatných čŕt prečinu, ktorého sa mala obvinená Ing. I. M. dopustiť je výška odovzdaného úplatku, predstavujúca relatívne vysokú sumu finančných prostriedkov a z tohto hľadiska sa peňaţný trest uloţený v minimálnej výške 160,- Eur javí ako neprimerane nízky. Najvyšší súd zdieľa názor, ţe uloţenie peňaţného trestu ako trestu samostatného by v posudzovanom prípade mohlo správne zapadnúť do spektra všetkých zákonných zásad ukladania trestu (§ 34 Tr. zák.), avšak len za predpokladu, ţe trest bude uloţený vo výške primeranej závaţnosti spáchaného prečinu, výške odovzdaného úplatku a samozrejme s prihliadnutím aj na výšku príjmu resp. majetkové pomery obvinenej, tak aby bolo reálne jeho vymoţenie. Najvyšší súd tu nemá na mysli uloţenie „likvidačného“ trestu vo výške v tisícoch Eur (tak ako to naznačil prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry v odôvodnení sťaţnosti), ale uloţenie trestu rozhodne vyššieho ako je trest rovnajúci sa peňaţnému trestu na samej spodnej hranici zákonom stanoveného rozpätia trestnej sadzby 6 4 Tost 26/2016 (§ 56 ods. 1 Tr. zák.). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti najvyšší súd dospel k záveru, ţe sťaţnosť prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky nie je dôvodná, a preto ju postupom
1 písm. c/ zamietol. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave dňa 23. augusta 2016 JUDr. Pavol F a r k a š, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Sylvia Machalová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.