← Slovensko

dovolanie obvineného

N a j v y š š í s ú d 4 Tdo 38/2016 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Štefana Harabina a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Pe

§ 158Tr.

zák., na tom skutkovom základe, ţe

  1. februára 2014 v čase pribliţne o 16.10 hod. viedol v M. po ceste 1/18 osobné motorové vozidlo zn. M. D ev.č.: M. zo smeru S. na smer R., pričom keď sa nachádzal v 490,45 km, tak začal odbočovať smerom doľava, pričom sa plne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke a dostatočne sa nepresvedčil či môţe s vozidlom bezpečne odbočiť vľavo, aby neohrozil iných účastníkov v cestnej premávke, keďţe začal odbočovať v čase, keď uţ bol predchádzaný iným motorovým vozidlom zn. M. ev.č.: R., ktoré viedol vodič F. O., nar. X., bytom E. č. X, R., následkom čoho došlo k stretu týchto dvoch vozidiel, a to prednou časťou vozidla M. s ev.č.: R. s bočnou ľavou časťou vozidla M. ev.č.: M., v dôsledku čoho boli obe vozidlá odhodené mimo cestu na odstavnú plochu zástavky prímestskej dopravy, pričom pri dopravnej nehode utrpel F. O., nar. X., trţnú ranu mäkkých pokrývok temena hlavy (o dĺţke 3 cm), zasahujúca do záhlavovej oblasti hlavy (o dĺţke 6 2 4 Tdo 38/2016 cm), pomliaţdenie a krvácanie do mäkkých pokrývok hlavy v okolí trţnej rany, otras mozgu ľahkého stupňa a natiahnutie mäkkých tkanív krku, zranenia ktoré si vyţadovali práceneschopnosť v trvaní 10-14 dní. Za to mu bol uloţený podľa §§ 158, 56 ods. 1, 2, 57 ods. 3, 36 písm. j), 38 ods. 2, 3, Tr. zák. peňaţný trest vo výmere osemstopäťdesiat Eur a pre prípad úmyselného zmarenia jeho výkonu i náhradný trest odňatia slobody vo výmere dva mesiace. Krajský súd Ţilina rozsudkom z
  2. septembra 2015, sp. zn. 1To/87/2015 podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušil rozsudok okresného súdu a na základe § 322 ods. 3 Tr. por. uznal obvineného za vinného z

§ 158Tr.

zák. na doplnenom skutkovom základe, ţe 19. februára 2014 v čase pribliţne o 16.10 hod. viedol po ceste 1/18 osobné motorové vozidlo zn. M. D, ev.č.: M. zo smeru S. na smer R., pričom pri obci T., keď sa nachádzal v 490,45 km, tak začal odbočovať smerom doľava, pričom sa plne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke a dostatočne sa nepresvedčil, či môţe s vozidlom bezpečne odbočiť vľavo, aby neohrozil iných účastníkov v cestnej premávke, keďţe začal odbočovať v čase, keď uţ bol predchádzaný iným motorovým vozidlom zn. M., ev.č.: R., ktoré viedol vodič F. O., nar. X., bytom E. č. X., Ro., následkom čoho došlo k stretu týchto dvoch vozidiel, a to prednou časťou vozidla M. s ev.č.: R. s bočnou ľavou časťou vozidla M., ev.č.: M., v dôsledku čoho boli obe vozidlá odhodené mimo cestu na odstavnú plochu zástavky prímestskej dopravy, pričom pri dopravnej nehode utrpel F. O., nar. X., trţnú ranu mäkkých pokrývok temena hlavy (o dĺţke 3 cm), zasahujúcu do záhlavovej oblasti hlavy (o dĺţke 6 cm), pomliaţdenie a krvácanie do mäkkých pokrývok hlavy v okolí trţnej rany, otras mozgu ľahkého stupňa a natiahnutie mäkkých tkanív krku, ktoré zranenia si vyţadovali práceneschopnosť v trvaní 10-14 dní, čím porušil ustanovenia § 3 ods. 2 písm. a), § 4 ods. 1 písm.

  1. c)a § 19 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov a uloţil mu rovnaký trest ako okresný súd. Obvinený podal dovolanie proti rozsudku krajského súdu. Domáhal sa ním, vysloviť porušenie zákona v jeho neprospech z dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm.
  2. i)Tr. por. Dokazovaním bolo preukázané, ţe nespáchal trestný čin podľa § 158 Tr. zák. Súd nesprávne právne posúdil zistený skutok. Poukázal na znalecký posudok I. Z jeho záverov vyplýva, ţe u 3 4 Tdo 38/2016 vodiča M. išlo o nesprávne prvky techniky jazdy. Sám súd konštatoval, ţe na vzniku nehody nesie podiel viny aj poškodený. Súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď sa nedostatočným spôsobom zaoberal primárnou príčinou vzniku nehody. Odôvodnenie rozsudku sa opiera výlučne o závery znalca I. Obvinený pred odbočovaním vľavo zapol ukazovateľ zmeny smeru riadne a včas a poškodený mal prispôsobiť jazdu zamýšľanému odbočovaciemu manévru pred ním idúceho vozidla, čo potvrdili svedkovia. Poškodený porušil pravidlá cestnej premávky závaţným spôsobom, keď predchádzal iné vozidlo v mieste, kde je to zakázané. Právne posúdenie týkajúce sa skutkovej vety záviselo od ustanovení cestného zákona, z ktorého je zrejmé, ţe poškodený predchádzal v kriţovatke v rozpore s § 15 ods. 5 písm. g),
  3. d)zák. č. 8/2009 Z. z., podľa ktorého vodič nesmie predchádzať pri jazde cez kriţovatku ak vodič pred ním idúceho vozidla dáva znamenie o zmene smeru jazdy vľavo. Neporušil ustanovenia zákona o cestnej premávke, ktoré by boli v priamej a príčinnej súvislosti s nehodovým dejom. Nemoţno od vodiča, ktorý jazdí dovolenou a primeranou rýchlosťou vyţadovať, aby prispôsobil rýchlosť jazdy aj situáciám, ktoré môţu vzniknúť z nepredvídateľného porušenia pravidiel premávky iným účastníkom. Vodič musí mať moţnosť primeranou a rozumnou mierou sa spoliehať na disciplinovanosť ostatných účastníkov premávky vo vzťahu k rešpektovaniu stanovených pravidiel tejto premávky. Navrhol vysloviť porušenie zákona v ustanoveniach §§ 319 a 158 Tr. por. v neprospech obvineného, zrušiť rozsudky krajského a okresného súdu a prikázať Okresnému súdu Martin, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Okresná prokuratúra Martin povaţuje rozhodnutia okresného i krajského súdu za spravodlivé a zákonné. Dôkazy boli vykonané v dostatočnom rozsahu. Náleţite a správne bol objasnený skutkový stav a správne i právne posúdený. Práva obvineného porušené neboli. Nie je prítomný dôvod podľa § 371 ods. 1 písm.
  4. i)Tr. por. Navrhol dovolanie zamietnuť. Poškodený O. označil dovolanie za účelové a nemorálne, vychádzajúce iba zo záverov znalca I. Navrhol ho zamietnuť. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, ţe dovolanie je prípustné, bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote a na mieste, kde moţno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§§ 368 ods. 1, 369 ods. 2 písm. b), 370 ods. 1, 3 Tr. por.). Po preskúmaní veci zistil i to, ţe je potrebné ho odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por. (§ 382 písm.
  5. c)Tr. por.). 4 4 Tdo 38/2016 Treba zdôrazniť, ţe obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu dovolacieho dôvodu predpokladaného v § 371 Tr. por. Pokiaľ tomu tak nie je a dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, ale v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť v zmysle § 382 písm.
  6. c)Tr. por. Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdov je určený na nápravu výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb, ako to vyplýva z konštrukcie jednotlivých dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm.
  7. a)aţ písm.
  8. l)Tr. por., resp. aj v zmysle § 374 ods. 3. Tento opravný prostriedok neslúţi na revíziu skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Ťaţisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môţe doplňovať, prípadne korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je všeobecnou – treťou inštanciou zameranou na preskúmanie všetkých rozhodnutí súdu druhého stupňa a samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôţe posudzovať uţ len z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol podľa zásady ústnosti a bezprostrednosti, v konaní o dovolaní sám vykonávať. S poukazom na nesprávne skutkové zistenia alebo na nesúhlas s hodnotením dôkazov nie je moţné vyvodiť dôvod podľa § 371 ods. 1 písm.
  9. i)Tr. por. Zákonná formulácia tohto dovolacieho dôvodu vyjadruje, ţe dovolanie je určené na nápravu právnych chýb rozhodnutia vo veci samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných skutočností podľa noriem hmotného práva. To znamená, ţe s odkazom na dôvod uvedený v § 371 ods.1 písm.
  10. i)Tr. por., nie je moţné domáhať sa preskúmania skutkových zistení, na ktorých je rozhodnutie zaloţené. Skutočným obsahom dovolania obvineného sú námietky vo vzťahu ku skutkovým zisteniam súdov oboch stupňov a k hodnoteniu dôkazov z pohľadu ustanovenia § 2 ods. 10, 12 Tr. por., čo sa malo premietnúť do nesprávnej kvalifikácie zisteného skutkového stavu. Najvyšší súd v rámci dovolacieho konania pripomína, ţe v zmysle § 371 ods. 1 písm.
  11. i)Tr. por. dovolanie moţno podať, ak je rozhodnutie zaloţené na nesprávnom právnom 5 4 Tdo 38/2016 posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Z tohto ustanovenia vyplýva, ţe dovolací súd nemôţe preskúmavať úplnosť a správnosť skutkových zistení ustálených súdmi oboch stupňov v pôvodnom konaní. Trestný poriadok preto dovolateľovi neumoţňuje na základe tohto dovolacieho dôvodu namietať nesprávnosť zisteného skutku, ani nesprávnosť hodnotenia dôkazov, ani neúplnosť vykonaného dokazovania. Dôvody dovolania podľa obsahu sa týkajú výlučne namietania správnosti a úplnosti zisteného skutku a hodnotenia dôkazov v rozsudku. Nejde o námietky právne, výlučne ktoré dovolacie dôvody pripúšťajú, ale o výhrady skutkovej povahy, ktoré nie sú prípustné. Namietané dôvody v dovolaní nemajú vplyv na komplexné posúdenie trestnej zodpovednosti obvineného, trestnosti skutku a uznania viny. Dokazovaním bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, ţe obvinený sa dopustil skutku tak, ako to je to vyjadrené v rozsudku krajského súdu. Tvrdenia v dovolaní sú výslovne účelové. So závermi krajského súdu sa v celom rozsahu stotoţnil aj dovolací súd. Moţnosti dovolania musia byť obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Iba s odkazom na nesprávne skutkové zistenia alebo nesúhlas s hodnotením vykonaných dôkazov a z toho potom vyvodiť dovolací dôvod. Dovolanie je určené k náprave právnych chýb a nedostatkov rozhodnutia, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných skutočností podľa noriem hmotného práva. Dovolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je podľa § 371 ods. 7 Tr. por. prípustné. Na podklade dôvodu podľa § 171 ods. písm.
  12. i)Tr. por. najvyšší súd ako súd dovolací nie je oprávnený preskúmavať a meniť správnosť a úplnosť zisteného skutku a ani hodnotiť rozsah dokazovania prvostupňového súdu a hodnotenie vykonaných dôkazov, preto tento dovolací dôvod nebol naplnený. Potrebné je konštatovať, ţe skutok ako ho ustálil krajský súd, napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty

§ 158Tr.

zák. 6 4 Tdo 38/2016 Na základe vyjadreného je nepochybné, ţe dovolanie obsahuje argumenty a subjektívne názory, ktoré sú len opakovaním tvrdení obvineného na hlavnom pojednávaní a v odvolaní, stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu v zmysle písm.

  1. i)ods. 1 § 371 Tr. por., pokiaľ ide o skutkový stav zistený v rozsudku krajského súdu. Dovolací súd zdôrazňuje, ţe rozsudok krajského súdu, pokiaľ ide o priebeh nehodového deja a zavineniu nehody je objektívny a stavu veci a zákonu zodpovedajúci. Príčinou nehody podľa znalca I. bolo, ţe obvinený v čase odbočovacieho manévru bol predbiehaný, pričom realizovaný manéver s ohľadom na moţné postavenie vozidla v mieste zráţky a tomu zodpovedajúcu trajektóriu pohybu naprieč ľavým jazdným pruhom, bol jednoznačne nesprávny. Zráţka vozidiel nastala, keď sa vozidlá nachádzali v ľavom jazdnom pruhu. Obrana obvineného, ţe sa pred odbočovaním pozrel do spätného zrkadla naposledy pribliţne 10 metrov pred kriţovatkou a vozidlo predchádzať nevidel je nereálna. Ak by sa obvinený starostlivo venoval vedeniu vozidla, riadne sledoval situáciu v premávke, zistil by, ţe ho v čase odbočovania predchádza vozidlo poškodeného a hrozí mu s týmto vozidlom kolízia, i napriek tomu, ţe poškodený porušoval pravidlá premávky. Pochybenie poškodeného sa dalo napraviť a nehode mohol obvinený včas predísť, keby neodbočoval vľavo vo chvíli, keď uţ jeho vozidlo bolo predchádzané z ľavej strany. Krajský súd správne uzavrel, ţe bezprostrednou príčinou zráţky vozidiel obvineného a poškodeného nebol úkon poškodeného (manéver prechádzania v úseku, kde je to zakázané, a to tesne pred vyznačenou kriţovatkou, a prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti jazdy), ale konanie obvineného spočívajúce v tom, ţe začal odbočovať vľavo v čase, keď uţ bol predchádzaný z ľavej strany vozidlom poškodeného. V posudzovanom prípade zistenému skutkovému stavu zodpovedá aj právna kvalifikácia a uloţenie peňaţného trestu. Rozhodnutie krajského súdu je zákonné a správne odôvodnené. Nie sú prítomné dôvody dovolania v zmysle § 371 ods. 1 písm.
  2. i)Tr. por. Dovolací súd bez preskúmania veci dovolanie obvineného odmietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. 7 4 Tdo 38/2016 Bratislava, 23. august 2016 JUDr. Štefan H a r a b i n , v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Sylvia Machalová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.