ust. § 250j ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p. a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Krajský súd z pripojeného administratívneho spisu ţalovaného zistil, ţe dňa 17.09.2011 mal ţalobca D. viesť motorové vozidlo po Šenkvickej ceste pod vplyvom alkoholu a týmto mal naplniť skutkovú podstatu priestupku
1 písm. e/ zák. č. 372/1990 Zb., čo malo vyplývať z vyšetrenia vodiča vykonaného prístrojom typu ALCOTEST 7410 ev.č. ARLA-0040, ktorým tomuto bola nameraná hodnota 0,34 mg/l. Zo správy o výsledku objasňovania o priestupku na úseku cestnej dopravy č. KRP-P-DI-BS- 1010/2011 vyplýva, ţe vodič neţiadal o lekárske vyšetrenie a tomuto bola zakázaná ďalšia jazda a tieţ, ţe tento odmietol poučenie. K správe je pripojený úradný záznam spísaný referentom OCD OVS KDI KR PZ BA nstrţm. P., ktorým sa potvrdzujú skutočnosti uvádzané v správe a zároveň, ţe vodič bol poučený o práve poţiadať o odber krvi na vlastné náklady, čo však odmietol. Zo zápisu o dychovej skúške konanej dňa 17.09.2011 o 12,40 hod. u vodiča D. je zistený výsledok merania 0,34 mg/l. Tento výtlačok nie je celkom dostatočne čitateľný. Z certifikátu o overení č.: 1549/260/45/11 predmetu overenia: Analyzátor dychu, typ: ALCOTEST 7410, v.č. ARLA-0040 zaloţeného v administratívnom spise ţalovaného mal krajský súd preukázané, ţe predmetný prístroj, ktorý bol pri dychovej skúške ţalobcu dňa 17.09.2011 pouţitý bol overovaný v laboratóriu plynov H-321 Slovenského metrologického ústavu v Bratislave dňa 05.10.2011 s platnosťou overenia do 05.04.
1 písm. e/ zákona o priestupkoch dopustil, za čo mu bola
2 písm. c/ zákona uloţená pokuta vo výške 400,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 18 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia a zároveň mu bola uloţená povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,- eur. Pri určovaní druhu sankcie a jej výmery správny orgán
rozhodnutia prihliadol na závaţnosť priestupku, spôsob jeho spáchania, jeho následky a na okolnosti, za ktorých bol spáchaný a osobu páchateľa. Tieto okolnosti bliţšie v rozhodnutí nekonkretizoval. Uţ do zápisnice a tieţ v zákonnej lehote prvostupňové rozhodnutie písomným odvolaním napadol ţalobca, vytýkajúc prvostupňovému správnemu orgánu nedostatočne 4 7Sžo/95/2015 zistený skutkový stav a nedôstojné správanie. Poukázal na to, ţe jeho návrh na vypočutie svedka účastného pri údajnom dopravnom priestupku, ktorý mal spáchať, a to otca ţalobcu I., správny orgán zamietol a tohto bez ďalšieho vykázal z prejednania priestupku, tieţ ţe nebral v úvahu výsledky krvnej skúšky. Opakovane tvrdil, ţe sa krvnej skúšky v deň 17.09.2011 u hliadky domáhal, čo mu bolo odmietnuté. V záujme riadneho zistenia skutkového stavu veci navrhol nariadiť znalecké dokazovanie. Na odvolanie D. ţalovaný dňa 17.01.2012 rozhodnutím č. p. KRP-P-DI-BCP- 214/2011 prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a odvolanie zamietol, keď mal za to, ţe skutkový stav veci bol riadne a náleţite zistený a z tohto nemal ani odvolací správny orgán pochybnosti o spáchaní priestupku D. tak ako bolo správnym orgánom prvého stupňa vyhodnotené a zdôvodnené. Rovnako sa stotoţnil s druhom uloţenej sankcie, a to pokutou vo výške 400,- eur, ktorá je v zákonnom rozsahu (150,- aţ 800,- eur), v zákonnom rozsahu bol uloţený i zákaz činnosti viesť motorové vozidlo (18 mesiacov), kde zákon umoţňuje aţ dobu do troch rokov, stotoţňujúc sa tieţ s dôvodmi, ktoré správny orgán pri uloţení sankcie zohľadnil. Krajský súd poukazom na právnu úpravu ustanovenú v§ 250j ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p., ktorú citoval, konštatoval, ţe v správnom súdnictve je právo na prístup k súdu garantované Ústavou SR vymedzené princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, ţe súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy okrem tých, ktoré zákon výslovne zo súdneho prieskumu taxatívnym výpočtom obsiahnutým v ustanovení § 248 O.s.p. (a/, b/, c/, d/) vylučuje. Uviedol, ţe uvedené ustanovenie je súčasne dôleţitou interpretačnou pomôckou, pretoţe výnimky z aplikácie ústavy, i keď sú ustanovené zákonom, nie je moţné vykladať extenzívne, ale reštriktívne. Predmetom preskúmania súdu sú individuálne právne akty bez ohľadu na ich druh, či formálne označenie, ak sa takéto rozhodnutie správneho orgánu dotýka niektorého zo základných práv a slobôd. Krajský súdu po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ţalovaného, v kontexte námietok uvádzaných ţalobcom a s poukazom na obsah administratívneho spisu, dospel k záveru, ţe ţalobe je treba priznať úspech, stotoţniac sa s námietkou ţalobcu, ţe napadnuté rozhodnutie vychádza z nie dostatočne zisteného skutkového stavu veci v ponímaní presnosti a plnosti zistení a tieţ, ţe v odôvodnení svojich rozhodnutí sa správne orgány nedostatočne 5 7Sžo/95/2015 konkrétne vysporiadali s otázkou zamietnutia návrhu ţalobcu na doplnenie dokazovania i jeho snahou podrobiť sa krvnej skúške najprv v Centre pre liečbu drogových závislostí, Hraničná.
názoru krajského súdu neboli obsahom spisu nad akúkoľvek pochybnosť odstránené rozpory v tvrdení ţalobcu o poţiadavke na vykonanie krvného odberu, na ktorú ţalobca poukazuje od počiatku správneho konania a týmto vlastne namieta potom záznam prvostupňového správneho orgánu, ţe krvnú skúšku odmietol, pričom v administratívnom spise absentujú sťaţnosti ţalobcu na postup konajúcej hliadky PZ a výsledky ich prešetrenia. Správne orgány sa tieţ nevysporiadali s otázkou krvnej skúšky, len skonštatovali, ţe krvnej skúške sa ţalobca podrobil aţ o 18:00 hod., pričom k priestupku došlo dňa 17.09.2011 o 12:42 hod. V administratívnom spise rovnako chýba platný certifikát o overení prístroja Alcotest 7410, v.č.: ARLA - 0040, ktorým dychová skúška bola u ţalobu vykonaná. Certifikát zaloţený v spise správneho orgánu pokrýva obdobie po spáchaní priestupku (05.10.2011 - 05.04.2012). Za dôvodnú krajský súd povaţoval aj námietku ţalobcu voči uloţenej sankcii. Poukazom na to, ţe rozhodovanie o uloţení druhu a výšky sankcie je síce otázkou voľnej správnej úvahy konajúceho správneho orgánu, uviedol, ţe ale aj táto voľná úvaha musí byť limitovaná zákonnými poţiadavkami. Konštatoval, ţe ak v danom prípade prvostupňový správny orgán výšku uloţenej pokuty 400 eur v zákonnom rozpätí 150-800 eur odôvodnil len všeobecne závaţnosťou priestupku, spôsobom jeho spáchania, jeho následkami a okolnosťami, za ktorých bol spáchaný a osobou páchateľa, takéto odôvodnenie výšky uloţenej pokuty je treba povaţovať za nedostatočne preskúmateľné pre nedostatok konkrétnych dôvodov a ani nekorešpondujúce minimálne v osobe páchateľa s obsahom administratívneho spisu. Tieţ uviedol, ţe v tomto je zaloţená evidenčná karta ţalobcu zo dňa 27.09.2011, z ktorej vyplýva, ţe ţalobcovi od udelenia vodičských oprávnení v roku 2006 po dátum vystavenia karty 27.09.2011 nebola uloţená a evidovaná ţiadna bloková pokuta, u tohto nebol evidovaný ţiadny priestupok, či zadrţanie VP a ZVP, nebol evidovaný ţiadny trestný čin a ţalobca nebol podrobený ţiadnemu preskúšaniu či doškolovacím kurzom. Pokiaľ zástupca ţalobcu na pojednávaní konanom dňa 04.02.2014 krátkou cestou doručil súdu rozhodnutie o priestupku v neprítomnosti zo dňa 20.05.2008, č.p.: ORP-401/H-DI-OBCP-B- 2007, ako sám uviedol, toto bolo zrušené pre vady v postupe správneho orgánu a potom súd 6 7Sžo/95/2015 mohol vychádzať len z obsahu predloţeného administratívneho spisu. Krajský súd konštatoval, ţe ak ţalovaný s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa v otázke viny a uloţenej sankcie i s argumentáciou a dôvodmi rozhodnutia sa celkom stotoţnil, potom za vecne nesprávne a nepreskúmateľné je treba povaţovať i rozhodnutie ţalovaného. Krajský súd preskúmavané rozhodnutie ţalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
2 písm. c/ a d/ O.s.p. Záverom krajský súd ţalovanému správnemu orgánu uloţil povinnosť doplniť dokazovanie v smere vyššie uvedenom o výsluch navrhovaného svedka I., o platný certifikát overenia prístroja pouţitého pri dychovej skúške ţalobcu a prípadne i ďalšie dôkazy, ktoré budú viesť k celkom presnému objasneniu veci, z ktorého bude moţné správnym orgánom nad akúkoľvek pochybnosť, vzhľadom na zásadu platnú v administratívnom trestaní „v pochybnostiach v prospech obvineného z priestupku“ (in dubio pro reo) vyvodiť záver o spáchaní alebo nespáchaní predmetného priestupku ţalobcom, o čom správny orgán vydá nové rozhodnutie, ktoré riadne a súladne s poţiadavkami preskúmateľnosti aj odôvodní. Zároveň v tomto rozhodnutí sa vysporiada so všetkými námietkami vznesenými ţalobcom v ţalobe a odvolaní. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol
1 O.s.p. tak, ţe ţalobcovi v konaní úspešnému voči ţalovanému náhradu trov konania nepriznal, a to z dôvodu, ţe ţalobca nebol v konaní zastúpený advokátom, tomuto bolo priznané oslobodenie od poplatkovej povinnosti, pojednávania vo veci sa nezúčastnil a z obsahu súdneho spisu vyplýva, ţe tomuto ţiadne preukázateľné trovy konania nevznikli. II. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalovaný. Ţiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zmenil tak, ţe ţalobu zamieta. Ţalovaný v dôvodoch odvolania namietal, ţe krajský súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa 7 7Sžo/95/2015 vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nestotoţnil sa s argumentáciou krajského súdu a to ţe rozhodnutie nevychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci ako aj s tým, ţe neboli odstránené rozpory v tvrdení ţalobcu o poţiadavke na vykonanie krvného odberu, na ktorú ţalobca poukazoval a tým namietal záznam prvostupňového správneho orgánu, ţe krvnú skúšku odmietol. K uvedeným skutočnostiam uviedol, ţe pri rozhodovaní vychádzal z predloţených listinných dôkazov, z ktorých jednoznačne vyplýva skutočnosť, ţe ţalobca dňa 17.09.2011 v čase o 12.42 h viedol motorové vozidlo zn. Škoda Felícia ev. č. P., v Pezinku po Šenkvickej ulici, kde bol zastavený hliadkou PZ; pri kontrole bol vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu pomocou el. meracieho prístroja zn. Alcotest Dräger 7410 ev. č. ARLA-0040, ktorý po prefúknutí vyhodnotil 0,34 mg etanolu/l vydychovaného vzduchu. Ţalovaný z obsahu administratívneho spisu mal za to, ţe ţalobca v konaní neuviedol ţiaden dôkaz, pre ktorý sa objektívne nemohol podrobiť odberu krvi. Poukazom na právnu úpravu v § 22 ods. 1 písm. e/ zákona o priestupkoch ţalovaný uviedol, ţe je pochybné vyjadrenie ţalobcu, ktoré nie je ničím podloţené, ţe nebol oboznámený s výsledkom dychovej skúšky, nakoľko bol riadne poučený a zápis riadne podpísal. Ţalovaný zdôraznil, ţe na základe posúdenia vykonaného dokazovania nemal rovnako ak správny orgán I. stupňa pochybnosti o dostatočnom preukázaní, ţe ţalobca vykonal dychovú skúšku riadne s pozitívnym výsledkom, a preto námietku ţalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave veci nebolo moţné povaţovať za dôvodnú. Ţalovaný v predmetnej veci ďalej mal za to, ţe výsluch svedka, ktorého ţalobca navrhoval aţ na ústnom pojednávaní by neznamenal zbavenie zodpovednosti ţalobcu za spáchaný priestupok. Ţalovaný k predloţenej toxikologicko – chemickej analýze ţalobcom uviedol, ţe pre naplnenie skutkovej podstaty priestupku v zmysle § 22 ods. 1 písm. e/ zákona o priestupkoch nie je moţné akceptovať vykonaný odber krvi v zdravotníckom zariadení v čase o 18.00, keďţe k spáchaniu skutku, t j. pozitívna dychová skúška, došlo v čase o 12.42 hod. Ţalovaný sa nestotoţnil ani so záverom krajského súdu, ktorý priznal námietku ţalobcu voči uloţenej sankcii. Dôvodil, ţe uloţená sankcia bola s prihliadnutím na páchateľa a na stupeň nebezpečnosti k skutku pre spoločnosť. Záverom ţalovaný vyslovil názor, ţe ţalobca neuviedol ţiadne nové skutočnosti v konaní pred správnymi orgánmi, ktoré by záver o zákonnosti napadnutého rozhodnutia 8 7Sžo/95/2015 a postupu správneho orgánu I. stupňa vyvrátili, jeho odvolacie námietky neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, v danom prípade bol dostatočne zistený skutkový stav prípadu, konanie bolo bez právnych a iných vád a vina ţalobcovi bola dokázaná dostatočným spôsobom. V prílohe odvolania predloţil certifikát o verení analyzátora dychu Alkotest 7410, č. ARLA 0040 z 13.4.2011. III. Ţalobca sa k odvolaniu ţalovaného vyjadril tak, ţe navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako vecne správny potvrdil. V dôvodoch vyjadrenia ţalobca nesúhlasil s odvolacími dôvodmi ţalovaného uvedenými v jeho písomnom odvolaní. Uviedol, ţe v celom rozsahu sa stotoţňuje s konštatáciou krajského súdu. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1/ preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní ţalovaného (§ 246c ods. 1 veta prvá v spojení s ust. § 212 ods. 1 O.s.p.) postupom
ust. § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2), a dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa vyhovel ţalobe a preskúmavané rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu zo dňa 17.01.2012, č.p.: KRP-P-DI-BCP-214/2011
c/, d/ O.s.p. zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 17.01.2012, č.p.: KRP-P-DI-BCP-214/2011 ţalovaný správny orgán
2 správneho poriadku odvolanie ţalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ 9 7Sžo/95/2015 v Pezinku o priestupku č.p.: ORP-P-376/PK-DI-OBCP-2011, zo dňa 14.12.2011. Uvedeným prvostupňovým rozhodnutím bol ţalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku
e/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisoch (ďalej len zákon o priestupkoch alebo zákon č. 372/1990 Zb.) a bola mu uloţená sankcia v sume 400,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 18 mesiacov s tým, ţe táto začína plynúť dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. V. Odvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu a konanie mu prechádzajúce v rozsahu ţalobných dôvodov, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup ţalovaného správneho orgánu, ktorými ţalovaný rozhodol s konečnou platnosťou o vine a treste uloţenej ţalobcovi za porušenie právnej povinnosti v zmysle zákona o priestupkoch. Najvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého prvostupňového rozsudku, ktoré z tohto dôvodu neopakuje a súčasne na ne poukazuje.
1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa pouţijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého 10 7Sžo/95/2015 rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej. Senát odvolacieho súdu povaţuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti, na zdôraznenie správneho skutkového a právneho záveru súdu prvého stupňa uvádza. Najvyšší súd dáva do pozornosti, ţe súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je súdom skutkovým. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v ţalobe, ktorými ţalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, ţe nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v ţalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou 11 7Sžo/95/2015 konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). Ak správny orgán
osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie
tretej časti druhej hlavy (§ 250i ods.2 O.s.p.). Odvolací súd mal preukázané, ţe v danej veci súd prvého stupňa v procese súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia ţalovaného náleţite postupoval v zmysle procesných pravidiel zákonodarcom nastolených v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku citovaných vyššie. Zistil, ţe v preskúmavanej veci základné námietky ţalobcu, ktorými napáda zákonnosť rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu spočívajú v jeho tvrdení, ţe napadnutým rozhodnutím v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu bol uznaný vinným a bola mu uloţená sankcia v rozpore s ustanoveniami zákona č. 372/1990 Zb. v spojení s ustanoveniami správneho poriadku, namietajúc správnosť záverov správnych orgánov oboch stupňov v konaní o vine a o uloţení sankcie na základe nedostatočne zistenom a vyhodnotenom skutkovom základe.
čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.
čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 12 7Sžo/95/2015
čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Z uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva.
1, písm. e/, ods.2 písm. c/ zákona o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten kto, ako vodič počas vedenia vozidla poţije alkohol alebo vedie vozidlo v takom čase po jeho poţití, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia
osobitného predpisu (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneuţívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb) alkohol ešte nachádza v jeho organizme. Za priestupok
odseku 1 písm. e/, g/ aţ i/ moţno uloţiť pokutu od 150,- eur do 800,- eur a zákaz činnosti do troch rokov. V predmetnej veci ide o preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia a postupov správneho orgánu o postihu za priestupok
zákona o priestupkoch, a preto na danú vec je treba okrem vnútroštátnej právnej úpravy aplikovať aj čl. 6 ods. 1 prvá časť Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,Dohovor“). 13 7Sžo/95/2015
čl. 6 ods. 1 veta prvá dohovoru kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva treba pojmy ,,trestné obvinenie“ a ,,práva a záväzky občianskej povahy“ pokiaľ ide o rozsah aplikovateľnosti čl. 6 ods. 1 Dohovoru vykladať autonómne od ich definovania vo vnútroštátnom právnom poriadku členských štátov dohovoru (pozri napr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976). Napokon aj Odporúčanie výboru ministrov č. R
zásady č. 6 tohto odporúčania je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie
závaţnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty konkrétnej právnej normy (výstiţne to určuje zákon o priestupkoch). Ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie (či opomenutie). Je potrebné zdôrazniť, ţe formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe 14 7Sžo/95/2015 sankcií, vrátane príslušného konania, pritom či uţ ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia, či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách, voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov ako aj prísnosti postihu delikventa. Vzhľadom k uvedenému trestanie za priestupky podlieha rovnakému reţimu ako trestný postih za trestné činy. Z tohto hľadiska treba vykladať aj všetky záruky, ktoré sa poskytujú obvinenému z trestného činu. Vychádzajúc z uvedenej právnej úpravy a zásad trestno právnej zodpovednosti fyzickej osoby priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí aj ten, ako vodič počas vedenia vozidla poţije alkohol alebo vedie vozidlo v takom čase po jeho poţití, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia
osobitného predpisu alkohol ešte nachádza v jeho organizme, pričom všetky znaky trestnosti uvedené v skutkovej podstate protispoločenského konania uvedené v citovanej právnej norme musia byť naplnené a preukázané. Z týchto hľadísk je potom potrebné vychádzať pri posúdení preukázania všetkých znakov skutkovej podstaty deliktu zákonom označeného. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa dospel k záveru, ţe prvostupňový súd vecne a právne správne posúdil zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia ţalovaného a postup mu predchádzajúci a dospel k správnemu úsudku o nezákonnosti rozhodnutia ţalovaného. Aj
názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa napadnuté rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci v ponímaní presnosti a plnosti skutkových zistení pre vydanie rozhodnutia o vine a treste ţalobcu a tieţ, ţe v odôvodnení svojich rozhodnutí sa správne orgány nedostatočne konkrétne vysporiadali s otázkou zamietnutia návrhu ţalobcu na doplnenie dokazovania, najmä vo vzťahu k odmietnutiu vykonania krvnej skúšky. 15 7Sžo/95/2015 Odvolací sú tieţ súhlasí s názorom súdu prvého stupňa, ţe neboli obsahom spisu nad akúkoľvek pochybnosť odstránené rozpory v tvrdení ţalobcu o poţiadavke na vykonanie krvného odberu, na ktorú ţalobca poukazuje od počiatku správneho konania a týmto vlastne namieta potom záznam prvostupňového správneho orgánu, ţe krvnú skúšku odmietol. Súd prvého stupňa správne posúdil za dôvodnú aj námietku ţalobcu voči uloţenej sankcii, keď poukazom na to, ţe rozhodovanie o uloţení druhu a výšky sankcie je síce otázkou voľnej správnej úvahy konajúceho správneho orgánu, konštatoval, ţe avšak aj táto voľná úvaha musí byť limitovaná zákonnými poţiadavkami, argumentujúc, ţe ak v danom prípade prvostupňový správny orgán výšku uloţenej pokuty 400,- eur v zákonnom rozpätí 150-800 eur odôvodnil len všeobecne závaţnosťou priestupku, spôsobom jeho spáchania, jeho následkami a okolnosťami, za ktorých bol spáchaný a osobou páchateľa, takéto odôvodnenie výšky uloţenej pokuty je treba povaţovať za nedostatočne preskúmateľné pre nedostatok konkrétnych dôvodov a ani nekorešpondujúce minimálne v osobe páchateľa s obsahom administratívneho spisu. Nedostatočne zistený skutočný stav veci, majúci za následok predčasnosť právneho posúdenia veci a náleţité neodôvodnenie rozhodnutia, sú dostatočné dôvody aj
názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa pre zrušenie rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu v zmysle § 250j ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p. Najvyšší súd z uvedených dôvodov nepovaţoval námietky ţalovaného vznesené v odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa za relevantné na vyhovenie jeho odvolacieho návrhu, a preto pokiaľ súd prvého stupňa ţalobe vyhovel, odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu
3, veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 a s § 219 ods. 1, 2 potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods. 1, veta prvá a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. Ţalobcovi náhradu trov tohto konania nepriznal, keďţe si ich náhradu neuplatnil. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). 16 7Sžo/95/2015 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa 28. júna 2016 JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Viera Vraníková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.