← Slovensko

§ 7 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/ zákona č. 250/2007 Z. z.

Najvyšší súd 7Sžo/61/2015 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členiek senátu JUDr. Ľubici Filovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci ţalobcu: Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Keţmarok, IČO: 35 923 130, právne zastúpeného Beňo & partners, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Nám. sv. Egídia 93, Poprad, IČO: 44 250 029, proti ţalovanej: Slovenskej obchodnej inšpekcii, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, so sídlom Prievozská 32, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia ţalovanej zo dňa

  1. apríla 2014 sp. zn. SK/0125/99/2014 a o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 4S/48/2014-50 zo dňa
  2. novembra 2014, jednohlasne takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 4S/48/2014-50 zo dňa
  3. novembra 2014 p o t v r d z u j e . Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . 2 7Sžo/61/2015 O d ô v o d n e n i e I. Krajský súd v Prešove napadnuým rozsudkom č. k. 4S/48/2014-50 zo dňa
  4. novembra 2014 zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu zo dňa
  5. apríla 2014 sp. zn. SK/0125/99/2014 a následne jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Krajský súd z administratívneho spisu zistil, ţe na základe spotrebiteľského podnetu evidovaného správnym orgánom pod spis. zn. PO 326/2013 boli inšpektormi Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj u ţalobcu vykonané kontroly dňa 28.05.2013 a 15.08.2013 zamerané na vybrané ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa. O výsledku kontrol bol spísaný inšpekčný záznam a dodatok k inšpekčnému záznamu. Z dôvodu zistenia nedostatkov zdokumentovaných v inšpekčnom zázname zo dňa 28.05.2013 a dodatku k inšpekčnému záznamu zo dňa 15.08.2013 Slovenská obchodná inšpekcia, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj oznámil začatie správneho konania oznámením zo dňa 27.09.2013, spis. značka P/0391/07/13 z dôvodu porušenia zákazu nepouţívať nekalú obchodnú praktiku, ktorá je v rozpore s poţiadavkami odbornej starostlivosti a ktoré podstatne narušuje ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k sluţbe, ktorého je kontrolovaná osoba ako veriteľ v zmysle ZoSÚ a predávajúci v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa vo veci spotrebiteľského úveru poskytnutého spotrebiteľovi na základe zmluvy o pôţičke č. 3029900665 zo dňa 14.02.2013, čoho sa dopustil tým, ţe: neposúdil schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver v zmysle § 7 ods. 1 ZoSÚ; pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred prijatím ponuky o spotrebiteľskom úvere neposkytol spotrebiteľovi v súlade so zmluvnými podmienkami ponúkanými veriteľmi alebo poţiadavkami spotrebiteľa informácie v zmysle § 4 ods. 1 ZoSÚ prostredníctvom formulára- Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere; formulár - Štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere v časti
  6. Opis hlavných vlastností spotrebiteľského úveru neobsahuje presný opis konkrétneho tovaru alebo poskytnutí konkrétnej sluţby v zmysle § 4 ods. 1 písm. e/; v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 3029900665 zo dňa 14.02.2013 3 7Sžo/61/2015 neuviedol v zmysle § 9 ods. 2 písm. a/, c/, k/ ZoSÚ druh spotrebiteľského úveru, ktorý bol spotrebiteľke poskytnutý, adresu predávajúceho, na ktorej môţe spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťaţnosť, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. P/0391/07/13, zo dňa 27.11.2013 rozhodol tak, ţe ţalobcovi pre porušenie zákazu pouţívania obchodnej praktiky, ktorá je v rozpore s poţiadavkami odbornej starostlivosti a ktorá môţe podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k sluţbe podľa § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 7 ods. 2 písm. a/ a b/ zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorého sa ţalobca dopustil tam uvedeným konaním, zistené pri kontrole 28.05.2013 vykonanej v sídle Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj a dňa 15.08.2013 v prevádzkarni ţalobcu, uloţil podľa § 24 ods. 1 zákona pokutu vo výške 5.000,- eur, ktorú je účastník konania povinný zaplatiť do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia poštovou poukáţkou typu „U“ alebo príkazom na úhradu na účet. Na základe odvolania ţalobcu proti uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu ţalovaná napadnutým rozhodnutím č. SK/0125/99/2014 zo dňa 07.04.2014 rozhodla tak, ţe odvolanie zamietla a rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj č. P/0391/07/13 zo dňa 27.11.2013 potvrdila. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, ţe ţalovaná po preskúmaní predmetnej veci zastávala názor, ţe prvostupňový správny orgán pri prejednávaní veci zohľadnil okolnosti prípadu, ako aj vec správne posúdil. Z obsahu administratívneho spisu mal krajský súd ďalej preukázané, ţe spotrebiteľka uzavrela dňa 14.02.2013 s predávajúcim Profi Product Media, s.r.o. kúpnu zmluvu č. SK*001336 na 5 produktov v celkovej výške 1.000,- eur. V časti zmluvy označenej ako „Spôsob úhrady kúpnej ceny“ sa uvádza celková kúpna cena tovaru 1.000,- eur, z toho uhradené v hotovosti pri podpise zmluvy 50,- eur a zostávajúca čiastka k doplateniu 950,- eur. Krajský súd uviedol, ţe súčasťou administratívneho spisu bola aj zmluva o pôţičke č. 3029900665 (ev. č. zmluvy 20385936), kde v časti predmet financovania pôţičky je uvedená kúpna cena 1.000,- eur, počet splátok 48, akontácia 5 %, výška splátky 28,88 eur, celková suma pôţičky 1.386,24 eur, ročná percentuálna miera nákladov vo výške 21,87 %, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške 46,35 %, celkové náklady spotrebiteľa vo výške 436,24 eur a termín konečnej splatnosti 02/
  7. Zmluva je podpísaná 4 7Sžo/61/2015 klientom a sprostredkovateľom ţalobcu. V spise sa ďalej nachádza zmluva o spolupráci uzatvorená medzi ţalobcom a spoločnosťou Profi Products Media, s.r.o., formulár Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere (Quatro), kde je ako veriteľ uvedený ţalobca. V bode 2 sú uvedené základné charakteristiky spotrebiteľského úveru, a to druh spotrebiteľského úveru- viazaný spotrebiteľský úver, celková výška spotrebiteľského úveru 950,- eur, ďalej ţe úver je splácaný mesačnými anuitnými splátkami vo výške 28,88 eur v počte splátok 48, v termíne splátok od
  8. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, s celkovou čiastkou, ktorú bude musieť spotrebiteľ zaplatiť vo výške 1.386,24 eur a s nešpecifikovaným názvom tovaru v hodnote 1.000,- eur. V bode 3 sú uvedené náklady spojené so spotrebiteľským úverom, a to ročná úroková sadzba 21,87 %, ročná percentuálna miera nákladov vyplývajúcich 21,87 %, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov 46,35 %, v spise sa tieţ nachádzajú všeobecné obchodné podmienky a splátkový kalendár s uvedením splátok, dátumom splatnosti, istinou a úrokom. Ani formulár Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere (Quatro), ani splátkový kalendár nie sú podpísané zmluvnými stranami. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu preskúmal v intenciách ustanovení zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“ alebo „zákon č. 250/2007 Z. z.“), v intenciách zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisoch (ďalej len „ZoSÚ“) a súčasne v intenciách ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších prepisov (ďalej len „správny poriadok“), citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 2 písm. p/, u/, v § 7 ods. 1, 2 písm. a/, b/, v § 24 ods. 1, 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, v § 4 ods. 1, 2 a v § 9 ods. 1 ZoSÚ, postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, upravujúcej rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov. Preskúmaním veci krajský súd dospel k záveru, ţe ţalobca pri poskytnutí spotrebiteľského úveru E. nepostupoval v súlade s právnou úpravou ustanovenou v právnych normách zákona o ochrane spotrebiteľa a ZoSÚ, ktoré citoval. Za nedôvodnú krajský súd povaţoval námietku ţalobcu, ţe si svoju zákonnú povinnosť v zmysle § 9 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ a c/ ZoSÚ v celom rozsahu splnil a uzavretá zmluva o pôţičke obsahuje všetky zákonom poţadované náleţitosti. Konštatoval, ţe Zmluva 5 7Sžo/61/2015 o spotrebiteľskom úvere preukázateľne neobsahuje ani údaj o druhu spotrebiteľského úveru, ani adresu predávajúceho, na ktorej spotrebiteľ môţe uplatniť reklamáciu alebo sťaţnosť. Podľa názoru krajského súdu keď Zmluva o pôţičke neobsahuje údaje podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, t.j. konkrétne termíny jednotlivých splátok, výšku istiny, úrokov a iných poplatkov a obsahuje len výšku jednotlivých splátok, počet splátok a termín konečnej splatnosti s tým, ţe ďalšie údaje sú obsiahnuté v splátkovom kalendári, ktorý bol spotrebiteľovi preukázateľne doručený aţ po podpise zmluvy o úvere, je takáto obchodná praktika neprípustná a odporujúca čestnej obchodnej praxi. Nesúhlasil s tvrdením ţalobcu, ţe uvedené informácie boli obsahom samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako aj splátkového kalendára, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Povaţoval za neprípustné, aby podstatné náleţitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, ktoré zmluva pod sankciou neplatnosti, resp. pod sankciou straty práv veriteľa na úroky a poplatky musí obsahovať, boli spotrebiteľovi len dodatočne po podpise zmluvy doručované poštou a zároveň vyhlasované za neoddeliteľnú súčasť zmluvy bez toho, aby bol k tomu potrebný písomný súhlas druhej zmluvnej strany. Mal za to, ţe takýto postup je v rozpore aj s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Krajský súd povaţoval tieţ za neprípustné, aby spotrebiteľ vzal výšku úveru len na vedomie a aby jeho podpis na zmluve nahrádzal jeho výslovný a jednoznačný súhlas s výškou úveru. Za neprijateľnú podmienku povaţoval krajský súd aj neuvedenie druhu spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. a/ ZoSÚ ako jednej z podstatných obsahových náleţitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, stotoţniac sa s tvrdením ţalovanej, ţe predmetná zákonná poţiadavka nie je splnená, ak podstatná náleţitosť, akou druh spotrebiteľského úveru nepochybne je, vyplýva iba nepriamo z definície iného pojmu v rámci všeobecných obchodných podmienok, poukazom na právnu úpravu ustanovenú v § 53 ods. 4 OZ. Nesúhlasil ani s argumentáciou ţalobcu, ţe si splnil svoje zákonné povinnosti uloţené mu v § 4 ods. 1 a 2 ZoSÚ a formulár spolu so všetkými jeho náleţitosťami bol spotrebiteľovi riadne a včas pred podpisom zmluvy odovzdaný s poukazom na zmluvné dojednanie obsiahnuté v uzavretej zmluve o pôţičke. Aj podľa názoru krajského súdu konanie ţalobcu vykazuje znaky obchodnej praktiky v rozpore s poţiadavkami odbornej starostlivosti z dôvodu, ţe vybočuje z pravidiel čestnej obchodnej praxe a všeobecnej zásady dobrej viery 6 7Sžo/61/2015 uplatňovanej v oblasti jeho činnosti. Konštatoval, ţe aj keď je v zmluve uvedené, ţe spotrebiteľ prehlasuje, ţe „pred uzavretím zmluvy bol písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami prostredníctvom Štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere, ktorý mu bol doručený a tento prevzal“ na túto zmluvnú podmienku nemoţno prihliadať a správne postupovali správne orgány, keď ju posúdili ako neprijateľnú a konštatovali, ţe táto zmluvná podmienka je v rozpore s poţiadavkou dobrej viery, zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, lebo na spotrebiteľa neprijateľne prenáša dôkazné bremeno v otázke oboznámenia sa s obsahom formulára. Uviedol, ţe ide o nezanedbateľné nebezpečenstvo, spočívajúce v tom, ţe zmluvná podmienka spotrebiteľa ovplyvní pri uplatňovaní jeho práv, resp. u spotrebiteľa vyvolá dojem, ţe sa nemôţe dovolávať súdnej ochrany, keďţe platí domnienka, ţe podpisom prehlásil, ţe bol písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami. Odkaz ţalobcu na takéto prehlásenie spotrebiteľa nepreukazuje dostatočne, ţe zabezpečil informovanie ešte pred uzatvorením zmluvy, a teda, ţe si splnil túto povinnosť. Ţalobca pri svojej činnosti vyuţíval nekalé obchodné praktiky, ktoré zákon zakazuje a ktoré môţu negatívne vplývať na spotrebiteľa pri jeho rozhodovaní o obchodnej transakcii. Skutočnosť, ţe neinformoval spotrebiteľa pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere a ani o zmluve o spotrebiteľskom úvere jasne a určito o podstatných podmienkach zmluvy, značne obmedzil jeho schopnosť urobiť rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil. V dôsledku takéhoto konania dochádza k porušeniu ekonomického záujmu spotrebiteľa vo veľkom rozsahu. Krajský súd dospel k záveru, ţe správne orgány správne postupovali, keď postup ţalobcu vyhodnotili ako porušenie zákazu pouţívania nekalej obchodnej praktiky, ktorá je v rozpore s poţiadavkami odbornej starostlivosti a ktorá môţe podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k sluţbe podľa § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 7 ods. 2 písm. a/ a b/ zákona o ochrane spotrebiteľa a za toto porušenie ţalobcovi správne uloţili pokutu vo výške 5.000,- eur podľa § 24 ods. 1 zákona, majúc za to, ţe správne orgány dostatočne odôvodnili aj výšku uloţenej pokuty. Krajský súd ţalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov konania, pretoţe ţalobca v konaní nemal úspech a ţalovaná aj pri úspechu v konaní nemá nárok na náhradu trov konania. 7 7Sžo/61/2015 II. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca. Ţiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove zmenil tak, ţe ţalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná ţalobcovi náhradu trov celého konania. Ţalobca v dôvodoch odvolania namietal, ţe v danom prípade ţalovaný neúplne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, na základe ktorých ustálil nesprávny právny záver, s ktorým sa stotoţnil aj súd prvého stupňa. Poukazom na skutkové zistenia danej veci ţalobca tvrdil, ţe v zmysle vyhľadávacej zásady došlo v rámci správneho konania k porušeniu právnych predpisov, keďţe konajúci správny orgán bol povinný zistiť skutočný stav veci vo verejnom záujme, a teda dôkazné bremeno v zmysle uvedenej vyhľadávacej zásady postihovalo v plnom rozsahu konajúci správny orgán. Rozhodnutie povaţoval za nezákonné aj z dôvodu porušenia ďalšej procesnej zásady správneho konania, ktoré zákonodarca upravil ako základné pravidlá konania v § 3 správneho poriadku a to zásady materiálnej pravdy, v ktorej súvislosti ţalobca poukázal na to, ţe ak sa správny orgán nestotoţnil s tvrdením ţalobcu o tom, ţe ţalobca si svoje zákonné povinnosti uloţené mu vo vzťahu k splneniu si povinnosti poskytnúť spotrebiteľovi informácie v zmysle § 4 ods. 1 ZoSÚ vo forme podľa § 4 ods. 2, čo je preukázané zmluvným dojednaním, v zmysle ktorého klient podpisom Zmluvy o pôţičke prehlásil, ţe pred uzavretím zmluvy bol písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami prostredníctvom Formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý prevzal, vo vzťahu k splneniu si povinnosti oboznámiť spotrebiteľa o výške, počte a termínoch splátok, istiny, úrok a iných poplatkov prostredníctvom formulára „splátkového kalendára“, nesúhlasiac so závermi ţalovaného, ţe tento mal byť spotrebiteľovi odovzdaný ex post po podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere, povaţujúc v tejto časti rozhodnutie ţalovaného za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Dôvodil, ţe ţalovaný bol povinný v zmysle § 32 ods. 1 SP vykonať dokazovanie -zistiť presne a úplne skutkový stav veci, teda mal v zmysle § 35 SP predvolať svedka(ov), a vypočuť ich na sporné skutočnosti. Súčasne ţalobca poukázal na skutočnosť, ţe ustáliť riadne zistený skutkový stav veci, a na základe neho zákonne a spravodlivo 8 7Sžo/61/2015 rozhodnúť je povinný práve ţalovaný ako konajúc správny orgán a v ţiadnom prípade nie ţalobca, nesúhlasiac s argumentáciou ţalovaného. Ţalobca trval na to, ţe si svoju zákonnú povinnosť splnil v celom rozsahu aj v zmysle § 9 ods. 2 písm. a/. Uviedol, ţe Zmluvné podmienky, ktoré sú jednak súčasťou jednej listiny spolu so Zmluvou o pôţičke a ktoré sú zároveň v zmysle „Vyhlásenia klienta“ neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a podpisom zmluvy o pôţičke, sa stali pre klienta záväznými, odkazom na prehlásenie Spotrebiteľa ako klienta „Prehlasujem, ţe som sa pred podpísaním Zmluvy oboznámil s Podmienkami k zmluve o pôţičke a so Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, súhlasím s nimi, nemám k nim ţiadne výhrady a zaväzujem sa ich dodrţiavať. Ţalobca ďalej trval na tom, ţe sa v ţiadnom prípade neodchýlil od kogentného ust. § 9 ods. 2 písm. a/ – nakoľko jasne a jednoznačne uviedol, ţe poskytnutý úver je „viazaným spotrebiteľských úverom“, čím v celom rozsahu bez ohľadu na formu naplnil dikciu § 9 ods. 2 písm. a/. Ţalobca taktieţ trval na tom, ţe v Zmluve o spotrebiteľskom úvere sú uvedené aj identifikačné údaje „predávajúceho tovaru“ a to v rozsahu stanovenom v § 9 ods. 2 písm. c/, konkrétne v časti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere s označením „Sprostredkovateľ“, majúc za to, ţe bez i akýkoľvek ďalších pochybností mal spotrebiteľ všetky relevantné informácie aj o kontaktných údajoch predávajúceho tovaru. Ku skutočnosti týkajúcej sa tzv. inkorporačnej doloţky ţalobca uviedol, ţe zmluvné dojednanie v zmluve o spotrebiteľskom úvere „Prehlasujem, ţe som sa pred podpísaním Zmluvy oboznámil s Podmienkami k zmluve o pôţičke a so Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, súhlasím s nimi, nemám k nim ţiadne výhrady a zaväzujem sa ich dodrţiavať„ sa povaţuje za štandardnú inkorporačnú doloţku, ktorú platné pravo umoţňuje dojednať v rámci štandardnej formulárovej zmluvy. Mal za to, ţe predmetná inkorporačná doloţka spĺňa poţiadavky aj podľa § 37 OZ, poukazom na to, ţe predmetné dojednanie nespôsobuje značnú rovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto nevidel dôvod posúdiť predmetné dojednanie ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, namietajúc súčasne nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Ţalobca nesúhlasil ani s argumentáciou ţalovaného ako aj súdu prvého stupňa ku skutočnosti o otázke posúdenia schopnosti splácať spotrebiteľský úver spotrebiteľom a k skutočnosti, ţe ako veriteľ neposúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Uviedol, ţe v súlade s § 7 ods. 2 ZoSÚ poţiadal spotrebiteľa – 9 7Sžo/61/2015 ţiadateľa o spotrebiteľský úver, aby uviedol úplne, presne a pravdivo informácie o výške jeho skutočného reálneho príjmu, o zdroji jeho príjmov, o jeho osobnom stave, veku, vzdelaní, bydlisku, type bývaní a podobne, zároveň v súlade s poţiadavka odbornej starostlivosti a najmä po zohľadnení výšky poţadovanej pôţičky (950,- eur), výšky poţadovanej mesačnej splátky (28,88 eur) súčasne v nadväznosti na priemerný čistý mesačný príjem mal za to, ţe spotrebiteľ je schopný predmetný spotrebiteľský úver splácať. Ţalobca uviedol, ţe vzhľadom na stabilitu spotrebiteľovho príjmu – starobný dôchodok, ktorého priemerná výška bola v rozhodujúcom čase vo výške 287,75 eur, v čase posudzovania schopnosti splácať spotrebiteľský úver, urobil úsudok, ţe je dostatočným príjmom a to aj vzhľadom na celkovú výšku poskytnutého úveru – 950,- eur, ako aj vzhľadom na výšku mesačnej s splátky úveru t.j. sumy 28,88 eur. Ţalobca vyslovil názor, ţe na základe uvedených skutočností si splnil svoje zákonné povinnosti, konal s odbornou starostlivosťou a teda za ţiadnych okolností sa nedopustil hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, a preto ţalovaný zistený skutkový stav neprávne vyhodnotil, v čoho dôsledku predmetné ustanovenie nesprávne právne posúdil a tým porušil zásadu legality a zároveň, ţe svoje závery v tejto časti nedostatočne odôvodnil, čím sa stalo napadnuté rozhodnutie v tejto časti nezákonné pre rozpor so zákonom. Poukázal tieţ na to, ţe posudzovanie schopnosti splácať úverové splátky je síce zákonom uloţenou povinnosťou veriteľa, avšak vo vzťahu k skutočnosti, či sa veriteľ rozhodne alebo nerozhodne spotrebiteľovi poskytnúť úver v poţadovanej výške nemá ţiaden vplyv, a preto predmetné konanie aj keby mal súd za preukázané, ţe došlo k porušeniu povinností ţalobcu ako veriteľa, nemôţe za ţiadnych okolnosti vykazovať znaky nekalej obchodnej praktiky, pretoţe samo o sebe nenarušuje ani nie je schopné podstatne narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa vo vzťahu k poţadovanej sluţbe a predmetné konanie nemôţe byť posudzované ani ako klamlivé konanie, ktorým by veriteľ spotrebiteľa zavádzal resp. inak ovplyvňoval jeho ekonomické správanie, v čoho dôsledku by spotrebiteľ mal urobiť rozhodnutie o ekonomickej transakcii, ktoré by inak neurobil. Na záver ţalobca poukázal na to, ţe výškou pokuty bol ţalobca postihnutý za viacero deliktov, a za to mu bola uloţená súhrnná pokuta. Mal za to, ţe ak čo by len jedno z postihnutých konaní nebolo pravdivé, je tu dôvod na zrušenie celého rozhodnutia. Taktieţ poukázal na skutočnosť, ţe je spoločnosťou, ktorá je pravidelne kontrolovaná orgánmi SOI a vţdy robí všetko preto, aby prispôsobila svoje obchodné podmienky výsledkom kontroly. 10 7Sžo/61/2015 III. Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu vyjadril tak, ţe navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove ako vecne správny potvrdil. V dôvodoch vyjadrenia ţalovaný nesúhlasil s odvolacími dôvodmi ţalobcu uvedenými v jeho písomnom odvolaní. Trval na skutkových a právnych záveroch uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ako aj vo vyjadrení k ţalobe. Zastával názor, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovanej ako aj prvostupňové rozhodnutie inšpektorátu boli vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1/ preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní ţalobcu (§ 246c ods. 1 veta prvá v spojení s ust. § 212 ods. 1 O.s.p.) postupom podľa ust. § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2/, a dospel k záveru, ţe odvolaniu nie je moţné priznať úspech. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca proti ţalovanému správnemu orgánu domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného zo dňa
  9. apríla 2014 sp. zn. SK/0125/99/2014, v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím č. P/0391/07/13 zo dňa 27.11.2013, ţiadajúc ich zrušenie a vrátenie veci ţalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa
  10. apríla 2014 sp. zn. SK/0125/99/2014 ţalovaný správny orgán odvolanie ţalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa - Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj č. P/0391/07/13 zo dňa 27.11.
  11. 11 7Sžo/61/2015 Uvedeným prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 27.11.2013 č. P/0391/07/13 prvostupňový správny orgán rozhodol tak, ţe ţalobcovi pre porušenie zákazu pouţívania obchodnej praktiky, ktorá je v rozpore s poţiadavkami odbornej starostlivosti a ktorá môţe podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k sluţbe podľa § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 7 ods. 2 písm. a/ a b/ zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorého sa ţalobca vo veci spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o pôţičke č. 3029900665 ev.č. 20385536 zo dňa 14.02.2013 dopustil konaním, uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia, zisteným pri kontrole 28.05.2013 vykonanej v sídle Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj a dňa 15.08.2013 v prevádzkarni ţalobcu, uloţil podľa § 24 ods. 1 zákona pokutu vo výške 5.000,- eur, ktorú je účastník konania povinný zaplatiť do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia poštovou poukáţkou typu „U“ alebo príkazom na úhradu na účet uvedený v rozhodnutí. V. Odvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu a konanie mu prechádzajúce v rozsahu ţalobných dôvodov, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup ţalovaného správneho orgánu, ktorým ţalovaný rozhodol s konečnou platnosťou o uloţení pokuty ţalobcovi za porušenie právnej povinnosti v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa. Najvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého prvostupňového rozsudku, ktoré z tohto dôvodu neopakuje a súčasne na ne poukazuje. Odvolací súd v súlade s právnou úpravou ustanovenou v § 219 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému 12 7Sžo/61/2015 rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu povaţuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti, na zdôraznenie správneho skutkového a právneho záveru súdu prvého stupňa uvádza. Najvyšší súd dáva do pozornosti ţalobcu, ţe súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je súdom skutkovým. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v ţalobe, ktorými ţalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, ţe nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v ţalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). 13 7Sžo/61/2015 Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). Ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy (§ 250i ods.2 O.s.p.). Odvolací súd mal preukázané, ţe v danej veci súd prvého stupňa v procese súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia ţalovaného náleţite postupoval v zmysle procesných pravidiel zákonodarcom nastolených v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku citovaných vyššie. Zistil, ţe základné námietky ţalobcu, ktorými napáda zákonnosť napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj zákonnosť rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu spočívajú v jeho tvrdení, ţe napadnutým rozhodnutím v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu mu bola uloţená sankcia v rozpore s ustanoveniami zákona č. 250/2007 Z. z., namietajúc správnosť postupu pri zisťovaní skutočného stavu veci a správnosť skutkových a právnych záverov správnych orgánov oboch stupňov prijatých na základe zadováţených skutkových podkladov v konaní o uloţení sankcie začatom na základe výsledkov vykonanej inšpekcii. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisu krajského súdu súčasťou ktorého je administratívny spis ţalovaného ţalobca v odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, ako aj v ţalobe namietal nezákonnosť postupu a rozhodnutia ţalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu z dôvodu, ţe ţalovaný v rozpore s príslušnými ustanoveniami Správneho poriadku nedostatočne zistil skutkový stav veci, nevykonal potrebné dokazovanie na ustálenie skutkového stavu a zistené skutkové zistenia nesprávne právne posúdil, ţalovaný napadnuté rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, keď rozhodnutie je nepreskúmateľné a teda aj nezákonné. 14 7Sžo/61/2015 Podľa § 3 ods. 1, správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 1,3 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Senát odvolacieho súdu vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci dospel k zhodnému záveru ako súd prvého stupňa, ţe správne orgány oboch stupňov v danom prípade postupovali v súlade s právnou úpravou správneho priadku, vo veci si zadováţili dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia a v odôvodnení rozhodnutia uviedli dôvody, na základe ktorých v danej veci rozhodli, námietkami ţalobcu sa náleţte zaoberali a ţalovaný súčasne v dôvodoch svojho rozhodnutia sa vyporiadal so zásadnými odvolacími námietkami ţalobcu. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu povaţoval za súladné so zákonom, a preto súd prvého stupňa rozhodol vo veci zákonne, keď ţalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p. Zákonodarca v zákone o ochrane spotrebiteľa upravuje predmet a rozsah právnej úpravy najmä ochranu spotrebiteľa vo vzťahu k výrobcovi, dovozcovi, distributérovi 15 7Sžo/61/2015 a poskytovateľovi sluţieb, ako aj úlohy orgánov verejnej správy pri kontrole dodrţiavania podmienok ustanovených pri ochrane spotrebiteľa. Zákon sa vzťahuje na všetky výrobky, alebo sluţby, ktoré dodávateľ, predajca, ponúka kupujúcemu k predaju, alebo poskytovateľ sluţby poskytuje spotrebiteľovi. Zákonodarca v jednotlivých ustanoveniach uvedeného zákona jednoznačne špecifikuje práva spotrebiteľa so zdôraznením ochrany ţivota a zdravia spotrebiteľa. Povinnosti predávajúceho, resp. poskytovateľa sluţby vo svojej štruktúre kopírujú práva spotrebiteľa na ochranu pred výrobkami alebo sluţbami, ktoré môţu spôsobiť zásah do právom chránených záujmov spotrebiteľa. Výrobky a sluţby musia spĺňať zo strany predávajúceho alebo poskytovateľa sluţby kritériá tak, aby sa dostali ku spotrebiteľovi bez následných komplikácií. Z uvedených dôvodov zákonodarca preto významným spôsobom zákonom o ochrane spotrebiteľa ochraňuje spotrebiteľa, pričom pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, ich podmienok, platností týchto zmlúv, práv a povinností z nich vyplývajúcich a následkov ich porušení ako aj práv zo zodpovednosti za vady a práv na náhradu škody odkazuje na právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv ustanovenú v právnych normách §§ 52 aţ 54 Občianskeho zákonníka. Zákonodarca v uvedenom právnom predpise súčasne charakterizuje dobré mravy pri poskytovaní sluţby, ktoré sú konkretizované všeobecne uznávanými pojmami ako vţité tradície, morálka, dobromyseľnosť, čestnosť a pod. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôţu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa (§ 54 ods. 1, 2 OZ). Zákonodarca v Občianskom zákonníku ukladá povinnosť predajcovi, resp. poskytovateľovi sluţby tak, ţe spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“), ustanoviac, ţe neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, pričom zákonodarca za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považuje najmä tie, ktoré zaväzujú spotrebiteľa a s ktorými sa nemal možnosť náležite oboznámiť pred uzavretím zmluvy, s úpravou v zmysle ktorej sa neprijateľnosť zmluvných podmienok hodnotí so zreteľom na povahu sluţby, na ktorú bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy. (§ 53 ods. 1, 4 písm. a/, d/, ods. 5, 11 OZ). Vzhľadom k uvedenému odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa povaţoval námietky ţalobcu, ktorými namietal nesprávne právne posúdenie veci, za nedôvodné. 16 7Sžo/61/2015 Odvolací súd vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci vyplývajúcich z administratívneho spisu zastáva zhodný názor ako prvostupňový súd, ţe skutkami kladenými ţalobcovi za vinu napadnutými rozhodnutiami správnych orgánov oboch stupňov sa ţalobca dopustil porušenia právnej povinnosti vyplývajúcej mu z právnej normy ustanovenej v § 7 ods. 1, 2, písm. a/, b/ zákona č.250/2007 Z. z., keď nepreukázal, ţe formulár spolu so všetkými jeho náleţitosťami bol spotrebiteľovi riadne a včas pred podpisom zmluvy odovzdaný, teda, ţe spotrebiteľ bol pred podpisom zmluvy oboznámený so zmluvnými podmienkami uvedenými v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorých obsah spotrebiteľ nemohol ovplyvniť, bez toho, aby ţalobca so spotrebiteľom výšku úveru individuálne dohodol, resp. aby ţalobca vopred pred podpísaním predmetnej zmluvy náleţite spôsobom nevzbudzujúcim akékoľvek pochybnosti informoval spotrebiteľa nielen o celkovej výške poskytovaného úveru, ale aj o jeho náleţitostiach. Zo skutkových okolností daného prípadu je teda zrejmé, ţe skutkové okolnosti zistené pri kontrole ţalobcu potvrdzujú protiprávne konanie ţalobcu uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia z 27.11.
  12. Odvolací súd súhlasí s tvrdením ţalobcu, ţe správne orgány aj v predmetnom konaní boli povinné postupom podľa právnej úpravy správneho poriadku zistiť materiálnu pravdu a za tým účelom v zmysle vyhľadávacej zásady boli povinné zabezpečiť dostatok skutkových podkladov rozhodujúcich pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Nie je moţné však súhlasiť s argumentáciou ţalobcu, ţe v prípade rozporných skutočností zaťaţuje dôkazné bremeno preukázania rozhodných skutočností ţalovaný správny orgán. Pokiaľ zákonodarca ţalobcovi ako veriteľovi a sprostredkovateľovi predajcu stanovil povinnosti v zákone na ochranu spotrebiteľa a to v danom prípade poskytnúť spotrebiteľovi informácie o zmluvných podmienkach spotrebiteľského úveru prostredníctvom formulára pre Štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. bolo povinnosťou ţalobcu predloţiť alebo navrhnúť taký dôkaz, ktorý by spôsobom nevzbudzujúci akékoľvek pochybnosti potvrdil, ţe ţalobca si svoju oznamovaciu a poučovaciu povinnosť splnil. Vychádzajúc zo svetla skutkových zistení však tvrdenie ţalobcu o splnení si tejto povinnosti nevyplýva. Pokiaľ na dané skutkové zistenia ţalobca navrhoval vypočuť svedkov, ani výsluch svedkov – spotrebiteľa, prípadne pracovníka ţalobcu konajúceho so spotrebiteľom vo veci Zmluvy o pôţičke by nebol spôsobilý preukázať pravdivosť tvrdenia ţalobcu, keď listinné dôkazy, v konaní zadováţené, pravdivosť tvrdenia ţalobcu vyvracajú. Vo vzťahu k ďalšiemu skutku, kladenému ţalobcovi za vinu a ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, ţe neuviedol druh spotrebiteľského úveru poskytnutého 17 7Sžo/61/2015 spotrebiteľovi, adresu predávajúceho, na ktorej môţe spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťaţnosť a výšku, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných podkladov podľa § 9 ods. 2, písm. a/, c/, k/ zákona o spotrebiteľských úveroch, odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu zastáva názor, ţe správne orgány ustálili skutkový stav správne a zo skutkových okolností vyvodili správny právny záver, ktorý v odôvodnení rozhodnutí aj náleţite odôvodnili. Vo vzťahu k poslednému skutku, ktorého sa ţalobca dopustil tým, ţe neposúdil schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, správne orgány taktieţ správne posúdili skutkové zistenia a vyvodili z nich správny záver. Povinnosťou ţalobcu ako veriteľa bolo vychádzať z konkrétnych zistení podmieňujúcich schopnosť spotrebiteľa splácať úver ním poskytnutý a nie vychádzať z priemerného starobného dôchodku v Slovenskej republike. Vzhľadom k uvedenému postup ţalobcu pri poskytovaní spotrebiteľských úverov v posudzovanom prípade aj podľa názoru odvolacieho súdu moţno preto povaţovať za postup v rozpore s poţiadavkami odbornej starostlivosti veriteľa, ktorý mohol podstatne narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa vo vzťahu k poskytovanej sluţbe – poskytnutie úveru, ktoré konanie zákonodarca povaţuje za nekalú obchodnú praktiku a súčasne ju zakazuje (§ 7 zákona č. 250/2007 Z. z.). Ţalovaný preto správne posúdil, ţe uvedenými skutkami sa ţalobca dopustil porušenia právnej povinnosti vyplývajúcej mu z § 7 ods. 1, 2 písm. a/, b/ zákona č. 250/2007 Z. z. Odvolací súd preskúmavajúc zákonnosť rozhodnutia ţalovaného a postupu mu predchádzajúceho vyuţijúc plnú jurisdikciu (§ 250i ods. 2 O.s.p.) povaţoval námietky ţalobcu, ktorými namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa ako aj ţalovaným správnym orgánom a nezákonnosť postupu správneho orgánu, za právne nedôvodné. Vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci odvolací súd taktieţ povaţoval za nesporne preukázané, ţe ţalobca uzatvoril zmluvu o pôţičke bez toho, aby spotrebiteľa náleţite, so všetkou starostlivosťou, ktorú je moţné od neho ako poskytovateľa sluţby (spotrebiteľských úverov) spravodlivo očakávať, informoval o podmienkach poskytovaného úveru a zrozumiteľným spôsobom ho oboznámil so všetkými náleţitosťami poskytovaného 18 7Sžo/61/2015 úveru, ktorú mu poskytuje na zakúpenie tovaru, ktorého druh ani neuviedol v zmluve o pôţičke, pred podpísaním Zmluvy o pôţičke. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd dospel k zhodnému záveru ako súd prvého stupňa, ţe správne orgány oboch stupňov v konaní postupovali v súlade s príslušnými ustanoveniami správneho poriadku, vo veci zistili riadne skutkový stav, vyplývajúci z administratívneho spisu, skutkové okolnosti správne právne posúdili v zmysle ustanovení zákona č. 250/2007 Z. z., ako aj v súlade s ustanoveniami zákona č. 129 /2010 Z .z., keďţe z listinných dôkazov pripojených v administratívnom spise je nesporné, ţe ţalobca v predmetnej zmluve o pôţičke spotrebiteľa s potrebnou starostlivosťou, zákonodarcom v zákone o ochrane spotrebiteľa predpokladanou, neinformoval pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to ani v zmluve o spotrebiteľskom úvere, jednoznačne, určito a jasne neuviedol podstatné náleţitosti úveru, majúce za následok obmedzenie vôle spotrebiteľa v schopnosti urobiť rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktorú by pri dostatku informácii neurobil. Správne orgány oboch stupňov preto vo veci rozhodli v súlade so zákonom, pričom svoje skutkové a právne závery aj náleţite odôvodnili v odôvodnení rozhodnutí. Odvolací súd tieţ zastáva zhodný názor ako krajský súd, ţe správne orgány postupovali v súlade so zákonom, aj pri rozhodovaní o výške pokuty, pričom jej výšku v súlade s ustanovením § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa dostatočne odôvodnili. Nebolo moţné prihliadnuť k argumentácii ţalobcu odôvodňujúcej zrušenie napadnutého rozhodnutia ţalovaného, pretoţe skutkové okolnosti v danom prípade preukazovali naplnenie skutkovej podstaty porušenia právnej povinnosti ţalobcom vo všetkých konaniach kladených mu za vinu. Odvolací súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa v preskúmavanej veci postupom v súlade s právnou úpravou ustanovenou v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl.), náleţite preskúmal zákonnosť rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu a postup mu predchádzajúci v rozsahu ţalobných dôvodov a v odôvodnení napadnutého rozsudku sa náleţite vysporiadal so zásadnými ţalobnými námietkami. Poukazom na závery uvedené vyššie odvolací súd povaţoval námietky ţalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli mať za následok úspešnosť jeho odvolacieho návrhu. 19 7Sžo/61/2015 Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne a právne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods.1 veta prvá O.s.p. a s § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s ust. § 246c veta prvá O.s.p. a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. Ţalobcovi, ktorý nemal úspech vo veci, náhradu trov tohto konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
  13. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa
  14. júna 2016 JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Viera Vraníková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.