Obsah (9)

§ 250j§ 19§ 246c§ 219§ 2§ 12§ 39§ 1§ 6

Najvyšší súd 7Sžo/56/2015 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Re

§ 250jods.

1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania 2 7Sžo/56/2015 zákonnosti a postupu rozhodnutia ţalovaného zo

1. apríla 2014, číslo S/2014/01261, O 50/2014, ktorým odvolanie ţalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Inšpektorátu práce Banská Bystrica zo
2. januára 2014, č. k. 163/13 - 1.0/pok/r.. Týmto rozhodnutím Inšpektorát práce Banská Bystrica uloţil ţalobcovi

§ 19ods.

2 písm. b/ bod 1 v nadväznosti na § 19 ods. 3 písm. e/ zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona č. 125/2006 Z. z.“) pokutu vo výške 1.000 eur za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ bod 3, konkrétne za porušenie § 6 ods. 2 písm. b/ zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 124/2006 Z. z.“). Protiprávne konanie ţalobcu spočívalo v tom, ţe ţalobca ako zamestnávateľ neposkytol svojim zamestnancom (A. E. a J.) potrebné účinné osobné ochranné pracovné prostriedky pre výkon pridelených prác - mimo rukavíc pre pekára. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, ţe sa stotoţnil s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí ţalovaného o uloţení pokuty. Ţalobca neposkytol zamestnancom ochrannú obuv s podráţkou proti šmyku. Uvedenú skutočnosť mal krajský súd preukázanú z jednotlivých výpovedí menovaných zamestnancov, ktorí potvrdili, ţe zamestnávateľ (ţalobca) im neposkytol ţiadne osobné ochranné pracovné prostriedky; do práce si nosili vlastnú obuv a odev. Krajský súd ďalej uviedol, ţe inšpekciou práce zistené nedostatky boli spísané okrem zápisnice aj v protokole o výsledku inšpekcie. Z protokolu vyplýva, ţe u ţalobcu bolo zistených celkom 13 nedostatkov a k uloţeniu pokuty došlo iba za porušenie § 6 ods. 2 písm. b/ zákona č. 124/2006 Z. z.. Ţalobca vo svojom vyjadrení z

1. júna 2013 k protokolu nepoprel zistené skutočnosti, ale uviedol, ţe zabezpečil uţ vypracovanie predpisu na poskytovanie osobných ochranných prostriedkov a zamestnancom poskytne oproti podpisu osobné ochranné prostriedky na základe vypracovanej smernice do
2. júna
3. Krajský súd námietku ţalobcu, ţe oba správne orgány neprihliadli na čestné prehlásenia ďalších zamestnancov o prideľovaní osobných ochranných pracovných prostriedkov, vyhodnotil ako nedôvodnú s odôvodnením, ţe čestné prehlásenia 3 7Sžo/56/2015 nie sú relevantnými dôkazmi v zmysle zákona č. 124/2006 Z. z., keďţe v predmetných prehláseniach zamestnanci uviedli, ţe osobné ochranné pracovné prostriedky im boli zo strany ţalobcu poskytnuté na ich poţiadanie. Krajský súd sa stotoţnil s názorom ţalovaného, ţe zamestnanec musí mať poskytnuté zodpovedajúce osobné ochranné pracovné prostriedky nie aţ na jeho poţiadanie po tom, ako uţ práce vykonáva, ale ešte pred prvým začatím výkonu práce. Krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné tieţ námietky ţalobcu, ţe zamestnanci neboli vypočutí inšpektormi práce na pracovisku, ako aj to, ţe inšpektori práce nevykonali dostatočné zistenia na mieste samom, teda v prevádzke pekárne. Z charakteru predmetných výpovedí vyššie uvedených zamestnancov ţalobcu vyplýva, ţe ide o informácie, ktoré dostatočne vysvetlili stav v poskytovaní, resp. v neposkytovaní osobných ochranných pracovných prostriedkov a tieto informácie uţ nebolo potrebné overovať priamo na pracovisku. Zároveň krajský súd dodal, ţe uvedené zistenia boli nepriamo potvrdené aj samotným ţalobcom, a to vo vyjadrení k protokolu, ako aj zamestnancami v príslušných čestných prehláseniach. Krajský súd dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného je zákonné. Tieţ sa stotoţnil so správnou úvahou ţalovaného s určením výšky uloţenej pokuty. Nakoľko krajský súd nezistil také vady rozhodnutia, prípadne vady v konaní, na ktoré by musel prihliadnuť ex offo (§ 250i ods. 3 OSP a § 250j ods. 3 OSP) v súlade s § 250j ods. 1 OSP ţalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol s poukazom na § 250k ods. 1 OSP tak, ţe ţalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný, náhradu trov konania nepriznal. Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca odvolanie. Namietal, ţe rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP). Postup inšpekcie práce ţalobca nepovaţoval za správny, nakoľko výkon inšpekcie vykonaný mimo pracoviska odporuje priamo samotnému účelu inšpekcie práce.

názoru ţalobcu mal byť výkon inšpekcie práce vykonaný priamo na príslušnom pracovisku. Výpovede pracovníkov povaţoval za rozporné s čestnými prehláseniami, ktoré ţalobca v predmetnom konaní predloţil. Uviedol, ţe z čestných prehlásení nevyplýva, ţe by pracovníci nedostali pri nástupe do práce osobné ochranné pracovné prostriedky, ale to, ţe zamestnanci osobné ochranné 4 7Sžo/56/2015 pracovné prostriedky dostali vţdy, keď o tieto poţiadali. Záverom ţalobca poukázal na to, ţe nakoľko sa príslušná evidencia poskytovania osobných ochranných pracovných prostriedkov nezachovala, mala inšpekcia práce, resp. krajský súd vypočuť bývalú zamestnankyňu ţalobcu poverenú vedením predmetnej evidencie. Preto ţiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe preskúmavané rozhodnutie ţalovaného, vrátane prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu zruší a vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie. Súčasne ţiadal náhradu trov konania. Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţiadal napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny a zákonný potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP, v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní ţalobcu (§ 246c ods. 1 veta prvá v spojení s § 212 ods. 1 OSP) postupom

§ 250ja ods.

2 veta prvá OSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP, v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP), a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné priznať úspech. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP). V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje

ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP). Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu

piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov 5 7Sžo/56/2015 pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náleţitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v ţalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 prvá veta OSP). Preto v správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t. j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§ 250i ods. 1 veta druhá OSP). Je to tak preto, ţe úlohou súdu v správnom súdnictve (prvostupňového ani odvolacieho) nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu dopĺňaním rozsiahleho dokazovania, ale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy, t.j. preskúmať aj postup, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí s prihliadnutím na záväznosť zisteného skutkového stavu, ktorý tu bol v čase ich vydania. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec moţným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Nie je ani úlohou najvyššieho súdu v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v správnom súdnictve prehodnocovať správnosť záverov 6 7Sžo/56/2015 krajského súdu na základe nesúhlasu odvolateľa s takýmito závermi. Účelom konania v správnom súdnictve je poskytnutie súdnej ochrany pred tvrdeným nezákonným rozhodnutím. Ak také rozhodnutie na základe zistení krajského súdu bolo vydané v konaní, ktoré netrpí vadou spôsobilou ovplyvniť jeho zákonnosť a krajský súd svoje zistenie presvedčivo a s poukazom na procesné ustanovenia náleţitosti odôvodní, niet dôvodu, aby sa odvolací súd zaoberal námietkami, ktoré sú len vysvetleniami doterajších postupov správneho orgánu v správnom konaní.

§ 246cods.

1, veta prvá OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa pouţijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

§ 219ods.

1 a 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

§ 2ods.

2 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z. z., inšpekcia práce sa vykonáva na všetkých pracoviskách zamestnávateľov a fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, vrátane pracovísk nachádzajúcich sa na súkromných pozemkoch a v obydliach fyzických osôb.

§ 12ods.

1 písm. c/ zákona č. 125/2006 Z. z., poţadovať od zamestnávateľa, fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, zamestnanca, zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, príslušného odborového orgánu a zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka v prítomnosti svedka alebo bez neho informácie a vysvetlenia, ktoré sa týkajú uplatňovania predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv;

§ 19ods.

2 písm. b/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z., inšpektorát práce uloţí pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, za závaţné porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ od 1.000 eur do 200.000 eur. 7 7Sžo/56/2015

§ 19ods.

3 písm. e/ zákona č. 125/2006 Z. z., závaţné porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ je neposkytnutie potrebných účinných osobných ochranných pracovných prostriedkov alebo ich neudrţiavanie vo funkčnom stave.

§ 2ods.

1 písm. a/ bod 3 zákona č. 125/2006 Z. z., inšpekcia práce je dozor nad dodrţiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia;

§ 39ods.

1 zákona č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce), právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú predpisy na ochranu ţivota a predpisy na ochranu zdravia, hygienické a proti epidemické predpisy, technické predpisy, technické normy, dopravné predpisy, predpisy o poţiarnej ochrane a predpisy o manipulácii s horľavinami, výbušninami, zbraňami, rádioaktívnymi látkami, jedmi a inými látkami škodlivými zdraviu, ak upravujú otázky týkajúce sa ochrany ţivota a zdravia.

§ 39ods.

2 Zákonníka práce predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú aj pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci vydané zamestnávateľmi po dohode so zástupcami zamestnancov; ak k dohode nedôjde do 15 dní od predloţenia návrhu, rozhodne príslušný inšpektorát práce

osobitného predpisu.

§ 1zákona č.

124/2006 Z. z., tento zákon ustanovuje všeobecné zásady prevencie a základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na vylúčenie rizík a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce.

§ 6ods.

2 písm. b/ zákona č. 124/2006 Z. z., na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci prostredníctvom osobných ochranných pracovných prostriedkov je zamestnávateľ povinný bezplatne poskytovať zamestnancom, u ktorých to vyţaduje ochrana ich ţivota alebo zdravia, potrebné účinné osobné ochranné pracovné prostriedky a viesť evidenciu o ich poskytnutí. Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, po preskúmaní 8 7Sžo/56/2015 odvolaním napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu vychádzajúc z ustanovenia § 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP nezistil ţiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním najvyšší súd stotoţňuje v celom rozsahu, povaţujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne, a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty v prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku k námietkam ţalobcom uvedeným v odvolaní uvádza nasledovné: V prejednávanej veci prvostupňový správny orgán uloţil ţalobcovi

§ 19ods.

2 písm. b/ bod 1 v spojení s § 19 ods. 3 písm. e/ zákona č. 125/2006 Z. z. pokutu vo výške 1.000 eur za porušenie povinností uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ bod 3, § 6 ods. 2 písm. b/ zákona č. 124/2006 Z. z., keď neposkytol svojim trom zamestnancom účinnú ochrannú pracovnú obuv s podráţkou proti šmyku na pracovisku (pekárne), kde sa šmýkalo, čo vyţaduje ochrana ich ţivota alebo zdravia. Výkon inšpekcie práce o dodrţiavaní právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a zaistenie bezpečnosti technických zariadení u ţalobcu, pri ktorom bol zistený uvedený nedostatok, sa uskutočnil u ţalobcu v dňoch

1. mája 2013,
2. júna 2013,
3. júna 2013 a
4. júna
5. Odvolací súd nepokladal za dôvodné námietky ţalobcu o pochybení procesného postupu v správnom konaní, keď pracovníci ţalovaného, inšpektori práce vykonali inšpekciu mimo pracoviska. S poukazom na ustanovenie § 12 odseku 1 písm. c/ zákona č. 125/2006 Z. z., upravujúce oprávnenia inšpektora práce a § 2 ods. 2 písm. a/ cit. zákona inšpektorom práce nič nebránilo, aby vypočuli zamestnancov ţalobcu aj mimo pracoviska. Preto uvedený namietaný postup ţalovaného odvolací súd vyhodnotil ako zákonný. Odvolací súd sa stotoţnil aj s právnym názorom súdu prvého stupňa o dostatočnom preukázaní porušenia právnych predpisov na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ţalobcom a to jednotlivými výpoveďami zamestnancov ţalobcu. E. (Zápisnica o podaní informácie z
6. mája 2013, č.: 92/13/pod.-25/Z2) a J. (Zápisnica o podaní informácie z
7. 9 7Sžo/56/2015 mája 2013, č.: 92/13/pod.-25/Z3), napokon aj z vyjadrenia ţalobcu z
8. novembra 2013 k oznámeniu o začatí správneho konania. Jednotlivé čestné prehlásenia ďalších zamestnancov ţalobcu o poskytovaní osobných ochranných pracovných prostriedkov, a to v rozsahu uvedenom v príslušnej evidencií (Zošit), nie sú spôsobilé spochybniť postup a závery, ku ktorým dospela inšpekcia práce.

obsahu týchto čestných prehlásení mal ţalobca poskytovať zamestnancom osobné ochranné pracovné prostriedky aţ na poţiadanie, čo je však neprípustné. Tieto osobné ochranné pracovné prostriedky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je potrebné zamestnancovi poskytnúť nástupom do pracovného procesu, kontroľovať ich funkčný stav a dbať o ich riadne pouţívanie ako o vyplýva z povinnosti zamestnávateľa uvedených v § 6 ods. 2 zákona č. 124/2006 Z. z. Keďţe skutkový stav bol zo strany správnych orgánov aj

názoru odvolacieho súdu zistený riadne a dostatočne, následný výsluch bývalej zamestnankyne, ktorá mala v náplni práce aj evidenciu osobných ochranných pracovných prostriedkov, by bol zjavne neúčelný, lebo by nebol spôsobilý zvrátiť závery znejúce v tomto prípade v neprospech ţalobcu. Naviac ţalobca v písomnom stanovisku z

1. júna 2013 k Protokolu o výsledku inšpekcie z
2. júna 2013, č.: IBB-32-25-2.2/P-E22-13, ktorý podpísal, k bodu 1 o zistených nedostatkoch (predmet tohto konania) nevzniesol ţiadne námietky ku skutočnostiam zisteným v protokole. Uviedol, ţe na základe posúdenia rizík a hodnotenia nebezpečenstiev zamestnancom poskytne osobné ochranné pracovné prostriedky oproti podpisu na základe vypracovanej smernice do
3. júna
4. Skutočnosti, ktorými ţalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského súdu boli totoţné s námietkami, ktoré ţalobca namietal uţ v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd náleţite vysporiadal. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rovnako ako krajský súd v napadnutom rozsudku dospel k právnemu záveru, ţe preskúmavaným rozhodnutím nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov ţalobcu. Aj procesný postup správnych orgánov v posudzovanej veci bol v plnom súlade so zákonom. 10 7Sžo/56/2015 Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica ako vecne správny potvrdil (§ 250ja ods. 3 veta druhá OSP, v spojení s § 246c ods. 1 a s § 219 ods. 1 a ods. 2 OSP). O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 250k ods. 1 OSP, v spojení s § 224 ods. 1 OSP za pouţitia § 246c ods. 1 veta prvá OSP. Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, ţe ţalobca v tomto konaní úspech nemal a ţalovanému náhrada trov konania zo zákona neprináleţí. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
5. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave,
6. mája 2016 JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Viera vraníková