← Slovensko

zákon č. 447/2008 Z. z.

Najvyšší súd 7Sžso/31/2015 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci ţalobkyni: I., nar. X., bytom J., zastúpená Ing. Máriou Ondruškovou, bytom K Múzeu 4, 010 03 Ţilina, proti ţalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Ţilina, so sídlom J. M. Hurbana 16, Ţilina, vo veci návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. ZA/2014/30988/3-DOM zo dňa 28.11.2014, o odvolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline, č. k. 20S/152/2014-39 zo dňa

  1. mája 2015, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline, č. k. 20S/152/2014-39 zo dňa
  2. mája 2015 p o t v r d z u j e . Ţalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Ţiline, napadnutým rozsudkom č. k. 20S/152/2014-39 zo dňa
  3. mája 2015 podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej 2 7Sžso/31/2015 len „O.s.p.“) ţalobou napadnuté rozhodnutie ţalovaného č. ZA/2014/30988/3-DOM zo dňa 28.11.2014, ktorým ţalovaný zamietol odvolanie ţalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutia Úradu práce, sociálnych veci a rodiny Ţilina č. ZA1/OPČ/SOC/2014/78147, PO 1478/2014/Gáp zo dňa 17.10.2014, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ţalobkyni náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, ţe krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu a postup mu predchádzajúci nebolo v súlade so zákonom a ţalobné dôvody ţalobkyni odôvodňovali jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie. Krajský súd v preskúmavanej veci z administratívneho spisu zistil, ţe ţalobou napadnutým rozhodnutím ţalovaný zamietol odvolanie ţalobkyne a potvrdil rozhodnutie úradu práce sociálnych vecí a rodiny, ktorým nebolo vyhovené jej ţiadosti o vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťaţkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len „preukaz ZŤP“) z dôvodu, ţe v zmysle lekárskeho posudku č. 2014/435448 zo dňa 10.10.2014 v súlade s § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. ţalobkyňa nie je fyzickou osobou s ťaţkým zdravotným postihnutím. V dôvodoch rozhodnutia sa ţalovaný stotoţnil so skutkovým a právnym posúdením veci prvostupňovým správnym orgánom. Poukázal na § 16 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňaţných príspevkoch na kompenzáciu ťaţkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z. z.“) a konštatoval, ţe ťaţké zdravotné postihnutie je postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %. Lekársky posudok zo dňa 10.10.2014 vypracovaný prvostupňovým správnom orgánom konštatoval mieru funkčnej poruchy určenú podľa prílohy č. 3 časti IV. bod 6 písm. b/ zákona č. 447/2008 Z. z. v rozsahu 40 %. Rovnako aj lekársky posudok druhostupňového správneho orgánu zo dňa 26.11.2014 konštatoval, ţe ţalobkyňa nemôţe byť povaţovaná za osobu s ťaţkým zdravotným postihnutím, a preto jej nemôţe vzniknúť právo na vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťaţkým zdravotným postihnutím so sprievodcom. Krajský súd uviedol, ţe súčasťou administratívneho spisu ţalovaného boli lekárske nálezy z internej ambulancie zo dňa 12.05.2014, 16.05.2014, 02.06.2014, 13.06.2014 a 27.08.2014 so záverom ISCHM s ischémiou posterolater so sinus bradykardiou, hyperlipoproteinemia a schizofrénia ako aj nálezy z psychiatrickej ambulancie zo 14.01.2014, 12.12.2013, 14.11.2013, 17.10.2013, 19.09.2013, 22.08.2013, 26.07.2013, 27.06.2013, 30.05.2013, 30.04.2013, 3 7Sžso/31/2015 07.03.2013, 30.04.2013, 04.04.2013, 07.02.2013, 10.01.2013, 18.01.2011, nálezy všeobecného lekára zo dňa 10.04.2014 a 25.04.2014 a nález zo záťaţového testu internej ambulancie zo dňa 20.08.
  4. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu preskúmal v intenciách ustanovení § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. v spojení s § 11 ods. 9, 10, 11, 13, s § 12 ods. 1, 2, 3 s § 16 ods. 1, 2, 3, 4, 5, s § 55 ods. 9 uvedeného zákona, ktorú právnu úpravu citoval, v intenciách ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov - správneho poriadku, postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, upravujúcej rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov. Krajský súd poukazom na to, ţe lekársky posudok má obsahovať určenie miery funkčnej poruchy v % pod bodom a/ určenie miery funkčnej poruchy podľa druhu zdravotného postihnutia podľa § 12 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., pod bodom b/ zvýšenie miery funkčnej poruchy o 10 % podľa § 12 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. (v prípade zvýšenia miery funkčnej poruchy podľa § 12 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. uviesť zdravotné postihnutie/postihnutia, ktoré sú dôvodom zvýšenia percenta miery funkčnej poruchy), konštatoval, ţe v jeho kompetencii nie je vyhodnocovať mieru funkčnej poruchy posudzovanej osoby. Táto kompetencia patrí výlučne posudkovým lekárom. Kompetenciou správneho súdu však je vyhodnotiť, či správne orgány, teda aj posudkový lekár v posudku, vyhodnocovali všetky relevantné dôkazy, ktoré boli podkladom pre jeho vyhotovenie, či vyhodnotili všetky skutočnosti, ktorými ţiadateľ preukazuje rozsah svojho zdravotného postihnutia. To však neznamená, ţe by z hľadiska odbornosti mohol súd v správnom súdnictve prehodnotiť záver posudkových lekárov v tom smere, či príslušné zdravotné postihnutie ţiadateľa (ţalobkyne) spĺňa podmienky upravené v časti IV., bod 6 – duševné poruchy a poruchy správania, prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z. z. – charakter schizotypových porúch, porúch s bludmi a halucináciami vo forme ľahkej, strednej, ťaţkej alebo komplexnej poruchy, ktoré sú vymedzené aj mierou funkčnej poruchy od 10 % do 100 %, obdobne vo vzťahu k chorobám uvedeným v časti VIII A. bod 1 – srdce a obehové ústrojenstvo, postihnutie srdca. Podľa názoru krajského súdu, podklad pre vydanie rozhodnutia ţalovaného – lekársky posudok ústredia zo dňa 26.11.2014 vydaný pod č. ZA/2014/30988/2, nie je súladný 4 7Sžso/31/2015 s obsahom prílohy č. 2 k zákonu č. 447/2008 Z. z., ktorá upravuje obsahové náleţitosti lekárskeho posudku na účely § 11 zákona č. 447/2008 Z. z.. Konštatoval, ţe obsahom lekárskeho posudku podľa prílohy č. 2 k zákonu č. 447/2008 Z. z. bolo nielen určenie miery funkčnej poruchy podľa druhu zdravotného postihnutia, ale aj vyhodnotenie a zdôvodnenie zvýšenia, resp. nezvýšenia miery funkčnej poruchy o 10 % podľa § 12 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. a bola povinnosť posudkového lekára odôvodniť určené % miery funkčnej poruchy a uviesť dôvody zvýšenia, resp. nezvýšenia % miery funkčnej poruchy. Krajský súd ďalej konštatoval, ţe v konaní bolo preukázané, ţe ţalobkyňa má viac funkčných porúch – paranoidná schizofrénia a ischemická choroba srdca. Mal za to, ţe s poukazom na § 12 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. bolo povinnosťou správnych orgánov a príslušného posudkového lekára v prípade ţalobkyne, ktorá je fyzickou osobou majúcou viac funkčných porúch, mieru funkčnej poruchy určiť podľa miery funkčnej poruchy zodpovedajúceho druhu zdravotného postihnutia s najvyšším percentuálnym ohodnotením a vysporiadať sa v súlade s § 12 ods. 3 cit. normy, či tu existuje moţnosť zvýšiť mieru funkčnej poruchy určenej podľa ods. 1 o 10% s prihliadnutím na ďalšie funkčné poruchy, ktoré ovplyvňujú zdravotné postihnutie s najvyšším percentuálnym ohodnotením tak, ţe spôsobujú znevýhodnenie. Krajský súd mal ďalej za to, ţe z obsahu lekárskeho posudku ţalovaného ani napadnutého rozhodnutia nie je preukázané, ţe by ţalovaný mal dostatočné podklady na vydanie rozhodnutia, keď nedisponoval lekárskym posudkom vystaveným v súlade s prílohou č. 2 k zákonu č. 447/2008 Z. z., obsahujúcim jeho obligatórnu náleţitosť – zdôvodnenie aplikácie, resp. neaplikácie § 12 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. vo vzťahu k ţalobkyni, keď naviac neobsahoval ani odôvodnenie, z akého dôvodu správny orgán nepostupoval v súlade s § 12 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. a nezvýšil mieru funkčnej poruchy o 10 %., ktorá skutočnosť je dôleţitá pre posúdenie veci z toho dôvodu, ţe správnymi orgánmi určená miera funkčnej poruchy, bola určená v rozsahu 40 %, avšak v prípade zvýšenia miery funkčnej poruchy podľa § 12 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. by ţalobkyňa mala určenú mieru funkčnej poruchy 50 %, čo by v konečnom dôsledku znamenalo, ţe s spĺňa podmienku definície osoby s ťaţkým zdravotným postihnutím v súlade s § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. Krajský súd dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie nie je v súlade so zákonom, 5 7Sžso/31/2015 keď podkladom pre jeho vyhotovenie nebol lekársky posudok vyhotovený v súlade s prílohou č. 2 k zákonu č. 447/2008 Z. z. a naviac je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keď v dôvodoch rozhodnutia sa ţalovaný nevysporiadal s aplikáciou § 12 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. v súvislosti so zdravotným postihnutím ţalobkyne. Z ktorých dôvodov krajský súd rozhodnutie ţalovaného pri aplikácií § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a ţalobkyni náhradu trov konania nepriznal, pretoţe si ich neuplatnila. II. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal ţalovaný. Navrhoval, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Ţiline zmenil a ţalobu zamietol. V dôvodoch odvolania ţalovaný namietal, ţe krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vytýkal krajskému súdu, ţe nad rámec zákona vyţaduje odôvodnenie nezvýšenia miery funkčnej poruchy, avšak zákonná úprava ukladá povinnosť odôvodniť len zvýšenie miery funkčnej poruchy, poukazom na to, ţe správne orgány sú povinné konať v intenciách zákona, nesúhlasiac s rozširovaním legislatívneho rámca vo vzťahu k dôvodom uvádzaným v lekárskom posudku. Uviedol, ţe lekársky posudok druhostupňového správneho orgánu zo dňa 26.11.2014, v ktorom posudková lekárka zhodnotila všetky medicínske nálezy obsiahnuté v spisovej dokumentácii a aţ po zhodnotení všetkých odborných nálezov stanovila mieru funkčnej poruchy v zmysle prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z., bol vydaný v súlade s uvedeným zákonom. Dôvodil, ţe pokiaľ ide o zvýšenie miery funkčnej poruchy o 10 % podľa § 12 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z., citovaný zákon v prílohe č. 2, bode b/ vyţaduje: „ V prípade zvýšenia miery funkčnej poruchy podľa § 12 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. uviesť zdravotné postihnutie (postihnutia), ktoré sú dôvodom zvýšenia percenta miery akčnej poruchy.“ Ďalej konštatoval, ţe posudková lekárka odôvodnila stanovenú mieru funkčnej poruchy v odôvodnení lekárskeho posudku, pričom k odvolaniu ţalobkyne neboli priloţené ţiadne nové lekárske nálezy. Poukázal tieţ na to, ţe v zmysle ustanovenia § 34 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov nesie ţiadateľka procesnú zodpovednosť 6 7Sžso/31/2015 za to, ţe správny orgán (posudková lekárka) zhodnotil dôkazy predloţené k ţiadosti v zmysle platnej legislatívy. Zároveň dal do pozornosti, ţe pri stanovení miery funkčnej poruchy vychádzala z doloţeného lekárskeho nálezu aktuálneho v čase rozhodovania, ktorý bol súčasťou ţiadosti o vyhotovenie preukazu peňaţný príspevok na opatrovanie a vypracovaný bol v zmysle § 11 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. v platnom znení, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 1 k citovanému zákonu. Ţalovaný záverom konštatoval, ţe správne orgány nepostupovali pri vydaní napadnutého rozhodnutia nezákonne, postupovali a rozhodovali tak, ako im to umoţňuje zákon, akceptovali lekárske nálezy, ktoré predloţila ţiadateľka správnemu orgánu k ţiadosti, zopakujúc, ţe pri odvolaní voči napadnutému rozhodnutiu ţalobkyňa nepriloţila ţiadne nové lekárske správy, povaţujúc lekárske nálezy pripojené k ţalobe za uplatnené po dvojmesačnej prekluzívnej lehote od vydania rozhodnutia vo veci. III. K odvolaniu ţalovaného sa ţalobkyňa vyjadrila tak, ţe navrhovala napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť. Nesúhlasila s dôvodmi ţalovaného uvedenými v jeho odvolaní. Uviedla, ţe všetky jej zdravotné postihnutia vyplývali zo zdravotnej dokumentácie, ktorú mal ţalovaný ako aj posudkový lekár ţalovaného v čase posudzovania a rozhodovania k dispozícii. Odvolaciemu súdu v prílohe vyjadrenia predloţila lekársky posudok Vojenskej nemocnice v Ruţomberku. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania ţalovaného (§ 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalovaného nie je moţné priznať úspech. 7 7Sžso/31/2015 Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým krajský súd ţalobou napadnuté rozhodnutie ţalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ako aj konania im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so zásadnými námietkami uvedenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu č. ZA/2014/30988/3-DOM zo dňa 28.11.2014, ktorým ţalovaný zamietol odvolanie ţalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutia Úradu práce, sociálnych veci a rodiny Ţilina č. ZA1/OPČ/SOC/2014/78147, PO 1478/2014/Gáp zo dňa 17.10.
  5. Úrad práce, sociálnych veci a rodiny Ţilina uvedeným rozhodnutím nevyhovel ţiadosti ţalobkyne o vyhotovenie preukazu fyzické osoby s ťaţkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ZŤP) z dôvodu, ţe v zmysle lekárskeho posudku č. 2014/435448 zo dňa 10.10.2014 v súlade s § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. ţalobkyňa nie je fyzickou osobou s ťaţkým zdravotným postihnutím. Najvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, na ktoré poukázal uţ súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku. Podľa § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa pouţijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8 7Sžso/31/2015 Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu povaţuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti, na zdôraznenie správneho skutkového a právneho záveru súdu prvého stupňa uvádza. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v ţalobe, ktorými ţalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, ţe nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môţe vykonať dôkazy nevyhnutné 9 7Sžso/31/2015 na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). Súd v procese súdneho prieskumu nie je súdom skutkovým. Odvolací súd mal preukázané, ţe v danej veci súd prvého stupňa v procese súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia ţalovaného náleţite postupoval v zmysle procesných pravidiel zákonodarcom nastolených v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku citovaných vyššie. Zistil, ţe základné námietky ţalovaného, ktorými napáda zákonnosť napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa spočívajú v jeho tvrdení, ţe napadnutým rozhodnutím v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu bolo rozhodované na základe záverov posudkového lekára, ktorý posudzoval aktuálny zdravotný stav ţalobkyne v zmysle ňou predloţených lekárskych nálezov a svoje skutkové závery aj náleţite odôvodnil, pričom nebolo povinnosťou posudkového lekára odôvodniť nezvýšenie miery funkčnej poruchy, keďţe zákonná úprava ukladá povinnosť odôvodniť len zvýšenie miery funkčnej poruchy a nesúhlasil s rozširovaním legislatívneho rámca vo vzťahu k dôvodom uvádzaným v lekárskom posudku. Krajský súd ţalobou napadnuté rozhodnutie ţalovaného zrušil z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov v zmysle § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. Na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov – správny poriadok) s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 aţ 68 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze. (§ 53 ods. 1, 2 zákona č. 447/2008 Z. z.). Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe 10 7Sžso/31/2015 správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. (§ 32 ods. 1, 2 správneho poriadku). Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náleţitosti. (§ 46 správneho poriadku). V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. (§ 47 ods. 3 správneho poriadku). Podľa názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa ţalovaný správny orgán v danej veci nepostupoval v intenciách citovaných právnych noriem, keď svoj právny záver, ku ktorému dospel zo skutkových okolností, náleţite neodôvodnil v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie treba povaţovať za vydané v rozpore so zákonom. Z uvedených dôvodov v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre zrušenie napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu súdom prvého stupňa a vrátenie veci na ďalšie konanie v zmysle § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. Zákonodarca v právnej úprave ustanovenej v zákone č. 447/2008 Z. z. upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňaţných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťaţkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťaţkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťaţkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len „preukaz“), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len „parkovací preukaz“) a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu. 1). Cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťaţkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom (§ 1 ods. 1, 2). 11 7Sžso/31/2015 Podľa § 12 ods. 1, 2, 3 zákona č. 447/2008 Z. z. na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu posudkový lekár určuje mieru funkčnej poruchy v desiatkach percent podľa druhu zdravotného postihnutia uvedeného v prílohe č.
  6. Ak má fyzická osoba viac funkčných porúch, miera funkčnej poruchy sa určí podľa miery funkčnej poruchy zodpovedajúcej druhu zdravotného postihnutia s najvyšším percentuálnym ohodnotením. Mieru funkčnej poruchy určenej podľa odsekov 1 a 2 moţno zvýšiť o 10% s prihliadnutím na ďalšie funkčné poruchy, ktoré ovplyvňujú zdravotné postihnutie s najvyšším percentuálnym ohodnotením tak, ţe spôsobujú znevýhodnenie. Podľa čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Z uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR). Ţalovaný pri aplikácií citovanej právnej normy § 12 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. aj podľa názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa nepostupoval 12 7Sžso/31/2015 dôsledne v súlade so zámerom zákonodarcu sledovaným právnou úpravou zákona vo vzťahu k zdravotnému postihnutiu ţalobkyne, a teda aj v nesúlade s ústavou. Pokiaľ zákonodarca v právnej norme § 12 ods. 3 zákona č.447/2008 Z. z. ustanovuje, ţe mieru funkčnej poruchy určenej podľa odsekov 1 a 2 moţno zvýšiť o 10% s prihliadnutím na ďalšie funkčné poruchy, ktoré ovplyvňujú zdravotné postihnutie s najvyšším percentuálnym ohodnotením tak, ţe spôsobujú znevýhodnenie, ponecháva na správnej úvahe príslušného správneho orgánu zvýšenie miery funkčnej poruchy ţiadateľa o 10% s prihliadnutím na jeho ďalšie funkčné poruchy, ktoré ovplyvňujú zdravotné postihnutie s najvyšším percentuálnym ohodnotením tak, ţe spôsobujú jeho znevýhodnenie. Rozhodovanie správneho orgánu však nemôţe byť svojvoľné, a preto z jeho rozhodnutia postupom v zmysle citovanej právnej normy musí byť zrejmá jeho správna úvaha tak, aby bola preskúmateľná. Preto povinnosťou správneho orgánu bolo v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa vysporiadať aj so skutočnosťou, či ďalšie zdravotné postihnutie ţalobkyne bolo (nebolo) dôvodom pre zvýšenie miery jej funkčnej poruchy určenej podľa odsekov 1 a
  7. Vychádzajúc z uvedenej právnej úpravy preto povinnosťou správneho orgánu bolo rozhodnutie odôvodniť tak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, nielen z akých podkladov pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti povaţoval za preukázané a ktoré nie, ale najmä z akých dôvodov, stručne, jasne a výstiţne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností v konaní a zodpovedal na najdôleţitejšie otázky vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku ţiadateľky, ktorý bol predmetom správneho konania. Problematike týkajúcej sa povinnosti náleţite zdôvodniť rozhodnutie venoval značnú pozornosť vo svojej judikatúre aj Ústavný súd Slovenskej republiky – napr. v náleze č. sp. zn. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 243/07, I. ÚS 114/08, III. ÚS 36/
  8. Ústavný súd konštatoval, ţe nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov (týka sa aj rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy) sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu; jedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je povinnosť súdov ako aj orgánov verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodniť v súlade 13 7Sžso/31/2015 so zákonnou úpravou. Z odôvodnenia totiţ musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť súdu ako aj orgánu verejnej správy je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náleţite odôvodniť, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Porušením práva na spravodlivý proces môţe byť aj situácia, kedy v hodnotení skutkových zistení absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale náleţitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností neboli zhodnotené. Ústavný súd vo svojej judikatúre tieţ zdôraznil, ţe orgán štátnej moci by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia, dbať aj na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé, odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné a je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Uvedenou problematikou sa uţ viackrát zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) – napr. v rozhodnutí Kraska c. Švajčiarsko zo dňa
  9. apríla 1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30 konštatoval, ţe z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie. Rovnako ESĽP pripomína, ţe rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku zo dňa
  10. januára 1999). Judikatúra ESĽP a ani Ústavného súdu SR pritom nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Vzhľadom k uvedenému sa odvolaciemu súdu zhodne so súdom prvého stupňa javí odôvodnenie napadnutého rozhodnutia ţalovaného, ako aj odôvodnenie prvostupňového 14 7Sžso/31/2015 správneho rozhodnutia v danej veci, ako jednostranné a formalistické, a teda ako zjavne nezdôvodnené a tým aj nesúladné s právami podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci odvolací súd mal za preukázané, ţe z prvostupňového správneho rozhodnutia nevyplýva správna úvaha, na základe ktorej správny orgán prijal svoj záver, keď v odôvodnení rozhodnutia uvádza len skutkové zistenia vyplývajúce z lekárskeho posudku. Tento nedostatok neodstránil ani ţalovaný, keď z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jasným a zrozumiteľným spôsobom nevyplýva, v akom rozsahu preskúmal napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a postup mu predchádzajúci, keďţe v odôvodnení rozhodnutia síce cituje právnu úpravu vzťahujúcu sa k meritu veci a poukazuje na skutkové zistenia, avšak v odôvodnení rozhodnutia len konštatuje, ţe na základe lekárskeho posudku a posudkového záveru druhostupňového orgánu ţalobkyňa nespĺňa podmienky citovaných zákonných ustanovení na kompenzáciu k zmierneniu sociálnych dôsledkov jej ťaţkého zdravotného postihnutia. Vzhľadom k uvedenému ţalovaný správny orgán náleţite nepostupoval v intenciách zákonnej úpravy správneho poriadku a ani v intenciách ustálenej judikatúry ústavného súdu, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia náleţite neuviedol svoju správnu úvahu, vychádzajúca zo skutkových zistení, na základe ktorej ustálil svoj právny záver, ţe ţalobkyňa nespĺňa zákonné podmienky osoby s ťaţkým zdravotným postihnutím. Z uvedených dôvodov odvolací súd sa stotoţnil s konštatovaním krajského súdu, ţe z obsahu lekárskeho posudku ţalovaného ani napadnutého rozhodnutia nie je preukázané, ţe by ţalovaný mal dostatočné podklady na vydanie rozhodnutia, keď nedisponoval lekárskym posudkom vystaveným v súlade s prílohou č. 2 k zákonu č. 447/2008 Z. z., obsahujúcim jeho obligatórnu náleţitosť – zdôvodnenie aplikácie, resp. neaplikácie § 12 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. vo vzťahu k ţalobkyni, keď naviac neobsahoval ani odôvodnenie, z akého dôvodu správny orgán nepostupoval v zmysle s § 12 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. a nezvýšil mieru funkčnej poruchy o 10 %., ktorá skutočnosť je dôleţitá pre posúdenie veci z toho dôvodu, ţe správnymi orgánmi určená miera funkčnej poruchy, bola určená v rozsahu 40 %, avšak v prípade zvýšenia miery funkčnej poruchy podľa § 12 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. by ţalobkyňa mala určenú mieru funkčnej poruchy 50 %, čo by v konečnom dôsledku znamenalo, ţe s spĺňa podmienku definície osoby 15 7Sžso/31/2015 s ťaţkým zdravotným postihnutím v súlade s § 2 o ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. Odvolací súd z dôvodov uvedených vyššie nesúhlasil s odvolacou námietkou ţalovaného, ţe súd prvého stupňa na základe skutkových zistení prijal nesprávny právny záver, keď povaţoval napadnuté rozhodnutia za nepreskúmateľné z dôvodu nedostatku odôvodnenia nezvýšenia miery funkčnej poruchy, keď zákonná úprava ukladá povinnosť odôvodniť len zvýšenie miery funkčnej poruchy. Vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci vyplývajúcich z administratívneho spisu odvolací súd dospel k záveru, ţe námietky ţalovaného, týkajúce sa veci samej uvedené v jeho odvolaní nie sú relevantné k vyhoveniu jeho odvolacieho návrhu, a preto napadnutý rozsudok krajského súdu v zmysle § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a v spojení s § 219 ods. 1, 2 a s § 246c ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodoval odvolací súd v zmysle ust. § 250k ods. 1, s § 246c ods. 1, s § 151 ods. 1, 2 a s § 224 ods. 1 O.s.p. Ţalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, ţe si ich náhradu neuplatnila a nevyčíslila. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
  11. mája 2011). P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa 26 mája 2016 JUDr. Zdenka Reisenauerová v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Viera Vraníková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.