Najvyšší súd 8Sžo/30/2016 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Eleny Kováčovej, v právnej veci ţalobcu: Ing. S. Š., nar. X., bytom V.H., zastúpeného JUDr. Vladimírom Fraňom, advokátom so sídlom Haškova 18, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, proti ţalovanému: Okresný úrad v Trnave, odbor výstavby a bytovej politiky, Kollárova 8, Trnava, za účasti:
- I. V., nar. X. a
- A. V., nar. X., obaja bytom X.V.H., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Obvodného úradu Trnava, Odboru výstavby, a bytovej politiky č. ObU-TT-OVBP2-2013/00128/Pa zo dňa
- januára 2013, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/15/2013-64 zo dňa
- septembra 2014, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/15/2013-64 zo dňa
- septembra 2014 z m e ň u j e tak, ţe rozhodnutie ţalovaného č. ObU-TT-OVBP2-2013/00128/Pa zo dňa
- januára 2013 z r u š u j e a vec v r a c i a ţalovanému na ďalšie konanie. Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania vo výške 140 € k rukám jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O d ô v o d n e n i e 8Sžo/30/2016 2 Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia ţalovaného č. ObU-TT-OVBP2-2013/00128/Pa zo dňa 18.01.2013, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, obce Veľké Orvište - stavebného úradu príslušného podľa § 117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“), ktoré boli vydané v konaní podľa § 88a ods. 4 stavebného zákona v spojení s § 10 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. o dodatočnom povolení stavby „Zmena dokončenej stavby rodinného domu s. č. X.“. Uvedené sa týka prístavby terasy, krytého vstupu, schodiska do suterénu ako aj úpravy strešnej krytiny rodinného domu nachádzajúceho sa na pozemkoch parc. č. X., X. a X. v kat. území V. O.. Predmetnú prístavbu ţalovaný v poţadovanom rozsahu rozhodnutím č. ObU- TT-OVBP2-2013/00128/Pa zo dňa 18.01.2013 povolil za dodrţania stanovených podmienok a zároveň potvrdil rozhodnutie obce Veľké Orvište č. j. 18/2012-Mi, Ma/R zo dňa 14.11.2012, pričom odvolanie ţalobcu zamietol. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, ţe podľa názoru krajského súdu ţalobca v ţalobných dôvodoch iba všeobecnými formuláciami namietal voči postupu ţalovaného, a to najmä nedostatočným zistením skutkového stavu a vydaním nezákonného rozhodnutia. Krajský súd povaţoval za dva bliţšie konkretizované ţalobné dôvody tvrdenie ţalobcu, ţe mu nebol umoţnený vstup na nehnuteľnosť stavebníka pri ústnom konaní a miestnom zisťovaní ako aj jeho tvrdenie, ţe stavebníci sú údajne v príbuzenskom vzťahu so starostom obce. K prvému dôvodu ţaloby, podľa ktorého nebol ţalobcovi umoţnený vstup na nehnuteľnosť stavebníka pri ústnom konaní a miestnom zisťovaní, súd prvého stupňa konštatoval prítomnosť ţalobcovho podpisu na prezenčnej listine z predmetného konania uskutočneného dňa
- augusta 2012 a zároveň dodal, ţe neumoţnenie vstupu na pozemok stavebníka nemoţno povaţovať za vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, resp. spôsobenie stavu ukrátenia ţalobcu na jeho právach. Pri hodnotení námietky týkajúcej sa príbuzenského vzťahu stavebníkov k starostovi obce Veľké Orvište krajský súd poukázal na zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“). V zmysle jeho ustanovení moţno podľa názoru krajského súdu vylúčiť predpojatého pracovníka 8Sžo/30/2016 3 z konania, pričom po podnete účastníka musí nadriadený pracovník rozhodnúť, či dotyčný pracovník bude vylúčený z ďalšieho konania alebo nie. Na záver uviedol, ţe správny poriadok upravuje len moţné vylúčenie pracovníka správneho orgánu a nie vylúčenie štatutára (starostu obce), ktorý nie je pracovníkom, ale je správnym orgánom. Na základe vyššie uvedených skutočností Krajský súd v Trnave ţalobu ţalobcu zamietol, pričom ju označil ako nedôvodnú. O trovách konania rozhodol postupom podľa § 250k Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) tak, ţe procesne neúspešnému ţalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. Rovnako tak nárok na náhradu trov konania nepriznal ani pribratým účastníkom konania, nakoľko § 250k OSP je osobitným ustanovením, ktoré upravuje právo na náhradu trov konania iba úspešnému ţalobcovi a v podstate vylučuje jej priznanie inému, teda i pribratému účastníkovi. Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca včas odvolanie, navrhujúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/15/2013-64 zo dňa
- septembra 2014 zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP, nakoľko krajský súd podľa názoru ţalobcu nedôsledne preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie mu predchádzajúce, na základe čoho dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, z ktorého potom vychádza aj predmetný rozsudok. V odvolaní, podobne ako v ţalobe, ţalobca opätovne opisoval priebeh správneho konania pred prvostupňovým aj druhostupňovým správnym orgánom, pričom dodal, ţe rozhodnutiami a postupom oboch správnych orgánov bol ukrátený na svojich právach. Ţalobca tvrdil, ţe mu nebol umoţnený prístup k nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom stavebného konania, čím mu bolo odopreté oboznámiť sa so skutočným stavom nehnuteľnosti, navrhovať ďalšie dôkazy a klásť otázky. V tejto súvislosti poukázal na záznam v zápisnici z ústneho konania a miestneho zisťovania zo dňa
- augusta 2012, s tým ţe mu nebolo umoţnené spomínanú zápisnicu podpísať. Namietal aj porušenie § 3 ods. 2, § 33 ods. 1 a 2 správneho poriadku, pretoţe ústne konanie a miestne zisťovanie skončilo bez záveru a nebolo mu ani oznámené pokračovanie v prerušenom správnom konaní. Ţalobca vytýkal aj nezákonnosť postupu v súvislosti s legalizáciou okna na nosnom múre domu stavebníkov, ktorá mala byť tieţ predmetom ţiadosti a konania o dodatočnom povolení stavby, nie len ohlásením drobnej stavby. Osadením okna došlo podľa ţalobcu k popraskaniu nosného múru a narušeniu statiky. V tomto smere namieta hodnovernosť 8Sžo/30/2016 4 posudku statika. Ďalej ţalobca uviedol, ţe projektová dokumentácia zmien dokončenej stavby bola spracovaná aţ po ich realizácii a rozhodnutím stanovené podmienky pre dokončenie stavby nemohli byť splnené. V závere odvolania opätovne poukázal na príbuzenský pomer medzi stavebníkmi a starostom obce Veľké Orvište, čo podľa ţalobcu mohlo mať vplyv na priebeh konania a rozhodnutie. Pribratí účastníci (stavebníci), ktorých pribral do konania krajský súd v zmysle § 250 ods. 1 OSP, uviedli v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa
- decembra 2014, ţe predmetnú nehnuteľnosť obývajú od roku 2010, pričom bola dlhé roky predtým neobývaná a neudrţiavaná. K ţiadosti o dodatočné povolenie stavby doloţili všetky potrebné doklady, kladné stanoviská dotknutých orgánov, statický posudok vypracovaný odborne spôsobilou osobou. Za účelom doplnenia týchto podkladov stavebný úrad prerušil konanie na 60 dní. Pre potreby miestneho zisťovania a ústneho konania umoţnili vstup na svoj pozemok len pracovníkom stavebného úradu, nakoľko mali vedomosť o tom, ţe ostatným účastníkom konania nie sú povinní vstup umoţniť. Ţalobca bol podľa ich slov prítomný pred hranicou ich pozemku, bolo mu umoţnené vyjadriť sa k danej veci, podať písomné námietky a podpísať zápisnicu dokumentujúcu miestne zisťovanie a ústne konanie. V prípade stavby terasy sa podľa stavebníkov v konaní nepreukázal ţiaden rozpor, predloţená dokumentácia je v súlade s technickými poţiadavkami na výstavbu a nedochádza k zásahu do súkromia ţalobcu. V súvislosti s predmetným sporom poukázali aj na časté slovné útoky zo strany ţalobcu, ktoré sú podľa nich pôvodom terajších sporov. Ďalej uviedli aj to, ţe v minulosti mali so ţalobcom dobré susedské vzťahy, ţalobca im so svojím synom pomáhal pri rekonštrukcii ich strechy. Príbuzenský vzťah s niekdajším starostom obce Veľké Orvište, ani jeho manţelkou, stavebníkom nie je známy. V závere dodali, ţe ţalobca s osadením okna na nosnom múre súhlasil, čo potvrdil podpisom na ţiadosti o ohlásení drobnej stavby, naviac osadenie okna bolo realizované ešte pred podaním ţiadosti o dodatočné povolenie stavby. Vzhľadom na uvedené sa stavebníci stotoţnili s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave a ţiadali Najvyšší súd Slovenskej republiky, aby toto rozhodnutie potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel jednomyseľne k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nemoţno priznať úspech. 8Sžo/30/2016 5 Po citácii relevantných právnych predpisov Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 8Sţo/15/2015 zo dňa
- mája 2015 uviedol, ţe predmetné konanie je konaním, podľa piatej časti OSP (správne súdnictvo), dôsledne ovládaným dispozičnou zásadou, z čoho vyplýva, ţe súd nemôţe preskúmavať správne rozhodnutie nad rámec ţalobcom vymedzeným v ţalobe. Ide o zásadu index ne eat petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ustanovenia § 249 ods. 2 OSP a súd musí túto zásadu aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej ţaloby zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Vychádzajúc z obsahu spisového materiálu, najmä ţaloby a rozhodnutí správnych orgánov obidvoch stupňov, mal odvolací súd za preukázané, ţe podstatnými námietkami ţaloby boli: príbuzenský vzťah stavebníkov k starostovi obce Veľké Orvište a neumoţnenie vstupu na pozemok stavebníkov v rámci ústneho konania a miestneho zisťovania. Odvolací súd mal za to, ţe prvostupňový súd sa so ţalobnými námietkami vo svojom rozhodnutí dostatočne vysporiadal. Odvolací súd sa plne stotoţnil s dôvodmi prvostupňového rozsudku v celom rozsahu. Prvostupňový súd správne poukázal na to, ţe ţalobca v ţalobe (napokon aj v odvolaní) iba všeobecne namietal, ţe ţalovaný pri svojom rozhodovaní riadne nezistil skutkový stav a na základe listinného a dôkazného materiálu vydal nezákonné rozhodnutie. Na doplnenie ďalej súd v zmysle § 219 ods. 2 OSP uviedol: Pokiaľ ide o námietku ţalobcu týkajúcu sa príbuzenského vzťahu stavebníkov a starostu obce Veľké Orvište, odvolací súd uviedol, ţe starosta obce, ktorý je vecne príslušným správnym orgánom v stavebnom konaní nemôţe byť vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, pretoţe nie je zamestnancom ani členom správneho orgánu a neexistuje iný správny orgán, ktorý by vo veci, ako aj o prípadnej námietke zaujatosti mohol rozhodnúť (pozri aj Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sţo/43/2008 zo dňa
- marca 2009). Tento názor potvrdzuje aj právna doktrína zaoberajúca sa problematikou správneho práva, podľa ktorej, ak tvorí správny orgán jediná osoba, ktorá však nie je v pracovnom pomere k tomuto orgánu (prípad starostu obce), tak na tieto prípady sa ustanovenia o vylúčení zamestnanca správneho orgánu nevzťahujú (pozri Sobihard J. Správny poriadok. Komentár.
- Vydanie. Bratislava: Iura Edition, 2013, ISBN 978-80-8078- 600-7, s. 47). Námietku ţalobcu, ţe mu nebol umoţnený vstup na pozemok stavebníkov počas ústneho konania a miestneho zisťovania, čím mu malo byť odopreté právo oboznámiť 8Sžo/30/2016 6 sa so skutočným stavom predmetnej nehnuteľnosti, Najvyšší súd Slovenskej republiky nepovaţoval za relevantnú. Ţalobcovi boli umoţnené okrem prístupu na pozemok stavebníkov všetky práva, ktoré mu ako účastníkovi stavebného konania priznáva stavebný zákon. Ţalobca počas celého priebehu stavebného konania v konaní aktívne vystupoval, a to najmä podával námietky, odvolanie a zúčastnil sa ústneho konania, kde mu bola daná na podpis zápisnica. Stavebný úrad však nemá oprávnenie prikázať vlastníkom pozemku, aby strpeli prítomnosť ţalobcu na ich pozemku. Z vyjadrení a podaných námietok ţalobcu v priebehu stavebného konania je zrejmé, ţe ţalobcovi bol dostatočne známy skutočný stav predmetnej stavby. Čo sa týka ďalších námietok uvedených ţalobcom v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového súdu, odvolací súd uviedol, ţe týmito námietkami nebolo moţné sa zaoberať v súdnom odvolacom konaní, nakoľko ich ţalobca neuplatnil v samotnej ţalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu. Odvolací súd nezistil ţiadne také pochybenia zo strany správneho orgánu, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia a vzhľadom na uvedené napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. l a 2 OSP. O náhrade trov odvolacieho súdneho konania rozhodol odvolací súd tak, ţe účastníkom túto nepriznal, lebo podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1 OSP ţalobca má právo na náhradu trov len v prípade úspechu v konaní a ţalovanému náhrada trov neprináleţí. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom č. k II. ÚS 662/2015-35 zo dňa
- februára 2016 rozhodol, ţe základné právo Ing. S. Š. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v súvislosti s námietkou umoţniť mu zúčastniť sa miestneho zisťovania rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sţo/15/2015 zo dňa
- mája 2015 porušené boli. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sţo/15/2015 zo dňa
- mája 2015 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 8Sžo/30/2016 7 Z pohľadu Ústavného súdu Slovenskej republiky v tejto veci treba predovšetkým konštatovať, ţe medzi účastníkmi konania bolo nesporné, ţe ţalobca sa nemohol zúčastniť miestneho zisťovania konaného
- augusta 2012, pretoţe stavebník ako vlastník pozemku mu neumoţnil vstup na pozemok. Ako sporné sa medzi účastníkmi konania javí právne posúdenie tejto nespornej skutočnosti, resp. jej dopad na tvrdené porušenie označených práv ţalobcu. Ústavný súd Slovenskej republiky poukázal na to, ţe ţalobca bol ako vlastník susediacej nehnuteľnosti účastníkom stavebného konania začatého na návrh stavebníka, ktorý sa domáhal povolenia zmeny dokončenej stavby svojho rodinného domu. Vzhľadom na ustanovenie § 4 ods. 2 správneho poriadku, ale predovšetkým vychádzajúc z čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, mal preto ţalobca v prebiehajúcom konaní rovnaké procesné práva a povinnosti ako stavebník. Napriek tomu, hoci bol o termíne miestneho zisťovania upovedomený a chcel sa ho zúčastniť, nemohol tak urobiť, pretoţe stavebník ako vlastník pozemku mu nedovolil na pozemok vstúpiť. Konajúca obec ako stavebný úrad miestne zisťovanie vykonala bez toho, aby sa pokúsila zákonnými prostriedkami dosiahnuť účasť ţalobcu ako účastníka konania pri tomto procesnom úkone. Nedošlo teda k vydaniu rozhodnutia, ktorým by sa stavebníkovi uloţila povinnosť strpieť vstup ţalobcu na jeho pozemok na účely vykonania miestneho zisťovania [§ 43 ods. 1 písm. a/ správneho poriadku], ale ani k uloţeniu poriadkovej pokuty stavebníkovi za sťaţovanie postupu konania (§ 45 ods. 1 správneho poriadku). Konajúca obec teda nepodnikla vôbec nič na presadenie práva ţalobcu zúčastniť sa miestneho zisťovania, ale len pasívne akceptovala stav nerovnosti ţalobcu v jeho účastníckych právach, ktorý vznikol v dôsledku postoja stavebníka. Podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky preto došlo k porušeniu princípu rovnosti zbraní medzi účastníkmi konania ako jedného zo základných princípov spravodlivého procesu. Rovnosť zbraní je inherentným prvkom spravodlivého procesu (Neumeister c. Rakúsko). Právo na spravodlivý proces zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zahrňuje právo, aby kaţdá strana občianskeho súdneho konania mala primeranú moţnosť obhajovať svoju záleţitosť pred súdom za podmienok, ktoré ju podstatne neznevýhodňujú v pomere k druhej strane (Szwabovicz c. Švédsko). 8Sžo/30/2016 8 Vychádzajúc z toho, ţe konajúca obec napriek námietkam ţalobcu nepodnikla ţiadne zákonné kroky na ochranu jeho procesných práv, nemoţno dospieť ani k záveru, ţe v danom prípade táto nerovnosť v postavení účastníkov nediskvalifikovala celý proces ako proces spravodlivý. Nie je totiţ moţné pripustiť, aby skrátenie práv účastníka konania spôsobené druhým účastníkom konania bolo v konečnom dôsledku vyhodnotené v prospech toho účastníka konania, ktorý uplatnenie práv druhého účastníka konania znemoţnil. Pokladal tieţ za potrebné dodať, ţe uvedené pochybenie obce nebolo napravené v odvolacom konaní, ale ani v rámci správneho súdnictva. Najvyšší súd zaujal dokonca stanovisko, podľa ktorého stavebný úrad nemá oprávnenie prikázať vlastníkovi pozemku, aby strpel prítomnosť ţalobcu na svojom pozemku. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, ţe došlo k porušeniu základného práva ţalobcu na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, súc viazaný dôvodmi nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 662/2015-35 zo dňa
- februára 2016 a dospel k záveru, ţe rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť tak, ţe rozhodnutie ţalovaného č. ObU-TT-OVBP2-2013/00128/Pa zo dňa
- januára 2013 sa zrušuje a vec sa vracia ţalovanému na ďalšie konanie. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
- augusta 2016 (§ 156 ods. 1 a 3 OSP). Vychádzajúc z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, ním naznačených východísk a s poukazom na vyššie uvedené dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe správny orgán v konaní nedodrţal princíp rovnosti zbraní, keď konajúca obec ako stavebný úrad napriek námietkam ţalobcu nevyuţila zákonné prostriedky, aby zabezpečila účasť ţalobcu na miestnom zisťovaní ako procesnom úkone 8Sžo/30/2016 9 administratívneho konania, ktorého bol ţalobca účastníkom. Povinnosťou správneho orgánu pri posúdení veci bolo dôsledne dbať na princípy právneho štátu a nevykladať príslušné ustanovenia aplikovaných zákonov iba formalisticky, aby nedošlo k neprimeranej tvrdosti zákona voči ţalobcovi. Je treba prihliadnuť na názor Ústavného súdu Slovenskej republiky, ţe v danom prípade mal správny orgán v konaní k dispozícii zákonné prostriedky, prostredníctvom ktorých by zaistil účasť ţalobcu na miestnom zisťovaní, keď mohol postupovať v zmysle § 43 ods. 1 písm. a/ správneho poriadku a vydať rozhodnutie, ktorým by stavebníkovi uloţil povinnosť strpieť vstup ţalobcu na jeho pozemok na účely vykonania miestneho zisťovania, ako aj uloţiť stavebníkovi poriadkovú pokutu za sťaţovanie postupu konania podľa § 45 ods. 1 správneho poriadku. Vzhľadom na vyššie uvedené v spojení s citovanými ustanoveniami zákonov, odvolací súd dospel k záveru, ţe námietky ţalobcu vznesené v konaní sú dôvodné a preto podľa § 250ja ods. 3 veta prvá OSP napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe zrušil rozhodnutie ţalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa § 250ja ods. 4 OSP sú správne orgány viazané právnym názorom odvolacieho súdu a ich úlohou bude vo veci opätovne rozhodnúť v intenciách nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky. O náhrade trov celého súdneho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa § 224 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP a § 151 ods. 1 a 2 OSP tak, ţe v súdnom konaní úspešnému ţalobcovi priznal ich náhradu, a to v sume zaplateného súdneho poplatku za podanie ţaloby vo výške 70 € a za podané odvolanie vo výške 70 €. Náhradu trov právneho zastúpenia za jednotlivé úkony v konaní pred súdmi odvolací súd ţalobcovi nepriznal, nakoľko právny zástupca ţalobcu si trovy konania síce všeobecne uplatnil, ale tieto ani v 3 dňovej zákonnej lehote v zmysle OSP po vyhlásení rozsudku nevyčíslil. 8Sžo/30/2016 10 Odvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť 01.07.
- Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z., Správny súdny poriadok, ktorý v § 491 ods. 1 ustanovil, ţe ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. V súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval podľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
- mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- augusta 2016 Mgr. Peter M E L I C H E R, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Bartalská