← Slovensko

§ 65 ods. 2 správneho poriadok

Obsah (13)§ 250j§ 246§ 285§ 319§ 250i§ 219§ 46§ 65§ 27§ 192§ 245§ 224§ 492

Najvyšší súd 8Sžo/76/2014 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu Mgr. Petra Melicher

§ 250jods.

1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného - oznámenia č. SPOU-PO-P-662-5/2012 zo dňa 2 8Sžo/76/2014

  1. októbra 2012, ktorým bol zamietnutý podnet ţalobcu na preskúmanie rozhodnutí mimo odvolacieho konania zo dňa
  2. septembra 2012, a to - sluţobného hodnotenia zo dňa
  3. marca 2008 a rozhodnutia riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru Banská Bystrica (ďalej len „KR PZ BB“) č. KRP- 16-6/PK-2008 zo dňa
  4. mája 2008 o odvolaní voči sluţobnému hodnoteniu, - personálneho rozkazu riaditeľa KR PZ BB č. 608 zo dňa
  5. júla 2008 a rozhodnutia prezidenta PZ č. SLV-805/PK-2008 zo dňa
  6. októbra 2008 o odvolaní voči personálnemu rozkazu. Krajský súd dospel k záveru, ţe námietky ţalobcu uvedené v ţalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Konštatoval, ţe v zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. rozhodnutia vo veciach sp. zn. II. ÚS 43/03, I. ÚS 3/01, I. ÚS 37/95) poţiadavka zakotvená v čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nemôţe byť závislá od toho, v akom type správneho konania (riadneho alebo mimoriadneho) sa rieši spor o právo, ktorý vzhľadom na svoju povahu nemôţe byť vylúčený z právomoci súdu. Ďalej konštatoval, ţe z týchto dôvodov môţe byť predmetom preskúmania súdom aj právoplatné rozhodnutie správneho orgánu vydané v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku. Predmetom preskúmania súdom v tomto prípade však môţu byť len rozhodnutia vydané v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku, nie pôvodné rozhodnutia správneho orgánu, ktoré boli mimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté. Mal za to, ţe vzhľadom na uvedené nie je úlohou súdu v takomto preskúmavacom konaní riešiť otázku zákonnosti predchádzajúcich rozhodnutí z hľadiska ich obsahu. Vyslovil, ţe v danej veci boli uvedené podmienky na konanie o ţalobe ţalobcu splnené. Následne uviedol, ţe z obsahu ţaloby je zrejmé, ţe ţalobca sa domáhal predovšetkým preskúmania a zrušenia rozhodnutia (oznámenia) ţalovaného zo dňa
  7. októbra 2012, ktorým bolo ţalobcovi oznámené, ţe sluţobné hodnotenie na jeho osobu zo dňa
  8. marca 2008 a personálny rozkaz riaditeľa KR PZ BB č. 608 o jeho prepustení zo sluţobného pomeru boli vydané v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej sluţbe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej sluţby, Zboru väzenskej a justičnej stráţe Slovenskej republiky a Ţelezničnej polície (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“), a preto bol jeho podnet na mimoriadny opravný prostriedok zamietnutý ako nedôvodný. 3 8Sžo/76/2014 Uviedol, ţe toto oznámenie je potrebné povaţovať za rozhodnutie aj napriek skutočnosti, ţe nespĺňa formálne náleţitosti rozhodnutia. Keďţe minister vnútra Slovenskej republiky týmto oznámením právoplatné rozhodnutie a sluţobné hodnotenie nezmenil alebo nezrušil, nie je proti nemu moţné podať rozklad

§ 246ods.

5 zákona č. 73/1998 Z.z., z ktorého dôvodu je napadnuté rozhodnutie právoplatné. Dal do pozornosti, ţe inštitút preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania predstavuje mimoriadny opravný prostriedok, pričom preskúmať mimo odvolacieho konania moţno vţdy len právoplatné rozhodnutie. Na rozdiel od obnovy konania, ktorá je určená k náprave najmä skutkových omylov, je jeho účelom odstrániť právne omyly. Preskúmanie rozhodnutí v mimo odvolacom konaní je inštitút určený na nápravu nezákonných rozhodnutí, a to ich zrušením alebo zmenou, za súčasného rešpektovania dobromyseľne nadobudnutých práv účastníkov, ak sú na to dôvody. Zrušenie takto preskúmavaného rozhodnutia prichádza do úvahy vtedy, ak vadné rozhodnutie nemalo byť vôbec vydané a treba konanie zastaviť, alebo vtedy, keď pre nevyhnutnosť vykonania ďalšieho dokazovania je z hľadiska rýchlosti, hospodárnosti výhodnejšie, ak vo veci opätovne rozhodne orgán niţšieho stupňa. V ostatných prípadoch správny orgán sám rozhodnutie zmení. Je v pôsobnosti ministra, aby právoplatné rozhodnutie, ktoré je v rozpore s právnymi predpismi zmenil alebo zrušil. Ak je to potrebné rozhodne vo veci samej. Novým, zákonom zodpovedajúcim spôsobom tak určí práva, ktoré boli preskúmavaným rozhodnutím nesprávnym spôsobom, či v nesprávnom rozsahu priznané. Ak však orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia zistí, ţe vydané rozhodnutie nie je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, zašle o tejto skutočnosti tomu, kto podal podnet na preskúmanie rozhodnutia písomné oznámenie, a teda v takomto prípade sa rozhodnutie nevydáva. Z obsahu administratívneho spisu mal súd prvého stupňa v preskúmavanej veci za nesporne preukázané, ţe ţalobca podal ţalovanému návrh na preskúmanie rozhodnutí mimo odvolacieho konania vo veci sluţobného hodnotenia na jeho osobu a vo veci personálneho rozkazu č. 608 zo dňa

  1. júla 2008 vydaného riaditeľom KR PZ BB. Konštatoval, ţe správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania mal dve moţnosti, a to po zistení, ţe rozhodnutie je vydané v rozpore 4 8Sžo/76/2014 so všeobecne záväzným právnym predpisom, rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie, ak sú na to dôvody (formou rozhodnutia), alebo po zistení, ţe rozhodnutie nie je vydané v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o tejto skutočnosti zaslať tomu, kto podal podnet na preskúmanie rozhodnutia písomné oznámenie. V takomto prípade sa rozhodnutie nevydáva. Poukázal na skutočnosť, ţe v danom prípade ţalovaný oznámil ţalobcovi (listom) č. SPOU-PO-P-662-5/2012 zo dňa
  2. októbra 2012, ţe sluţobné hodnotenie na jeho osobu zo dňa
  3. marca 2008, ako aj personálny rozkaz riaditeľa KR PZ BB č. 608 o jeho prepustení zo sluţobného pomeru boli vydané v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 73/1998 Z.z. a z uvedených dôvodov bol jeho podnet na mimoriadny opravný prostriedok zamietnutý ako nedôvodný. Proti oznámeniu ţalobca uţ nemá ţiadnu moţnosť podať opravný prostriedok. Rozhodnutie o návrhu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania svojím charakterom patrí do výlučnej právomoci ţalovaného, ktorý posúdil zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Na zrušenie alebo zmenu rozhodnutia v mimo odvolacom konaní nie je právny nárok. Včas podaným odvolaním sa ţalobca domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/2522/2012-81 zo dňa
  4. mája 2014 zmenil tak, ţe rozhodnutie ţalovaného č. SPOU-PO-P-662-5/2012 zo dňa
  5. októbra 2012, ktorým bolo ţalobcovi zamietnuté preskúmanie rozhodnutí mimo odvolacieho konania, zruší a vráti ţalovanému na ďalšie prerokovanie a rozhodnutie. Namietal, ţe postup krajského súdu pri rozhodovaní v prejednávanej veci bol nesprávny, nakoľko v postupe ţalovaného správneho orgánu došlo k vadám v zmysle § 250j ods. 2 písm. a/, c/ a e/ OSP. Ďalej namietal, ţe s ohľadom na skutočnosť, ţe napadnuté oznámenie ţalovaného je potrebné povaţovať za rozhodnutie aj napriek tomu, ţe nespĺňa formálne náleţitosti, je jednoznačné, ţe ide o rozhodnutie ministra vnútra Slovenskej republiky, voči ktorému v zmysle § 244 zákona č. 73/1998 Z.z. moţno podať rozklad, čo však krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol nesprávne. Za nesprávny označil aj záver súdu prvého stupňa, ţe nie je úlohou súdu v takomto preskúmavacom konaní riešiť otázku zákonnosti predchádzajúcich rozhodnutí z hľadiska ich obsahu. Ţalovanému vyčítal, ţe v sluţobnom hodnotení a v personálnom rozkaze č. 608 boli porušené ustanovenia § 238 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., nakoľko boli pouţité prostriedky, ktoré nie sú v súlade s právnymi predpismi. 5 8Sžo/76/2014 Rovnako tak namietal porušenie § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z., keďţe oprávnené orgány vo vzájomnej súvislosti posudzovali aj dôkazy, ktoré nie sú v súlade s právnymi predpismi. Zdôraznil, ţe sa nikdy nedopustil ţiadnej protiprávnej činnosti, a ani nebol postihnutý za priestupok, a ani odsúdený za trestný čin. Ţalovanému vyčítal, ţe v personálnom rozkaze v plnom rozsahu citoval text sluţobného hodnotenia, o ktorom bolo dodatočne zistené, ţe toto je v rozpore s právnymi predpismi. Zdôraznil, ţe hoci bol z trestnej činnosti obvinený a obţalovaný, dňa
  6. marca 2012 bol rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T/25/2011

§ 285písm.

a/ Trestného poriadku oslobodený spod obţaloby, keď nebolo dokázané, ţe sa stal skutok pre ktorý bol obţalovaný a stíhaný. Následne rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T/25/2011 senát Krajského súdu v Banskej Bystrici rozsudkom sp. zn. 3To/64/2012 zo dňa 25. júla 2012 potvrdil a odvolanie prokurátora

§ 319Trestného poriadku zamietol.

Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť, nakoľko ho pokladal za vydaný v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, ako aj v dostatočnom rozsahu odôvodnený, pričom prvostupňový súd sa v ňom vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami ţalobcu. Uviedol, ţe ţalobca v podanom odvolaní voči rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave neuviedol ţiadne relevantné nové skutočnosti, iba prezentoval názor, ţe došlo k vydaniu nesprávneho rozhodnutia. V tejto súvislosti sa pridrţal svojho stanoviska č. SLV-PS-S-86/2013 zo dňa 20. januára 2013, zachyteného v písomnom vyjadrení k podanej ţalobe.

judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Inými slovami povedané, treba vziať do úvahy, ţe správny súd nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Súd nemôţe preskúmavať správne rozhodnutie nad rámec v ţalobe vymedzeným. Ide o zásadu index ne eat petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva 6 8Sžo/76/2014 z ustanovenia § 249 ods. 2 OSP, a súd musí túto zásadu aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej ţaloby zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Výnimku z tejto zásady predstavujú veci, v ktorých súd zistil, ţe ţalobou napadnuté rozhodnutie trpí takými vadami, ku ktorým musí súd prihliadať bez ohľadu na to, či ţaloba takýto nedostatok rozhodnutia namietala (§ 250j ods. 3 OSP). Ako uţ bolo uvedené, úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených ţalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy (právny názor napr. ÚS SR č. k. II. ÚS 127/07-21, NS SR napr. sp. zn. 6Sţo/84/2007, sp. zn. 6Sţo/98/2008, sp. zn. 1Sţo/33/2008, sp. zn. 2Sţo/5/2009, sp. zn. 8Sţo/547/2009). Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania

ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25. augusta 2016 (§ 156 ods. 1 a 3 OSP). V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).

§ 250iods.

3 OSP na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

§ 219ods.

1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

§ 219ods.

2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť na skonštatovanie 7 8Sžo/76/2014 správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v medziach podaného odvolania preskúmal obsah súdneho a administratívneho spisu (v predloţenom rozsahu) a dospel k záveru, ţe skutkové a právne závery krajského súdu sú vecne správne a preto je dôvod na potvrdenie odvolaním napadnutého rozsudku s doplnením nasledovných dôvodov odvolacieho súdu. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu

piatej časti druhej hlavy OSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náleţitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi.

ustanovenia § 3 ods. 1, 2, 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyţadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vţdy príleţitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

ustanovenia § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné 8 8Sžo/76/2014 vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

§ 46

správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náleţitosti.

§ 65ods.

1 správneho poriadku rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môţe z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbliţšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2).

§ 65ods.

2 správneho poriadku správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté.

§ 65ods.

3 správneho poriadku pri preskúmavaní rozhodnutia vychádza správny orgán z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Nemôţe preto zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo. Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného - oznámenia č. SPOU-PO-P-662-5/2012 zo dňa

  1. októbra 2012, ktorým zamietol podnet ţalobcu na preskúmanie rozhodnutí mimo odvolacieho konania zo dňa
  2. septembra 2012, a to - sluţobného hodnotenia zo dňa
  3. marca 2008 a rozhodnutia riaditeľa KR PZ BB č. KRP-16-6/PK-2008 o odvolaní voči sluţobnému hodnoteniu, - personálneho rozkazu riaditeľa KR PZ BB č. 608 zo dňa
  4. júla 2008 a rozhodnutia prezidenta PZ č. SLV-805/PK-2008 o odvolaní proti uvedenému personálnemu rozkazu. 9 8Sžo/76/2014 Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţoval za potrebné zdôrazniť, ţe inštitút mimo odvolacieho konania upravený v správnom poriadku predstavuje ďalší mimoriadny opravný prostriedok. Na rozdiel napr. od obnovy konania jeho účelom je odstrániť právne pochybenia. Najvyšší súd Slovenskej republiky v súvislosti s povahou tohto mimoriadneho opravného prostriedku upriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sţ/31/2002, v ktorom sa konštatuje, ţe „... Zmysel správneho konania a dôležitosť dodržania procedurálnych pravidiel, ktoré tvoria jeho súčasť, je daná predmetom konania. Teda správne konanie – procedúra výlučne sleduje, aby bola zaistená správna aplikácia hmotného práva, aby rozhodnutie vo veci, ktorým sa zakladajú, menia alebo zrušujú konkrétne práva a povinnosti, bolo v súlade s hmotným právom. Zrušenie alebo zmena právoplatných rozhodnutí na základe mimoriadnych opravných prostriedkov (aj preskúmaním

§ 65ods.

2 zákona č. 71/1967 Zb. správneho poriadku) takto prichádza do úvahy len za situácie, ak sa v konaní (o mimoriadnom opravnom prostriedku) preukáže, že rozhodnutie je v rozpore s hmotným právom. Teda inštitút mimoriadnych opravných prostriedkov pri rešpektovaní stability práv priznaných právoplatným rozhodnutím nie je určený na odstraňovanie procesných vád a nedostatkov, ktoré nemali vplyv na zákonnosť rozhodnutia z hľadiska hmotného práva. Či je právoplatné rozhodnutie v rozpore s hmotným právom, musí byť zistené nepochybným spôsobom pred jeho zrušením. To predstavuje potrebu objasniť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie veci, t.j. zabezpečiť potrebné skutkové zistenia a tiež stanoviská účastníkov k týmto zisteniam, ako aj orgánu, ktorý preskúmavané rozhodnutie vydal. Tento proces nemožno zrušením rozhodnutia posunúť do pôvodného konania a až tam zisťovať, či skutočne došlo alebo nedošlo k porušeniu zákona, a ak áno, či verejný záujem prevyšuje nad záujmom dobromyseľne nadobudnutých práv účastníka (prípadne § 65 ods. 3 správneho poriadku).“ Z obsahu pripojeného administratívneho a súdneho spisu mal Najvyšší súd Slovenskej republiky preukázané, ţe dňa 14. marca 2008 bolo Obvodným oddelením Policajného zboru Hriňová vydané sluţobné hodnotenie ţalobcu

§ 27ods.

6 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z.z., ktorým bol hodnotený

§ 27ods.

4 zákona č. 73/1998 Z.z. ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej sluţbe. Následne dňa

  1. mája 2008 bolo 10 8Sžo/76/2014 rozhodnutím riaditeľa KR PZ BB č. KRP-16-6/PK-2008 sluţobné hodnotenie potvrdené. Zo spisového materiálu ďalej vyplýva, ţe ţalobca v zákonnej lehote ţalobu na preskúmanie zákonnosti sluţobného hodnotenia nepodal. Odvolací súd ďalej zistil, ţe ţalobca bol prepustený zo sluţobného pomeru príslušníka PZ personálnym rozkazom riaditeľa KR PZ BB č. 608 zo dňa
  2. júla 2008

§ 192ods.

1 písm. d/ zákona č. 73/1998 Z.z., pričom jeho sluţobný pomer skončil dňa

  1. júla
  2. Personálny rozkaz bol na základe odvolania ţalobcu potvrdený rozhodnutím prezidenta PZ č. SLV-805/PK-2008 zo dňa
  3. júla 2008 a odvolanie ţalobcu bolo zamietnuté. Rozhodnutie prezidenta PZ č. SLV-805/PK-2008 zo dňa
  4. júla 2008 ţalobca napadol ţalobou, o ktorej bolo rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/78/2009-86 zo dňa
  5. februára 2011, ktorým tento ţalobu ţalobcu zamietol, keď dospel k záveru, ţe sluţobné hodnotenie, na základe ktorého bol ţalobca prepustený zo sluţobného pomeru, bolo vykonané v súlade s § 27 a nasl. zákona č. 73/1998 Z.z. Taktieţ vyslovil, ţe záver sluţobného hodnotenia je potrebné povaţovať za otázku, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté. Zároveň zdôraznil, ţe nemohol preskúmavať zákonnosť právoplatného sluţobného hodnotenia a touto skutočnosťou bol viazaný i prvostupňový správny orgán v konaní o prepustení ţalobcu zo sluţobného pomeru

§ 192ods.

1 písm. d/ cit. zákona. O odvolaní proti tomuto rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 3Sţo/24/2011 zo dňa

  1. septembra 2011 tak, ţe rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/78/2009-86 zo dňa
  2. februára 2011 potvrdil. Konštatoval, ţe niet dôvodu na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení rozsudku krajského súdu. Ďalej vyslovil, ţe

§ 245ods.

1 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné, a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup. Dal do pozornosti, ţe sluţobné hodnotenie policajta je síce podkladovým materiálom pre rozhodnutie o prepustení zo sluţobného pomeru, avšak súčasne zákon č. 73/1998 Z.z. upravuje osobitný postup na jeho preskúmanie súdom. Rovnako tak poukázal na skutočnosť, ţe k tejto problematike uţ Najvyšší súd Slovenskej republiky zaujal stanovisko a vyslovil právny názor vo veciach 11 8Sžo/76/2014 sp. zn. 2Sţo/144/2009 a sp. zn. 8Sţo/523/2009 a to taký, ţe sluţobné hodnotenie policajta je samostatným predmetom súdneho prieskumu. Preto odkazujúc na § 248 v spojení s § 28 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. doplnil, ţe na jeho preskúmanie nie je určený osobitný postup a § 245 ods. 1 OSP v tomto prípade nemoţno aplikovať. Vo veci právoplatného rozhodnutia riaditeľa KR PZ BB č. KRP-16-6/PK-2008 zo dňa

  1. mája 2008, ktorým bolo zamietnuté odvolanie ţalobcu proti sluţobnému hodnoteniu zo dňa
  2. marca 2008 bol ţalobcom podaný návrh na obnovu konania. Tento bol zamietnutý rozhodnutím riaditeľa KR PZ BB č. KRP-VB-VO2-PK-10-004/2011 zo dňa
  3. júla 2011 a následne rozhodnutím ţalovaného č. SLV-PS-PK-171/2011 zo dňa
  4. októbra 2011 bolo zamietnuté odvolanie ţalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu riaditeľa KR PZ BB č. KRP-VB-VO2-PK-10-004/2011 zo dňa
  5. júla
  6. Rozhodnutie ţalovaného č. SLV-PS-PK-171/2011 zo dňa
  7. októbra 2011 ţalobca napadol ţalobou, ktorá bola zamietnutá rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S/257/2011-100 zo dňa
  8. novembra
  9. Krajský súd v Bratislave v tomto rozsudku vyslovil, ţe v prípade ţalobcu neboli predpoklady na povolenie obnovy konania naplnené. Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sţo/18/2013 zo dňa
  10. apríla 2014 bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S/257/2011-100 zo dňa
  11. novembra 2012 potvrdený. V tomto rozhodnutí uviedol, ţe u ţalobcu boli splnené podmienky na prepustenie zo sluţobného pomeru príslušníka Policajného zboru

§ 192ods.

1 písm. d/ zákona č. 73/1998 Z.z., nakoľko jeho konanie bolo v rozpore s obsahom sluţobnej prísahy a nezodpovedalo sluţobným povinnostiam príslušníka Policajného zboru a ako také je neprijateľné. Dňa 10. septembra 2012 podal ţalobca návrh na preskúmanie rozhodnutí mimo odvolacieho konania

§ 246zákona č.

73/1998 Z.z. vo veci sluţobného hodnotenia ţalobcu a rozhodnutia riaditeľa KR PZ BB č. KRP-16-6/PK-2008 o odvolaní voči sluţobnému hodnoteniu. Súčasne ţiadal o preskúmanie rozhodnutí mimo odvolacieho konania vo veci personálneho rozkazu č. 608 zo dňa

  1. júla 2008 vydaného riaditeľom KR PZ BB a vo veci rozhodnutia prezidenta PZ č. SLV-805/PK-2008 o odvolaní proti personálnemu rozkazu riaditeľa KR PZ BB č. 608 zo dňa
  2. júla
  3. Ţalovaný rozhodnutím – oznámením č. SPOU-PO-P-662-5/2012 zo dňa
  4. októbra 2012 ţalobcovi oznámil, ţe sluţobné hodnotenie zo dňa
  5. marca 2008, ako aj personálny rozkaz 12 8Sžo/76/2014 riaditeľa KR PZ BB č. 608 o prepustení ţalobcu zo sluţobného pomeru boli vydané v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 73/1998 Z.z. a z týchto dôvodov bol podnet ţalobcu na mimoriadny opravný prostriedok zamietnutý ako nedôvodný. Správny poriadok výslovne neustanovuje procesný postup pri preskúmavaní rozhodnutí mimo-odvolacieho konania. Uvádza len finálne formy, do ktorých môţe toto konanie vyústiť. Podnet ktoréhokoľvek subjektu podaný mimo-odvolacieho konania nemá povahu podania, ktorým sa začína správne konanie. V prípade podnetu na preskúmanie rozhodnutia

§ 65

správneho poriadku, môţe správny orgán toto konanie ukončiť len spôsobom upraveným v zákone, a to zrušením alebo zmenou. Ak správny orgán nezistí dôvod na preskúmanie rozhodnutia, (t. j. nejedná sa o rozhodnutie u ktorého sú dané dôvody na jeho zmenu alebo zrušenie), vybaví vec neformálnym oznámením. Vzhľadom na uvedené má odvolací súd za to, ţe je potrebné povaţovať za správny postup ţalovaného, keď sa tento s podnetom ţalobcu zo dňa

  1. septembra 2012 vysporiadal oznámením (listom), v ktorom uviedol, ţe predmetné rozhodnutia boli vydané v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 73/1998 Z.z. a podnet ţalobcu v zmysle § 65 a nasl. správneho poriadku zamietol ako nedôvodný. Preto nie je moţné za dôvodnú povaţovať ani odvolaciu námietku ţalobcu, spočívajúcu v tvrdení, ţe napadnuté rozhodnutie - oznámenie ţalovaného č. SPOU-PO-P-662- 5/2012 zo dňa
  2. októbra 2012 je rozhodnutím ministra vnútra Slovenskej republiky, voči ktorému je v zmysle § 244 zákona č. 73/1998 Z.z. moţné podať rozklad. Ako uţ odvolací súd uviedol, ţalovaný nebol povinný o nedôvodnom podnete ţalobcu vydávať rozhodnutie a vec správne vybavil neformálnym oznámením. Zákonnou moţnosťou ţalobcu ako sa brániť voči oznámeniu ţalovaného, ktoré ţalobca povaţoval za nezákonné, bolo podať ţalobu

druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, ktorú moţnosť ţalobca aj vyuţil. Sluţobné hodnotenie ţalobcu vydané dňa

  1. marca 2008 Obvodným oddelením Policajného zboru Hriňová, ako aj personálny rozkaz riaditeľa KR PZ BB č. 608 zo dňa
  2. júla 2008 o prepustení ţalobcu zo sluţobného pomeru majú všetky formálne a obsahové náleţitosti a sú výsledkom zákonného postupu správnych orgánov, ktoré pri rozhodovaní 13 8Sžo/76/2014 dbali na dodrţanie procesných práv účastníka konania. Z hore uvedených dôvodov povaţoval Najvyšší súd Slovenskej republiky za správny právny záver ţalovaného a preto

jeho názoru neboli podmienky na zrušenie napadnutých rozhodnutí. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu ţalobcu nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako vecne správny

§ 219ods.

1 a 2 OSP potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol

§ 224ods.

1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP, nakoľko ţalobca v odvolacom konaní úspech nemal a ţalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha. Odvolací súd v odvolacom konaní postupoval

ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť 01.07.2016. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z., Správny súdny poriadok, ktorý v § 491 ods. 1 ustanovil, ţe ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté

piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

§ 492ods.

2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania

piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia

doterajších predpisov. V súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval

doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od

  1. mája 2011). 14 8Sžo/76/2014 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  2. augusta 2016 Mgr. Peter M E L I C H E R, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Bartalská

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.