2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) potvrdil rozhodnutie odporkyne dňa
1 a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zmien a doplnkov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“).
odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa, mal súd za preukázané, že žiadosťou z
328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Zb.“). Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a jeho sumu bola navrhovateľovi zhodnotená doba základnej vojenskej služby od
zákona o sociálnom poistení. Krajský súd z uvedeného dôvodu preskúmavané rozhodnutie ako zákonné potvrdil. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol
1 OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľ nebol v konaní úspešný a úspešná odporkyňa nemá zo zákona právo na náhradu trov konania. Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ odvolanie. Namietal, že súd prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedol, že o priznanie 3 7So/27/2015 starobného dôchodku žiadal od dovŕšenia zákonom stanovej hranice 62 rokov veku a nie skôr. Poukázal na skutočnosť, že zákonné podmienky pre priznanie starobného dôchodku splnil, pretože bol dôchodkovo poistený 36 rokov a 28 dní, dovŕšil dôchodkový vek a podal žiadosť o poberanie starobného dôchodku. Rozhodnutie odporkyne, ktorá jeho žiadosť dvakrát zamietla považoval za diskriminujúce. Preto žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil a jeho návrhu o priznanie starobného dôchodku vyhovel. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že navrhovateľ vykonával v období trvania služobného pomeru zamestnanie zaradené do lII. pracovnej kategórie a nie do I. alebo II. kategórie funkcií a preto nie je možné v jeho prípade postupovať
zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Poukazovanie navrhovateľa na platby poistného nepovažuje za dôvodné, nakoľko navrhovateľ platil odvody
účinných právnych predpisov o sociálnom poistení.
1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) konania
tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. Odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 492 ods. 1, 2 SSP, § 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 492 ods. 1, 2 SSP, § 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 492 ods. 1, 2 SSP, § 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 492 ods. 1, 2 SSP, § 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné. Z obsahu spisu vyplýva, že žiadosťou z 10. marca 2014 navrhovateľ požiadal odporkyňu o starobný dôchodok od 28. marca 2013, t.j. od dovŕšenia 62 rokov veku. 4 7So/27/2015 Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť o starobný dôchodok z dôvodu, že nebol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov
zákon o sociálnom poistení s tým, že doba výkonu služby železničného policajta mu nemohla byť zhodnotená, pretože ju získal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a v civilnom zamestnaní získal len 6 rokov a 53 dní obdobia dôchodkového poistenia.
1 a ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení platnom ku dňu 31. decembra 2013 poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.
1 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004
predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak.
5 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok
osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok
osobitného predpisu.
2 zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok
osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok
osobitného predpisu. Z uvedených ustanovení jednoznačne vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku
zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia
zákona o sociálnom poistení. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje 5 7So/27/2015 len v prípade priznania invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku
zákona. Odporkyňa pri rozhodovaní o žiadosti navrhovateľa na starobný dôchodok zohľadnila len prvú časť z citovaných ustanovení § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení neprihliadla už na to, že navrhovateľovi nebol priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok ani čiastočne invalidný dôchodok
328/2002 Z. z. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ od 1. októbra 2004 bol poberateľom výsluhového dôchodku
zákona č. 328/2002 Z. z.
potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z
všeobecných predpisov o sociálnom poistení' výsluhový dôchodok priznaný
zákona č. 328/2002 Z. z. plnil funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia ako dávka existujúca či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý vznikne nárok dovŕšením dôchodkového veku
všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení). Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti uvádza, že všeobecným predpisom o sociálnom poistení je zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť dňom
cit. zákona nemala hodnotiť. Je však zrejmé, že pre výšku výsluhového dôchodku
zákona č. 328/2002 Z. z. sa nehodnotí celé obdobie trvania profesionálnej služby, ale len ukončené celé roky takej služby, maximálne však v rozsahu 30 rokov (§ 39 tohto zákona).
3 zákona o sociálnom poistení, sa tento zákon nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby. Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, a vojakov, ktorí sa počas výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách štúdiom alebo výcvikom pripravovali na výkon profesionálnej služby v ozbrojených silách (ďalej len „vojak prípravnej služby“), ak tento zákon neustanovuje inak. Sociálne zabezpečenie policajtov za tzv. zvyškové doby osobitným zákonom, ktorým je zákon č. 328/2002 Z. z., nie je upravené. Odvolací súd preto dospel k názoru, že pri posudzovaní spornej doby v danom prípade treba vychádzať zo všeobecnej zásady, že ak niektoré obdobie poistenia v osobitnom systéme nebolo zhodnotené pre výšku dôchodku z osobitného systému, potom také obdobie musí byť 7 7So/27/2015 zhodnotené vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Uvedený výklad je
názoru odvolacieho súdu konformný s čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľovi bol od 1. októbra 2004 priznaný a vyplácaný výsluhový dôchodok
zákona č. 328/2002 Z. z., ktorý po dovŕšení dôchodkového veku 62 rokov pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia (poistenia) má charakter dávky v starobe, je potrebné postupovať v súlade s článkom 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. Je nepochybné, že navrhovateľovi nevznikol nárok na starobný dôchodok
piatej časti zákona o sociálnom zabezpečení. Zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení však nevyplýva, že by sa poistencovi, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok
osobitného predpisu, nemali pre nárok na starobný dôchodok hodnotiť ostatné doby dôchodkového poistenia (doby tzv. civilného zamestnania). Pokiaľ odporkyňa navrhovateľovi nehodnotila doby zamestnania v tzv. „civilnom sektore“, lebo
jej názoru tieto doby boli navrhovateľovi zhodnotené pre nárok na výsluhový dôchodok, taký záver nie je ničím podložený. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k inému záveru ako súd prvého stupňa, že obdobie výkonu služobného pomeru železničnej polície má byť zhodnotená
zákona o sociálnom poistení. Iný záver by viedol k tomu, že napriek získaniu dôb poistenia v dvoch systémoch sociálneho zabezpečenia (poistenia) by časť týchto dôb nebola pre výšku dôchodku započítaná ani v jednom z týchto systémov. Preto preskúmavané rozhodnutie odporkyne odvolací súd nepokladal za zákonné. Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedených dôvodov rozsudok krajského súdu zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie v zmysle § 492 ods. 1, 2 SSP a § 250ja ods. 3 veta prvá OSP. 8 7So/27/2015 V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne znova rozhodnúť o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok, pričom je viazaná právnym názorom odvolacieho súdu (§ 250ja ods. 4 OSP).
1 veta prvá OSP ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. O trovách konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 246c ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 a § 250k ods. 1 OSP. Navrhovateľ mal v konaní úspech, preto mu patrí náhrada trov konania. Navrhovateľovi však v konaní žiadne trovy nevznikli a o náhradu trov konania ani nepožiadal. Preto odvolací súd mu náhradu trov konania nepriznal. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, 28. júla 2016 JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Viera Vraníková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.