Obsah (12)

§ 22§ 58§ 59§ 10§ 11§ 14§ 250j§ 219§ 212§ 26§ 7§ 224

Najvyšší súd 1Sžso/18/2015 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu senátu I

§ 22písm.

b/ zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 599/2003 Z.z.“) v spojení s § 58 a § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) zamietol odvolanie ţalobcu a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov, odboru sociálnych vecí a rodiny č. W/2011/08256/7 Bin zo dňa 16.06.2011 (ďalej na účely rozsudku len „prvostupňové rozhodnutie“, resp. „prvostupňový orgán“) potvrdil.

§ 58ods.

1 Správneho poriadku platí, že ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

§ 59ods.

2 Správneho poriadku platí, že ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

1. Pri svojom rozhodnutí ţalovaný vychádzal zo skutočnosti, ţe ţalobca bol poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke od 01.02.
2. Nakoľko ţalobca bol od 30.07.2007 práceneschopný, vznikol mu od 01.08.2007 nárok na ochranný príspevok, ktorého výška do 31.12.2010 bola 63,07 € mesačne. Od 01.01.2011 nadobudol účinnosť zákon č. 543/2010 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, v ktorom sa prostredníctvom č
3. X zmenili podmienky pre vyplácanie ochranného príspevku v niţšej sume, ako bolo ţalobcovi poskytované, t. j. zákon ju stanovil na 34,69 € mesačne (zmena v ust. § 14 ods. 3 zák. č. 599/2003 Z.z.). Z uvedeného dôvodu bola, prvostupňovým orgánom priznaná dávka a príspevok v hmotnej núdzi po spočítaní ostatných dávok a príspevkov, ustálená na sumu 97,19 € (t.j. 60,50 € dávka v hmotnej núdzi pre jednotlivca

§ 10ods.

2 písm. a/ + 2,00 € príspevok na zdravotnú starostlivosť

§ 11ods.

2 + 34,69 € ochranný príspevok

§ 14ods.

3 zák. č. 599/2003 Z.z.). 3 1Sžso/18/2015 3. Vo vzťahu k poţiadavke ţalobcu na priznanie príspevku na bývanie ţalovaný stroho konštatoval, ţe tento príspevok ţalobcovi nepatrí, lebo nemá splnenú podmienku

ust. § 13 ods. 3 a 4 zák. č. 599/2003 Z.z. II. Konanie na prvostupňovom súde A)

1. Proti uvedenému rozhodnutiu ţalovaného podal ţalobca prostredníctvom svojej občianskej zástupkyne ţalobu zo 16.11.2011 na Krajský súd v Košiciach, v ktorej ţiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie v časti týkajúcej sa nepriznania príspevku na bývanie.
2. Ţalobca sa domáhal najmä toho, aby mu bol poskytnutý príspevok na bývanie, pretoţe všetky doklady správnemu orgánu predloţil a na základe nich mal aj rozhodnúť a tento príspevok priznať, ktorý mu však doposiaľ poskytnutý nebol. K otázke zníţenia dávky a príspevkov a ich výške sa nevyjadril. Súčasne ţiadal aj náhradu škody vo výške 2865,86 €. B)
3. Krajský súd v Košiciach ako súd prvého stupňa preskúmal ţalobou napadnuté rozhodnutie, a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, na nariadenom pojednávaní vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu ţalovaného a prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru, ţe ţaloba nie je dôvodná.
4. Krajský súd z obsahu spisu zistil, ţe ţalobca dňa 05.10.2009 podal opakovanú ţiadosť o priznanie príspevku na bývanie, o tejto ţiadosti doposiaľ správny orgán nerozhodol a uvedenú skutočnosť nemôţe napraviť tak, ţe do druhostupňového rozhodnutia uvedie iba vetu, ţe ţalobcovi tento príspevok nepatrí pre nesplnenie zákonnej podmienky ust. § 13 ods. 3 a 4 zákona o pomoci v hmotnej núdzi. V takom prípade by bolo odňaté právo ţalobcovi konať pred súdom, pretoţe konanie o ţiadosti doposiaľ nebolo ani začaté, ani v ňom právoplatne rozhodnuté, pričom ide o dvojinštančné konanie a ţalobca sa proti vydanému rozhodnutiu správneho orgánu môţe brániť podaním odvolania, prípadne po vyčerpaní všetkých opravných prostriedkov, podaním ţaloby na súd. 4 1Sžso/18/2015
5. Z výsluchu zástupcu ţalobcu konanom na pojednávaní 12.11.2014 mal krajský súd za preukázané, ţe ţalobca sa nedomáha zmeny výrokovej časti rozhodnutia, týkajúcej sa iného nároku ako aj iného správneho konania, ale domáha sa, aby mu bol priznaný príspevok na bývanie.
6. Na základe týchto skutočností, ak správny orgán prvého stupňa nerozhodol o príspevku na bývanie, ktorý bol dôvodom podania ţaloby, ako aj odvolania, niet dôvodu, aby súd o tejto otázke rozhodoval, pretoţe neexistuje právoplatné rozhodnutie správneho orgánu o jeho nepriznaní, pokiaľ ide o ţiadosť zo dňa 05.10.
8. Správny orgán prvého stupňa je povinný rozhodnúť o príspevku na bývanie rozhodnutím, ktoré riadne odôvodní

ust. § 46, 47 Správneho poriadku a doručí ho ţalobcovi, resp. jeho zástupcovi /ako má vedené vo svojom spisovom materiáli, t.j. jeho sestre/, aby v prípade jeho nespokojnosti, mohol podať odvolanie, o ktorom rozhodne správny orgán v druhom stupni. Uvedené rozhodnutie musí urobiť urýchlene, bez prieťahov. 11. Krajský súd ďalej uviedol, ţe ak je správny orgán v konaní nečinný, ţalobca sa môţe domáhať spravodlivosti na súde,

ust. § 250t a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. Súd súčasne poučil zástupkyňu ţalobcu, aby poţiadal Centrum právnej pomoci o poskytnutie právnej pomoci, za splnenia podmienok uvedených v zákone č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o ţivnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.

1. Krajský súd zdôraznil, ţe v tomto (preskúmavacom) konaní, kde súdy rozhodujú o legalite vydaného správneho aktu verejnej správy, súd nie je kompetentný prejednávať aj náhradu škody, preto v časti uplatnenia náhrady škody voči správnemu orgánu v sume 2865,86 €, súd rozhodol tak, ţe vec postúpil Okresnému súdu v Trebišove.
2. Vzhľadom k tomu, ţe napadnuté rozhodnutie o zníţení dávky a príspevkov v hmotnej núdzi boli v súlade so zákonom, ţalobca o preskúmanie tejto výšky neţiadal, ale ţiadal o iný príspevok, o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté, krajský súd ţalobu zamietol. 5 1Sžso/18/2015 III. Odvolanie žalobcu/stanoviská A)
3. Včas podané odvolanie zo dňa 22.12.2014 (č. l. 68) proti rozsudku prvostupňového súdu ţalobca zaloţil na nasledujúcich odvolacích dôvodoch: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretoţe sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a súčasne f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
4. V odvolaní ţalobca namietal predovšetkým, ţe sa krajský súd obmedzil len na dokazovanie, ktoré sám uznal za potrebné, a to len vo veci zníţenia dávky v hmotnej núdzi, aj keď mal

názoru ţalobcu vykonať dokazovanie v celom ţalobcom navrhovanom rozsahu (najmä ţalobcom predloţené prílohy č. 1, 3 a 5 ţaloby zo dňa 16.11.2011). Taktieţ povaţoval za zavádzajúce tvrdenie krajského súdu, ţe správny orgán o ţiadosti o príspevku na bývanie nerozhodol, a preto nie je namieste podanie tejto ţaloby.

1. V ďalšej časti odvolania sa ţalobca venoval odôvodnenosti priznania príspevku na bývanie, o ktorý poţiadal písomným podaním dňa 05.10.2009, pričom dňa 03.11.2009 predloţil aj poţadované doklady.
2. Vzhľadom na to, ţe ţalovaný nepriznal ţalobcovi (jeho občianskej zástupkyni) príspevok na bývanie od 14.02.2007 do 01.09.2009, mal byť ţalobca (jeho občianska zástupkyňa) poškodený na oprávnenom nároku, čím mu vznikla škoda vo výške 1526,66 € a od 01.09.2009 aţ doposiaľ do 28.05.2013, škoda vo výške 2566,80 € s 8,5 % ročným úrokom z omeškania aţ do zaplatenia, teda celková škoda vo výške 2810,06 €. 6 1Sžso/18/2015
3. Záverom ţalobca poţadoval, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd

§ 250ja ods.

3 a postupom

§ 219aţ § 221 O.s.p.

zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj obidvoch správnych orgánov, priznal ţalobcovi náhradu škody vo výške 2810,06 € s 8,5 % úrokom z omeškania od 01.03.2007 aţ do zaplatenia spolu s priznaním náhrady trov konania. B) 19. Vo svojom vyjadrení z 23.01.2015 (č. l. 76) sa ţalovaný postupne vyjadril k jednotlivým odvolacím námietkam ţalobcu. Prvú časť odvolania ţalovaný označil za všeobecnú a z toho dôvodu nezrozumiteľnú. Ohľadom dôvodov a skutočností preukazujúcich, ţe zástupkyňa ţalobcu je vlastníčkou domu, v ktorom býva ţalobca a ktoré sú totoţné s dôvodmi uvedenými v ţalobe, ţalovaný uviedol, ţe v čase vydania prvostupňového aj napadnutého rozhodnutia bolo preukázané, ţe zástupkyňa ţalobcu (ani jej právny predchodca) nie je vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti ani v polovici. K nároku na priznanie náhrady škody v hore vyčíslenej sume konštatoval, ţe v správnom súdnictve

Piatej časti Občianskeho súdneho poriadku sa nepreskúmava náhrada škody. 20. Ţalovaný sa plne stotoţnil s napadnutým rozhodnutím a vyjadreniami a mal za to, ţe dôvody uvedené v odvolaní sú zavádzajúce a účelové, a preto navrhol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby

§ 219ods.

1 a 2 O.s.p. potvrdil rozsudok krajského súdu. IV. Právne názory odvolacieho súdu 21. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

§ 212v spojení s § 246c ods.

1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tieţ „O.s.p.“) ako aj ustanovenia § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok. Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je

ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné, 7 1Sžso/18/2015 pretoţe odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu je vo výroku vecne správny a vydaný v súlade so zákonom, a preto ho po preskúmaní dôleţitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v § 219 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. potvrdil.

1. Na prvom mieste Najvyšší súd dáva do pozornosti, ţe predmetom odvolacieho súdneho konania je prieskum vecnej správnosti výroku rozsudku krajského súdu (§ 219 ods. 1 v spojení s § 205 O.s.p.) o nevyhovení ţalobe a o jej zamietnutí, preto Najvyšší súd ako súd odvolací primárne v medziach odvolania (viď § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu i súdne konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami ţalobcu (§ 250j ods. 2 O.s.p.), a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovanej.
2. Ďalej zdôrazňuje, ţe

ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sţo/84/2007, sp. zn. 6Sţo/98/2008, sp. zn. 1Sţo/33/2008, sp. zn. 2Sţo/5/2009 či sp. zn. 8Sţo/547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Preto odvolaciemu súdu neprislúcha ani takto vymedzený rámec prieskumu rozšíriť aj na iné rozhodnutia, hoci s prv menovaným sú tesne zviazané nielen dôsledkami ale aj účastníkmi.

1. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa Najvyšší súd stotoţňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených ţalovaným správnym orgánom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise.
2. Po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov 8 1Sžso/18/2015 spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotoţňuje v celom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval fakty pre účastníkov známe z prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, sa Najvyšší súd vo svojom odôvodnení iba obmedzil na stručné zhrnutie skutkových okolností a zhodnotenie právnych záverov a námietok ţalobcu.
3. Z pripojeného administratívneho a súdneho spisu vyplýva, ţe ţalobcovi bola prvostupňovým rozhodnutím

§ 26ods.

2 zák. 599/2003 Z.z. a zákona č. 601/2003 Z.z. o ţivotnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov od 01.06.2011 zníţená dávka a príspevky na sumu 97,19 €, a to z dôvodu zmeny právnych predpisov. S účinnosťou od 01.01.2011 sa občanovi v hmotnej núdzi s nepriaznivým zdravotným stavom poskytuje ochranný príspevok v sume 34,69 €. Podkladom pre vydanie rozhodnutia boli doklady o príjmových, majetkových a rodinných pomeroch, na základe ktorých bol ţalobcovi v zmysle zák. č. 599/2003 Z.z. priznaný nárok na dávku v hmotnej núdzi

§ 10ods.

2 písm. a/ vo výške 60,50 €, príspevok na zdravotnú starostlivosť pre jednu osobu

§ 11

vo výške 2 € a ochranný príspevok pre jednu osobu

§ 14ods.

3 vo výške 34,69 €. Výška dávky a príspevkov bola určená ako rozdiel medzi sumou nárokov a príjmom, pričom pri výpočte pomoci v hmotnej núdzi nebol preukázaný ţiadny príjem. Ţalovaný prvostupňové rozhodnutie potvrdil, nakoľko v konaní bolo riadne preukázané, ţe ţalobca má od 01.08.2007 nárok na ochranný príspevok, ktorý vzhľadom na dočasnú pracovnú neschopnosť trvá doteraz, avšak jeho výške musela byť prehodnotená z dôvodu zmeny právnej úpravy. Nakoľko sa ţalobca v odvolaní doţadoval poskytnutia príspevku na bývanie, ţalovaný v závere odôvodnenia poukázal na to, ţe tento mu v zmysle § 13 ods. 3 a 4 zákona č. 599/2003 Z.z. nepatrí.

§ 14ods.

3 zák. č. 599/2003 Z.z. v znení relevantnom pre prejednávanú vec ochranný príspevok je 34,69 € mesačne, ak ide o občana v hmotnej núdzi s nepriaznivým zdravotným stavom

§ 7písm.

f/ alebo fyzickú osobu s nepriaznivým zdravotným stavom

§ 7písm.

f/, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje.

§ 14ods.

3 zák. č. 599/2003 Z.z. v cit. znení Úrad dávku a príspevky odníme a ich výplatu zastaví alebo ich zvýši, alebo zníži a vyplatí ich vo vyššej sume alebo v nižšej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku. 9 1Sžso/18/2015 27. Krajský súd v súlade s úlohou mu zverenou v oblasti správneho súdnictva, preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj postup mu predchádzajúci a dospel k záveru o nedôvodnosti podania ţaloby, nakoľko postup ţalovaného a prvostupňového orgánu bol pri rešpektovaní základných zásad správneho konania zákonný, s čím sa Najvyšší súd stotoţňuje.

názoru Najvyššieho súdu v konaní neboli zistené pochybenia, ktoré by vplývali na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a boli dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia.

1. Z odvolania ţalobcu jednoznačne vyplýva, ţe namieta nepriznanie príspevku na bývanie a nevykonanie dôkazov v súvislosti s preukazovaním oprávnenosti poskytnutia uvedeného príspevku, na základe čoho ţiada náhradu škody. V odvolaní ţalobca, rovnako ako v ţalobe, nenamieta samotné zníţenie dávky v hmotnej núdzi a jej výšku, čo bolo predmetom prvostupňového aj napadnutého rozhodnutia a ani sa nedomáha zmeny výrokovej časti rozhodnutia.
2. Najvyšší súd sa stotoţňuje so záverom krajského súdu, ţe o ţiadosti o priznanie príspevku na bývanie správny orgán doposiaľ nerozhodol a uvedenú skutočnosť nie je moţné napraviť tak, ţe ţalovaný v napadnutom (druhostupňovom) rozhodnutí uvedie vetu o nesplnení podmienky na príspevok, nakoľko by bolo ţalobcovi odňaté právo na riadne správne (prípadne následné súdne) konanie. Navyše pre zákonné rozhodovanie o ţiadosti účastníka sa od správneho orgánu vyţaduje vykonať dostačujúce zistenie skutkového stavu na správne právne posúdenie veci, t.j. správny orgán na zistené skutočnosti potrebné pre rozhodovanie o príspevku na bývanie musí aplikovať príslušnú právnu normu, ktorou je v prejednávanej veci § 13 a súvisiace ustanovenia zák. č. 599/2003 Z.z. Tieto úvahy sa však v napadnutom rozhodnutí nenachádzajú.
3. K námietke ţalobcu o nevykonaní riadneho dokazovania odvolací súd uvádza, ţe všetky dôkazy, ktoré boli ţalobcom v konaní predloţené sa týkajú príspevku na bývanie, a preto vzhľadom na výrok napadnutého a prvostupňového rozhodnutia, nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia.
4. Pre úplnosť povaţuje Najvyšší súd za potrebné uviesť, ţe odvolanie ţalobcu neobsahuje ţiadne nové skutočnosti, právne významné pre uvedené konanie, s ktorými by sa 10 1Sžso/18/2015 krajský súd v rámci svojho konania nezaoberal. Argumenty a námietky uvedené ţalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu preukazujúce dôvodnosť zrušenia napadnutého rozhodnutia a tie uplatnené v odvolaní, sú obsahovo totoţné, pričom krajský súd sa s nimi dostatočným spôsobom vysporiadal.
5. Záverom Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä čl. 46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) zaloţil iba na návrhovej slobode účastníka (ţalobcu), t.j. zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges sunt scriptae) v medziach čl. 13 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd, vybrať si

Občianskeho súdneho poriadku z prostriedkov ochrany ten najvhodnejší proti rozhodnutiu či postupu orgánu verejnej správy. Preto správny súd nie je oprávnený do tejto procesnej slobody, t.j. dispozitívne rozhodnutie účastníka konania z úradnej povinnosti meniť alebo ho presviedčať o nevhodnosti takto zvoleného prostriedku nápravy.

1. Najvyšší súd má na základe vyššie uvedených záverov za preukázané, ţe krajský súd postupoval správne, keď ţalobu zamietol. Napadnuté rozhodnutie ţalovanej má všetky formálne i obsahové náleţitosti rozhodnutia v zmysle § 47 Správneho poriadku, pričom vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a v súlade so zákonom riadne právne posúdené. Na základe týchto skutočností nie sú námietky ţalobcu spôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia krajského súdu. V.
2. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok ţalobcu ako aj argumentácie ţalovaného, rozhodol Najvyšší súd tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
3. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd

§ 224ods.

1 v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p.,

ktorého neúspešnému ţalobcovi právo na náhradu trov tohto konania nevzniklo.

1. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 3 O.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná 11 1Sžso/18/2015 moţnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava povinnosti zaplatiť poistné je spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.). V Bratislave
2. júla 2016 Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, PhD., v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská