Obsah (9)

§ 4§ 6§ 20§ 21§ 22§ 15§ 45§ 212§ 224

Najvyšší súd 1Sžso/9/2015 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu senátu In

§ 4ods.

6 písm. c/ a § 6 zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a sluţieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 51 písm. b/ zákona č. 447/2008 Z. z. o peňaţných príspevkoch na kompenzáciu ťaţkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 447/2008 Z.z.“) a § 59 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Zvolene č. ZVl/KP/SOC/2013/40649 z 25.11.2013 (ďalej na účely rozsudku len „prvostupňové rozhodnutie“, resp. „prvostupňový orgán“) vo veci odňatia peňaţného príspevku ţalobcovi na osobnú asistenciu (ďalej na účely rozsudku len „kompenzačný príspevok“ alebo „príspevok na osobnú asistenciu“) s účinnosťou od 01.12.2013 a taktieţ zastavenia jeho výplaty v rovnakom dátume.

§ 4ods.

6 písm. c/ zák. č. 453/2003 Z. z. v znení relevantnom pre prejednávanú vec ústredie vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

§ 6zák.

č. 453/2003 Z. z. v citovanom znení ústredie a úrad môžu na zabezpečenie výkonu niektorých činností po schválení ministerstvom, ak si to vyhradí, zriaďovať a zrušovať pracovisko mimo svojho sídla a určovať jeho územný obvod. 2. Z predloţeného administratívneho spisu vyplýva, ţe prvostupňovým rozhodnutím bolo

§ 20ods.

1 a 2, § 21 ods. 3, § 22 ods. 1 a § 45 ods. 3 zák. č. 447/2008 Z.z. rozhodnuté o odňatí kompenzačného príspevku a o jeho zastavení od hore uvedeného dátumu. Prvostupňový orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe na základe svojho doţiadania zistil, ţe ţalobca bol v čase od 27.09.2010 do 27.12.2010 umiestnený v Domove sociálnych sluţieb Zvolen (ďalej na účely rozsudku len „DSS“) na určitý čas, a toto umiestnenie po dátume 28.12.2010 naďalej trvá. Sociálna sluţba sa ţalobcovi poskytuje pobytovou formou ako celoročná sociálna sluţba. 3 1Sžso/9/2015

§ 20ods.

1 a 2 zák. č. 447/2008 Z.z. v citovanom znení osobná asistencia je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4. Osobnú asistenciu vykonáva osobný asistent. Účelom osobnej asistencie je aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít.

§ 21ods.

3 zák. č. 447/2008 Z.z. v citovanom znení do rozsahu hodín osobnej asistencie sa nezapočítavajú hodiny osobnej asistencie, počas ktorých sa fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím poskytuje denná pobytová sociálna služba alebo týždenná pobytová sociálna služba. Fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa poskytuje celoročná pobytová sociálna služba, možno poskytnúť osobnú asistenciu na jej sprevádzanie do školského zariadenia, ak školské zariadenie je mimo priestorov zariadenia sociálnych služieb alebo mimo priestorov zariadenia sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately.

§ 22ods.

1 zák. č. 447/2008 Z.z. v citovanom znení fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je

komplexného posudku vypracovaného

§ 15ods.

1 odkázaná na osobnú asistenciu, možno poskytovať peňažný príspevok na osobnú asistenciu, ak sa osobná asistencia vykonáva pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4.

§ 45ods.

3 zák. č. 447/2008 Z.z. v citovanom znení opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu sa odníme, jeho výplata sa zastaví alebo jeho výška sa zvýši alebo zníži, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu alebo na jeho výplatu. Ak sa zmenia rozhodujúce skutočnosti v priebehu kalendárneho mesiaca a za časť mesiaca patrí opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu vo vyššej výške, vyplatí sa opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu vo vyššej výške za celý kalendárny mesiac.

1. Dňa 05.08.2013 predloţila matka ţalobcu úradu výkaz o odpracovaných hodinách za mesiac júl 2013 a zmluvu o výkone osobnej asistencie zo 07.07.
2. Prvostupňový orgán vydal dňa 09.08.2013 pôvodné rozhodnutie o odňatí a zastavení výplaty kompenzačného príspevku, ktoré bolo rozhodnutím ţalovaného dňa 10.10.2013 zrušené a vec bola vrátená na nové konanie s tým, ţe prvostupňový orgán v ďalšom konaní vydá komplexný posudok o posúdení miery funkčnej poruchy ţalobcu a sociálnych 4 1Sžso/9/2015 dôsledkoch jeho ťaţkého zdravotného postihnutia ako aj sa vysporiada s predloţeným výkazom o vykonávaní osobnej asistencie. 4.

komplexného posudku úradu zo dňa 25.11.2013 sa ţalobca s mierou funkčnej poruchy 90 % povaţuje za fyzickú osobu s ťaţkým zdravotným postihnutím. Poskytovanie osobnej asistencie a s tým súvisiaci kompenzačný príspevok, nakoľko ţalobca nenavštevuje ţiadne školské zariadenia (plnoletosť – nar. 1983) a činnosti uvedené v zozname činností na účely určenia rozsahu potrebnej osobnej asistencie

prílohy č. 4 zák. č. 447/2008 Z.z. sú mu zabezpečované sociálnou sluţbou, mu nebol v komplexnom posudku navrhnutý. Z uvedeného dôvodu prvostupňový orgán rozhodol o jeho odňatí od 01.12.2013 ako aj o zastavení jeho výplaty v rovnaký deň. 5. Na základe odvolania ţalovaný preskúmal prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu, čo do výroku a odôvodnenia, a keďţe dospel k záveru, ţe zistený skutkový stav nebol dostačujúci, bol v konaní vydaný nový komplexný posudok zo dňa 19.03.2014.

tohto posudku je miera funkčnej poruchy ţalobcu 90 %

prílohy číslo 3 zákona o peňaţných príspevkoch na kompenzáciu, pre ochorenie zaradené do skupiny V, bod 1, písm. d/, a preto sa povaţuje za fyzickú osobu s ťaţkým zdravotným postihnutím.

1. V napadnutom rozhodnutí ţalovaný konštatoval, ţe vychádzajúc z lekárskej posudkovej činnosti a sociálnej posudkovej činnosti aj napriek preukázaným integračným aktivitám a snahe začlenenia sa do spoločnosti ţalobcu nie je moţné v súčasnosti peňaţný príspevok na osobnú asistenciu navrhnúť, nakoľko menovaný je umiestnený v domove sociálnych sluţieb s celoročným pobytom, v rámci ktorej je poskytovateľ povinný vykonávať odborné, obsluţné ako aj ďalšie činnosti. Neprítomnosť v zariadení s celoročnou sociálnou sluţbou, je moţná so súhlasom poskytovateľa sluţby.
2. Po analýze zistených skutočností ţalovaný v rámci správnej úvahy v medziach platného práva zastáva názor, ţe ţalobcovi nepatril peňaţný príspevok na osobnú asistenciu od obdobia nástupu do zariadenia domova sociálnych sluţieb s celoročným pobytom. Vychádzajúc z dikcie ustanovenia § 21 ods. 3 zák. č. 447/2008 Z.z., ktorý upravuje rozsah hodín osobnej asistencie, do jeho rozsahu sa nezapočítavajú hodiny osobnej asistencie, počas ktorých sa fyzickej osobe s ťaţkým zdravotným postihnutím poskytuje denná pobytová 5 1Sžso/9/2015 sociálna sluţba alebo týţdenná pobytová sociálna sluţba. Následne ďalšia veta tohto ustanovenia taxatívne určuje ţe pri celoročnej pobytovej sociálnej sluţbe fyzickej osobe s ťaţkým zdravotným postihnutím moţno poskytnúť osobnú asistenciu na jej sprevádzanie do školského zariadenia, ak školské zariadenie je mimo priestorov zariadenia sociálnych sluţieb. Ustanovenie § 21 ods. 3 zák. č. 447/2008 Z.z. neobsahuje moţnosť, ţe počas tzv. „dovolenky“ v takomto type zariadenia, o ktorú umiestnený sám poţiada, by peňaţný príspevok na osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťaţkým zdravotným postihnutím patril.

názoru ţalobcu, v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ak by mal zákonodarca na mysli, ţe fyzickej osobe s ťaţkým zdravotným postihnutím, ktorej sa poskytuje celoročná pobytová sociálna sluţba moţno poskytnúť peňaţný príspevok na osobnú asistenciu aj za inej situácie, a za iných podmienok (napr. počas krátkodobej neprítomnosti v zariadení DSS), tak by to v zákone ustanovil. Zabezpečenie pomoci, na ktorú je menovaný odkázaný počas krátkodobej neprítomnosti v zariadení sociálnych sluţieb s celoročným pobytom je

názoru ţalovaného v kompetencii rodiny, resp. iných osôb, avšak bez nároku na peňaţný príspevok od štátu. II. Konanie na prvostupňovom súde A)

1. Proti rozhodnutiu ţalovaného podal ţalobca prostredníctvom svojej občianskej zástupkyne ţalobu zo 27.05.2014 na Krajský súd v Banskej Bystrici, v ktorej ţiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.
2. Ţalobca namietal nesprávny výklad ustanovenia § 21 ods. 3 zák. č. 447/2008 Z.z. ţalovaným, na základe ktorého mu bol kompenzačný príspevok odňatý a ţiadal, aby mu bol priznaný v rozsahu tých sluţieb, ktoré mu DSS neposkytuje a to počas jeho neprítomnosti v zariadení. Vychádzal z toho, ţe úprava nárokov na osobnú asistenciu pri celoročnej pobytovej sluţbe v podstate chýba a je potrebné aplikovať analógiu a postupovať

prvej vety ustanovenia § 21 ods. 3 zák. č. 447/2008 Z.z.. Ţalobca taktieţ poukazoval na nedostatočné zistenie skutkového stavu a rozporuplné rozhodnutie, pretoţe z lekárskeho posudku vypracovaného dňa 06.03.2014 vyplýva, 6 1Sžso/9/2015 ţe je odkázaný na osobnú asistenciu, rozsah ktorej bolo potrebné bliţšie určiť na základe šetrenia v domácom prostredí. Ţalobca tvrdí, ţe napadnuté rozhodnutie je v rozpore s so závermi komplexného lekárskeho posudku. Záverom uviedol, ţe sa nezmenil jeho zdravotný stav, naďalej je na osobnú asistenciu odkázaný, avšak zmenila sa potreba rozsahu hodín osobnej asistencie, v čom vidí rozdiel, a preto mu nárok ako taký nemal byť odňatý.

1. Ţalovaný na pojednávaní ako aj v písomnom vyjadrení k ţalobe zotrvával na dôvodoch rozhodnutia a navrhoval ţalobu ţalobcu zamietnuť. Zdôraznil, ţe pokiaľ ide o poskytovanie predmetnej dávky, tak ide o fakultatívnu dávku s tým, ţe ide o opakovanú dávku, a preto peňaţný príspevok nemoţno poskytnúť počas krátkodobého pobytu mimo zariadenia domova sociálnych sluţieb. B)
2. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd prvého stupňa preskúmal ţalobou napadnuté rozhodnutie, a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, na nariadenom pojednávaní vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu ţalovaného a prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru, ţe ţaloba nie je dôvodná, nakoľko napadnuté rozhodnutia sú v súlade so zákonom. 12.

názoru krajského súdu nebolo sporné, ţe vzhľadom na zistený zdravotný stav, mieru funkčnej poruchy, ako aj šetrenie sociálnych dôsledkov ťaţkého zdravotného postihnutia bol ţalobca odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby a od 01.07.2003 mu aj bol priznaný peňaţný príspevok na osobnú asistenciu. Ţalobcovi však bol príspevok na osobnú asistenciu odňatý po tom, ako prvostupňový správny orgán zistil, ţe ţalobca je umiestnený v domove sociálnych sluţieb a je mu poskytovaná celoročná pobytová sociálna sluţba. 13. Krajský súd dospel k záveru, ţe ţalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán postupovali v súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou, keď po zistení vyššie uvedenej skutočnosti (umiestnenie v DSS) odňali ţalobcovi peňaţný príspevok na osobnú asistenciu a zastavili jeho výplatu. To, ţe ţalobca bol umiestnený do domova sociálnych sluţieb, kde mu je poskytovaná celoročná sociálna sluţba bolo

názoru krajského súdu rozhodujúcou skutočnosťou pre zastavenie výplaty a odňatie príspevku na osobnú asistenciu. Ţalovaný (aj prvostupňový orgán) správne poukázal na ustanovenie § 21 ods. 3, druhá veta zák. č. 447/2008 Z.z.,

ktorej fyzickej osobe s ťaţkým zdravotným postihnutím, 7 1Sžso/9/2015 ktorej sa poskytuje celoročná pobytová sociálna sluţba, moţno poskytnúť osobnú asistenciu na jej sprevádzanie do školského zariadenia, ak školské zariadenie je mimo priestorov zariadenia sociálnych sluţieb.

tohto ustanovenia ţalovaný mohol ţalobcovi poskytnúť osobnú asistenciu iba na sprevádzanie do školského zariadenia, ktoré zariadenie a ani obdobné zariadenie ţalobca nenavštevoval, a preto uţ ţalobcovi nemohol byť poskytovaný peňaţný príspevok na osobnú asistenciu na ďalšie úkony, ako to poţadoval vo svojom odvolaní a aj v ţalobe. Ţalovaný bol

názoru krajského súdu striktne viazaný citovaným ustanovením a nemohol tak prekročiť moţnosti, ktoré sú dané zákonom. Vylúčenie poskytovania príspevku na osobnú asistenciu nepriamo potvrdzuje aj prvá veta citovaného ustanovenia § 21 ods. 3 zák. č. 447/2008 Z.z., v zmysle ktorej sa do rozsahu hodín osobnej asistencie nezapočítavajú hodiny osobnej asistencie, počas ktorých sa fyzickej osobe s ťaţkým zdravotným postihnutím poskytuje denná alebo týţdenná pobytová sociálna sluţba. Z uvedeného vyplýva, ţe v prípadoch poskytovania pobytových sociálnych sluţieb je poskytovanie peňaţného príspevku na osobnú asistenciu je výrazne obmedzené a toto obmedzenie nemohol správny orgán prekročiť. Pokiaľ sa ţalobca vzhľadom na existujúcu právnu úpravu doţadoval aplikovať analógiu (v zmysle prvej vety § 21 ods. 3, § 38 ods. 16) krajský súd uviedol, ţe správne orgány musia postupovať a rozhodovať v zmysle platných zákonov, pričom v správnom práve nie je moţné aplikovať analógiu. Ţalovaný ani prvostupňový správny orgán preto nemohli na základe analógie rozširovať moţnosti prípadov pre poskytovanie peňaţného príspevku na osobnú asistenciu. III. Odvolanie žalobcu/stanoviská A)

1. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 05.01.2015 (č. l. 49) proti rozsudku prvostupňového súdu ţalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci zo strany krajského súdu.
2. Odvolanie ţalobca odôvodnil tým, ţe kompenzačný príspevok si uplatňuje len v rozsahu tých sluţieb, ktoré mu DSS neposkytuje, a to počas jeho neprítomnosti v DSS. Jedná sa o občasné niekoľkodňové pobyty mimo zariadenia, a to hlavne v čase pobytu v domácom prostredí, kde je pre nesebestačnosť úplne odkázaný na pomoc inej osoby 8 1Sžso/9/2015 a osobnú asistenciu v tom čase potrebuje. Rovnako potrebuje voľnočasové aktivity mimo DSS a vychádzky vonku, ktoré mu DSS neposkytuje, pričom ţalobca poukazuje na účel osobnej asistencie v zmysle § 20 ods. 2 zák. č. 447/2008 Z.z.. Moţnosť čerpania tzv. dovolenky t.j pobytu mimo DSS je zakotvená aj v § 9 ods. 6 Všeobecne záväzného nariadenia Banskobystrického samosprávneho kraja č. 20/2012,

ktorého má prijímateľ sluţby, teda ţalobca nárok na neprítomnosť v zariadení v rozsahu 35 dní za kalendárny rok a v zmysle § 9 ods. 5 neplatí úhradu za odborné, obsluţné a ďalšie činnosti v zariadení, keďţe sa mu v tomto čase neposkytujú. Na základe toho povaţuje ţalobca právny výklad ţalovaného ako aj krajského súdu, ţe počas celoročnej pobytovej sociálnej sluţby mu nárok na osobnú asistenciu nepatrí, za nesprávny.

1. Ďalej ţalobca opätovne ako v ţalobe namieta rozporuplnosť rozhodnutia, keď z lekárskeho posudku vyplýva záver, ţe je odkázaný na osobnú asistenciu, avšak komplexný posudok a napadnuté rozhodnutie s týmto lekárskym posudkom nekorešpondujú. Ţalobca uznáva, ţe rozsah osobnej asistencie by sa mal zníţiť, avšak nie odňať, lebo podmienky pre priznanie nároku naďalej spĺňa.
2. Ţalobca poukazuje na nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom, rovnako ako prvostupňovým orgánom a ţalovaným, konkrétne čo sa týka rozdielneho výkladu ustanovení zák. č. 447/2008 Z.z., najmä ustanovenia § 21 ods.
3. Ţalobca tvrdí, ţe časť právnej úpravy,

ktorej má osoba s celoročnou pobytovou sluţbou nárok len na osobnú asistenciu na jej sprevádzanie do školského zariadenia, je vytrhnutá z kontextu, upravuje len rozsah osobnej asistencie pre prípad návštevy školského zariadenia. Úprava nárokov na osobnú asistenciu pri celoročnej pobytovej sluţbe je síce nedostatočná, avšak nároky v súvislosti s celoročnou pobytovou sluţbou nie sú vylúčené.

ţalobcu je evidentné, ţe jeho prípad je špecifický, keď sa napriek celoročnej pobytovej starostlivosti vracia do rodinného prostredia, čo však neznamená, ţe by zákon nemal na tieto špecifické prípady prihliadať.

1. Záverom ţalobca poţadoval, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj obidvoch správnych orgánov a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. 9 1Sžso/9/2015 B)
2. Vo svojom vyjadrení zo dňa 06.02.2015 (č. l. 55) ţalovaný po oboznámení sa s obsahom odvolaní trvá na svojom vyjadrení k ţalobe zo dňa 21.07.
3. V predmetnom stanovisku bol podrobne rozpísaný priebeh konania, rovnako ako aj dôvody, pre ktoré ţalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie.
4. Ţalovaný sa plne stotoţnil s rozsudkom krajského súdu, odvolanie ţalobcu neobsahuje ţiadne nové právne významné skutočnosti, s ktorými by sa ţalovaný ako odvolací orgán ako aj krajský súd v rámci konania nezaoberal, a preto navrhol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby rozsudok krajského súdu potvrdil. IV. Právne názory odvolacieho súdu 21.Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej na účely rozsudku len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

§ 212v spojení s § 246c ods.

1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (v texte rozsudku tieţ „O.s.p.“) ako aj ustanovenia § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok. Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je

ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné, pretoţe odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu je vo výroku vecne správny a vydaný v súlade so zákonom, a preto ho po preskúmaní dôleţitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v § 219 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. potvrdil.

1. Na prvom mieste Najvyšší súd dáva do pozornosti, ţe predmetom odvolacieho súdneho konania je prieskum vecnej správnosti výroku rozsudku krajského súdu (§ 219 ods. 1 v spojení s § 205 O.s.p.) o nevyhovení ţalobe a o jej zamietnutí, preto Najvyšší súd ako súd odvolací primárne v medziach odvolania (viď § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu i súdne konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutie ţalovanej, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal 10 1Sžso/9/2015 so všetkými podstatnými námietkami ţalobcu (§ 250j ods. 2 O.s.p.), a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovanej.
2. Najvyšší súd pripomína, ţe zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä čl. 46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) zaloţil iba na návrhovej slobode účastníka (ţalobcu), t.j. zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges sunt scriptae) v medziach čl. 13 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd, vybrať si

Občianskeho súdneho poriadku z prostriedkov ochrany ten najvhodnejší proti rozhodnutiu či postupu orgánu verejnej správy. Preto správny súd nie je oprávnený do tejto procesnej slobody, t.j. dispozitívne rozhodnutie účastníka konania z úradnej povinnosti meniť alebo ho presviedčať o nevhodnosti takto zvoleného prostriedku nápravy. 24. Ďalej zdôrazňuje, ţe

ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sţo/84/2007, sp. zn. 6Sţo/98/2008, sp. zn. 1Sţo/33/2008, sp. zn. 2Sţo/5/2009 či sp. zn. 8Sţo/547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Preto odvolaciemu súdu neprislúcha ani takto vymedzený rámec prieskumu rozšíriť.

1. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa Najvyšší súd stotoţňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených ţalovaným správnym orgánom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise.
2. Po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotoţňuje v celom rozsahu a aby nadbytočne 11 1Sžso/9/2015 neopakoval fakty pre účastníkov známe z prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, sa Najvyšší súd v svojom odôvodnení iba obmedzil na stručné zhrnutie skutkových okolností a zhodnotenie právnych záverov a námietok ţalobcu.
3. Z pripojeného administratívneho a súdneho spisu vyplýva, ţe ţalobcovi bol odňatý kompenzačný príspevok z dôvodu jeho umiestnenia v DSS formou celoročnej (dennej) pobytovej sociálnej sluţby. Prvostupňový orgán ako aj ţalovaný vychádzali z toho, ţe zariadenie DSS poskytuje ţalobcovi odborné, obsluţné ako aj ďalšie činnosti a zároveň ţalobca nenavštevuje školské zariadenie, a preto mu nie je moţné v zmysle ustanovenia § 21 ods. 3 zák. č. 447/2008 Z.z. priznať príspevok na osobnú asistenciu.
4. Krajský súd v súlade s úlohou mu zverenou v oblasti správneho súdnictva, preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj postup mu predchádzajúci a dospel k záveru o nedôvodnosti podania ţaloby, nakoľko postup ţalovaného a prvostupňového orgánu bol pri rešpektovaní základných zásad správneho konania zákonný, s čím sa Najvyšší súd stotoţňuje.

názoru Najvyššieho súdu v konaní neboli zistené pochybenia, ktoré by vplývali na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a boli dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia, pričom krajský súd svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom zdôvodnil.

1. Medzi účastníkmi nebolo sporné, ţe je ţalobca na základe jeho zdravotného stavu odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby. Ţalobca taktieţ nenamietal, ţe z dôvodu jeho umiestnenia v DSS malo dôjsť k zníţeniu rozsahu hodín osobnej asistencie o čas, kedy sú mu tieto sluţby poskytované v DSS. Rozpor nastal pri výklade ustanovenia § 21 ods. 3 zák. č. 447/2008 Z.z., a teda či v prípade umiestnenia ţalobcu v DSS, kde mu je poskytnutá denná sociálna sluţba má nárok na osobnú asistenciu v čase, keď sa nenachádza v DSS.
2. Ţalobca v odvolaní (rovnako ako v ţalobe) poukázal na to, ţe úprava nárokov na osobnú asistenciu pri celoročnej pobytovej forme nie je dostatočná, a preto sa má aj vzhľadom na špecifickosť prípadu aplikovať analógia, a to v zmysle prvej vety ustanovenia § 21 ods. 3 zák. č. 447/2008 Z.z.. 12 1Sžso/9/2015
3. V tejto súvislosti si Najvyšší súd dovoľuje pripomenúť, ţe v odvetví správneho práva, ktoré je súčasťou práva verejného, sa analógia zásadne nepripúšťa. Vyskytuje sa len tam, kde ju právo výslovne predpokladá. Predovšetkým z ustanovenia čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva striktný príkaz pre orgány štátnej moci, aby konali iba a výslovne na základe právneho poriadku, ktorého základ tvoria zákony a na ich čele dominuje ústava. Vychádzajúc z uvedeného je pre správne orgány stanovený zákonný rámec, v ktorom sa môţu pohybovať, pričom tento rámec nie sú oprávnené prekročiť.
4. K viazanosti štátnych orgánov ústavou a zákonmi sa vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky z
5. októbra 2001 sp. zn. II. ÚS 58/2001 uviedol: „Ústavný princíp legality štátnej moci vyjadrený v čl. 2 ods. 2 Ústavy hovorí o viazanosti štátnych orgánov ústavou a zákonmi. Štátne orgány nie sú oprávnené konať, ak ich na to nesplnomocní zákon a ak konajú, sú povinné konať iba spôsobom, ktorý ustanovil zákon. Táto zásada zabezpečuje v štáte pre jeho obyvateľov právnu istotu - majú možnosť predvídať nielen následky svojich právnych úkonov, možnosti a spôsoby uplatnenia svojich práv voči štátu, ale predovšetkým konanie štátnych orgánov a ich zmysel.“ 33.V súlade s uvedeným tak nie je moţné od správneho orgánu poţadovať, aby v situácii, keď zákon stanovuje konkrétne podmienky na priznanie kompenzačného príspevku, tieto nerešpektoval. Najvyšší súd si uvedomuje, ţe účel osobnej asistencie (zakotvený v § 20 ods. 2 zák. č. 447/2008 Z.z.) je dôleţitým interpretačným pravidlom, avšak neoprávňuje prvostupňový orgán a ani ţalovaného, aby konali nad rámec zákonných ustanovení.
6. Najvyšší súd sa stotoţňuje s názorom krajského súdu, ţe na základe výkladu ustanovenia druhej vety § 21 ods. 3 zák. č. 447/2008 Z.z. je moţné v prípade umiestnenia ţalobcu do DSS celoročnou dennou starostlivosťou, poskytnúť osobnú asistenciu len v prípade sprevádzania do školského zariadenia, ako zákonom stanovenú výnimku. 13 1Sžso/9/2015 Nakoľko ţalobca školské zariadenie nenavštevuje, zákon neráta s moţnosťou priznania kompenzačného príspevku. Analógia uplatnením vety prvej ustanovenia § 21 ods. 3,

ktorého sa do rozsahu hodín osobnej asistencie sa nezapočítavajú hodiny osobnej asistencie, počas ktorých sa fyzickej osobe s ťaţkým zdravotným postihnutím poskytuje denná pobytová sociálna sluţba nie je v tomto prípade moţná, nakoľko ţalovaný nie je nad rámec zákonnej úpravy oprávnený rozširovať okruh prípadov, kedy sa osobná asistencia poskytuje.

1. K námietke ţalobcu týkajúcej sa moţnosti opustiť DSS na dobu 35 dní ročne, ktorá vyplýva z všeobecne záväzného nariadenia Banskobystrického samosprávneho kraja č. 20/2012, Najvyšší súd uvádza, ţe táto nie je spôsobilá privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia. Uvedené nariadenia stanovuje moţnosť, nie povinnosť opustiť na určitý čas DSS, pričom doba pobytu mimo zariadenia, nie je vopred zrejmá. V odvolaní ţalobca sám tvrdí, ţe ţiada príspevok na čas, kedy sa bude nachádzať mimo zariadenia, pričom sa jedná o občasné niekoľkodňové pobyty.
2. V tomto kontexte Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe príspevok na osobnú asistenciu patrí v zmysle § 19 ods. 2, 20 ods. 2 zák. č. 447/2008 Z.z. medzi opakované peňaţné príspevky, ktorého rozsah sa určuje počtom hodín na obdobie kalendárneho roka. Z uvedenej povahy kompenzačného príspevku

názoru Najvyššieho súdu vyplýva, ţe je nie je moţné poskytnúť počas krátkodobých pobytov mimo DSS, ktorých rozsah nie je moţné určiť.

1. V prípadoch osôb s ťaţkým zdravotným postihnutím právna úprava nevylučuje, aby starostlivosť pomáhala zabezpečovať aj rodina. Ani keď bola ţalobcovi priznaná osobná asistencia v rozsahu 3116 hodín ročne, nebola zabezpečená jeho starostlivosť v domácom prostredí prostredníctvom osobného asistenta po celý čas a na jej zabezpečení sa potom logicky podieľala rodina. Rovnako je to aj v prípade, keď je osoba umiestnená do DSS s celoročnou dennou starostlivosťou. Aj tu sa predpokladá, ţe rodina bude v starostlivosti o osobu s ťaţkým zdravotným postihnutím vypomáhať, pričom zák. č. 447/2008 Z.z. za danej situácie nepredpokladá finančnú výpomoc štátu formou kompenzačného príspevku. 14 1Sžso/9/2015
2. Námietku ohľadom rozporuplnosti napadnutého rozhodnutia s lekárskym posudkom nepovaţuje Najvyšší súd rovnako za dôvodnú, nakoľko v konaní nebolo spochybnené, ţe je ţalobca odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby, avšak tým, ţe mu je starostlivosť poskytovaná v DSS dennou pobytovou formou, mu neprináleţí príspevok na osobnú asistenciu.
3. Pre úplnosť povaţuje Najvyšší súd za potrebné uviesť, ţe ţalobca uplatnil v odvolaní rovnaké námietky a argumenty ako v ţalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu. Tieto námietky ţalobcu, preukazujúce dôvodnosť zrušenia napadnutého rozhodnutia, sú obsahovo totoţné, pričom krajský súd sa s nimi dostatočným spôsobom vysporiadal.
4. Najvyšší súd má na základe vyššie uvedených záverov za preukázané, ţe krajský súd postupoval správne, keď ţalobu zamietol. Napadnuté rozhodnutie ţalovanej má všetky formálne i obsahové náleţitosti rozhodnutia v zmysle § 47 Správneho poriadku, pričom vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a v súlade so zákonom riadne právne posúdené. Uvedené moţno konštatovať aj o rozhodnutí krajského súdu, ktoré spĺňa všetky atribúty riadne odôvodneného rozhodnutia. Na základe týchto skutočností nie sú odvolacie námietky ţalobcu spôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia krajského súdu. V. 41.Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok ţalobcu ako aj argumentácie ţalovaného, rozhodol Najvyšší súd tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
5. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd

§ 224ods.

1 v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p.,

ktorého neúspešnému ţalobcovi právo na náhradu trov tohto konania nevzniklo.

1. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 3 O.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom 15 1Sžso/9/2015 bola daná moţnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava povinnosti zaplatiť poistné je spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.). V Bratislave
2. júla 2016 Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, PhD., v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská