1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného - bloku na pokutu zaplateného na mieste zo dňa 16. decembra 2012, číslo: A 551869.
odôvodnenia rozsudku krajský súd mal za preukázané, ţe predmetným blokom na pokutu bola ţalobcovi uloţená bloková pokuta vo výške 90,- eur za skutok spáchaný zavineným konaním tým, ţe dňa 16. decembra 2012, o 10:50 hod. na Roţňavskej ulici v Bratislave ţalobca prekročil zákonom povolenú rýchlosť, čím porušil § 16 (
súdu 2 7Sžo/4/2015 v bloku je nečitateľne uvedený odsek tohto ustanovenia) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákona č. 8/2009 Z. z.“) a dopustil sa priestupku
1 písm. h/ cit. zákona. Krajský súd dospel k záveru, ţe ţalobca pri prejednaní priestupku bol si vedomý spáchania priestupku, ako aj samotnej sankcie, keď blok na pokutu podpísal a pokutu aj uhradil. Zdôraznil, ţe ovládajúcou zásadou v blokovom konaní je koncentračná zásada, ktorá je logickým dôsledkom dohody o spoľahlivo zistenom skutkovom stave, pričom uvedená spoľahlivosť sa spája s presvedčením páchateľa, ţe pri uvedených skutočnostiach uznáva, ţe je páchateľom skutku a ţe je ochotný priznať svoje zavinenie. K podstatnej námietke ţalobcu o nezrozumiteľnosti bloku na pokutu uviedol, ţe nečitateľne uvedený priestupok síce zakladá vadu nepreskúmateľnosti takého rozhodnutia a je dôvodom na jeho zrušenie, avšak v danom prípade bol blok na pokutu vydaný so súhlasom ţalobcu, a teda uvedený nedostatok bol pri prejednaní priestupku s kompetentným orgánom skonzumovaný. Vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj na súdom opätovne zdôraznenú skutočnosť, ţe koncentračná zásada zabraňuje ţalobcovi, aby svoje tvrdenia v ţalobe prednášal po začatí blokového konania, ale iba do jeho začatia, krajský súd ţalobu postupom
1 OSP zamietol. O trovách konania krajský súd rozhodol
1 OSP tak, ţe neúspešnému ţalobcovi ich náhradu nepriznal. Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca odvolanie. Namietal nezákonnosť rozsudku krajského súdu v tom, ţe došlo k porušeniu garantovaných práv plynúce jednak z Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) ako aj z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení príslušných protokolov (ďalej len „Dohovor“). Krajský súd sa riadne nevysporiadal s jeho námietkami, odôvodnenie rozsudku pokladal za vnútorne nekonzistentné s tým, ţe nepriahliadol na stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré poukazoval uţ v ţalobe. Ţalobca uviedol, ţe nakoľko rozhodnutím ţalovaného sa ţalobcovi ukladá pokuta, 3 7Sžo/4/2015 resp. vykonáva záznam do evidenčnej karty, čo má pre ţalobcu závaţné právne dôsledky, týmto rozhodnutím ţalovaného sa zasahuje do jeho základných práv a slobôd. Preto s poukazom na čl. 46 ods. 2 Ústavy, § 244 ods. 1 - 3 a § 247 ods. 1 OSP a zmieňované stanovisko občianskoprávneho kolégia ako aj na samotné poučenie rozhodnutia ţalovaného, ţalobca zastáva názor, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného je súdom preskúmateľné. Ţalobca ďalej poukázal na skutočnosť, ţe rozhodnutie ţalovaného nedosahuje ani minimálny štandard náleţitostí, aký je pre zjednodušené rozhodnutie typu bloku na pokutu predpísaný. Nakoľko vydanie bloku na pokutu predstavuje výsledok správneho trestania, pričom v ňom nie je jednoznačne individualizovaný priestupok, za ktorý bola ţalobcovi uloţená pokuta, jedná sa zo strany ţalovaného o zásah do základných práv a slobôd ţalobcu. Namietal, ţe v danom prípade ide o nedostatky výslednej formy činnosti orgánu verejnej správy, ku ktorým došlo aţ v samotnej finalizácií blokového konania, t. j. práve vydaním uvedeného rozhodnutia. Z toho dôvodu ţalobca nemohol pred začatím blokového konania namietať nedostatky, ktoré sa objavili aţ pri jeho ukončení. S poukazom na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (III. ÚS 97/2012) dodal, ţe rukou nečitateľne vpísaný údaj do formuláru rozhodnutia robí takéto rozhodnutie nepreskúmateľným a zakladá porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 6 Dohovoru. Akékoľvek následné zisťovanie a „dešifrovanie“ nečitateľného údaju v rozhodnutí nič nemení na nepreskúmateľnosti takéhoto rozhodnutia od jeho začiatku. Záverom podaného odvolania ţalobca zhrnul, ţe krajský súd sa v rozsudku dostatočne nevysporiadal s ním prednesenou argumentáciou, rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nezákonný a porušujúci ţalobcove tak Ústavou ako aj Dohovorom garantované práva. Ţiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe ţalobou napadnuté rozhodnutie zruší. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu ţiadal napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, ţe bloková pokuta vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a boli splnené všetky zákonné podmienky blokového konania. Z rozhodnutia jednoznačne vyplýva, ţe ţalobca porušil zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákona o cestnej premávke“) a to porušením ustanovenia o maximálnej dovolenej rýchlosti, čím bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
1 písm. h/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákona o priestupkoch“). 4 7Sžo/4/2015 Ţalovaný ďalej uviedol, ţe hliadka oddelenia cestného dozoru Odboru výkonu sluţby Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave dňa 16. decembra 2012 o 10:43 hod. v Bratislave na Roţňavskej ulici zistila priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spáchaný prekročením stanovenej maximálnej povolenej rýchlosti v obci, a to vodičom motorového vozidla výrobnej značky VW Polo s EČ: H.. Následne bol vodič zastavený, identifikovaný ako ţalobca, pričom mu bola policajtom, ktorý priestupok prejednal, oznámená skutková podstata priestupku spočívajúca v prekročení rýchlosti v obci o 23 km/h, nakoľko nameraná rýchlosť jeho vozidla bola 73 km/h. Ţalobca bol pokutu ochotný zaplatiť a nakoľko boli splnené všetky zákonné podmienky blokového konania, bola ţalobcovi uloţená pokuta 90,- eur. V predmetnom bloku na pokutu bolo ţalobcovo konanie kvalifikované ako priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
1 písm. h/ zákona o priestupkoch. lebo ako vodič motorového vozidla prekročil v obci rýchlosť o viac ako 20 km/h. K odvolacej námietke ţalobcu týkajúcej sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia - bloku na pokutu ţalovaný uviedol, ţe v rozhodnutí je jednoznačne pomenovaný skutok - prekročenie rýchlosti, je uvedený paragraf 16 zákona o cestnej premávke. Uviedol, ţe je chybou policajta, ţe svojou pisárskou nedokonalosťou spôsobil, ţe nie je jednoznačne z rozhodnutia prečítať, ţe sa jedná o odsek 4,
ktorého nesmie vodič v obci jazdiť rýchlosťou najviac 50 km/h, a ak ide po diaľnici v obci alebo po rýchlostnej ceste v obci, najviac 90 km/h. Zároveň však dodal, ţe uvedená skutočnosť nemôţe spôsobiť nezákonnosť takéhoto rozhodnutia, lebo ţalobca vedel, ţe prekročil rýchlosť v obci, vedel o koľko prekročil stanovenú rýchlosť, a preto napadnúť len nečitateľnosť odseku § 16 a tým sa odvolávať na nezákonnosť celého rozhodnutia, povaţuje ţalovaný za účelové so snahou vyhnúť sa zodpovednosti za svoje konanie. Navyše, konanie ţalobcu moţno jednoznačne individualizovať, nakoľko k prekročeniu rýchlosti došlo v obci, a teda sa jedná o porušenie § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. Ţalovaný záverom zdôraznil skutočnosť, ţe priestupok ţalobcu bol správne zaevidovaný do evidenčnej karty vodiča so všetkými právnymi následkami plynúcimi zo zákona o cestnej premávke. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní ţalobcu (§ 212 ods. 1 OSP, § 246c ods. 1 OSP), bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá 5 7Sžo/4/2015 OSP) a dospel k záveru, ţe rozhodnutie krajského súdu nie vecne správne.
1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
3 OSP, rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
1 OSP,
ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
2 OSP pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu
tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
3 OSP predmetom preskúmania môţe byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.
1 OSP ţaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemoţno odpustiť.
1 zákona o priestupkoch za priestupok moţno uloţiť pokutu v blokovom konaní, ak je priestupok spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku je ochotný pokutu (§ 13 ods. 2) zaplatiť.
3 zákona o priestupkoch proti blokovému konaniu sa nemoţno odvolať, nemoţno ho obnoviť ani preskúmať mimo odvolacieho konania. 6 7Sžo/4/2015
4 zákona o priestupkoch poverené osoby sú povinné preukázať, ţe sú oprávnené ukladať a vyberať pokuty v blokovom konaní. Na pokutových blokoch sa vyznačia údaje o tom, komu, kedy a za aký priestupok bola pokuta v blokovom konaní uloţená. V prejednávanej veci predmetom súdneho prieskumu je pokuta vo výške 90,- eur, ktoré ţalovaný uloţil 16. decembra 2012.ţalobcovi v blokovom konaní. Blokové konanie nemoţno obnoviť ani preskúmať mimo odvolacieho konania (§ 84 ods. 3 zákona o priestupkoch). Blokové konanie však je preskúmateľné súdom. Krajský súd vecne správne konštatoval, ţe úprava o moţnosti preskúmania blokového konania súdom je v súlade s článkom 46 ods. 2 veta druhá Ústavy Slovenskej republiky. Zmyslom prieskumu správnych rozhodnutí v správnom súdnictve je poskytnutie súdnej ochrany tam, kde osoby, ktoré tvrdia, ţe boli na svojich právach ukrátené rozhodnutím a postupom správneho orgánu, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 OSP). Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl. OSP) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náleţitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Ţalobca namietal, ţe priestupok v blokovom konaní vyznačený na bloku na pokutu nebol vyznačený takým spôsobom, aby nebol zameniteľný s iným priestupkom, ktorá vada
názoru ţalobcu potom zakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia ţalovaného. Ţalobca teda vzniesol námietku o nezákonnosti uloţenia pokuty v blokovom konaní. 7 7Sžo/4/2015 Krajský súd s poukazom na koncentračnú zásadu v blokovom konaní uvedené námietky ţalobcu nepreskúmal a ţalobu zamietol. Zmyslom prieskumu správnych rozhodnutí v správnom súdnictve je poskytnutie súdnej ochrany tam, kde osoby, ktoré tvrdia, ţe boli na svojich právach ukrátené rozhodnutím a postupom správneho orgánu, sa ochrany týchto svojich práv nedomohli v konaní pred správnym orgánom, hoci sa o to pokúsili vyuţitím dostupných prostriedkov. Je nepochybné, ţe uloţenie pokuty v blokovom konaní je individuálnym správnym aktom vydaným príslušným správnym orgánom, ktorým dochádza k zásahu do práv a povinností dotknutého páchateľa priestupku. Jednou z podmienok prípustnosti vydania tohto rozhodnutia je skutočnosť, ţe páchateľ priestupku je ochotný pokutu zaplatiť a súčasne, ţe priestupok je spoľahlivo zistený. Vzhľadom na skutočnosť, ţe blok ako rozhodnutie o uloţení pokuty svojim obsahom zasahuje do práv a povinností ţalobcu, čo podmieňuje jeho preskúmanie súdom
piatej časti druhej hlavy OSP, je povinnosťou súdu v rámci preskúmavacej právomoci posúdiť, či takéto rozhodnutie bolo vydané v súlade s príslušným zákonom o priestupkoch a či bol dodrţaný postup pri jeho vydaní v zmysle §§ 84 a nasl. cit. zákona. Vzhľadom na uvedené je súdom prvého stupňa uvádzaná koncentračná zásada pre danú vec právne irelevantná. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe súd prvého vecne nesprávne rozhodol, keď ţalobcu zamietol len z dôvodu nedodrţania koncentračnej zásada v blokovom konaní, pričom námietkami ţalobcu uvedenými v ţalobe sa nevyporiadal. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave
3 v spojení s § 246c ods. 1 a s § 221 ods. 1, písm. f/ a ods. 2 OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude preto povinnosťou prvostupňového súdu opätovne dôsledne preskúmať postupom
ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku zákonnosť postupu a rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu, prejednať vec v medziach podanej ţaloby, odstrániť vytýkané nedostatky, zrozumiteľne sa vysporiadať so žalobnými námietkami žalobcu, znovu o nej rozhodnúť a svoje rozhodnutie aj riadne 8 7Sžo/4/2015 a presvedčivo odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne krajský súd zároveň i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP). Najvyšší súd Slovenskej republiky súčasne povaţuje za potrebné dodať, ţe napriek apelačnému opravnému systému, ktorý sa v správnom súdnictve v Slovenskej republike v zmysle príslušnej právnej úpravy uplatňuje, primárne preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu krajský súd ako súd prvého stupňa. Úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolacieho je preskúmavať vecnú správnosť prvostupňových rozhodnutí a nie nahrádzať prieskumnú činnosť súdu prvého stupňa vrátane odôvodňovania rozhodnutia. Odvolací súd zmenil v záhlaví označenie ţalovaného, pretoţe pôvodne označený ţalovaný Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Bratislave, so sídlom v Bratislave, Špitálska č. 14 bolo dňom 1. januárom 2013 zrušené rozhodnutím zriaďovateľa, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 12. decembra 2012 č. SLV-PS-1120/2012 s tým, ţe všetky práva a povinnosti prešli na tohto zriaďovateľa. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, dňa 15. júna 2016 JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Viera Vraníková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.