Najvyšší súd 5 ECdo 72/2015 Slovenskej republiky 5 CoE 40/2015 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č.

§ 241ods.

2 písm. a / O.s.p. ),

1. konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O.s.p.),
2. oprávnenej odňali možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.),
3. sa v konaní dopustili inej vady majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.),
4. napadnuté rozhodnutie založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Žiadala uznesenie súdu nižšieho stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie prvostupňovému súdu; zároveň žiadala dovolacie konanie prerušiť podľa 3 5 ECdo 72/2015 5 CoE 40/2015 § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

§ 243cO.s.p.

a Súdnemu dvoru Európskej únie predložiť prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tým istým dovolateľom – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp.zn. 3 Cdo 7/2013, 3 Cdo 23/2013, 3 Cdo 24/2013, 3 Cdo 28/2013, 3 Cdo 34/2013, 3 Cdo 39/2013, 3 Cdo 58/2013, 3 Co 44/2013, 3 ECdo 46/2013, 3 CoE 30/2014, 3 Co 44/2013, 3 CoE 30/2014, 3 ECdo 46/2013, 3 ECdo 56/2014, 3 ECdo 76/2013, 2 Cdo 10/2013, 4 ECdo 6/2013, 4 CoE 36/2013, 5 Cdo 10/2013, 5 Cdo 49/2013, 5 ECdo 100/2013, 7 ECdo 316/2013, 7 CoE 117/2013, 8 ECdo 118/2014, 8 ECdo 124/2014, 8 ECdo 154/2014, 8 ECdo 160/2014, 8 CoE 90/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (a to tak vo vzťahu k návrhu na prerušenie dovolacieho konania a vo vzťahu k odmietnutiu dovolania), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza. Ohľadne dovolania oprávnenej smerujúceho proti výroku napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu týkajúceho sa uloženia povinnosti oprávnenej zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 51,87 eur (dovolanie voči výroku napadnutého uznesenia odvolacieho súdu o trovách konania), možno zhodnotiť, že v danom prípade ide o podanie dovolania voči zmeňujúcemu rozhodnutiu ohľadne hore uvedeného napadnutého výroku a to vo výške prevyšujúcej sumu priznanej súdom prvého stupňa v sume 13,44 eur, avšak ktoré je procesne neprípustné, nakoľko ustanovenie § 239 ods. 3 O.s.p. prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu o trovách konania vylučuje, pričom ani v tomto prípade dovolací súd nezistil, že by došlo k vadám konania v zmysle § 237 O.s.p.. O trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.

§ 224ods.

1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 2 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :

1. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
2. apríla 2016 JUDr. Marián Sluk, PhD., v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová