e/ O.s.p.),
a Súdnemu dvoru predloţiť prejudiciálne otázky, ktoré bliţšie špecifikovala v podanom dovolaní. Povinná sa k podanému odvolaniu vyjadrila a ţiadala odvolacie konanie zastaviť podľa § 104 ods.1 O.s.p., pretoţe nie je daná funkčná príslušnosť najvyššieho súdu na rozhodnutie o tomto opravnom prostriedku. Krajský súd o návrhu na prerušenie konania nerozhodoval ako súd prvého stupňa, ale ako odvolací súd a proti jeho rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Dovolanie oprávnenej ţiadala odmietnuť podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
c/ O.s.p. Odkázala na obsah svojich predchádzajúcich vyjadrení a poukázala tieţ na uznesenie najvyššieho súdu z 26.júna 2013 sp.zn. 5 Cdo 62/2013 a na niektoré ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu. Súčasne si uplatnila nárok na náhradu trov odvolacieho konania i dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie treba odmietnuť. V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká uţ bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tou istou dovolateľkou – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp.zn. 3 ECdo 105/2014, 3 CoE 61/2014, 3 ECdo 235/2014, 3 CoE 142/2014, 3 ECdo 195/2014, 3 CoE 116/2014, 3 ECdo 188/2013, 3 CoE 82/2013, 3 ECdo 228/2013, 3 CoE 80/2013, 3 ECdo 238/2013, 3 CoE 109/2013, 3 ECdo 173/2013, 3 CoE 39/2013, 3 ECdo 167/2013, 4 Cdo 34/2013, 2 ECdo 148/2013, 4 Cdo 56/2013, 5 ECdo 210/2013, 3 5 ECdo 56/2015 5 CoE 32/2015 5 CoE 64/2013, 6 ECdo 210/2013, 6 CoE 85/2013, 7 ECdo 30/2013, 7 ECdo 266/2014, 8 ECdo 205/2014, 8 ECdo 179/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (a to tak vo vzťahu k zastaveniu odvolacieho konania, ako aj k návrhu na prerušenie dovolacieho konania a vo vzťahu k odmietnutiu dovolania), v celom rozsahu stotoţňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. uţ ďalšie dôvody neuvádza. Oprávnená z procesného hľadiska zavinila, ţe sa odvolacie konanie muselo zastaviť a vznikla jej povinnosť nahradiť povinnej trovy odvolacieho konania (§ 243b ods. 5 veta prvá O.s.p.
2 veta prvá O.s.p.). V dovolacom konaní úspešnej oprávnenej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p.
1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd preto zaviazal oprávnenú zaplatiť povinnej (do rúk jej právneho zástupcu – § 149 ods. 1 O.s.p.) trovy odvolacieho konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia v sume 38,74 eur, ktorú si právny zástupca uplatnil za jeden úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu oprávnenej z 23. septembra 2014 (podľa § 11 ods. 1 písm. a/
2 písm. c/ a podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov) a súčasne aj trovy dovolacieho konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 38,74 eur, ktorú uplatnil právny zástupca a to za jeden úkon právnej pomoci, vyjadrenie k dovolaniu oprávnenej z 31. októbra 2014 (podľa § 10 ods. 1
1 písm. b/ a podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov), celkovo spolu 77,48 eur, do troch dní. Za úkon prevzatie a príprava veci dovolací súd náhradu trov nepriznal, pretoţe právny zástupca zastupoval povinnú aj v základnom konaní. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 10. februára 2016 JUDr. Marián Sluk, PhD., v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.