povahy veci najbliţšia. A to bol bez akýchkoľvek pochybností práve odporca 2/. Ak by súd za takejto situácie nevyhovel návrhu len pre nedostatok pasívnej legitimácie, dopustil by sa odmietnutia spravodlivosti (denegatio iustitiae), ako jednej zo základných zásad občianskeho súdneho konania. Odporca 1/ je potom pasívne legitimovaným iba v časti realizácie zadosťučinenia vo forme zverejnenia výroku rozsudku na svojej internetovej stránke. Tento 2 Cdo 247/2009 3 zodpovedá za dodrţiavanie právnych predpisov pri získavaní spolupracovníkov ŠtB ako právny nástupca pôvodného Ministerstva vnútra ČSSR a následne Ministerstva vnútra ČSFR, pričom moţnosť disponovať so zachovanými dokumentmi a teda reálne zabezpečiť realizáciu morálnej satisfakcie ţiadanej navrhovateľom má len odporca 1/. O trovách konania rozhodol
1 O.s.p. Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 24. marca 2009 sp. zn. 5 Co 37/2008 na odvolanie odporcov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom 1/ potvrdil a vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom 2/ zmenil tak, ţe návrh zamietol. V časti týkajúcej sa náhrady trov prvostupňového konania ho zmenil tak, ţe odporca 1/ je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov prvostupňového konania 563,72 € do rúk právneho zástupcu do troch dní. Navrhovateľovi a odporcovi 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V plnom rozsahu sa stotoţnil so skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa a jeho právnym posúdením veci. Povaţoval za správny záver,
ktorého v konaní nebolo preukázané, ţe by sa navrhovateľ zaviazal k spolupráci so ŠtB ako agent. Odporcovia jednak nepreukázali, ţe navrhovateľ sa 26.9.1985 zúčastnil viazacieho aktu, túto skutočnosť nevedeli potvrdiť ani svedkovia - bývalí príslušníci ŠtB, ktorí sa ho mali tieţ zúčastniť. Naopak navrhovateľ preukázal, ţe v uvedený deň bol odcestovaný v inej časti republiky. Nebol preukázaný ani písomný záväzok navrhovateľa k spolupráci. Súd prvého stupňa správne poukázal na mnoho ďalších neprávd a nepresností uvádzaných v materiáloch ŠtB (memorande), ku ktorým by príslušníci ŠtB nedospeli, keby postupovali v zmysle Smernice RMVČSSR č. 3/1978 (čl. 26 a nasl.) pri výbere kandidáta. Z toho moţno vyvodiť neoprávnený zásah do osobnostných práv navrhovateľa chránených ustanoveniami § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka.
jeho názoru nemoţno obecne vylúčiť fingovanie materiálov bývalej ŠtB a vyrábania fiktívnych záznamov v osobných zväzkoch. Zverejnenie mena osoby neoprávnene evidovanej ako agent bývalej ŠtB na internetovej stránke je spôsobilé citeľne sa dotknúť osobnej cti postihnutej fyzickej osoby. Vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom 2/ mal za to, ţe odporca 2/ nemá v danom konaní dostatok tzv. vecnej pasívnej legitimácie, keď nie je právnym nástupcom bývalej ŠtB a nemá ani moţnosť prístupu k dokumentácii či povinnosti v zmysle zákona č. 553/2002 Z.z. Preto zmenil aj výrok o trovách prvostupňového konania. O trovách odvolacieho konania rozhodol
1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie odporca 1/. Ţiadal ho spolu s rozhodnutím súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. 2 Cdo 247/2009 4 Namietal odňatie mu moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) postupom súdu prvého stupňa tým, ţe sa nemohol zúčastniť výsluchov svedkov vykonávaných doţiadanými súdmi. Napriek tomu, ţe túto skutočnosť namietal v odvolaní, odvolací súd sa s ňou nevysporiadal. A v súdom spise sa ani nenachádzajú listiny, ktoré by preukazovali, či sa doţiadané súdy (Okresný súd Michalovce a Trebišov) pokúšali oznámiť mu termín výsluchu svedkov. Okresnému súdu Prešov sa vrátila neprevzatá zásielka s poznámkou adresát neznámy (4.5.2007) napriek tomu, ţe v čase výsluchu svedka uţ súdu bola známa jeho nová adresa, ktorú uvádzal v písomnom styku.
jeho názoru rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva aj na nesprávnom právnom posúdení veci z uvedených dôvodov a výrok je v rozpore so zákonom. Navrhovateľ povaţoval rozhodnutie krajského súdu za vecne správne a navrhol dovolanie zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), najskôr skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.) Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu v prípadoch uvedených v ustanovení § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. a proti rozsudku odvolacieho súdu je prípustné ešte v prípadoch uvedených v § 238 O.s.p.
1 O.s.p. dovolanie je prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.
2 O.s.p. je dovolanie prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci a
3 O.s.p. uje tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, pričom prípustnosť dovolania nevyslovil a nešlo ani 2 Cdo 247/2009 5 o prípad, ţe by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu, pretoţe dovolací súd v tejto veci doposiaľ nerozhodoval. Vzhľadom na námietky dovolateľa a s prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie), sa Najvyšší súd Slovenskej republiky neobmedzil len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku
O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné
ustanovenia § 237 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Vady konania uvedené v § 237 písm. a/ aţ e/, g/ O.s.p. dovolateľ nenamietal a v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. nemoţno vyvodiť. S prihliadnutím na obsah dovolania bolo v dovolacom konaní osobitne skúmané, či postupom súdu nedošlo k odňatiu moţnosti účastníka konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p). V prejednávanej veci odporca 1/ prípustnosť dovolania odôvodnil vadou konania uvedenou v § 237 písm. f/ O.s.p. spočívajúcou v tom, ţe sa nemohol zúčastniť výsluchov svedkov vykonávaných doţiadanými súdmi. Dovolací súd dospel k záveru, ţe odporca 1/ vytýka uvedenú vadu konania odvolaciemu súdu dôvodne. Pod odňatím moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
2 O.s.p. ak je to účelné, moţno o vykonanie dôkazu doţiadať iný súd alebo vykonať dôkaz mimo pojednávania. Účastníci konania majú právo byť prítomní na takto 2 Cdo 247/2009 6 vykonávanom dokazovaní. Súd oboznámi účastníkov s výsledkami dokazovania na pojednávaní okrem konania
§ l15a a l53a ods.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.