Najvyšší súd 4 Cdo 140/2009 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne S.Z.U. v B., so sídlom v B., zastúpenej JUDr. Ing. V. Č., advokátom so sídlom v B., proti ţalovanej S.Z.Š., so sídlom v B., o určenie neplatnosti výpovede z nájmu nebytového priestoru, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 39 C 563/2005, v konaní o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 22. októbra 2008, sp. zn. 4 Co 370/2007, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 22. októbra 2008 sp. zn. 4 Co 370/2007 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Ţalobkyňa sa ţalobou doručenou 28. novembra 2005 Okresnému súdu Bratislava V domáhala určenia neplatnosti výpovede zo Zmluvy uzatvorenej so ţalovanou podľa zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov a § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov 14. októbra 2002 (ďalej len „zmluva“), ktorá výpoveď bola daná z dôvodu neplatenia za sluţby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom po dobu dlhšiu ako jeden mesiac podľa § 9 ods. 2 písm.
- b)v spojení s § 12 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej len „zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov“). Okresný súd Bratislava V rozsudkom z 8. júna 2007 č.k. 39 C 563/2005-156 určil, ţe výpoveď je neplatná a zaviazal ţalovanú zaplatiť na účet právneho zástupcu ţalobkyne trovy konania v sume 393,45 € (11 853,-- Sk) do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Podľa názoru okresného súdu došlo zo strany ţalovanej k porušeniu zmluvnej povinnosti neskorým účtovaním prevádzkových nákladov. Z dôvodu zavinenia ţalovanej, porušenia jej zmluvnej povinnosti a nesprávneho vystavenia faktúr, ktoré neboli doloţené príslušnými dokladmi, ako 4 Cdo 140/2009 2 aj v súvislosti s prechodom ţalobkyne zo zákona na Štátnu pokladnicu, jej preto s poukazom na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) napriek oneskorenej úhrade faktúr zo strany ţalobkyne nevzniklo právo na vypovedanie zmluvy. Okresný súd zároveň poukázal na skutočnosť, ţe sa jedná na strane ţalobkyne o príspevkovú organizáciu a na strane ţalovanej o rozpočtovú organizáciu, ktoré organizácie sú naviazané na štátny rozpočet, zabezpečujú záujem štátu v oblasti vzdelávania a mali dodrţiavaním právnych predpisov predchádzať vzniku sporov v zmysle § 3 ods. 2 OZ. Na odvolanie ţalovanej Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 22. októbra 2008 sp. zn. 4 Co 370/2007 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. Ţalovanej náhradu trov konania nepriznal. Podľa názoru krajského súdu, i keď bolo povinnosťou ţalovanej podľa zmluvy fakturovať ţalobkyni náklady štvrťročne pozadu a ţalovaná ich fakturovala v rozpore so zmluvou spätne za predchádzajúce roky, túto skutočnosť nemoţno hodnotiť ako rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 OZ, keďţe zmluvne neboli dohodnuté ţiadne sankcie za neskoršie vyúčtovanie, ani zmena dohodnutých podmienok lehoty splatnosti pre takýto prípad. Keď bola zmluvne dohodnutá úhrada faktúr do 14 dní od ich doručenia, bolo povinnosťou ţalobkyne v tejto lehote dlh splniť. Otázku samotného omeškania krajský súd posúdil po vykonaní dokazovania tak, ţe ţalobkyňa sa dostala do omeškania, keď faktúry č. X., X. a X. (ďalej len „faktúry“), ktoré jej boli doručené 1. júna 2005 a následne po oprave opätovne doručené 22. júna 2005, neuhradila v 14-dňovej lehote, ktorá lehota začala plynúť 23. júna 2005 a uplynula 6. júla 2005. Keď potom ani v jednomesačnej lehote (§ 9 ods. 2 písm.
- b)zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov), počítanej od 7. júla 2005 do 7. augusta 2005 ţalobkyňa faktúry neuhradila, ţalovaná mala zákonný dôvod zmluvu vypovedať výpoveďou doručenou ţalobkyni 30. augusta 2005. Uplynutím trojmesačnej výpovednej lehoty 30. novembra 2005 potom nájomný vzťah platne skončil a nebol dôvod na vyslovenie neplatnosti výpovede. Proti tomuto rozhodnutiu podala dovolanie s poukazom na § 238 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) ţalobkyňa z dôvodov uvedených v ustanovení § 241 ods. 2 písm. b),
- c)O.s.p. Namietala, ţe neboli splnené podmienky pre výpoveď, keďţe nájomné bolo zaplatené vţdy včas a ani nešlo o meškanie platieb za nájomné, ale o fakturáciu nákladov v troch faktúrach a navyše fakturácia nebola správna, z dôvodu ktorého boli faktúry vrátené na opravu a prepracovanie a po opätovnom doručení boli v dohodnutej lehote splatnosti uhradené. Z uvedených dôvodov nebol preto zákonný dôvod na výpoveď. 4 Cdo 140/2009 3 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhla napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Ţalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe rozsudok krajského súdu je správny a dovolanie ţalobkyne nedôvodné. Poukázala na rozdiel medzi nájomným a sluţbami, ktoré sú s nájmom spojené, s úhradou ktorých sa ţalobkyňa dostala do omeškania o viac ako jeden mesiac po opätovnom doručení opravených faktúr, čím vzniklo ţalovanej právo zmluvu vypovedať. Navrhla Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dovolanie zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 a 2 O.s.p. a dospel k záveru, ţe dovolanie je dôvodné. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd je podľa ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. viazaný rozsahom podaného dovolania i uplatnenými dovolacími dôvodmi. Dovolacie dôvody, ktorými bolo dovolanie odôvodnené, dovolací súd pritom neposudzuje podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zákonné ustanovenie § 237 O.s.p. pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách
- a)aţ
- g)tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). 4 Cdo 140/2009 4 Dovolateľka nenamietala, ţe by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle § 237 O.s.p. a existencia procesnej vady takejto povahy nevyšla v dovolacom konaní najavo. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak nie je dovolaním namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Dovolací súd sa vzhľadom na zákonnú povinnosť a tieţ vzhľadom na obsah dovolania zaoberal predovšetkým tým, či konanie bolo postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Dospel k záveru, ţe konanie odvolacieho súdu je takou (inou) vadou postihnuté. Dovolateľka vytýkala odvolaciemu súdu nesprávne vyhodnotenie zisteného skutkového stavu a poukázala na to, ţe fakturácia nebola správna, vo faktúrach boli chyby, z dôvodu ktorého boli faktúry vrátené na opravu a po prepracovaní faktúr zo strany ţalovanej boli potom v lehote uhradené. Dovolací súd pri zisťovaní existencie tejto inej vady konania vychádzal zo zákonných ustanovení upravujúcich hodnotenie dôkazov a rozhodovanie v konaní na súde. Podľa § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Podľa § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závaţné pochybnosti. V preskúmavanom prípade bolo predmetom konania určenie neplatnosti výpovede zo zmluvy z dôvodu neplatenia za sluţby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom po dobu dlhšiu ako jeden mesiac. Medzi účastníkmi bol pritom sporný okamih opätovného doručenia faktúr po ich oprave ţalobkyni, ktorý okamih je rozhodný pre právne posúdenie určenia (ne)platnosti výpovede. Z odôvodnenia rozhodnutí súdov vyplýva ustálenie opätovného doručenia faktúr ţalobkyni 22. júna 2005. Okresný súd tento okamih vyvodil len z vyjadrenia ţalovanej k ţalobe (č.l. 53), pričom sa touto otázkou bliţšie nezaoberal, keďţe dospel 4 Cdo 140/2009 5 k záveru, ţe ţalovaná konala v rozpore s dobrými mravmi a výpoveď z tohto dôvodu povaţoval za neplatnú. Krajský súd, vychádzajúc z výsledkov pred ním vykonaného dokazovania zaloţil svoje rozhodnutie na zisteniach skutkovej povahy a na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, ţe ţalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadne včasného uhradenia faktúr. Listom doručeným ţalobkyni (predloţeným v odvolacom konaní ţalovanou – č.l. 184), označeným „Zaslanie faktúr za roky 2002, 2003, 2004“, bolo podľa jeho názoru preukázané doručenie faktúr 22. júna 2005. Na tento dôkaz prihliadol odvolací súd s odôvodnením, ţe je vierohodnejší ako ţalobkyňou predloţená evidencia. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky však uvedený list, opatrený síce došlou pečiatkou ţalobkyne, nepreukazuje aj opätovné doručenie faktúr 22. júna 2005. Z pečiatky vyplýva len prevzatie listu ţalobkyňou, nie aj prevzatie faktúr, keď pečiatka je bez uvedenia počtu príloh (napr. faktúr), ktorý počet príloh sa na došlej pečiatke uvádza v prípade, ţe doručovaný list má svoje prílohy. Ani zo samotného textu listu nemoţno vyvodiť záver, ţe predmetom listu je aj opätovné doručenie opravených faktúr (napr. ich uvedením v texte listu v prílohe, ich špecifikáciou v liste, z ktorej by bolo zrejmé, ţe ide o faktúry vystavené v r. 2005 za predchádzajúce roky 2002 – 2004). Naopak, z textu listu vyplýva len konštatovanie ţalovanej, ţe jej boli vrátané faktúry z dôvodu, ţe nie sú hodnoverné, nakoľko neboli doloţené príslušnými dokladmi a ţe ţalovaná neprihliada na prechod financovania cez Štátnu pokladňu. Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu ďalej vyplýva, ţe neakceptoval dôkazy predloţené ţalobkyňou v odvolacom konaní pri zopakovaní dokazovania odvolacím súdom, a to list z evidenčnej knihy došlých faktúr a likvidačné listy došlej faktúry (č.l. 191-198) s odôvodnením, ţe ide o internú evidenciu ţalobkyne a tieto dôkazy boli predloţené aţ v odvolacom konaní, hoci na vyššie uvedený list predloţený ţalovanou v odvolacom konaní prihliadal (č.l. 184). Pozornosti krajského súdu však ušlo, ţe ţalobkyňa predloţila súdu dôkaz na č.l. 15, označený „evidencia došlých faktúr“ uţ pri podaní ţaloby, z ktorého vyplýva doručenie faktúr 21. septembra 2005. K námietke ţalobkyne, ţe nešlo o meškanie platieb za nájomné, a preto ţalovaná nemala platný dôvod k výpovedi, Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na § 9 ods. 2 písm.
- b)zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, podľa ktorého prenajímateľ môţe písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím času, ak nájomca 4 Cdo 140/2009 6 o viac ako jeden mesiac mešká nielen s platením nájomného, ale aj za sluţby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom, o ktorý prípad v preskúmavanej veci ide. Vzhľadom na uvedené moţno zhrnúť, ţe za daného skutkového stavu nebolo preukázané, ţe faktúry ţalovaná opätovne doručila ţalobkyni 22. júna 2005, a teda ţe mala platný dôvod na výpoveď zo zmluvy z dôvodu, ţe ţalobkyňa o viac ako jeden mesiac meškala s úhradou za sluţby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom. Tým, ţe súd z vykonaného dokazovania vyvodil nesprávne skutkové závery, ktoré z neho nevyplývajú, zaťaţil konanie tzv. inou vadou konania, majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm.
- b)O.s.p.). V ďalšom konaní bude preto úlohou súdu zaoberať sa otázkou opätovného doručenia faktúr. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 29. júna 2010 JUDr. Eva Sakálová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová 4 Cdo 140/2009 7