Obsah (10)

§ 58§ 25§ 10§ 59§ 47§ 24§ 250d§ 221§ 212§ 224

N a j v y š š í s ú d 1Sžso/34/2015 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu senátu Ing. JUDr. Miroslav

§ 58ods.

1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej na účely rozsudku len „Správny poriadok“) postupom

§ 25ods.

2 a § 10 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 417/2013 Z.z.“) v spojení s § 59 ods. 2 Správneho poriadku rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, odboru sociálnych vecí a rodiny č. MIl/OPVHN/SOC/2014/18268-0023 z 12.08.2014 (ďalej na účely rozsudku len „prvostupňový orgán“, resp. „prvostupňové rozhodnutie“) vo veci zníţenia preddavku na pomoci v hmotnej núdzi na sumu 72,80 eura a o neposkytnutí pomoci v hmotnej núdzi v sume 61,60 eura za mesiac júl 2014 zmenil tak, ţe ţalobcovi zníţil preddavok na pomoc v hmotnej núdzi na sumu 72,80 eura mesačne od 01.07.2014.

§ 25ods.

2 zák. č. 417/2013 Z.z. v znení relevantnom pre prejednávanú vec pomoc v hmotnej núdzi sa odníme, zvýši alebo zníži a vyplatí sa vo vyššej sume alebo v nižšej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na pomoc v hmotnej núdzi. Osobitný príspevok sa odníme, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na osobitný príspevok.

§ 10ods.

3 zák. č. 417/2013 Z.z. v citovanom znení platí, že ak v odsekoch 5 a 6 nie je ustanovené inak, dávka

odseku 2 sa znižuje o sumu 61,60 eura za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý nie je v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, dohodnutom v rozsahu najmenej 32 hodín mesačne a nezúčastní sa na základe písomnej dohody medzi úradom a obcou, rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, alebo právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá organizuje alebo sprostredkúva dobrovoľnícku činnosť pre inú osobu s jej súhlasom v jej prospech alebo vo verejný prospech (ďalej len „organizátor dobrovoľníckej činnosti“) v rozsahu 32 hodín mesačne na vykonávaní a) menších obecných služieb pre obec alebo rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu, ktorej zriaďovateľom je obec, b) dobrovoľníckej činnosti, alebo c) prác na predchádzanie mimoriadnej situácii, počas vyhlásenej mimoriadnej situácie a pri odstraňovaní následkov mimoriadnej situácie.

§ 10ods.

4 zák. č. 417/2013 Z.z. v citovanom znení písomná dohoda

odseku 3 obsahuje 3 1Sžso/34/2015

1. a)identifikačné údaje účastníkov dohody,
2. b)miesto a druh vykonávania menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác

odseku 3 písm. c), c) začiatok a dĺžku vykonávania menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác

odseku 3 písm. c) s určením hodiny začatia a hodiny skončenia denného časového vymedzenia vykonávania menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác

odseku 3 písm. c), d) záväzok organizátora menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác

odseku 3 písm.

1. c)zabezpečiť dohodnuté podmienky počas celého obdobia trvania dohody,
2. e)ďalšie dohodnuté náležitosti.

§ 59ods.

2 Správneho poriadku platí, že ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

1. Prvostupňové aj napadnuté rozhodnutie bolo odôvodnené tým, ţe ţalobca, hoci dňa 16.07.2014 prevzal výzvu na výkon pracovných činností v rozsahu 32 hodín mesačne na obdobie od 01.07.2014 do 31.12.2014, tak túto ponuku neakceptoval a nezúčastnil sa na ponúknutých činnostiach, na ktoré bol zaradený.
2. Vo vzťahu k charakteru ponúknutých pracovných činností prvostupňový orgán vo svojej ponuke uviedol, ţe: „vykonávanie pracovných činností v rozsahu 32 hodín mesačne

pokynov organizátora pracovných činností, ktorým je: OZ Zdravie Zemplína “ s tým, ţe druh pracovných činností bol označený kódom 22 – t.j. administratívne práce. 4. Prvostupňový orgán

§ 47ods.

6 Správneho poriadku opravil dňa 21.08.2014 zrejmú nesprávnosť v písomnom vyhotovení prvostupňového rozhodnutia tak, ţe pôvodne nesprávne uvedený výrok nahradil správnym výrokom: „

§ 24ods.

1 písm. a/,

§ 25ods.

2 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa fyzickej osobe“ a výrok: „znižuje preddavok na pomoc v hmotnej núdzi na sumu 72,80 eur mesačne od 01.07.2014

§ 10ods.

3 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov neposkytne pomoc v hmotne núdzi v sume 61,60 eur za mesiac júl 2014“. 4 1Sžso/34/2015

1. Ţalovaný na základe podaného odvolania zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia len z dôvodu zmätočnej a nesprávnej formulácie jeho výrokovej časti. II. Konanie na prvostupňovom správnom súde A)
2. Uvedené rozhodnutie ţalovaného napadli ţalobcovia na Krajskom súde v Košiciach ţalobou z 29.10.2014, v ktorej ţiadali napadnuté rozhodnutie zrušiť z dôvodu jeho nezákonnosti.
3. Zároveň sa ţalobcovia prostredníctvom ţaloby najmä domáhali zastavenia konania a uloţenia povinnosti ţalovanému doplatiť ţalobcom dávku v hmotnej núdzi po 61,60 € mesačne od 01.07.2014 aţ do konečného doplatenia. B)
4. Krajský súd v Košiciach ako súd prvého stupňa bez nariadenia pojednávania, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnym spisom ţalovaného dospel k záveru, ţe ţaloba nie je dôvodná.
5. Konanie o ţalobe podanej ţalobkyňou II/ zastavil

§ 250dods.

3 O.s.p., nakoľko ţalobkyňa v II. rade nebola napadnutým rozhodnutím ukrátená na svojich subjektívnych právach, a teda nebola oprávnená na podanie ţaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia.

1. Po vyhodnotení zisteného skutkového stavu vyplývajúceho z administratívneho spisu sa krajský súd v rozsudku vyjadril k ţalobcom uplatneným námietkam. K ţalobnej námietke, ţe ţalovaný dôvody odvolania nepreskúmal a rozhodol tak, ţe mení výrok prvostupňového orgánu a právne zmenil uţ zmenené, a teda ţalovaný nemal takúto rozhodovaciu právomoc, krajský súd uviedol, ţe prvostupňový orgán dňa 21.08.2014 písomne opravil zrejmú nesprávnosť v písomnom vyhotovení svojho rozhodnutia, ktorú v súlade s ustanovením § 47 ods. 6 Správneho poriadku správny orgán kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania. Oprava sa týkala nesprávne uvedeného 5 1Sžso/34/2015 výroku, ktorý bol nahradený novým správnym výrokom, v ktorom sa doplnilo ustanovenie § 24 ods. 1 písm. a) a taktieţ doplnilo slovné spojenie „preddavok na“.
2. Pokiaľ ţalobca 1./ namietal, ţe ţalovaný nemohol zmeniť prvostupňové rozhodnutie, nakoľko podané odvolanie takýto návrh neobsahovalo a ţalovaným citovaný zákon účinný od 01.01.2014 takýto postup neupravuje, krajský súd povaţoval za potrebné uviesť, ţe ţalovaný v danom prípade postupoval v súlade s ustanovením § 59 ods. 1 a ods. 2 Správneho poriadku.
3. K námietke ţalobcov týkajúcej sa nemoţnosti svojim konaním a napadnutým rozhodnutím zrušiť rozhodnutie č. 2007/02079/1 z 30.01.2007 o priznaní dávky v hmotnej núdzi na sumu 1.700,- Sk, ak zákon účinný od 01.01.2014 nemá spätnú účinnosť, krajský súd poukázal na ustanovenie § 33 ods. 3 a ods. 4 zák. č. 417/2013 Z.z. Ţalobcovi 1./ bola rozhodnutím č. 2007/02079/1 zo dňa 30.01.2007 priznaná dávka v hmotnej núdzi a príspevky k nej v sume 1.700,- Sk mesačne od 01.07.
4. Následne sa výška dávky a príspevkov k nej menila na základe príjmových, rodinných a legislatívnych zmien, a to na základe § 7 ods. 5 a § 25 ods. 2 zák. č. 417/2013 Z.z., pričom naposledy bola ţalobcovi v 1./ výška pomoci v hmotnej núdzi upravená rozhodnutím prvostupňového orgánu z 26.02.2014 na sumu 134,40 € mesačne od 01.02.2014 v zmysle § 33 ods. 3 zák. č. 417/2013 Z.z.
5. Z uvedeného vyplýva, ţe napadnutým rozhodnutím nedošlo k zrušeniu rozhodnutia č. 2007/02079/1 z 30.01.2007, ako sa mylne domnieva ţalobca 1./, a preto mohol prvostupňový orgán, ako aj ţalovaný aplikovať v predmetnej veci ustanovenie § 25 ods. 2 v spojení s § 10 ods. 3 zák. č. 417/2013 Z.z. a zníţiť ţalobcovi 1./ pomoc v hmotnej núdzi zo sumy 134,40 € na sumu 72,80 €, t.j. o sumu 61,60 €.
6. Námietku ţalobcov, ţe Ústava Slovenskej republiky a zákony v sociálnej oblasti si vzájomne odporujú, pokiaľ ich vykonávatelia tlačia dieťa a jeho rodiča do chudoby, krajský súd vyhodnotil s poukazom na článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako nedôvodnú. Ţalovaný nie je oprávnený samostatne a

vlastnej úvahy rozhodnúť, kedy a za akých podmienok bude konať v rozsahu zákona a zákonom ustanoveným spôsobom a kedy tak konať nebude. 6 1Sžso/34/2015 Záverom krajskú súd poznamenal, ţe zák. č. 417/2013 Z.z. nadobudol účinnosť dňa 01.01.2014 a keďţe Ústavný súd Slovenskej republiky nepozastavil účinnosť ustanovenia § 10 ods. 3, tak prvostupňový orgán, ako aj ţalovaný boli povinní

článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupovať v súlade s týmto ustanovením platného a účinného zák. č. 417/2013 Z.z., ktorý neumoţňoval ţalovanému postupovať inak, ako je uvedené v § 25 ods. 2 zákona. III. Odvolanie žalobcu/stanoviská A) 15. Včas podané odvolanie zo dňa 05.05.2015 (č. l. 35) proti rozsudku prvostupňového súdu ţalobcovia zaloţili na odvolacích dôvodoch

§ 221ods.

1 písm. a),

1. b)a
2. d)O.s.p., avšak bez ich bliţšieho odôvodnenia. 16. V odvolaní namietali, ţe krajský súd nezohľadnil argumenty ţalobcov, ale len ţalovaným prevzatá chybná argumentácia prvostupňového orgánu. Napadnuté rozhodnutie sa priamo dotýka aj ţalobkyne 2./, nakoľko bol ţalobca 1./ v správnom konaní posudzovaný ako otec starajúci sa o jedno nezaopatrené maloleté dieťa – ţalobkyňu 2./, a zníţením dávky poškodil práva a záujmy dieťaťa. Poznamenal, ţe ţiadny zákon nemôţe diskriminovať dieťa, a to ani zák. č. 417/2013 Z.z. 17. Ţalobca 1./ ďalej poukázal na svoje právnické vzdelanie, ktoré nebolo pri ponuke pracovných činností zohľadnené (medicínske prostredie OZ Zdravie, Michalovce), a preto ţalovaný nemal právo zníţiť dávku o 61,60 €.

názoru ţalobcu 1./, tento bol diskriminovaný, keď mu mala byť ponúknutá iná vhodná práca,

jeho doterajšej praxe, ktorú by bol ochotný prijať. B)

1. Vo svojom vyjadrení zo dňa 01.06.2015 (č. l. 37) ţalovaný povaţoval v prvom rade za potrebné zdôrazniť, ţe sa v celom rozsahu pridrţiava svojich doterajších tvrdení, pričom odvolanie ţalobcov povaţuje za nedôvodné a s tvrdeniami ţalobcov obsiahnutých v odvolaní sa nestotoţňuje. 7 1Sžso/34/2015
2. Ţalovaný má za to, ţe tak ţalovaný ako aj prvostupňový orgán postupovali v rámci správneho konania správne, súladne so zákonom, náleţite zistili skutkový stav veci, obstarali všetky podklady potrebné na rozhodnutie, ktoré správne a logicky vyhodnotili v zmysle § 34 Správneho poriadku a vec správne právne posúdili. Napadnuté rozhodnutie spĺňa všetky formálne a obsahové náleţitosti rozhodnutia v zmysle § 47 Správneho poriadku. 20.

názoru ţalovaného nie je moţné, aby vzhľadom na všetky skutkové a procesné okolnosti daného prípadu došlo k naplneniu odvolacích dôvodov, ktoré uviedli ţalovaní v odvolaní, pričom tieto nie sú ţiadnym spôsobom odôvodnené. Námietky, ktoré sú obsahom odvolania sú námietkami opakovanými, s ktorými sa uţ krajský súd vysporiadal. 21. Ţalovaný poukázal aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 340/04, v zmysle ktorého nie je porušením všeobecne záväzných právnych predpisov v prípade, ak súd nerozhodne

predstáv ţalobcu, ak je takéto rozhodnutie v súlade s objektívnym právom.

1. Ţalovaný povaţuje rozsudok krajského súdu za vecne správny a jeho postup bol zákonný, námietky ţalobcu obsiahnuté v odvolaní nie sú dôvodné, a preto navrhol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby rozsudok krajského súdu potvrdil. IV. Právne názory odvolacieho súdu
2. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej na účely rozsudku len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

§ 212v spojení s § 246c ods.

1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (v texte rozsudku tieţ „O.s.p.“) ako aj ustanovenia § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok. Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je

ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné, pretoţe odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu je vo výroku vecne správny a vydaný 8 1Sžso/34/2015 v súlade so zákonom, a preto ho po preskúmaní dôleţitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v § 219 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. potvrdil.

1. Na prvom mieste Najvyšší súd dáva do pozornosti, ţe predmetom odvolacieho súdneho konania je prieskum vecnej správnosti výroku rozsudku krajského súdu (§ 219 ods. 1 v spojení s § 205 O.s.p.) o nevyhovení ţalobe a o jej zamietnutí, preto Najvyšší súd ako súd odvolací primárne v medziach odvolania (viď § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu i súdne konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia ţalovanej, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami ţalobcu (§ 250j ods. 2 O.s.p.), a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovanej.
2. Ďalej zdôrazňuje, ţe

ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sţo/84/2007, sp.zn. 6Sţo/98/2008, sp.zn. 1Sţo/33/2008, sp. zn. 2Sţo/5/2009, či sp. zn. 8Sţo/547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Preto odvolaciemu súdu neprislúcha ani takto vymedzený rámec prieskumu rozšíriť aj na iné rozhodnutia, hoci s prv menovaným sú tesne zviazané nielen dôsledkami ale aj účastníkmi.

1. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa Najvyšší súd stotoţňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených ţalovaným správnym orgánom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise.
2. Po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského 9 1Sžso/34/2015 súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotoţňuje v celom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval fakty pre účastníkov známe z prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, sa Najvyšší súd vo svojom odôvodnení iba obmedzil na stručné zhrnutie skutkových okolností a zhodnotenie právnych záverov a námietok ţalobcu.
3. Najvyšší súd vzhľadom k odvolacím námietkam ţalobcov predovšetkým poukazuje na to, ţe ţalobca 1./ spochybňuje svoju povinnosť vykonávať mu prikázanú prácu, hoci mu právny poriadok poskytuje právo si svoje zamestnanie ako aj druh vykonávanej práce zvoliť, a to najmä s prihliadnutím na kritérium doterajšieho dosiahnutého druhu (ţalobca 1./ má nepochybne ukončené vysokoškolské vzdelanie) a stupňa vzdelania (opätovne musí Najvyšší súd konštatovať, ţe ţalobca 1./ nepochybne dosiahol minimálny druhý stupeň v odbore právo) ako aj na právo si svoje dosiahnuté vzdelanie praxou upevniť, resp. prehĺbiť. V súvislosti s uvedeným Najvyšší súd nespochybňuje uvedené právo jednotlivca, a v prejednávanej veci ţalobcu 1./, avšak súčasne musí poukázať na to, ţe v prejednávanej veci nebola ţalobcovi 1./ ponúknutá práca, ktorá by evidentne vybočovala z jeho právnického vzdelania.
4. S prihliadnutím na obsah samotnej ponuky pracovných činností má Najvyšší súd jednoznačne preukázané (viď aj bod č. 3), ţe ţalobcovi 1./ bolo ponúknuté vykonávanie pracovných činností v rozsahu 32 hodín mesačne

pokynov organizátora pracovných činností, ktorým je: OZ Zdravie Zemplína, s tým, ţe druh pracovných činností bol prvostupňovým orgánom označený kódom 22 – t.j. administratívne práce.

1. Samotný pojem administratívne práce čiastočne naplňuje obsah vzdelania v odbore právo, nakoľko aplikácia právnych predpisov v oblasti správneho práva je moţné tieţ označiť týmto všeobecným pojmom. Avšak, aj pri takto vyslovenom právnom názore Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe od ţalobcu bolo nutné predovšetkým vyţadovať plnenie v tomto rámci administratívnych činností len činnosti, ktoré sú splnené s vyuţitím jeho právnického vzdelania. Nakoľko však ţalobca neprodukoval konkrétne dôkazy, ţe by sa uvedený subjekt pri prideľovaní práce ţalobcovi 1./, resp. pokynov na vykonávanie pracovných činností 10 1Sžso/34/2015 v uvedenom rozsahu takto nesprával, potom nemohol Najvyšší súd argumenty ţalobcu 1./ uznať ako relevantné.
2. Krajský súd v súlade s úlohou mu zverenou v oblasti správneho súdnictva, preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj postup mu predchádzajúci a dospel k záveru o nedôvodnosti podania ţaloby, nakoľko postup ţalovaného a prvostupňového orgánu bol pri rešpektovaní základných zásad správneho konania zákonný, s čím sa Najvyšší súd stotoţňuje.

názoru Najvyššieho súdu v konaní neboli zistené pochybenia, ktoré by vplývali na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a boli dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia. 32. Záverom Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä čl. 46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) zaloţil iba na návrhovej slobode účastníka (ţalobcu), t.j. zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges sunt scriptae) v medziach čl. 13 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd, vybrať si

Občianskeho súdneho poriadku z prostriedkov ochrany ten najvhodnejší proti rozhodnutiu či postupu orgánu verejnej správy. Preto správny súd nie je oprávnený do tejto procesnej slobody, t.j. dispozitívne rozhodnutie účastníka konania z úradnej povinnosti meniť alebo ho presviedčať o nevhodnosti takto zvoleného prostriedku nápravy.

1. Najvyšší súd má na základe vyššie uvedených záverov za preukázané, ţe krajský súd postupoval správne, keď ţalobu zamietol. Napadnuté rozhodnutie ţalovanej má všetky formálne i obsahové náleţitosti rozhodnutia v zmysle § 47 Správneho poriadku, pričom vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a v súlade so zákonom riadne právne posúdené. Na základe týchto skutočností nie sú námietky ţalobcu spôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia krajského súdu. V.
2. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok ţalobcu ako aj argumentácie ţalovaného, rozhodol Najvyšší súd tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. 11 1Sžso/34/2015
3. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd

§ 224ods.

1 v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p.,

ktorého neúspešnému ţalobcovi právo na náhradu trov tohto konania nevzniklo.

1. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 3 O.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava povinnosti zaplatiť poistné je spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.). V Bratislave dňa
2. júla 2016 Ing. JUDr. Miroslav G a v a l e c, PhD. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Zuzana Vojtelová