1 zák. a iné, o dovolaní obvineného proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z
c/ Trestného poriadku dovolanie obvineného Ľ. F. sa o d m i e t a . O d ô v o d n e n i e Okresný súd Martin rozsudkom z 8. marca 2012, sp. zn. 23T/1/2012, uznal obvineného Ľ. F. vinným z prečinu porušovania domovej slobody
1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona a zločinu lúpeţe
1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ţe dňa
2, § 234 ods. 1 Trestného zákona, účinného do 31. decembra 2005 a bol mu uloţený úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov a 8 mesiacov so zaradením na jeho výkon do III. nápravnovýchovnej skupiny a uloţil mu úhrnný trest odňatia slobody
1 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 37 písm. h/, písm. m/, § 38 ods. 5 Tr zák., v trvaní 6 (šesť) rokov.
2 písm. b/ Tr. zák. súd obvineného na výkon uloţeného úhrnného trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráţenia. Proti tomuto rozsudku podali odvolania obvinený Ľ. F. a okresný prokurátor. Krajský súd v Ţiline o podaných odvolaniach rozhodol rozsudkom z 15. mája 2012, sp. zn. 1To/25/2012, tak, ţe
1 písm. d/, písm. e/, ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Martin, sp. zn. 23T/1/2012, z 8. marca 2012 vo výroku o treste.
3 Tr. por. 3 6 Tdo 31/2015 uloţil obvinenému Ľ. F.
1 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 5 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov.
2 písm. b/ Tr. zák. obvineného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráţenia.
por. odvolanie obvineného Ľ. F. zamietol, pretoţe nie je dôvodné. Proti vyššie citovanému rozsudku Krajského súdu v Ţiline podal obvinený dovolanie dňa
ustanovenia § 188 ods. 1 Tr. zák. tak z hľadiska subjektívnej stránky, t.j. neexistoval jeho úmysel pouţiť násilie alebo hrozbu násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a rovnako ani z hľadiska objektívnej stránky skutkovej podstaty.
názoru obvineného, rozhodnutie súdu je zaloţené na výpovedi jediného svedka – poškodenej E. D.. Poukázal na to, ţe poškodená vo svojej výpovedi z prípravného konania a rovnako aj na hlavnom pojednávaní opakovane tvrdila, ţe jej prispieval na domácnosť, ţe zdieľali spoločné veci, ktorými boli okrem iného aj cigarety, nakoľko sú obaja fajčiari. Ďalej uviedol, ţe E. D. prispieval na domácnosť, kupovala veci do domácnosti, ktoré spoločne uţívali. Zdôraznil, ţe pouţitie násilia je pri trestnom čine lúpeţe prostriedkom zmocnenia sa cudzej veci. Zároveň poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Tdo 19/2014, z 8. apríla 2014,
ktorého ... „konanie páchateľa (objektívna stránka) spočíva v použití násilia alebo hrozby násilím ako prostriedku nátlaku na vôľu napadnutého, pričom spravidla ide o prekonanie alebo zamedzenie kladenému alebo očakávanému odporu. Násilie alebo hrozba bezprostredného násilia smerujú k zmocneniu sa cudzej veci, preto mu musia predchádzať. ... Z hľadiska subjektívnej stránky úmysel sa musí vzťahovať tak na násilné konanie, ktorým chce páchateľ prekonať, alebo znemožniť odpor obete, pre ktorý sa inak nemôže zmocniť veci, ako aj na to, aby sa zmocnil cudzej veci.“. Poznamenal, ţe prokurátor na hlavnom pojednávaní navrhol skutok prekvalifikovať na zločin vydierania
1 Tr. zákona z dôvodu, ţe obvinený sa nedopustil konania v úmysle zmocniť sa cigariet, ale poškodenú nútil, aby mu vec vydala. Svedkyňa E. 4 6 Tdo 31/2015 D. potvrdila, ţe ho bila a škriabala po tvári, následkom čoho jej drţal ruky. Namietal, ţe z jeho strany nešlo o úmysel zmocniť sa cigariet, ale zamedziť jej v ďalších atakoch na jeho osobu. Aj samotná svedkyňa vypovedala, ţe
nej išlo zo strany obvineného skôr o to, aby obvinený zistil, čo má v ruke. Podotkol, ţe mal pri sebe ďalší balíček cigariet, z ktorých si išiel zapáliť na balkón po skončení ich vzájomného trhania sa na chodbe bytu. Vzhľadom na nočnú hodinu celého konfliktu a prakticky nulovú viditeľnosť v izbe, do ktorej sa svedkyňa D. vrátila potom, ako si išla do kuchyne vziať dve škatuľky cigariet, sa javí otázka obvineného, ţe čo má v ruke ako logická, nakoľko z dôvodu, ţe bola naňho nahnevaná, mohla
obvineného v ruke drţať aj nejakú zbraň. Obvinený je toho názoru, ţe nemohol vedieť, čo poškodená drţí v ruke v tej tme. Zdôraznil, ţe svedkyňa D. vo svojich výpovediach opakovane potvrdila, ţe obvinený nevedel, čo drţala v ruke, teda jeho úmysel zmocniť sa cudzej veci nemohol smerovať ku konkrétnej veci. Rovnako svedkyňa vo výpovedi z 12. decembra 2011 na str. 6 potvrdila, ţe „cigarety boli v podstate spoločné, pretože mi, ako som už uviedla, Ľubo prispieval na domácnosť a veci, ktoré kupujeme aj obaja užívame“.
obvineného, celý ich vzájomný konflikt bol hádkou, ktorá bola ovplyvnená jednak tým, ţe bol pod vplyvom alkoholu, ako aj skutočnosťou, ţe E. D. počas dňa nahneval. Nemal úmysel svedkyni násilím vziať cigarety, chcel len vedieť, čo drţí v ruke. Preto posudzovanie tohto jeho konania ako zločinu lúpeţe povaţuje za neprimerane prísne a majúce tendenciu kriminalizovať akékoľvek medziľudské konflikty. V neposlednom rade má za to, ţe prokurátor podal odvolanie proti rozsudku vyhlásenému na hlavnom pojednávaní dňa
1 písm. i/ Tr. por. zrušil a v súlade s ustanovením § 388 ods. 1 Tr. por. vrátil vec súdu prvého stupňa. K dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor okresnej prokuratúry podaním z 21. apríla 2015, v ktorom uviedol, ţe krajský súd sa dôsledne vysporiadal s tým, ţe obvinený v čase násilného konania voči poškodenej konal s jednoznačným úmyslom zmocniť sa veci, ktorú poškodená zvierala v ruke a za týmto účelom násilím prekonával jej odpor.
prokurátora boli cigarety pre obvineného cudzou vecou, pretoţe ich kúpila poškodená ako vec osobnej spotreby a pokiaľ mu ich nevydala dobrovoľne, nemal k nim ţiadnu dispozičnú moc. Uvedené skutočnosti dostatočným spôsobom vyplývali z vykonaného dokazovania, a preto sa stotoţňuje s právnym záverom vo veci konajúcich súdov, ţe obvinený konaním uvedeným v skutkovej vete obţaloby naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu lúpeţe. Skutočnosť uvádzaná obvineným v dovolaní, ţe poškodenej prispieval pravidelne mesačne na domácnosť, nie je
názoru prokurátora v tomto smere právne relevantná a právny záver prvostupňového ako aj odvolacieho súdu, ţe poškodená E. D. sa kúpou predmetných cigariet stala ich výlučným vlastníkom, povaţuje za správny. Z uvedeného je
prokurátora zrejmé, ţe napadnuté rozhodnutia oboch súdov sú zaloţené na správnom právnom posúdení zisteného skutku a skutočnosti uvádzané obvineným v dovolaní preto nenapĺňajú označený dovolací dôvod. Vo vzťahu k námietke obvineného, ţe prokurátor podal odvolanie proti rozsudku vyhlásenému na hlavnom pojednávaní dňa
c/ Tr. por. dovolanie obvineného Ľ. F. odmietol preto, ţe je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody dovolania
por. 6 6 Tdo 31/2015 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) primárne zistil, ţe dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a § 566 ods. 3 Tr. por.), oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por. a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.), a ţe spĺňa tieţ obligatórne obsahové náleţitosti dovolania (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.). Okrem toho zistil, ţe bola splnená aj podmienka dovolania uvedená v prvej vete § 372 ods. 1 Tr. por., keďţe obvinený pred podaním dovolania vyuţil svoje právo podať riadny opravný prostriedok, o ktorom bolo rozhodnuté. Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, ţe podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody dovolania
por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.).
1 písm. i/ Tr. por., dovolanie moţno podať, ak je rozhodnutie zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôţe skúmať a meniť.
3 Tr. por., v dovolaní moţno uplatňovať ako dôvod dovolania aj konanie na súde prvého stupňa, ak vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní o riadnom opravnom prostriedku.
1 Tr. por., dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Pokiaľ ide o vyššie uvádzanú viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené, tak tu treba poznamenať, ţe táto sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenia
por. Z toho potom vyplýva, ţe v prípade, ak chybám, vytýkaným v podanom dovolaní v zmysle § 374 ods. 1 Tr. por. nezodpovedá dovolateľom označený dôvod dovolania
1 Tr. por., ani iný dôvod dovolania uvedený v tomto (naposledy uvedenom) 7 6 Tdo 31/2015 ustanovení, dovolací súd dovolanie odmietne
c/ Tr. por., alebo zamietne
1 Tr. por. bez toho, aby zisťoval inú chybu napadnutého rozhodnutia alebo konania, ktorá by zodpovedala právnemu dôvodu dovolania označenému dovolateľom v zmysle § 374 ods. 2 Tr. por. Ak ale dovolací súd zistí chybu rozhodnutia alebo konania, vecne špecifikovanú dovolateľom
1 Tr. por., ktorej pri jej správnej právnej (procesnej) kvalifikácii zodpovedá iný dôvod dovolania
1 Tr. por., neţ ktorý dovolateľ uviedol v dovolaní v zmysle § 374 ods. 2 Tr. por., dovolací súd vyhovie dovolaniu postupom
por. a zistenú chybu vo výroku svojho rozsudku podradí pod dovolací dôvod zodpovedajúci zákonu (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. augusta 2011, sp. zn. 2 Tdo 30/2011, uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 120/2012). Vo vzťahu k tvrdeniu obvineného, ţe v trestnom konaní neboli kumulatívne splnené podmienky na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti za spáchanie zločinu lúpeţe, najvyšší súd poukazuje na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 1/2011 pod č. 3,
ktorého dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. nemôže napĺňať poukaz na to, že vykonaným dokazovaním nebola v konaní preukázaná subjektívna stránka trestného činu. Táto totiž predstavuje vnútorný vzťah páchateľa k spáchanému trestnému činu, ktorý nie je možné skúmať priamo, ale len sprostredkovane, t. j. tak ako sa navonok prejavuje v jeho konaní, ktoré je napokon obsahom skutkovej vety rozhodnutia. Predmetom dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. potom môže byť už len nesprávne právne posúdenie takto ustáleného skutku v skutkovej vete rozhodnutí súdov prvého a druhého stupňa, ale nikdy samotné skutkové zistenia, ktoré sú jej obsahom a ktoré nie je možné akokoľvek dopĺňať a meniť. S poukazom na uvedený dovolací dôvod nie je moţné domáhať sa preskúmania skutkových zistení, na ktorých je napadnuté rozhodnutie zaloţené. Súdom zistený skutkový stav veci, ktorým je dovolací súd viazaný, je pri rozhodovaní o dovolaní hodnotený iba z toho hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť skutkovej povahy bola správne právne posúdená, t.j. či sú správne právne kvalifikované v súlade s príslušnými ustanoveniami hmotného práva. V intenciách § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. teda dovolací súd skúmal, či skutok ustálený súdmi 8 6 Tdo 31/2015 v pôvodnom konaní bol správne subsumovaný pod príslušnú skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone.
1 Tr. zák., kto proti inému pouţije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci, potrestá sa odňatím slobody na tri roky aţ osem rokov. Objektom tohto trestného činu je osobná sloboda v zmysle slobodného rozhodovania a majetok, ktorého sa páchateľ chce zmocniť. Objektívna stránka tejto skutkovej podstaty spočíva v pouţití násilia alebo hrozby bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci ako prostriedku na prekonanie alebo zamedzenie kladeného alebo očakávaného odporu napadnutej osoby. Intenzita vykonaného násilia nie je pritom podstatná, musí však byť pouţitá ako prostriedok nátlaku na vôľu napadnutého. Zároveň nie je podmienkou, aby napadnutá osoba kládla nejaký odpor, najmä ak si je vedomá fyzickej prevahy útočníka a z obavy pred ďalším násilím odpor radšej vôbec neprejavuje a plne sa podriaďuje vôli páchateľa. Zmocnenie sa cudzej veci predstavuje také konanie páchateľa, ktorým si zabezpečí moţnosť s takouto vecou nakladať s vylúčením toho, kto ju mal dovtedy vo svojej moci. Napadnutou osobou môţe byť nielen osoba, ktorá vec vlastní, ale i osoba, ktorá je oprávnená s cudzou vecou nakladať. Cudzia vec je taká, ktorá nepatrí páchateľovi. Na naplnenie subjektívnej stránky sa vyţaduje úmysel spolu s pohnútkou konania páchateľa. Úmysel páchateľa sa musí vzťahovať jednak k násilnému konaniu, ktorým chce páchateľ prekonať, alebo znemoţniť odpor napadnutej osoby, pre ktorý sa inak nemôţe veci zmocniť a zároveň k tomu, aby sa zmocnil cudzej veci. Úmysel páchateľa však nemusí smerovať k trvalej dispozícii s vecou. Aj keď páchateľ po pouţití násilia nakoniec upustí od uskutočnenia svojho úmyslu zmocniť sa cudzej veci, trestnosť trestného činu lúpeţe tým nezaniká. Z hľadiska naplnenia formálnych znakov skutkovej podstaty trestného činu lúpeţe
1 Tr. zák. hodnota veci nie je rozhodná, nie je rozhodné ani to, ţe poškodenému nevznikla ţiadna majetková škoda. Táto okolnosť nie je jediným rozhodujúcim kritériom ani z hľadiska materiálneho znaku trestného činu, t.j. z hľadiska stupňa nebezpečnosti činu pre spoločnosť, pretoţe cit. ustanovenie chráni dva záujmy, a to majetok a slobodu rozhodovania. Po preskúmaní námietok obvineného smerujúcich k vyššie uvedeným dovolacím dôvodom, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o dovolaní konštatuje, ţe súdy sa vyššie uvedenými zásadami pri právnom posúdení konania obvineného riadili. 9 6 Tdo 31/2015 V posudzovanom prípade dovolací súd dospel k záveru, ţe skutková časť výroku o vine rozsudku odvolacieho súdu v spojení so zodpovedajúcou časťou jeho odôvodnenia obsahuje konkrétne skutkové zistenia, ktoré vyjadrujú zákonné znaky tohto trestného činu. Tieto zistenia vyjadrujú, ţe ... „ obvinený, ktorý spozoroval, že poškodená niečo drží v ruke, po čom sa poškodenej spýtal, čo to je a pokúšal sa jej cigarety z ľavej ruky vytrhnúť, pričom jej silou stláčal obe ruky v zápästí a pravú ruku jej v zápästí vykrúcal, avšak poškodená cigarety z ruky nepustila, následne obaja prešli do chodby bytu, kde poškodená obvineného upozornila, aby jej cigarety nechal, na čo ju obvinený chytil zozadu za obe ruky, pričom poškodená v dôsledku bolesti v ramene, ktoré jej predtým poranil, uvoľnila zovretie ľavej ruky, v ktorej držala obe škatuľky cigariet a obvinený jej jednu škatuľku cigariet z ruky vytrhol, po čom vyšiel na balkón bytu, kde si jednu cigaretu zapálil a kde zotrval až do príchodu privolanej hliadky polície, ktorá ho po príchode na miesto zadržala, ...“. Z uvedeného vyplýva, ţe obvinený pouţil násilie smerujúce proti veci poškodenej v úmysle zmocniť sa jej veci. S výhradami obvineného voči právnemu posúdeniu skutku teda nemoţno súhlasiť. Je totiţ podstatné a nesporné, ţe obvinený, s prihliadnutím k ďalším okolnostiam prípadu (neskorá nočná hodina, agresívne správanie obvineného), svojím konaním spočívajúcim v pouţití násilia smeroval k zmocneniu veci poškodenej. Svojím konaním tak naplnil znaky trestného činu lúpeţe
1 Tr. zák., pretoţe proti inému pouţil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Pokiaľ ide o námietku obvineného týkajúcej sa absencie úmyslu zmocniť sa cudzej veci ako obligatórneho znaku trestného činu lúpeţe
1 Tr. zák., najvyšší súd sa stotoţňuje s právnym názorom prokurátora, ţe „cigarety boli pre neho cudzou vecou, pretože ich kúpila poškodená ako vec osobnej spotreby a pokiaľ mu ich nevydala dobrovoľne, nemal k nim žiadnu dispozičnú moc.“ Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe lúpeţ sa musí týkať cudzieho majetku, ktorého sa páchateľ chce zmocniť. Za cudziu vec je potrebné povaţovať aj takú vec, ktorá úplne alebo čiastočne patrí druhej osobe. Môţe sa tak jednať aj o vec, ktorú má páchateľ v spoluvlastníctve, ak pouţije násilie a veci sa na druhom spoluvlastníkovi zmocní so zámerom vylúčiť ho z dispozície s touto vecou. V danom prípade sa nejednalo o prípad, kedy sa páchateľ rozhodol násilím získať od poškodenej vec, ktorá mu patrí a ktorú jej predtým zveril. Dovolací súd nad rámec uvádza, ţe len ak ide o vec patriacu 10 6 Tdo 31/2015 do spoločného majetku manţelov, nie je táto oprávnená byť predmetom trestného činu lúpeţe vo vzťahu ku druhému z manţelov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe nie sú splnené dôvody dovolania predpokladané ustanovením § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku. Preto dovolanie obvineného Ľ. F. na neverejnom zasadnutí odmietol. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 7. septembra 2016 JUDr. Daniel H u d á k , v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.