Obsah (11)

§ 269§ 380§ 142§ 351§ 451§ 238§ 153§ 118§ 220§ 205§ 213

Najvyšší súd 3Obdo/34/2016 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: B., so sídlom R., IČO: X., zastúpeného A., so sídlom F., IČO: X., proti ţalo

zmluvy,

1. nárokom je nárok spočívajúci v škode, ktorá bola spôsobená ţalobcovi tým, ţe musel vynaloţiť náklady na odvracaní hroziacej škody a
2. nárokom je nárok na náhradu škody, ktorý spočíva v ušlom zisku. Medzi účastníkmi konania bol zmluvou o reklame zaloţený obchodný záväzkový vzťah

§ 269Obchodného zákonníka.

Predmetom zmluvy bol záväzok ţalobcu propagovať ţalovaného v rámci súťaţe muţov v basketbale. Ţalovaný sa za to zaviazal uhradiť plnenie v celkovej dohodnutej sume 540 000 eur vrátane DPH s tým, ţe bude poskytnuté celkovo v deviatich splátkach – platbách po 60 000 eur vrátane DPH v troch splátkach pre kaţdé hracie obdobie 2011/2012, 2012/2013 a 2013/2014. Uvedené splátkové plnenie korešponduje s jednotlivými sezónami, pričom jednotlivé splátky mali byť splatené koncom júna, septembra a decembra tej ktorej sezóny. V konaní bolo nesporné, ţe ţalovaný bol generálnym sponzorom ţalobcu a ţe prvá splátka vo výške 60 000 eur

zmluvy splatná do

2. 2011 bola ţalovaným zaplatená. Súd prvého stupňa mal preukázané, ţe po podpísaní zmluvy o reklame ţalobca pôsobil v muţskej basketbalovej lige a v mediálnom názve klubu pouţíval názov „B.“. Ţalobca poskytol ţalovanému 3 kusy permanentných vstupeniek na basketbalové zápasy. Povinnosťou ţalobcu bolo zmluvne „strpieť“ vyberanie osoby viceprezidenta športového klubu, pričom vzhľadom na skutočnosť, ţe svedok B. je priateľ a pozná sa s konateľom ţalovaného, jeho svedeckú výpoveď, v časti ktorej hovoril o tom, ţe konateľ ţalovaného navrhol do tejto funkcie p. M., súd vyhodnotil ako hodnovernú a mal za to, ţe v tejto časti prišlo k naplneniu zmluvy, pričom návrhy ţalovaného na viceprezidenta klubu neboli ţalovaným v konaní preukázané. Naopak prvostupňový súd nemal v konaní za preukázané tvrdenia ţalovaného, ţe zo zmluvy o reklame zo dňa
4. 2011 mali vyplývať aj povinnosti týkajúce sa zabezpečenia iných sprostredkovateľských obchodov, ktoré sa mali týkať stavebnej činnosti alebo odevov pre firmy a organizácie v rámci Nitrianskeho samosprávneho kraja. Súd prvého stupňa mal za to, ţe ak by aj osoby oprávnené konať za ţalobcu sľubovali ţalovanému pred podpísaním zmluvy sprostredkovanie iných obchodov, ktoré nesúviseli so sponzoringom ţalovaného ţalobcovi, ţalovaný musel vedieť, ţe podpísaním zmluvy alebo akýmkoľvek 3 3Obdo/34/2016 rokovaním pred uzatvorením zmluvy nemôţe byť na povinnosť sprostredkovať obchody pre ţalovaného zaviazaný ţalobca sám a priamo. List ţalovaného zo dňa
6. 2012 adresovaný ţalobcovi, ktorého súčasťou bolo aj vrátenie faktúry č. 1102011 zo dňa
8. 2011, mal mať za následok odstúpenie od zmluvy o reklame, pričom uvádzal všeobecne vymedzený dôvod odstúpenia, ktorým malo byť neplnenie povinností zo strany ţalobcu v celom rozsahu. Aţ v priebehu súdneho konania vo vyjadrení zo dňa
10. 2014 ţalovaný uviedol, ţe mu nebolo umoţnené vybrať a menovať osobu viceprezidenta športového klubu a ţe mu ţalobca nedodal dohodnutý počet VIP vstupeniek na domáce zápasy, nakoľko z dohodnutého počtu ţalobca nedodal 2 vstupenky. Súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe tento list nezaloţil konanie, ktorým by ţalovaný od zmluvy o reklame účinne odstúpil. V liste vymedzený dôvod nemohol byť ţalobcom braný ani len ako výzva s poskytnutím primeranej lehoty na odstránenie zmluvných povinností, ktoré mal ţalobca porušovať, pretoţe nebolo bez pochybností ani jasné, aké povinnosti plniť mal a

názoru ţalovaného ich neplnil. Bez ohľadu na to, či ţalobca zmluvné povinnosti podstatným spôsobom porušil, ţalovaný neodstúpil od zmluvy bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedel. Ak ţalovaný uviedol, ţe niekedy v septembri 2011 urgoval a kontaktoval p. M. na menovanie viceprezidenta, uţ v tomto čase mal mať ţalovaný vedomosť o porušovaní zmluvy ţalobcom podstatným spôsobom, preto adresovanie listu s odstúpením od zmluvy dňa 01. 02. 2012 nemôţe byť povaţované za bezodkladné odstúpenie od zmluvy. Vedomosť o tvrdenom dôvode pre odstúpenie dokresľoval aj faktický stav nezaplatenia druhej faktúry so splatnosťou 30. 09. 2011

zmluvy o reklame. Ţalobca listom zo dňa

2. 2012 adresovaným ţalovanému oznámil, ţe z dôvodu neplnenia zmluvných povinností ţalovaným (nezaplatenie faktúry č. 1102011 zo dňa
4. 2011 a č. 1012012 zo dňa
6. 2012) odopiera plniť zmluvu, pričom stanovil primeranú lehotu na dodatočné zabezpečenie plnenia do
9. Listom zo dňa
11. 2012 ţalobca účinným spôsobom odstúpil od zmluvy o reklame v dôsledku nesplnenia povinnosti ţalovaným zaplatiť splatné splátky sponzorských plnení (
12. a
13. splátka)

zmluvy o reklame ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej ţalobcom. V dôsledku odstúpenia od zmluvy zanikli všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy s účinkami ex nunc. 4 3Obdo/34/2016 Nárok ţalobcu na zaplatenie sumy 120 000 eur s príslušenstvom súd prvého stupňa právne posúdil

ustanovení § 344, § 345 ods. 1 a 2, § 346 ods. 1, § 348 ods. 1 a 2, § 349 ods. 1 a § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka. Prvostupňový súd dospel k záveru, ţe nárok ţalobcu na zaplatenie splnenia spočívajúceho v dvoch splátkach, ktoré pokrývali zo zhodnej vôle účastníkov sezónu 2011/2012 vo výške spolu 120 000 eur

článku III. zmluvy o reklame, je daný. Ţalovaný pritom v konaní nepreukázal, ţe si túto svoju povinnosť splnil. Súd priznal ţalobcovi aj zákonné úroky z omeškania začínajúce plynúť odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr č. 1102011 a č. 1012012 do zaplatenia. K druhému nároku ţalobcu spočívajúcemu v tvrdenej škode vo výške 799,32 eur, ktorá mala vzniknúť v dôsledku nákladov na preventívne odstraňovanie hrozby vzniku škody v dôsledku porušenia zmluvných povinností zo strany ţalovaného, súd prvého stupňa uviedol, ţe išlo o úspešné odvrátenie škody za hracie obdobie 2011/2012 a nárok ţalobcu vyhodnotil ako dôvodný. Tento nárok právne posúdil prvostupňový súd ustanoveniami § 415 a § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 373, § 379, § 380 a § 384 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na hroziacu škodu, ktorá v dôsledku neplnenia povinnosti zo strany ţalovaného neplatením splátok sponzorského hrozila, v podobe nemoţnosti platiť svoje záväzky voči realizačnému tímu, platenia trov konania v prípadných súdnych sporoch, v hrozbe odhlásenia tímu z ligy a z toho vyplývajúcich sankciách, ţalobca primeraným spôsobom hrozbu škody odvracal. Od tretích osôb ţalobca zabezpečil pôţičky, ktoré musel s primeraným úrokom 8 % vrátiť. Suma 799,32 eur prestavuje súčet 8%-ných úrokov presne vypočítaných z poţičanej sumy a dĺţky obdobia pôţičky. V tejto sume je nutné vidieť náklady, ktoré je moţné povaţovať za škodu

§ 380

Obchodného zákonníka, ktorú je povinný nahradiť ţalovaný, pretoţe v dôsledku jeho protiprávneho úkonu (neplnenie zmluvnej povinnosti) došlo k vzniku škody (799,32 eur), ktorá neprevyšovala výšku hroziacej škody, čo vyplýva uţ len z hrozby nutnosti odhlásenia klubu, alebo súdnych trov v prípade moţných hroziacich ţalôb zo strany realizačného tímu a tieţ ostatných sponzorov, pričom táto škoda vznikla v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti ţalovaného plniť dohodnuté splátky sponzorského za obdobie sezóny 2011/

1. 5 3Obdo/34/2016 V časti ušlého zisku vo výške 43 200 eur súd prvého stupňa ţalobu ako nedôvodnú zamietol s odôvodnením, ţe účinným odstúpením ţalobcu od zmluvy zanikli všetky povinnosti zmluvných strán, ktoré nemuseli byť do času odstúpenia zmluvnými stranami plnené. Uplatnený bol ušlý zisk v dôsledku spôsobenej škody tvrdenej porušovanej povinnosti ţalovaným za sezóny 2012/2013 a 2013/2014 po odstúpení zmluvy o reklame. Po dni
3. 2012, po ktorom ţalobca uplatnil svojim výpočtom vyššie uvedený rozdiel za splátky
4. aţ
5. zmluvy o reklame a splatných splátok novej zmluvy s E., uţ ţalovaný nemal povinnosť platiť, preto túto povinnosť nemohol porušiť. Z predpokladov zodpovednosti za škodu teda chýba protiprávny úkon v podobe porušenia zmluvnej povinnosti ţalovaného a taktieţ neexistencia príčinnej súvislosti. O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa

§ 142ods.

2 O.s.p. Na odvolanie ţalovaného Krajský súd v Nitre rozsudkom z

2. 2015 č. k. 26Cob/21/2015-374 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti zmenil tak, ţe ţalobu zamietol (§ 220 O. s. p.) a uloţil ţalobcovi povinnosť zaplatiť ţalovanému náhradu trov konania vo výške 8 996,15 eur. V odôvodnení uviedol, ţe je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa.

názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa na zistený skutkový stav pouţil správne ustanovenia právneho predpisu, avšak tieto nesprávne interpretoval, resp. aplikoval. Odvolací súd sa stotoţnil s argumentáciou súdu prvého stupňa, v zmysle ktorej vyhodnotil odstúpenie od zmluvy o reklame zo strany ţalovaného ako neúčinné pre nesplnenie dôvodov vyplývajúcich z ustanovenia § 344 a nasl. Obchodného zákonníka. Súd prvého stupňa správne konštatoval, ţe od zmluvy platne odstúpil ţalobca, a to ku dňu 08. 08. 2012, kedy bol prejav vôle ţalobcu odstúpiť od zmluvy doručený ţalovanému. Napriek tomuto konštatovaniu a aplikácii § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka súd nesprávne priznal ţalobcovi právo na zaplatenie sumy 120 000 eur (za 2. a 3. splátku

čl. III zmluvy o reklame) ako zmluvnú povinnosť ţalovaného do doby, pokiaľ ţalobca od zmluvy neodstúpil. Odstúpením od zmluvy dochádza k zániku zmluvy s účinkami „ex nunc“, teda dochádza aj k zániku dosiaľ nesplnených povinností vyplývajúcich zo zmluvy, to znamená, ţe právny dôvod na plnenie dodatočne odpadol. K takému záveru vedie aj ods. 2 § 351 Obchodného zákonníka, ktoré ukladá stranám povinnosť vrátiť si uţ 6 3Obdo/34/2016 poskytnuté plnenia, teda nielen, ţe sa na základe zmluvy uţ plniť nemôţe (okrem výnimiek uvedených v ods. 1), ale dokonca sa musia vrátiť uţ všetky poskytnuté plnenia. Právny dôvod na zaplatenie dvoch splátok v celkovej výške 120 000 eur, ktoré mal ţalovaný zaplatiť do doby, kým nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, v dôsledku odstúpenia odpadol. Hoci právnym posúdením uplatneného nároku súd nie je viazaný, uplatnená suma vo výške 120 000 eur bola zo strany ţalobcu špecifikovaná ako plnenie v zmysle zmluvy o reklame, ktoré ţalovaný neposkytol, hoci poskytnúť mal. Po odstúpení od zmluvy vznikol zmluvným stranám synalagmatický záväzok

§ 351ods.

2 Obchodného zákonníka, ktorý ale zo strany ţalobcu v ţalobe uplatnený nebol, nakoľko sa nedomáhal vrátenia uţ poskytnutého plnenia, keďţe plnil aj ţalovaný, ale poskytnutia plnenia, na ktoré uţ po odstúpení od zmluvy nevznikol právny nárok. K druhému priznanému nároku na zaplatenie sumy 799,32 eur odvolací súd uviedol, ţe nemal z vykonaného dokazovania za preukázané, ţe tieto pôţičky si musel ţalobca zaobstarať v súvislosti s nezaplatením splátok v zmysle zmluvy o reklame zo strany ţalovaného, keďţe nebol preukázaný účel, na aký boli poskytnuté, a teda nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti ţalovaného a tvrdenou vzniknutou škodou. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, aká bola finančná situácia ţalobcu v čase, keď získaval finančné prostriedky na základe zmlúv o pôţičkách, či bez ich získania nedisponoval finančnými prostriedkami potrebnými na prípadné odvrátenie hroziacej škody. Z uvedeného dôvodu odvolací súd zamietol ţalobu aj v tejto časti. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd

§ 142ods.

1 O. s. p. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca. V dovolaní namietal, ţe postupom súdu mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p.), konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.) a napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Odňatie moţnosti konať pred súdom videl ţalobca v tom, ţe odvolací súd nepostupoval v zmysle ustanovenia § 213 ods. 2 O. s. p. Na pojednávaní uskutočnenom dňa 10.09.2015 neoboznámil účastníkov konania so svojim odlišným právnym posúdením ţalobcovho nároku a tieţ v zmysle § 213 ods. 2 nevyzval účastníkov konania na vyjadrenie 7 3Obdo/34/2016 k tomuto inému právnemu posúdeniu. Ţalobcovi tým nebola poskytnutá moţnosť na vyvrátenie tohto iného právneho posúdenia, resp. na obranu pred zamýšľaným rozhodnutím odvolacieho súdu a tieţ na preukázanie dôvodnosti svojho nároku voči ţalovanému. Aplikáciu ustanovenia § 213 ods. 2 O. s. p. posilňuje tá skutočnosť, ţe ani jeden z účastníkov, najmä však ţalovaný dovtedy nepoukazovali na moţnosť inak právne posudzovať nárok ţalobcu. O inom právnom posúdení nároku ţalobcu zo strany odvolacieho súdu sa ţalobca dozvedel aţ z odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku. Za odňatie moţnosti konať pred súdom označil ţalobca aj skutočnosť, ţe napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a zároveň zmätočné. Vo svojom rozhodnutí odvolací súd uviedol, ţe ţalobcom uplatnená suma 120 000 eur bola špecifikovaná ako plnenie v zmysle zmluvy o reklame a zároveň dodáva, ţe v dôsledku ţalobcovho odstúpenia od zmluvy o reklame uţ ţalobca nemá nárok na plnenie z titulu plnenia zmluvy o reklame, ktoré mu nebolo od ţalovaného poskytnuté do času kedy nastali účinky odstúpenia zmluvy o reklame. Iná vada

ţalobcu spočíva v tom, ţe napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ţe odvolací súd dokazovanie nedopĺňal ani nevykonával dokazovanie, keď uviedol, ţe sa cíti byť viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa. Odvolací súd sa nevysporiadal s otázkou, prečo nepriznal ţalobcovi nárok v sume 120 000 eur. Síce konštatoval, ţe ţalobca nemá nárok na sumu 120 000 eur z titulu zmluvnej povinnosti, ale zároveň neuviedol, z akého právneho titulu by mal ţalobca poţadovať od ţalovaného uvedenú sumu, tak aby bolo dostatočne zrejmé, prečo mu jeho nárok priznaný nebol. Iba nepriamo odvolací súd naznačuje, ţe nárok ţalobcu voči ţalovanému by mal byť uplatňovaný z titulu bezdôvodného obohatenia, čo vyplýva z tvrdenia, ţe po odstúpení od zmluvy vznikol zmluvným stranám synalagmatický záväzok

§ 351ods.

2 Obchodného zákonníka, ktorý ale zo strany ţalobcu v ţalobe uplatnený nebol, nakoľko sa nedomáhal vrátenia uţ poskytnutého plnenia – keďţe plnil aj ţalovaný, ale poskytnutia plnenia, na ktoré uţ po odstúpení od zmluvy nevznikol právny nárok. Takáto argumentácia je pritom v rozpore s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

ktorej na rozdiel od právnej úpravy dôsledkov odstúpenia od zmluvy

Občianskeho zákonníka, 8 3Obdo/34/2016 kde účinným odstúpením sa zrušuje zmluva od začiatku (§ 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka) sa odstúpením od zmluvy v obchodných vzťahoch zmluva

§ 351ods.

1 Obchodného zákonníka zrušuje a účinky odstúpenia nastávajú aţ momentom odstúpenia (ex nunc). Plnenie poskytnuté pred zrušením zmluvy nie je plnením z neplatnej zmluvy, preto na usporiadanie vzájomných nárokov nemoţno pouţiť právnu úpravu bezdôvodného obohatenia

§ 451a nasl. Občianskeho zákonníka (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1MObdo

V/2/2007 z

2. 2009). Z uvedeného rozhodnutia pritom vyplýva, ţe ţalobcov nárok nemôţe predstavovať nárok z titulu bezdôvodného obohatenia, pričom z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, z akého právneho titulu si má uplatňovať svoje nároky voči ţalovanému, keďţe ţalobca si svoje zmluvné povinnosti do odstúpenia od zmluvy splnil, no ţalovaný nie. Nesprávne právne posúdenie veci v dovolaní odôvodnil ţalobca tým, ţe odvolací súd správne interpretoval ust. § 351 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, čiastočne správne interpretoval odstúpenie od zmluvy, pričom tieto inštitúty nesprávne aplikoval na dostatočne zistený skutkový stav. Vzhľadom k tomu, ţe ţalobca poskytol ţalovanému plnenie vo forme sluţby, propagácie ţalovaného, nie je reálne, aby ţalovaný takéto plnenie vrátil, pričom pokiaľ plnenie, ktoré bolo poskytnuté u nadobúdateľa, bolo spotrebované alebo ho nie je moţné vrátiť z iných dôvodov, je potrebné postupovať analogicky

§ 451ods.

1 Občianskeho zákonníka,

ktorého ak nie je moţné vydať, čo bolo nadobudnuté, najmä preto, ţe plnenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňaţná náhrada. Ţalobca si pritom v konaní uplatňuje voči ţalovanému práve peňaţné plnenie 120 000 eur. Z uvedeného je zrejmé, ţe ţalobca správne poţaduje peňaţné plnenie. Vzhľadom na zásadu „iura novit curia“ mal súd ţalobcovi priznať tento nárok. Právna interpretácia prezentovaná odvolacím súdom je v praxi neudrţateľná a vnáša do obchodno-záväzkových vzťahov značnú neistotu. Neudrţateľnosť spočíva v tom, ţe strana, ktorá si svoje zmluvné povinností plní, uţ po odstúpení od zmluvy nemá nárok na dovtedy nesplnené zmluvné povinnosti druhou stranou, pričom strana, ktorá vo vzťahu povinnosti plnila, musí druhej strane dokonca vrátiť to, čo od nej získala za splnenie svojich povinností počas trvania zmluvy. 9 3Obdo/34/2016 Ţalobca taktieţ nesúhlasí s výkladom inštitútu odstúpenia od zmluvy v tom zmysle, ţe by v jeho dôsledku mali zaniknúť všetky zmluvné povinnosti, pričom nároky z porušenia týchto povinností by mali zostať zachované spolu s príslušenstvom. Ţalobca je toho názoru, ţe je oprávnený po odstúpení od zmluvy uplatňovať v konaní svoj nárok z titulu zmluvných povinností. V opačnom prípade by neexistoval ţiadny rozdiel medzi účinkami „ex nunc“ v obchodno-záväzkových vzťahoch a účinkami „ex tunc“ v občiansko-právnych vzťahoch. Ţalovaný vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe s podaným dovolaním nesúhlasí a navrhol ho ako nedôvodné odmietnuť a priznať mu náhradu trov dovolacieho konania. Odvolací súd

ţalovaného rozhodol v súlade so zákonom, ak zmenil nesprávny rozsudok prvostupňového súdu a ţalobu zamietol. Námietka ţalobcu o nesprávnom postupe odvolacieho súdu v zmysle § 213 ods. 2 O. s. p. je nesprávna, pričom poukázal na rozsudok Krajského súdu v Brne z

2. 1998 sp. zn. 17Co/331/
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 236 a nasl. O. s. p.). Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým moţno – v prípadoch Občianskym súdnym poriadkom výslovne stanovených – napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré uţ nadobudlo právoplatnosť. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach túto osobitosť dovolania často vysvetľuje konštatovaním, ţe dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo moţné preskúmať akékoľvek rozhodnutie z akýchkoľvek hľadísk (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/113/2012, 2Cdo/132/2013, 3Cdo/18/2013, 4Cdo/280/2013, 5Cdo/275/2013, 6Cdo/107/2012 a 7Cdo/92/2012). Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho prípustnosti, ktorá spolu s interpretačnou praxou dovolacieho súdu (tieţ ústavného súdu i Európskeho súdu pre ľudské práva) sleduje zachovanie jedného zo základných princípov právneho štátu - princípu právnej istoty. 10 3Obdo/34/2016 Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je nepochybne tieţ právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu niţšieho stupňa, sa v občianskoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môţe konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011). Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu.

§ 238ods.

1 O. s. p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O. s. p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.

§ 238ods.

3 O. s. p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky

§ 153ods.

3 a 4 O. s. p. Ţalobca napadol dovolaním rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa, preto je jeho dovolanie procesne prípustné v zmysle § 238 ods. 1 O. s. p. Najvyšší súd so zreteľom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O. s. p.) najprv skúmal, či došlo k procesnej vade uvedenej v § 237 ods. 1 O. s. p. Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak:

1. a)sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. b)ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3. c)účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4. d)v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie,
5. e)nepodal sa návrh na začatie konania, hoci

zákona bol potrebný,

1. f)účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom,
2. g)rozhodoval 11 3Obdo/34/2016 vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania

uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných v § 237 ods. 1 O. s. p., moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tieţ rozhodnutia najvyššieho súdu uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Osobitne ale treba zdôrazniť, ţe pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 ods. 1 O. s. p. nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo. Dovolateľ procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/ a g/ O. s. p. netvrdil a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mali dopustiť súdy, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.). Odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorým účastníkovi konania odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Konaním súdu sa rozumie predovšetkým jeho procesný postup. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Súdna ochrana sa poskytuje v materiálnom ponímaní, čo tieţ znamená, ţe nie kaţdé procesné pochybenie súdu, alebo jeho nesprávny procesný postup, ktorým dochádza k odopretiu procesného práva účastníkovi konania, je povaţovaný za súčasť základného práva na súdnu ochranu. Súdna ochrana nie je poskytovaná formálne. Dôleţitými hľadiskami sú tie, ktoré vo svetle prípadu dávajú jednoznačnú odpoveď na otázku, či procesný úkon z uplatnenia ktorého bol účastník vylúčený, mal podstatný vplyv na ďalšie konanie. Základnou dovolacou námietkou ţalobcu je tvrdenie, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je prekvapivé, nakoľko nepostupoval v súlade s ustanovením § 213 ods. 2 O. s. p. 12 3Obdo/34/2016 O nečakané (prekvapivé) rozhodnutie odvolacieho súdu ide vtedy, ak sa odvolací súd v rozhodujúcich okolnostiach odklonil od rozhodnutia súdu prvého stupňa. Zabrániť vydávaniu „nepredvídateľných“ rozhodnutí má ustanovenie § 213 ods. 2 O. s. p.,

ktorého má odvolací súd postupovať vtedy, keď dospeje k záveru, ţe sa na vec

jeho názoru vzťahuje také ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní zo strany súdu prvého stupňa nebolo pouţité, je však pre rozhodnutie vo veci určujúce. Aplikácia § 213 ods. 2 O. s. p. sa týka výlučne hmotnoprávneho posúdenia uplatneného nároku. Uvedené znamená, ţe uplatnený nárok treba posúdiť

úplne iného právneho predpisu, ako ho posúdil súd prvého stupňa, alebo síce

toho istého právneho predpisu, ako ho posúdil súd prvého stupňa, ale

iného ustanovenia (iného paragrafu alebo iného jeho odseku). Vo vzťahu k prekvapivým rozhodnutiam existuje ustálená judikatúra najvyššieho súdu a ústavného súdu. Pokiaľ odvolací súd nevyzval účastníka konania v zmysle § 213 ods. 2 O. s. p. v znení účinnom od 15. 10. 2008, aby sa vyjadril k moţnému pouţitiu toho ustanovenia právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité a je

názoru odvolacieho súdu pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, odňal účastníkovi konania moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. (R 33/2011, obdobne aj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/76/2014, sp. zn. 4Cdo/299/2014, nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 541/2011). Tým, ţe odvolací súd svoje rozhodnutie „nečakane“ zaloţil na iných právnych záveroch neţ súd prvého stupňa bez toho, aby primerane pouţil postup

ust. § 213 ods. 2 O. s. p., odňal ţalobcovi moţnosť namietať správnosť právneho názoru zaujatého v tomto rozhodnutí na inštančne vyššom súde. V prejednávanej veci sa ţalobca aţ z rozhodnutia odvolacieho súdu dozvedel, ţe odvolací súd vyvodil svoj iný právny záver neţ súd prvého stupňa z okolností, ktoré súdom prvého stupňa neboli spochybňované. Z dôvodu, ţe odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa z iného právneho dôvodu a vo svojom rozhodnutí vychádzal zo skutočností, ktorými sa súd prvého stupňa nezaoberal, a tým účastníkovi konania neumoţnil sa vyjadriť, svojím postupom zaťaţil konanie procesnou vadou v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. a odňal ţalobcovi moţnosť konať pred súdom (viď napr. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 7Cdo/352/2014). 13 3Obdo/34/2016

dovolateľa má byť týmto „novým“ ustanovením ustanovenie § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka. Najvyšší súd dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je prekvapivé. Odvolací súd aplikoval na svoje rozhodnutie v časti nároku ţalobcu na zaplatenie 120 000 eur s príslušenstvom ustanovenie § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, pričom z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, ţe toto zákonné ustanovenie bolo pre odvolací súd rozhodujúce. V prvostupňovom konaní nebolo uvedené ustanovenie pouţité a ani účastníci konania naň v priebehu konania (vrátane odvolacieho) nepoukazovali. Tým, ţe odvolací súd zaloţil svoje rozhodnutie v časti zamietnutia ţaloby a zaplatenie 120 000 eur s príslušenstvom „nečakane“ na inom zákonnom ustanovení neţ súd prvého stupňa bez toho, aby primerane pouţil postup

ust. § 213 ods. 2 O. s. p., odňal ţalobcovi moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. Toto pochybenie odvolacieho súdu je o to výraznejšie, ţe v rámci odvolacieho konania nariadil pojednávanie, avšak nepostupoval v súlade s ustanoveniami § 118 ods. 2 a ods. 4 O. s. p. v spojení s § 211 ods. 2, § 215 a § 216 ods. 1 O. s. p. Pri nariadení pojednávania na odvolacom súde sa postupuje primerane

ustanovení upravujúcich konanie na súde prvého stupňa. V zmysle ustanovenia § 118 ods. 2 O. s. p. predseda senátu alebo samosudca

doterajších výsledkov konania uvedie, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je moţné povaţovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli. Postup v zmysle ustanovenia § 118 ods. 2 O. s. p. predstavuje dôsledné uplatňovanie zásady hospodárnosti konania. Súd svoju právnu argumentáciu stručne zhodnotí. Účastníci konania tak majú moţnosť reagovať na právny názor súdu tak, ţe sa pokúsia tento predbeţný právny názor súdu vyvrátiť alebo naopak svojimi tvrdeniami podporiť. Účelom tohto ustanovenia je aj to, ţe má zabrániť tzv. prekvapivým súdnym rozhodnutiam, keď účastníci 14 3Obdo/34/2016 majú pocit, ţe rozhodnutie vo veci samej a jeho právne odôvodnenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. V nedodrţaní postupu

§ 118ods.

2 O. s. p., ku ktorému došlo vo veci, treba vidieť procesnú nesprávnosť, ktorá so zreteľom na individuálne okolnosti preskúmavanej veci (II. ÚS 261/06) viedla k zmareniu účelu sledovaného týmto zákonným ustanovením a neprispela k predvídateľnosti postupu a rozhodnutia súdu (obdobne aj uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 3 MCdo/18/2010). Zároveň

§ 118ods.

4 O. s. p. je súd (aj odvolací) povinný pred skončením pojednávania vyzvať účastníkov konania, aby zhrnuli svoje návrhy, vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Ak odvolací súd na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie a uţ pred nariadením pojednávania nevytvoril účastníkom konania priestor v zmysle § 213 ods. 2 O. s. p., je povinnosťou odvolacieho súdu pred vyhlásením rozhodnutia vo veci samej oboznámiť účastníkov konania s jeho právnym posúdením veci a následne je povinný umoţniť účastníkom konania vyjadriť sa k právnemu posúdeniu veci odvolacím súdom. Pokiaľ odvolací súd takto nepostupuje, znemoţňuje tým účastníkom realizáciu tých procesných práv, ktoré im zákon priznáva a zakladá to dovolací dôvod v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. Obsah zápisnice o pojednávaní na odvolacom súde (č. l. 362 spisu) nedáva podklad pre záver, ţe odvolací súd dôsledne postupoval

ustanovení § 118 ods. 2 a ods. 4 O. s. p. Súd mal pritom povinnosť oboznámiť účastníkov konania na pojednávaní s predbeţným zhrnutím sporných a nesporných skutkových okolností a tieţ s predbeţným právnym názorom súdu na rozhodovanú vec a zároveň umoţniť účastníkom konania vyjadriť sa k právnej stránke veci. Zo zápisnice o pojednávaní na odvolacom súde síce vyplýva, ţe účastníci konania mali moţnosť vyjadriť sa k rozhodovanej veci, avšak nevyplýva, ţe by odvolací súd oboznámil účastníkov konania s právnym posúdením veci a vytvoril účastníkom moţnosť zaujať stanovisko k právnemu posúdeniu zo strany súdu. Tento postup má za následok, ţe dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je nečakané a prekvapivé. 15 3Obdo/34/2016 Z obsahu dovolania ţalobcu vyplýva, ţe namietal aj nedostatočné odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu a tým jeho nepreskúmateľnosť. Judikatúra najvyššieho súdu povaţuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia za tzv. inú vadu konania (viď R 111/1998 a R 2/2016). Náleţitosti rozhodnutia sú uvedené v § 157 ods. 2 O. s. p., pričom súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený, nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom na nim prijaté závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Rozsudok súdu je nepreskúmateľný, ak náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2 O. s. p. neobsahuje. Z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej (III. ÚS 36/2010). Nevyţaduje sa, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva Ruiz Torria C. Španielsko z 09. 12. 1994, Hiro Balany c. Španielsko z 09. 12. 1994). Ústavný súd vo svojej judikatúre (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/2004) vyslovil, ţe súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie

čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (čl. 6 ods. 1 Dohovoru) je právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Pri zmene rozhodnutia

§ 220O. s.

p. odvolací súd nahrádza svojim rozhodnutím rozhodnutie súdu prvého stupňa. Jeho zmeňujúce rozhodnutie musí preto obsahovať úplné a výstiţné odôvodnenie. I odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí obsahovať výklad 16 3Obdo/34/2016 opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený, nielen poukázaním na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tieţ s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Dovolací súd dospel k záveru, ţe odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu tieto poţiadavky § 157 ods. 2 O. s. p. nespĺňa. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu nie je zrejmé, prečo ţalobu ţalobcu zamietol. Odôvodneniu rozhodnutia odvolacieho súdu chýba právna argumentácia, chýba logické vysvetlenie skutkových zistení, vyhodnotenie všetkých dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti. Záver odvolacieho súdu,

ktorého právnym posúdením uplatneného nároku nie je súd viazaný, s tým ţe ţalobca sa nedomáhal vrátenia uţ poskytnutého plnenia, keďţe plnil aj ţalovaný, ale poskytnutia plnenia, na ktoré uţ po odstúpení od zmluvy nevznikol právny nárok, je nepreskúmateľný a odporujúci jeho ďalšiemu záveru, ţe po odstúpení od zmluvy vznikol zmluvným stranám synalagmatický záväzok, teda vznikol aj záväzok ţalovaného. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí na jednej strane uviedol, ţe právne posúdenie nároku je vecou súdu a nie je viazaný tým, ako vec právne kvalifikuje účastník konania, avšak následne uviedol, ţe sa nedomáhal plnenia, na ktoré mal

názoru odvolacieho súdu nárok. Zároveň tvrdenie, ţe sa ţalobca nedomáhal zaplatenia sumy 120 000 eur, nemá oporu v obsahu spisu. Z obsahu spisu je zrejmé, ţe ţalobca ţalovanému poskytol plnenie na základe zmluvy o reklame (propagoval ţalovaného) a domáha sa peňaţného plnenia, ktoré zodpovedá plneniu ţalobcu za trvania zmluvného vzťahu. Konštatovanie odvolacieho súdu, ţe plnil aj ţalovaný, je nepresvedčivé. Nie je zrejmé, či plnenie ţalovaného je ekvivalentné plneniu ţalobcu. Ak odvolací súd uviedol, ţe zmluvným stranám vznikol synalagmatický záväzok, vôbec nezdôvodnil, či je moţné vrátiť plnenie prijaté ţalovaným, či neprichádza do úvahy jedine poskytnutie peňaţnej náhrady. Zo záverov odvolacieho súdu pritom nie je zrejmé, z akých dôvodov zamietol celý ţalobcom uplatnený nárok, prečo bola ţaloba skutkovo a právne nedôvodná. Záver, ţe ţalobca nemá nárok na ţiadne plnenie, teda ani na plnenie počas platnosti zmluvy do účinného odstúpenia od zmluvy a zániku zmluvy, odvolací súd 17 3Obdo/34/2016 ţiadnym spôsobom neodôvodnil a dostatočne neodôvodnil, prečo ţalobca nemá nárok na plnenie voči ţalovanému po odstúpení od zmluvy. Najvyšší súd preto dospel k záveru, ţe ţalobca opodstatnene namietal, ţe napadnutý rozsudok je v dôsledku nedostatočného odôvodnenia nepreskúmateľný. Pokiaľ ide o tzv. „iné“ procesné vady konania, v súlade s ustanovením § 242 ods. 1 O. s. p., je dovolací súd na ne povinný prihliadať v prípade procesne prípustného dovolania, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie, a to aj v prípade, ak ich dovolateľ v dovolaní nenamietal. Za inú vadu konania, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, sa povaţuje preskúmanie odvolania vo väčšom rozsahu. Pre odvolací súd platí, ţe je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.). Cieľom odvolacieho konania je preskúmanie rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania. Preskúmavacie oprávnenie odvolacieho súdu je vymedzené rozsahom, ktorým sa odvolateľ domáha preskúmania rozhodnutia. Týmto rozsahom je odvolací súd viazaný, čo znamená, ţe nemôţe preskúmať rozhodnutie súdu prvého stupňa ani v menšom, ale ani vo väčšom rozsahu, ako je uvedené v odvolaní.

§ 205ods.

2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, moţno odôvodniť len tým, ţe:

1. a)v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
2. b)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
3. c)súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
4. d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
5. e)doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretoţe sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
6. f)rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tieto dôvody sú v zákone vymedzené taxatívne. Ţalovaný v odvolaní neuviedol konkrétne odvolacie dôvody, pre ktoré napadol opravným prostriedkom rozsudok súdu prvého stupňa. Odvolací súd tieto dôvody mohol zistiť len z obsahu odvolania. 18 3Obdo/34/2016 Vo svojom odvolaní ţalovaný uviedol, ţe súd nezistil správne skutkový stav, riadne nevykonal dokazovanie. Ďalej v odvolaní vytýkal súdu prvého stupňa gramatické chyby a namietal, ţe v konaní rozhodoval zaujatý sudca. Zároveň ţalovaný uviedol, ţe „aj keď ţalobca nepreukázal spôsobenú škodu, tak mu ju súd priznal. Ţalobca deklaruje, ţe sa doţaduje náhrady škody, v skutočnosti za škodu povaţuje nezaplatené, ňou vystavené faktúry. Škodu ţalobca odôvodnil z výšky nezaplatených faktúr, bez toho, aby ju riadne vyčíslil a zdôvodnil. Vykonaným dokazovaním ţalobca nijako nepreukázal, ţe mu vznikla škoda vo výške vystavených faktúr. Nestačí tvrdiť, ţe škoda bola spôsobená nezaplatením faktúr, ale je potrebné to aj preukázať. Nebolo nijakým argumentom preukázané v akej miere odstúpením od zmluvy spôsobil škodu klubu. Ani samotná škoda nebola dostatočne pomenovaná, nebolo určené, z čoho táto škoda pozostáva, nebola preukázaná jej výška. Len stále je prezentované, ţe to bolo vo výške 120.000,- eur, teda vo výške faktúr, ktoré zaslal ţalobca na základe zmluvy. Pre preukázanie škody to nestačí. Preto je výrok súdu o povinnosti zaplatiť za škodu nesprávny, nedôvodný. Príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a škodou videl súd v odstúpení od zmluvy. No mal súd preukázané, či škoda vo výške 120.000,- eur bola spôsobená len pričinením ţalovaného? Ani to súd nepovaţoval za potrebné skúmať.“ Z odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu nie je zrejmé, v akom rozsahu preskúmaval napadnuté rozhodnutie (ktorými odvolacími dôvodmi sa zaoberal), ktoré ţalovaným uvádzané a tvrdené odvolacie dôvody nemal preukázané a naopak, ktoré z obsahu odvolania vymedzené odvolacie dôvody mal za preukázané (§ 205 ods. 2 O. s. p.). Súd prvého stupňa pritom sumu 120 000 eur nepriznal ţalobcovi titulom náhrady škody, ako to uvádzal ţalovaný, ale ako nárok vyplývajúci zo zmluvy o reklame ako zmluvné plnenie. Odvolací súd bol oprávnený preskúmavať rozsudok súdu prvého stupňa len z dôvodov vymedzených v odvolaní ţalovaného. Odvolací súd však vo svojom rozhodnutí posudzoval samotný nárok ţalobcu z iných dôvodov, neţ namietal v odvolaní ţalovaný. Tento postup odvolací súd ani ţiadnym spôsobom neodôvodnil, pritom nešlo o vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania (§ 212 ods. 2 O. s. p.) a z odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu nevyplýva, ţe by išlo o vadu konania pred súdom prvého stupňa, ktorá by 19 3Obdo/34/2016 mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O. s. p.). Tým, ţe odvolací súd nevymedzil odvolacie dôvody, ktoré boli pre zmenu rozhodnutia relevantné, nie je moţné odvolacím súdom urobiť záver, či odvolací súd preskúmaval rozhodnutie súdu prvého stupňa v rozsahu ako bolo uvedené v odvolaní. Najvyšší súd preskúmaním dovolaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, ţe konanie o nároku ţalobcu na zaplatenie sumy 799,32 eur je postihnuté inou vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.). Pre odvolací súd platí, ţe je v zásade viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania (§ 213 ods. 1 O. s. p.). Ak má odvolací súd za to, ţe súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, je odvolací súd povinný

§ 213ods.

3 O. s. p. zopakovať v potrebnom rozsahu dokazovanie, ktoré uţ vykonal súd v rámci konania na prvom stupni.

ustanovenia § 213 ods. 4 O. s. p. odvolací súd môţe doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých účastníkom konania, ak ich nevykonal súd prvého stupňa, hoci mu ich účastník navrhol, alebo za podmienok ustanovených v § 205a.

§ 220O. s.

p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219 O. s. p.), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 O. s. p.). Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, ţe podmienkou, aby odvolací súd mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, je, aby toto rozhodnutie povaţoval odvolací súd za nesprávne, napriek tomu, ţe súd prvého stupňa

názoru odvolacieho súdu správne zistil skutkový stav veci. Aby odvolací mohol dospieť k takému záveru, odôvodňujúcemu zmenu napadnutého rozhodnutia, musí sa zaoberať skutkovými zisteniami, ku ktorým dospel súd prvého stupňa a aţ v prípade, ak zistí, ţe tomuto skutkovému zisteniu nemoţno nič vyčítať, posúdi, či na správne zistený skutkový stav súd prvého stupňa správne aplikoval právnu normu (či vec správne posúdil po právnej stránke). K zmene odvolaním napadnutého rozhodnutia môţe dôjsť aj vtedy, ak súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, podmienkou zmeny rozhodnutia však v takom prípade je, ţe odvolací súd sám 20 3Obdo/34/2016 doplní dokazovanie, na základe ktorého dospeje k úplnému skutkovému stavu, tvoriacemu podklad pre rozhodnutie v danej veci. Za inú vadu konania sa povaţuje tieţ porušenie ustanovení o dokazovaní, porušenie ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov a tieţ porušenie ustanovenia § 213 ods. 3 O. s. p., to znamená, ţe ak odvolací súd vychádzal z iného skutkového základu ako súd prvého stupňa bez toho, aby zopakoval dôkazy, na ktorých zaloţil svoje zistenie súd prvého stupňa, prípadne bez toho, aby dokazovanie doplnil. Odvolací súd síce vo svojom rozsudku konštatoval, ţe je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa, avšak v konečnom dôsledku sa od skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa odklonil. Zo zisteného skutkového stavu ustáleného na základe vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa a z jeho rozhodnutia vyplýva, ţe ţalovaný si neplnil svoje zmluvné povinnosti, v dôsledku čoho ţalobca uzatvoril zmluvy o pôţičke na zabezpečenie chodu basketbalového klubu. Suma 799,32 eur predstavuje uhradený úrok na základe zmlúv o pôţičke. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, ţe nemal z vykonaného dokazovania preukázané, ţe tieto pôţičky si musel ţalobca zaobstarať v súvislosti s nezaplatením splátok v zmysle zmluvy o reklame zo strany ţalovaného, keďţe nebol preukázaný účel, na aký boli poskytnuté. Zároveň z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, aká bola finančná situácia ţalobcu v čase, keď získaval finančné prostriedky na základe zmlúv o pôţičkách. Z uvedeného vyplýva, ţe odvolací súd sa v tejto časti nestotoţnil so skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvého stupňa. Odvolací súd následne skonštatoval, ţe z vykonaného dokazovania nemal preukázaný nárok ţalobcu, avšak nie je zrejmé, či ide o dokazovanie uskutočnené súdom prvého stupňa, alebo odvolacím súdom. Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 10. 09. 2015 vyplýva, ţe odvolací súd sa obmedzil iba na vykonanie dokazovania listinnými dôkazmi, pričom súd prvého stupňa okrem vykonania listinných dôkazov na pojednávaní dňa 10. 07. 2014 vypočul konateľa ţalobcu J. a svedka Ing. S.M.. Na pojednávaní dňa 30. 10. 2014 vypočul súd prvého stupňa konateľa ţalovaného Ing. L. a svedka Ing. M.. Zo zápisnice o pojednávaní 21 3Obdo/34/2016 pred odvolacím súdom tieţ nevyplýva, ţe by odvolací súd vykonal dokazovanie v súlade s ustanoveniami § 122 aţ § 131 O. s. p. a odvolací súd umoţnil účastníkom konania vyjadriť sa k vykonaným dôkazom. Bez riadneho vykonania dôkazov (listinných dôkazov, výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov) nie je moţné vyhodnotiť konkrétne dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, robiť skutkové závery a vo veci rozhodnúť. Tým bolo porušené právo účastníkov konania na spravodlivý proces. Keďţe boli zistené procesné vady konania dovolací súd sa nemohol zaoberať právnym posúdením veci (dovolací dôvod

ust. § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Vzhľadom na to, ţe v konaní pred odvolacím súdom došlo k vadám uvedeným s ustanovení § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p., ako i k iným vadám majúcich za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. a/ a b/), dovolací súd ţalobcom napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil (§ 243b ods. 1 O. s. p.) a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O. s. p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, 30. mája 2016 JUDr. Katarína Pramuková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Katarína Helleschová