← Slovensko

zaplatenie vyrovnacieho podielu vo výške 102 727,96 eur (3 094 782,56 Sk) s príslušenstvom

Obsah (10)§ 61§ 6§ 151§ 36§ 136§ 212§ 51§ 43§ 150§ 1

Najvyšší súd 3Obo/15/2016 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: I., nar. X., bytom B., zastúpeného A., so sídlom Z., proti ţalovanému: P., so

Dodatku č. IV ako úplné znenie, je neplatné. Ďalej ţiadal určiť, ţe Dodatok č. IV k spoločenskej zmluve ţalovaného ako jej úplné znenie zo dňa

  2. 1997 je neplatný. Zároveň sa ţalobca domáhal, aby súd uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi povinnosť zaplatiť vyrovnací podiel vo výške najmenej 1 094 782,56 Sk s príslušenstvom. Rozsudkom Krajského súdu Prešov zo dňa
  4. 2004 č. k. 5Cb/598/00-163 súd návrh ţalobcu na určenie neplatnosti uznesenia č. 3 valného zhromaţdenia ţalovaného konaného dňa
  6. 1997 a o určenie neplatnosti Dodatku č. IV zo dňa
  8. 1997 k spoločenskej zmluve ţalovaného zamietol a v prevyšujúcej časti návrh ţalobcu vylúčil na samostatné konanie. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
  10. 2005 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
  12. 2005 č. k. 4Obo/246/2004-
  13. Dňa
  15. 2004 podal ţalobca zmenu ţaloby v časti, v ktorej vylúčil súd nárok ţalobcu na zaplatenie vyrovnacieho podielu na samostatné konanie. Na základe zmeny ţaloby sa ţalobca domáhal, aby súd uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť vyrovnací podiel vo výške 3 094 782,56 Sk s úrokom z omeškania vo výške 18 % ročne od
  17. 2000 a úrok z omeškania vo výške 18 % ročne zo sumy 333 353,66 Sk od
  19. 2000 do
  21. 2000 a náhradu trov konania. Súd prvého stupňa pokračoval o nároku ţalobcu na zaplatenie vyrovnacieho podielu, ktorý bol vylúčený na samostatné konanie pod sp. zn. 2NcCb/9/
  22. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove (v poradí prvým) zo dňa
  24. 2009 č. k. 2NcCb/9/2005-394 súd prvého stupňa uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu vo výške 36 334,91 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 18 % ročne od
  26. 2000 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 18 % ročne zo sumy 11 065,31 eur od
  28. 2000 do
  31. V prevyšujúcej časti ţalobu zamietol. 3 3Obo/15/2016 Na odvolania ţalobcu a ţalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením (v poradí prvým) zo dňa
  33. 2011 č. k. 3Obo/33/2010-455 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V tomto rozhodnutí odvolací súd uviedol, ţe čl. 16 Dodatku č. IV k spoločenskej zmluve je platný. K otázke zníţenia čistého obchodného imania o hodnotu hmotného investičného majetku, ktorý bol nadobudnutý z výnosov správy majetku R.R. odvolací súd uviedol, ţe zmluvu o správe majetku uzavrel ţalovaný s biskupstvom
  35. 1997 a aţ po uvedenom dni mohol mať výnos zo správy. Výnosy z prenajatého majetku nemoţno povaţovať za výnosy zo spravovania majetku pre iného. Preto do úvahy prichádzalo zníţenie čistého obchodného imania len o hodnotu majetku nadobudnutého v rokoch 1997 aţ 1999, ktorý bol nadobudnutý z výnosov zo správy majetku. Zároveň odvolací súd uviedol, ţe základom pre výpočet vyrovnacieho podielu je

§ 61ods.

1 Obchodného zákonníka čisté obchodné imanie.

§ 6ods.

3 Obchodného zákonníka je čistým obchodným imaním obchodný majetok po odpočítaní záväzkov vzniknutých podnikateľovi v súvislosti s podnikaním. Prehlásenie o overení vyrovnacieho podielu pouţíva iné pojmy a nie je z neho zrejmé, či hodnota čistého obchodného imania bola určená v súlade s § 6 Obchodného zákonníka. Nie je z neho zrejmá nadväznosť na jednotlivé poloţky súvahy a predovšetkým štruktúra poloţky 29 929 783,38 Sk. Bez bliţšieho vysvetlenia, aké poloţky ju tvoria, nemoţno posúdiť, či to sú záväzky podnikateľa v zmysle § 6 ods. 3 Obchodného zákonníka. Okrem iných sa to týka najmä fondov a rezerv, ktoré sú

ţalovaného zaúčtované medzi tzv. prechodné pasíva. V tomto smere odvolací súd prisvedčil ţalobcovi (v rozhodnutí nesprávne uvedené ţalovanému), ţe pre správny záver o výške vyrovnacieho podielu treba preskúmať správnosť údajov, ktoré sú podkladom pre výpočet, keď

jeho tvrdenia okrem iného za roky 1996-1997 vzrástol objem účtovaných rezerv z 2,5 mil. Sk na 15,6 mil. Sk. Pokiaľ tvrdenie ţalobcu zodpovedá skutočnosti, môţe to bez vysvetlenia dôvodu takéhoto výrazného zvýšenia byť dôvodom na pochybnosť o správnosti účtovania. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove (v poradí druhým) zo dňa

  2. 2014 č. k. 2NcCb/9/2005-624 súd prvého stupňa ţalobu zamietol z dôvodu, ţe na valnom zhromaţdení ţalovaného zo dňa
  4. 2000 bola schválená ročná účtovná závierka za rok 1999 a rozdelenie zisku za rok
  5. Z údajov uvedených na valnom zhromaţdení schválenej ročnej účtovnej závierky za rok 1999 je potrebné vychádzať aj pri výpočte vyrovnacieho podielu ţalobcu 4 3Obo/15/2016 z dôvodu zániku jeho účasti v spoločnosti ţalovaného. Výsledky tejto ročnej účtovnej závierky sú záväzné a nie je moţné ich meniť ani rozhodnutím súdu, ibaţe by ţalobca preukázal, ţe úspešne napadol neplatnosť tohto uznesenia riadneho valného zhromaţdenia ţalovaného o schválení ročnej účtovnej závierky a rozdelení zisku za rok
  6. Ţalobca sa dňa
  8. 2000 pri nahliadnutí do registrového spisu mal moţnosť dozvedieť o schválení účtovnej závierky za rok
  9. Ţalobca v prekluzívnej trojmesačnej lehote nepodal na súde návrh na vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaţdenia, uznesenie o schválení ročnej účtovnej závierky za rok 1999 je teda platné a z výsledkov tejto účtovnej závierky musel vychádzať aj ţalovaný pri výpočte vyrovnacieho podielu ţalobcu. Na odvolanie ţalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením (v poradí druhým) zo dňa
  11. 2015 sp. zn. 3Obo/28/2014 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd uviedol, ţe jedinou podstatnou otázkou pre posúdenie správnosti rozhodnutia je posúdiť správnosť výpočtu vyrovnacieho podielu s poukazom na čl. 16 Dodatku č. IV k spoločenskej zmluve. Súd prvého stupňa sa nevysporiadal s právne záväzným názorom odvolacieho súdu uvedeným v zrušujúcom uznesení sp. zn. 3Obo/33/
  12. Odvolací súd v uvedenom rozhodnutí uviedol, ţe súd prvého stupňa sa bude musieť vysporiadať s výpočtom vyrovnacieho podielu z existujúcej účtovnej závierky za rok 1999 s poukazom na zrušujúce uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obo/33/2100 v intenciách dohodnutého čl. 16 Dodatku č. IV k spoločenskej zmluve. Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí uviedol, ţe vykonal ďalšie dokazovanie v súvislosti so zisťovaním hodnoty hmotného investičného majetku, ktorý bol nadobudnutý z výnosov správy na majetku R.R..

čl. 16 Dodatku č. IV k spoločenskej zmluve ţalovaného pri zániku spoločníka v spoločnosti za trvania spoločnosti vzniká spoločníkovi právo na vyplatenie podielu. Výška vyrovnacieho podielu sa určí na základe ročnej účtovnej závierky za obdobie, v ktorom zanikla účasť spoločníka v spoločnosti poníţená o hodnotu hmotného investičného majetku, ktorý bol nadobudnutý z výnosov správy majetku R.R.. 5 3Obo/15/2016 Na základe uvedeného ustanovenia spoločenskej zmluvy do úvahy prichádzalo zníţenie obchodného imania len o hodnotu majetku nadobudnutého v rokoch 1997 aţ 1999, ktorý bol nadobudnutý z výnosov správy majetku. K listinným dokladom, ktoré predloţil ţalovaný na výzvu súdu (č. l. 713 aţ 777 spisu) súd prvého stupňa uviedol, ţe sa s nimi obrátil na pôvodne ustanovenú znalkyňu Bc. Ing. H. so ţiadosťou, či na základe predloţených dokladov zaloţených v spise je schopná zodpovedať znaleckým posudkom na otázku v súvislosti s výpočtom hodnoty hmotného investičného majetku. Bc. Ing. V. oznámila súdu, ţe sa jedná o veľmi staré časové obdobie, pričom ţalovaný jej oznámil, ţe ţiadne prvotné doklady z tohto obdobia uţ nemajú k dispozícii. Preto si myslí, ţe akákoľvek snaha niečo obsahovo aj hodnotovo skontrolovať, na základe čoho bolo vtedy účtované a ocenené, je v podstate bezvýznamná. K tvrdeniu ţalovaného, ktorý uviedol, ţe predloţil postačujúce a úplné doklady pre ďalšie znalecké dokazovanie a k poţiadavke, aby znalecké dokazovanie bolo vykonané Znaleckým ústavom v Ţiline, súd prvého stupňa uviedol, ţe ţalovaný v súčasnej dobe nemá k dispozícii znalkyňou Ing. V. poţadované účtovné doklady na výpočet vyrovnacieho podielu pre ţalobcu v zmysle čl. 16 Spoločenskej zmluvy, resp. na overenie jeho výpočtu tak, ako bol vypočítaný audítorkou M. v prehlásení o overení vyrovnacieho podielu. Preto ţalovaný neuniesol dôkazné bremeno s poukazom na závery posledného zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu. Pri stanovení výšky vyrovnacieho podielu vychádzal súd prvého stupňa zo záverov znaleckého posudku Ing. K. č. 26/

  1. Ustanovená znalkyňa vyčíslila výšku vyrovnacieho podielu vo výške 47 400,22 eur (1 427 979,04 Sk). Súd prvého stupňa vychádzal z údajov vyplývajúcich z účtovnej závierky ţalovaného k
  3. 1999 overenej audítorkou Ing. S.. Z tohto čistého obchodného imania nebol dôvod odpočítavať hodnotu hmotného investičného majetku vo výške 11 475 708,16 Sk, pretoţe ohľadom tohto odpočtu neuniesol dôkazné bremeno. Súd prvého stupňa sa stotoţnil so spôsobom výpočtu výšky vyrovnacieho podielu, ktorý je uvedený v časti II znaleckého posudku Ing. K., pričom za základ povaţoval výsledky ročnej účtovnej závierky spoločnosti za rok 1999, schválenej valným zhromaţdením dňa
  6. 6 3Obo/15/2016 K námietke ţalobcu smerujúcej k výške čistého obchodného imania (14 969 981,36 Sk), kde spochybňoval poloţku 2 Cudzie zdroje a prechodné účty pasív (29 929 783,38 Sk), ktorá bola odpočítaná od poloţky 1 Aktíva celkom (44 899 763,74 Sk), súd prvého stupňa uviedol, ţe ţalobca nepredloţil doposiaľ iné účtovné doklady, ktorými by bolo moţné spochybniť správnosť výpočtu čistého obchodného imania inak, neţ ho uzavrela audítorka S. v prehlásení o overení vyrovnacieho podielu, pričom z údajov tohto prehlásenia vychádzala aj znalkyňa Ing. K. a aj predtým ustanovený znalec Ing. Š.. Z vyrovnacieho podielu vo výške 1 427 979,04 Sk súd prvého stupňa odpočítal časť uhradenú ţalobcovi ţalovaným dňa
  8. 2000 vo výške 333 353,66 Sk a ţalobcovi priznal sumu 1 094 625,38 Sk (36 334,91 eur) a v prevyšujúcej časti ţalobu zamietol. Súd prvého stupňa priznal ţalobcovi 18 % úrok z omeškania ročne z priznanej istiny od
  10. 2002 do zaplatenia, ako aj 18 % úrok z omeškania ročne zo sumy 11 065,31 eur (333 353,66 Sk) od
  12. 2000 do
  15. Ročnú účtovnú závierku za rok 1999 schválila obchodná spoločnosť ţalovaného na riadnom valnom zhromaţdení dňa
  17. 2000, pričom nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu je

§ 61ods.

3 Obchodného zákonníka splatný uplynutím 3 mesiacov od schválenia ročnej účtovnej závierku. Pri výške priznaného 18 % úroku z omeškania ročne súd vyhádzal z ustanovenia § 369 ods. 1 v spojení s § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka. Obvyklé úroky poţadované za úvery, ktoré poskytovali banky v mieste sídla ţalovaného v čase vzniku nároku ţalobcu na vyplatenie vyrovnacieho podielu, predstavovali v priemere 17 %. Vychádzajúc z výšky obvyklých úrokov poţadovaných za úvery, ktoré poskytovali banky v mieste sídla dlţníka v čase uzavretia zmluvy, po ich zvýšení v zmysle ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, súd prvého stupňa ustálil úrok z omeškania vo výške 18 %. O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa

§ 151ods.

3 O. s. p. Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým súd vo zvyšku ţalobu zamietol, podal odvolanie ţalobca. Ţalobca navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne, aby odvolací súd zopakoval dokazovanie a napadnutý rozsudok 7 3Obo/15/2016 zmenil tak, ţe v prevyšujúcej časti ţalobe v plnom rozsahu vyhovie a zaviaţe ţalovaného aj na zaplatenie sumy 66 393,05 eur s príslušenstvom. Ţalobca odôvodnil svoje odvolanie ustanovením § 205 ods. 2 písm. b/ a d/ O. s. p. Ţalobca namietal, ţe súd prvého stupňa preniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k správnosti výpočtu čistého obchodného imania na ţalobcu, hoci ţalobca nedisponuje účtovníctvom ţalovaného. Pritom bolo povinnosťou ţalovaného vypočítať vyrovnací podiel ţalobcu v súlade s ustanoveniami § 61 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka v znení účinnom k zániku jeho účasti v obchodnej spoločnosti ţalovaného. Ţalobca má za to, ţe pokiaľ namietal správnosť výpočtu vyrovnacieho podielu v bodoch 2 a 3 prehlásenia o overení vyrovnacieho podielu zo dňa 17. 03. 2000, bolo povinnosťou ţalovaného účtovníctvom preukázať, ţe údaje uvedené v ročnej účtovnej závierke za rok 1999 sú správne. V tejto súvislosti poukázal ţalobca na záver odvolacieho súdu uvedený v rozhodnutí zo dňa 15. 03. 2011 sp. zn 3Obo/33/2010,

ktorého prehlásenie o overení vyrovnacieho podielu pouţíva iné pojmy a nie je z neho zrejmé, či hodnota čistého obchodného imania bola určená v súlade s § 6 Obchodného zákonníka. Nie je z neho zrejmá nadväznosť na jednotlivé poloţky súvahy sa predovšetkým štruktúra poloţky 29 929 783,38 Sk. Bez bliţšieho vysvetlenia, aké poloţky ju tvoria, nemoţno posúdiť, či to sú záväzky podnikateľa v zmysle § 6 ods. 3 Obchodného zákonníka. Okrem iných sa to týka najmä fondov a rezerv, ktoré sú

ţalovaného zaúčtované medzi tzv. prechodné pasíva. V tomto smere odvolací súd prisvedčil ţalobcovi, ţe pre správny záver o výške vyrovnacieho podielu treba preskúmať správnosť údajov, ktoré sú podkladom pre výpočet, keď

jeho tvrdenia okrem iného za roky 1996-1997 vzrástol objem účtovaných rezerv z 2,5 mil. Sk na 15,6 mil. Sk. Pokiaľ tvrdenie ţalobcu zodpovedá skutočnosti, môţe to bez vysvetlenia dôvodu takéhoto výrazného zvýšenia byť dôvodom na pochybnosť o správnosti účtovania. Je zrejmé, ţe ţalovaný dôvod takéhoto výrazného zvýšenia cudzích zdrojov a pasív vôbec nevysvetlil ani nepreukázal účtovníctvom, lebo tvrdí, ţe účtovníctvo nemá. 8 3Obo/15/2016 Ţalovaný nepreukázal, ţe údaje uvedené v účtovnej závierke za rok 1999 sú správne, hoci mu to ukladá právna norma (§ 61 ods. 2 Obchodného zákonníka),

ktorej výška vyrovnacieho podielu sa určí na základe riadnej účtovnej závierky a je povinnosťou účtovnej jednotky preukázať, ţe údaje uvedené v ročnej účtovnej závierke zodpovedajú účtovníctvu. Súd v rozsudku uviedol, ţe ţalovaný nepreukázal výšku sumy hmotného investičného majetku, ktorú treba odpočítať od čistého obchodného imania, paradoxne hodnotil v prospech ţalobcu tak, ţe ohľadom tohto odpočtu ţalovaný neuniesol dôkazné bremeno, ale vo vzťahu k námietke ţalobcu voči správnosti odpočtu cudzích zdrojov a prechodných pasív v poloţke 2 prehlásenia vo výške 29 929 783,38 Sk súd prvého stupňa nebral túto námietku ţalobcu do úvahy z dôvodu, ţe ţalobca nepredloţil iné účtovné doklady, ktorými by bolo moţné spochybniť správnosť výpočtu čistého obchodného imania. Ide o dva rozdielne hodnotenia bremena tvrdenia a dôkazného bremena účastníkov konania. Ţalobca pritom nedisponuje ţiadnymi inými účtovnými dokladmi a účtovníctvom ţalovaného, lebo nimi disponuje výlučne ţalovaný. Dôkazné bremeno je

neho na ţalovanom, ktorý tvrdí, ţe údaje uvedené v prehlásení Ing. S. sú správne a ţe predloţil postačujúce a úplné podklady pre ďalšie znalecké dokazovanie. Jediným dôkazom na verifikovanie správnosti údajov, z ktorých vychádzala Ing. S., je účtovníctvo ţalovaného. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí poţadoval po ţalobcovi predloţiť účtovné doklady, ktorými by mohol spochybniť správnosť výpočtu čistého obchodného imania, no pritom mal za preukázané, ţe ţalobca účtovníctvom nedisponuje a ţalovaný svojim zavinením zmaril dôkaz, keď tvrdí, ţe účtovníctvo uţ nemá, keďţe skartoval účtovníctvo za roky 1996 aţ 1999, pričom bolo jeho povinnosťou

§ 36zákona č.

431/2002 Z. z. o účtovníctve uchovávať dokumentáciu súvisiacu so súdnym konaním. Ţalobca má v prebiehajúcom súdnom konaní informačný deficit, keďţe nemôţe vlastnými silami prekonať nemoţnosť naplnenia bremena tvrdenia. Ak princíp rovností zbraní prikazuje súdu, aby sa nevyváţenou nevýhodou, v ktorej sa niektorá zo strán ocitne, zaoberal a odstránil ju, tak za situácie, ţe ţalobca účtovníctvo ţalovaného nemá a ani ho nemôţe mať, súd musí 9 3Obo/15/2016 kompenzovať informačný deficit ţalobcu uloţením dôkaznej povinnosti protistrane. Nesplnenie tejto povinnosti ţalovaným mal súd prvého stupňa vyhodnotiť ako neunesenie dôkazného bremena ţalovaným. Ak ţalovaný účtovníctvo nemá a nevie preukázať správnosť údajov ročnej účtovnej závierky, tak potom sa ţalovaný vlastnou vinou dostal do dôkaznej núdze a je na mieste postup

§ 136O. s.

p. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu vyslovený v uznesení zo dňa

  2. 2011, hoci nim bol viazaný, a preto mal súd ţalobe v celom rozsahu vyhovieť, no minimálne zaviazať ţalovaného na zaplatenie vyrovnacieho podielu vo výške 71 078 eur, ak by sa údaje v bode 2 poníţili len o výšku iných dlhodobých záväzkov. Keďţe

odvolacieho súdu je sporná aj poloţka rezerv, tak by bol dôvodný nárok ţalobcu v celom rozsahu. Ţalobca uviedol, ţe pri porovnaní údajov účtovnej závierky za rok 1996 a za rok 1999 akékoľvek zvýšenie cudzích zdrojov a pasív, resp. záväzkov ovplyvňuje výšku čistého obchodného imania v neprospech ţalobcu, ak u ţalovaného aktíva takto výrazne nerástli. Proti rozsudku súdu prvého stupňa, vo výroku ktorým súd uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi 36 334,91 eur s 18 % úrokom z omeškania ročne od

  2. 2000 do zaplatenia a 18 % úrok z omeškania ročne zo sumy 11 065,31 eur od
  4. 2000 do
  6. 2000, podal v zákonnej lehote odvolanie ţalovaný a ţiadal napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Ţalovaný odôvodnil svoje odvolanie ustanovením § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/, e/ a f/ O. s. p. Ţalovaný uviedol, ţe prvostupňový súd správne vyvodil, ţe v konaní pri rozhodovaní o výške vyrovnacieho podielu ţalobcu, ktorého účasť v ţalovanej spoločnosti zanikla dňom
  8. 1999, má postupovať v zmysle čl. 16 Spoločenskej zmluvy v znení Dodatku č. IV zo dňa
  11. 10 3Obo/15/2016 Ţalovaný poukázal na skutočnosť, ţe audítorka Ing. S. podaním zo dňa
  13. 2011 upravila výšku vyrovnacieho podielu v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obo/33/2010 zo dňa
  15. 2011, pričom z čistého obchodného imania odpočítala iba majetok nadobudnutý z výnosov správy majetku biskupstva v rokoch 1997-1999, čím sa prvostupňový súd nesprávne nezaoberal. Zároveň sa súd nezaoberal ani svedeckou výpoveďou audítorky Ing. M.S. zo dňa
  17. 2012, v ktorej uviedla, ţe spoločnosť ţalovaného mala príjmy iba z jedného predmetu činnosti, a to zo správy majetku biskupstva. Súd prvého stupňa nesprávne neprihliadol na listinné dôkazy doloţené súdu prvého stupňa nachádzajúce sa na č. l. 713 – 777, z ktorých je moţné vyvodiť jednak o ktorý hmotný investičný majetok ide, a jednak hodnotu tohto konkrétneho hmotného investičného majetku, resp. sumu, o ktorú malo byť čisté obchodné imanie poníţené, pričom z nich je zrejmé aj obdobie obstarania, čo bolo aj poţiadavkou odvolacieho súdu. Z týchto podkladov vychádzala aj audítorka Ing. S.. Preto nemoţno súhlasiť so záverom súdu prvého stupňa, ţe ţalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom odpočtu hodnoty hmotného investičného majetku, keďţe sa k ním nedal ani vyjadriť riadne ustanovenému znalcovi alebo znaleckému ústavu. Znalkyňa Ing. V. nebola prvostupňovým súdom ustanovená na vypracovanie znaleckého posudku, keďţe jej pôvodné ustanovenie bolo uznesením súdu prvého stupňa z
  19. 2013 zrušené, nakoľko súd prvého stupňa upustil od vykonania znaleckého dokazovania. Podanie neurčitého vyjadrenia Ing. V. nie je znaleckým posudkom súdom ustanoveného znalca, ktorý musí byť ustanovený v súlade s ustanovením § 127 ods. 1 O. s. p. Postup prvého stupňa, ktorý sa chcel dotazovať ohľadne ţalovaným predloţenými dokladmi nachádzajúcimi sa na č. l. 713 – 777 u pôvodne ustanovenej znalkyne, bol v rozpore s ustanovením § 127 ods. 1 O. s. p. Ak prvostupňový súd v súvislosti s podkladmi nachádzajúcimi sa na č. l. 713 – 777 riadne neustanovil znalca na posúdenie skutočností, na ktoré sú potrebné odborné znalosti, neúplne a nesprávne zistil skutkový stav. Ţalovaný ďalej uviedol, ţe čl. 16 Spoločenskej zmluvy upravuje výšku vyrovnacieho podielu, ktorá sa určí na základe ročnej účtovnej závierky, zníţenej o hodnotu hmotného investičného majetku, ktorý bol nadobudnutý z výnosov správy majetku biskupstva ako 11 3Obo/15/2016 spoločníka ţalovaného, pričom z riadnej účtovnej závierky ţalovaného za rok 1999 vyplýva, ţe hodnota čistého obchodného imania pre výpočet vyrovnacieho podielu ţalobcu je 14 969 981,36 Sk [Aktíva celkom (riadok 001 súvahy) – cudzie zdroje a prechodné účty pasív (riadok 079 a 105 súvahy) 44 899 764,74 Sk – 29 929 783,38 Sk = 14 969 981,36 Sk]. Zároveň z nej vyplýva, ţe hodnota hmotného investičného majetku ţalovaného 11 475 708,16 Sk. Základ pre výpočet vyrovnacieho podielu ţalobcu predstavuje sumu 3 494 273,20 Sk, prípadne sumu 4 744 259,20 Sk pri aplikácii rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorej pri 9,54 % podiele ţalobcu k základnému imaniu predstavuje sumu 11 056,31 eur, ktorá bola uţ ţalobcovi vyplatená, resp. sumu 15 026,81 eur pri aplikácii uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, nie však sumu 36 334,91 eur, ktorá bola ţalobcovi priznaná. Ţalovaný namietal aj výšku priznaného úroku z omeškania, nakoľko ţalobca si zmenou ţaloby zo dňa
  21. 2004 neuplatnil úrok z omeškania do zaplatenia, keďţe táto skutočnosť zo zmeny ţaloby, resp. z jej pripustenej zmeny súdom prvého stupňa nevyplýva. Ţalovaný namietal aj skutočnosť, ţe súd prvého stupňa mu nedoručil písomnú zmenu ţaloby, ktorá bola súdu prvého stupňa doručená dňa
  23. 2004, pričom mu odoprel právo vyjadriť sa k nemu, resp. navrhnúť dôkazy, čím mu svojim postupom znemoţnil realizáciu procesných práv, ktoré mu O. s. p. priznáva, čím mu odňal moţnosť konať pred súdom. Poslednou odvolacou námietkou ţalovaného bolo tvrdenie, ţe rozhodoval súd v nezákonnom zloţení. Prvostupňový súd prejednal vec do
  25. 2014 (správne má byť do
  27. 2015 – pozn. odvolacieho súdu) v zloţení senátu JUDr. Jozef Škrab, JUDr. Peter Šamo a JUDr. Roman Tóth, avšak na pojednávaniach dňa
  29. 2016 a
  31. 2016 vec prejednával a rozhodol novozloţený senát JUDr. Jozef Škrab, JUDr. Peter Šamo a JUDr. Marek Kohút, čo je v rozpore s čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, keďţe týmto novým zloţením senátu bolo ţalovanému odňaté právo na zákonný senát. JUDr. Roman Tóth je naďalej sudcom Krajského súdu Prešov a ani opatrenie predsedníčky Krajského súdu v Prešove č. 15 zo dňa
  33. 2015 sp. zn. 1SprO/1693/2015 nedovoľovalo v doteraz nerozhodnutých veciach, v ktorých je predsedom senátom a zároveň sudcom spravodajcom JUDr. Jozef Škrab, nové 12 3Obo/15/2016 zloţenie senátu, keďţe

tohto opatrenia bola moţná zmena senátu iba vo veciach 13Co, CoD, CoE, NcC, CoPom, CoPr, CoP, CoR, CoSr a 5Cob, CoZm, CoKR, Ncb a CobVO, pričom sa nevzťahovalo na vec 2 NcCb. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu ţalobcu uviedol, ţe údaje z riadnej účtovnej závierky ţalovaného za rok 1999 boli overené aj audítorkou Ing. S.. Ak ţalobca spochybňuje cudzie zdroje a prechodné účty pasív a hmotný investičný majetok, nemoţno mať v takom prípade za to, ţe aj poloţka aktíva účtovnej závierky ţalovaného k

  2. 1999 je správna. Preto je dôvodný záver, ţe ţalobcovi nepatrí ţiadny vyrovnací podiel. Naviac súvaha sa skladá z aktív a pasív, pričom aktíva netto sa musia rovnať pasívam. Účtovná závierka bola overená nezávislým audítorom a schválená valným zhromaţdením spoločnosti, pričom nebola nikým v zákonnej lehote napadnutá. Výpočet vyrovnacieho podielu má vychádzať z účtovnej závierky spoločnosti. Keďţe tá bola schválená a nikým nebola napadnutá, je platná v takom znení, v akom je predloţená súdu pre výpočet vyrovnávacieho podielu. Ak ţalobca tvrdí, ţe niţšie sú cudzie zdroje a prechodné účty pasív, pri zachovaní hodnoty vlastného imania, museli by sa nutne o danú hodnotu zníţiť aj pasíva. Ţalobca vo vyjadrení k odvolaniu ţalovaného uviedol, ţe súd sa nemusel zaoberať prepočtom vyrovnacieho podielu zo dňa
  4. 2011, listinnými dôkazmi na č. l. 713 – 777 spisu a ani výpoveďou Ing. S., pretoţe ţalovaný v konaní nepreukázal správnosť údajov uvedených v prehlásení o overení vyrovnacieho podielu zo dňa
  6. 2000 z dôvodu, ţe ţalovaný nemá k dispozícii poţadované účtovné doklady na overenie tohto výpočtu, čo je aj záver súdu prvého stupňa. Prepočet Ing. S. zo dňa
  8. 2011 ţalobca povaţuje za nesprávny. Ţalobca uviedol, ţe hodnota nadobudnutého hmotného investičného majetku v rokoch 1997 aţ 1999 sa dá jednoducho vypočítať ako rozdiel medzi hodnotou hmotného investičného majetku účtovanou ku koncu roka 1996 vo výške 9 649 000,- Sk a hodnotou hmotného investičného majetku ku koncu roka 1999 vo výške 11 475 000,- Sk. Rozdiel v hodnote nadobudnutého hmotného investičného majetku je vo výške 1 826 000,- Sk a iba tento by bolo moţné odpočítať od čistého obchodného imania a aj to len za predpokladu, ţe by ţalovaný 13 3Obo/15/2016 preukázal, ţe všetok hmotného investičného majetku bol nadobudnutý práve z výnosov správy majetku biskupstva. K dokladom nachádzajúcim sa na č. l. 713 – 777 spisu ţalobca uviedol, ţe ţalovaný ani jedným dokladom nepreukázal hodnotu nadobudnutú z výnosov zo správy majetku biskupstva. Ak ţalovaný nepredloţil účtovníctvo spoločnosti, potom hodnoverne nepreukázal ani správnosť výpočtu vyrovnacieho podielu, lebo je objektívne nemoţné verifikovať správnosť údajov o aktívach, cudzích zdrojoch a pasívach, o hmotnom investičnom majetku, z ktorých vychádzala audítorka pri výpočte vyrovnacieho podielu. Ţalobca je toho názoru, ţe je správny záver súdu prvého stupňa o neunesení dôkazného bremena ţalovaným. Dôkazy, o ktoré sa ţalovaný v odvolaní opiera, nepreukazujú opak záveru súdu, a preto sa súd nemusel týmito dôkazmi vôbec zaoberať. Ţalobca nepovaţuje za dôvodnú ani námietku ţalovaného voči Ing. V.. Z výzvy súdu zo dňa
  10. 2015 je zrejmé, ţe súd skúmal, či s prihliadnutím na ţalovaným predloţené doklady je moţné zodpovedať na otázku poloţenú ţalobcom v jeho podaní zo dňa
  12. 2015 s tým, ţe pokiaľ jej odpoveď bude kladná, súd zabezpečí potrebné procesné úkony ohľadom nariadenia znaleckého dokazovania. Ide o beţný postup súdu, ktorý pred nariadením znaleckého dokazovania dotazom na odborne spôsobilú osobu zisťuje, či je moţné vo veci vypracovať znalecký posudok k určitej odbornej otázke. Ing. V. stanoviskom doručeným súdu dňa
  14. 2015 nepodávala ţiadny znalecký posudok, iba sa vo svojom stanovisku vyjadrila, ţe ak prvotné doklady z účtovníctva neexistujú, tak potom akákoľvek snaha niečo skontrolovať je v podstate bezvýznamná. Neexistencia, resp. neúplnosť účtovných dokladov nepreukazuje správnosť údajov uvedených v účtovnej závierke.

ţalobcu súd nerozhodol ani ultrapetit, keď sa domáhal zaplatenia úrokov z omeškania od

  2. 2000 bez toho, aby výslovne uviedol, ţe ich bude platiť aţ do zaplatenia istiny. Rozhodujúce je, ţe povinnosť platiť úroky vzniká pri omeškaní so splnením peňaţného záväzku. Z uplatneného nároku na príslušenstvo pohľadávky je zrejmé, ţe ţalobca sa domáha úrokov z omeškania od ich vzniku, čo je vyjadrené vo výroku rozhodnutia prvým dňom 14 3Obo/15/2016 omeškania dlţníka, t. j. od
  5. Keďţe omeškanie trvá aţ do doby riadneho splnenia záväzku, tak je nepochybné, ţe dlţník je povinný platiť úrok z omeškania aţ do zaplatenia istiny, s úhradou ktorej je v omeškaní. Za nedôvodnú povaţuje ţalobca aj námietku nedoručenia rozšírenia ţaloby ţalovanému vo vzťahu k výroku, ktorým súd ţalobe vyhovel, keďţe od začiatku konania sa ţalobca domáhal zaplatenia sumy 36 340,12 eur a k ţalobe sa ţalovaný vyjadril podaním doručeným súdu dňa
  8. Vo výroku ktorým súd ţalobe vyhovel, nedošlo k odňatiu moţnosti ţalovaného konať pred súdom. K námietke ţalovaného týkajúcej sa nesprávneho obsadenia senátu súdu prvého stupňa rozhodujúceho vo veci ţalobca uviedol, ţe nepozná obsah opatrenia predsedníčky Krajského súdu v Prešove, na ktoré sa odvoláva ţalovaný. Zároveň uviedol, ţe ţalovaný na pojednávaní uskutočnenom dňa
  10. 2016 nenamietal zmenu v senáte, ktorý bol obsadený sudcom JUDr. Kohútom namiesto JUDr. Tótha, hoci takúto moţnosť mal. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal odvolania ţalobcu a ţalovaného

§ 212ods.

1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, ţe odvolania sú dôvodné. K námietke ţalovaného týkajúcej sa nesprávneho zloţenia senátu súd prvého stupňa, ktorý rozhodoval vo veci, odvolací súd uvádza, ţe jedným zo základných práv účastníkov konania týkajúcich sa ústavou garantovaného práva na súdnu ochranu je aj právo na zákonného sudcu. Nikoho nemoţno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). 15 3Obo/15/2016 Zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení

rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte. Účastník konania alebo strana v konaní, v ktorom rozhoduje súd v senáte, nemá právo na vopred určeného sudcu spravodajcu. Zákonným sudcom je aj sudca určený

odseku 4 [§ 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch (ďalej len „zákon o súdoch“)]. Zmenu v osobe zákonného sudcu moţno vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce (ods. 4). Rozvrh práce obsahuje zloţenie senátov s uvedením predsedu senátu a ďalších sudcov; v rozvrhu práce sa tieţ uvedie, ktorý z viacerých predsedov senátov určených do toho istého senátu riadi a organizuje činnosť senátu (§ 50 ods. 2 písm. b/ zákona o súdoch). Veci určené

predmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom alebo samosudcom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená moţnosť ovplyvňovania pridelenia vecí. Súdnym úradníkom sa prideľujú veci

rozvrhu práce tak, aby sa zabezpečilo ich rovnomerné zaťaţenie a riadny chod súdu (§ 51 ods. 1 zákona o súdoch).

§ 51ods.

4 zákona o súdoch, náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom sa

rozvrhu práce alebo jeho zmeny prerozdeľujú uţ pridelené veci aj v prípade dlhodobej šesť týţdňov presahujúcej neprítomnosti zákonného sudcu, ktorému bola vec pridelená (písm. a/), zmeny v obsadení súdu sudcami, a to vrátane zmeny v dôsledku dočasného pridelenia sudcu; pri zmene v zloţení senátu sa vec ponecháva v pôvodnom senáte, alebo sa prerozdelí do iného senátu, kde sa zaraďuje sudca spravodajca tak, aby prerozdelením veci bola zabezpečená rovnomerná zaťaţenosť senátov na súde (písm. b), výraznej nerovnomernosti zaťaţenosti sudcov (písm. c/) a ak bol zákonný sudca, ktorému bola vec pridelená, z konania a rozhodovania vo veci vylúčený (písm. d/). 16 3Obo/15/2016 V danom prípade ţalovaný namietal zmenu zloţenia senátu rozhodujúceho vo veci, kde sa na rozhodnutí podieľal ako člen senátu JUDr. Marek Kohút, pričom nahradil pôvodného člena senátu prejednávajúceho vec JUDr. Romana Tótha. V súvislosti s uvedenou odvolacou námietkou ţalovaného sa vyjadril k odvolaniu aj predseda senátu súdu prvého stupňa JUDr. Jozef Škrab (č. l. 876 spisu), ktorý uviedol, ţe senát v zloţení uvedenom v opatrení predsedníčky Krajského súdu v Prešove (č. l. 803 spisu) je toho názoru, ţe v tomto zloţení sa prejednávajú aj tzv. prvostupňové senátne veci z minulosti, teda aj v registri NcCb. Zároveň

jeho názoru je vraj zauţívané, ţe tzv. senátne veci

pôvodného znenia tohto ustanovenia uţ v súčasnosti môţe prejednávať samosudca (predseda senátu). Preto ak senát v zloţení JUDr. Jozef Škrab, JUDr. Peter Šamo a JUDr. Marek Kohút rozhodol prvostupňovú vec z minulosti v zmysle Opatrenia predsedníčky Krajského súdu v Prešove č. 15, rozhodol vo veci samej ako zákonný senát. Za senát zloţený zo zákonných sudcov moţno povaţovať len senát zloţený zo sudcov príslušného súdu, ktorí tvorili tento senát v čase pridelenia veci. Ústavnej zásade neodňateľnosti zákonného sudcu, ktorá vyplýva zo základného práva na zákonného sudcu

čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd), nezodpovedá prípad, ak zákonný sudca senátu, ktorému bola vec pridelená na prerokovanie a rozhodnutie, bol zmenený bez splnenia zákonných predpokladov na vykonanie takejto zmeny neskoršie vydaným rozvrhom práce ako riadiacim aktom predsedu súdu, prípadne jeho zmenami a doplneniami (IV. ÚS 479/2013, IV. ÚS 459/2012). K zmene v zloţení senátov vo veciach uţ pridelených na prerokovanie a rozhodnutie by malo dochádzať v zásade len výnimočne (III. ÚS 212/2011). Z uvedeného vyplýva, ţe za zákonný senát moţno povaţovať len ak vo veci rozhodoval senát v zloţení, v ktorom mu bola vec pridelená v súlade so zákonom. V danom prípade ide o senát Krajského súdu v Prešove 5Cb, ktorému vec napadla dňa

  2. 2000 pod sp. zn. 5Cb/598/
  3. V danom prípade ide o senát JUDr. Jozef Škrab (predseda senátu), JUDr. Peter Šamo (člen senátu) a JUDr. Roman Tóth (člen senátu). V tomto zloţení prejednával 17 3Obo/15/2016 a rozhodoval senát vec vedenú pod sp. zn. 2NcCb/9/2005 do
  5. 2015, ako to vyplýva aj zo zápisnice o pojednávaní. Na pojednávaní uskutočnenom dňa
  7. 2016 vec prejednal a následne dňa
  9. 2016 vo veci rozhodol senát v zloţení JUDr. Jozef Škrab (predseda senátu), JUDr. Peter Šamo (člen senátu) a JUDr. Marek Kohút (člen senátu). Vo vyjadrení zo dňa
  11. 2016 predseda senátu odôvodňoval zmenu v zloţení senátu opatrením predsedníčky senátu Krajského súdu v Prešove č.
  12. Z tohto opatrenia nevyplývajú dôvody pre zmenu v zloţení senátu v uţ pridelenej veci v súlade s ustanovením § 51 ods. 4 písm. a/ aţ d/ zákona o súdoch. Sudca JUDr. Roman Tóth je naďalej sudcom Krajského súdu v Prešove, z obsahu opatrenia nevyplýva, ţe by bol dlhodobo práceneschopný, prípadne by bol výrazne nerovnomerne zaťaţený a zároveň zo spisu nevyplýva, ţe by bol sudca JUDr. Roman Tóth vylúčený z prejednávania a rozhodovania vo veci. Uvedené opatrenie sa zároveň nevzťahuje na senát 5Cb, ktorý bol zákonným senátom na prejednanie a rozhodnutie veci vedenej pod sp. zn. 2NcCb/9/
  13. Z uvedeného je zrejmé, ţe pred rozhodnutím súdu prvého stupňa vo veci samej došlo k zmene v zloţení senátu bez toho, aby boli na to splnené zákonné podmienky. Takto vydané rozhodnutie nie je moţné povaţovať za zákonné a je to dôvodom pre zrušenie rozhodnutia v súlade s ustanovením § 221 ods. 1 písm. g/ O. s. p. Nie je moţné sa stotoţniť s tvrdením predsedu senátu, ţe je zauţívané, aby pôvodne senátne veci rozhodoval samosudca. Ak bola vec raz pridelená na prejednanie a rozhodnutie senátu, musí vo veci rozhodnúť senát. Pokiaľ ide o vyjadrenie ţalobcu k odvolaniu ţalovaného, ţe ţalovaný mal na pojednávaní uskutočnenom dňa
  15. 2016 namietať zloţenie senátu, táto skutočnosť nebola zo strany konajúceho senátu účastníkom oznámená (ako to vyplýva zo zápisnice o pojednávaní), zároveň zmena v zloţení senátu sama osebe nepredstavuje dôvod pre vznesenie námietky zaujatosti (§ 14 ods. 1 O. s. p.). 18 3Obo/15/2016 Za opodstatnenú povaţuje odvolací súd odvolaciu námietku ţalovaného týkajúcu sa priznaného úroku z omeškania. Ţalobca sa ţalobou zo dňa
  17. 2000 pôvodne domáhal, aby súd uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi povinnosť zaplatiť vyrovnávací podiel vo výške najmenej 1 094 782,56 Sk s príslušenstvom. Podaním zo dňa
  19. 2004 navrhol ţalobca zmenu ţaloby v časti, v ktorej vylúčil súd nárok ţalobcu na zaplatenie vyrovnávacieho podielu na samostatné konanie. Na základe zmeny ţaloby sa ţalobca domáhal, aby súd uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť vyrovnávací podiel vo výške 3 094 782,56 Sk s úrokom z omeškania vo výške 18 % ročne od
  21. 2000 a úrok z omeškania vo výške 18 % ročne zo sumy 333 353,66 Sk od
  23. 2000 do
  25. 2000 a náhradu trov konania. V zmene ţaloby ţalobca uviedol, ţe valné zhromaţdenie ţalovaného schválilo ročnú účtovnú závierku za rok 1999 dňa
  27. 2000 a vyrovnávací podiel bol splatný uplynutím 3 mesiacov od schválenia ročnej účtovnej závierky (§ 61 ods. 3 Obchodného zákonníka) dňa
  29. 2000 a od podania ţaloby neboli vykonané ţiadne dôkazy, ktorými by sa preskúmala správnosť ročnej účtovnej závierky za rok 1999 a správnosť výpočtu výšky vyrovnávacieho podielu je závislá od znaleckého dokazovania. Na podporu svojho tvrdenia doloţil ţalobca „laickú“ analýzu výsledkov hospodárenia ţalovaného, z ktorej vyplýva, ţe aktíva ţalovaného v období rokov 1996-1999 rástli a naopak cudzie zdroje (rezervy, záväzky voči spoločníkom a iné dlhodobé záväzky) oproti roku 1996 tieţ mnohonásobne vzrástli. Táto skutočnosť má záporný vplyv na výšku čistého obchodného imania spoločnosti ţalovaného, pričom ţalobca vyjadril pochybnosti o opodstatnenosti účtovania cudzích zdrojov, ktorých účtovanie mohlo smerovať k úmyselnému ukráteniu ţalobcu, keď tieto výsledky vznikali najmä v období, keď sa ţalobca domáhal zrušenia svojej účasti v spoločnosti ţalovaného prostredníctvom súdu. Na pojednávaní uskutočnenom dňa
  31. 2005 súd prvého stupňa pripustil zmenu ţaloby v zmysle podania ţalobcu zo dňa
  34. 19 3Obo/15/2016 Z pripustenej zmeny ţaloby je zrejmé, ţe predmetom konania je nárok ţalobcu na zaplatenie vyrovnacieho podielu voči ţalovanému vo výške 102 727,96 eur (3 094 782,56 Sk) s úrokom z omeškania vo výške 18 % ročne od
  36. 2000 a úrok z omeškania vo výške 18 % ročne zo sumy 11 065,31 eur (333 353,66 Sk) od
  38. 2000 do
  40. 2000 a náhradu trov konania. V časti zmenou ţaloby uplatneného úroku z omeškania nie je zrejmé, z akej sumy ţalobca ţiada úrok z omeškania a za aké obdobie. Odvolací súd sa v tejto súvislosti nestotoţňuje s tvrdením ţalobcu,

ktorého je rozhodujúce, ţe povinnosť platiť úroky vzniká pri omeškaní so splnením peňaţného záväzku. Ţalobca uviedol, ţe z uplatneného nároku na príslušenstvo pohľadávky je zrejmé, ţe sa domáha úrokov z omeškania od ich vzniku, čo je vyjadrené vo výroku rozhodnutia prvým dňom omeškania dlţníka, t. j. od

  3. Keďţe omeškanie trvá aţ do doby riadneho splnenia záväzku, tak je nepochybné, ţe dlţník je povinný platiť úrok z omeškania aţ do zaplatenia istiny, s úhradou ktorej je v omeškaní. Odvolací súd uvádza, ţe to sa týka hmotnoprávneho nároku ţalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania (§ 365 a nasl. Obchodného zákonníka). Pokiaľ však ide o uplatnenie nároku na zaplatenie úroku z omeškania na súde, tak platí, ţe aj v tejto častí musí byť z návrhu zrejmé, čoho sa účastník konania domáha (§ 42 ods. 3 O. s. p.). Petit návrhu musí byť špecifikovaný tak, aby bolo z neho zjavné, čoho sa účastník domáha, aby bol petit presný, určitý, zrozumiteľný a vykonateľný. Je zrejmé, ţe petit ţaloby v zmysle rozšírenia zo dňa
  5. 2004 tieto poţiadavky nespĺňa, nakoľko je v časti uplatneného úroku z omeškania je neurčitý a nevykonateľný. Preto bolo povinnosťou súdu prvého stupňa postupom

§ 43ods.

1 O. s. p. vyzvať ţalobcu na odstránenie vád jeho podania. V danom prípade súd prvého stupňa svojvoľne opravil petit ţaloby, hoci na to nemal zákonný podklad. 20 3Obo/15/2016 Súd nemôţe vo svojom rozhodnutí svojvoľne opraviť znenie petitu ţaloby, a to aj ak by mal za to, ţe sa jedná iba o pisársku chybu na strane ţalobcu. Odstrániť uvedenú chybu môţe iba ţalobca (uznesenie najvyššieho súdu z

  2. 2016 sp. zn. 3Obo/27/2015). Ako neopodstatnenú naopak odvolací súd vyhodnotil odvolaciu námietku ţalovaného týkajúcu sa odňatia moţnosti konať pred súdom v podobe nedoručenia zmeny ţaloby zo dňa
  5. Ţalovanému síce zmena ţaloby nebola doručená, avšak na pojednávaní uskutočnenom dňa
  7. 2005 za prítomnosti právneho zástupcu ţalovaného boli účastníci konania oboznámení so zmenou ţaloby a za ich prítomnosti bola zmena ţaloby aj pripustená. Zástupca ţalovaného pritom nepoţiadal o doručenie zmeny ţaloby zo dňa
  10. Odvolací súd pritom poukazuje aj na skutočnosť, ţe ţalovaný opakovane nahliadal do súdneho spisu, preto mu bolo rozšírenie ţaloby známe a mal moţnosť sa k nemu vyjadriť. K ostatným odvolacím námietkam ţalovaného a k odvolaniu ţalobcu odvolací súd uvádza, ţe predmetom konania je posúdenie nároku ţalobcu na vyplatenie vyrovnacieho podielu v súvislosti so zánikom jeho účasti v obchodnej spoločnosti ţalovaného.

§ 61ods.

1 Obchodného zákonníka, podiel je miera účasti spoločníka na čistom obchodnom imaní spoločnosti.

§ 61ods.

2 Obchodného zákonníka, pri zániku účasti spoločníka v spoločnosti za trvania spoločnosti vzniká spoločníkovi právo na vyplatenie podielu (vyrovnací podiel). Výška vyrovnacieho podielu sa určí na základe ročnej účtovnej závierky za obdobie, v ktorom zanikla účasť spoločníka v spoločnosti. Ak zákon, spoločenská zmluva alebo stanovy neustanovujú inak, vyrovná sa podiel v peniazoch.

§ 61ods.

3 Obchodného zákonníka, právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu je splatné uplynutím troch mesiacov od schválenia ročnej účtovnej závierky, ak spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú inak. 21 3Obo/15/2016

§ 150ods.

1 Obchodného zákonníka, spoločníkovi, ktorého účasť v spoločnosti súd zrušil, alebo ktorý bol vylúčený, vzniká právo na vyrovnací podiel (§ 61 ods. 2 a 3). Rovnaké právo má dedič alebo právny nástupca spoločníka, pokiaľ naňho neprešiel obchodný podiel (§ 116).

§ 150ods.

2 Obchodného zákonníka, vyrovnací podiel sa vypočíta pomerom splateného vkladu spoločníka, ktorého účasť v spoločnosti zanikla, k splateným vkladom všetkých spoločníkov, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

§ 6ods.

3 Obchodného zákonníka, čistým obchodným imaním je obchodný majetok po odpočítaní záväzkov vzniknutých podnikateľovi v súvislosti s podnikaním. Výnimku z určenia výšky vyrovnacieho podielu v zmysle § 150 ods. 2 Obchodného zákonníka v rozhodovanej veci predstavuje čl. 16 Spoločenskej zmluvy v znení Dodatku č. IV,

ktorého výška vyrovnacieho podielu určí na základe ročnej účtovnej závierky zníţená o hodnotu hmotného investičného majetku, ktorý bol nadobudnutý z výnosov správy majetku R.R.. V konaní bolo nesporné, ţe výška vkladu ţalobcu k všetkým vkladom do spoločnosti ţalovaného je 9,54 %. Taktieţ je nesporné, ţe výška vyrovnacieho podielu ţalobcu sa určuje na základe výšky čistého obchodného imania ţalovaného za rok

  1. Čisté obchodné imanie je obchodnoprávnym pojmom, ktorým sa označuje obchodný majetok po odpočítaní záväzkov vzniknutých podnikateľovi v súvislosti s podnikaním. Tento pojem teda vyjadruje rozdiel medzi hodnotou obchodného majetku a záväzkov vzniknutých pri podnikaní. Hodnota podielu v spoločnosti sa odvíja najmä od hodnoty čistého obchodného majetku spoločnosti. Čistým obchodným imaním spoločnosti je obchodný majetok po odpočítaní všetkých záväzkov (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo/3180/2008). 22 3Obo/15/2016 V konaní ţalobca namietal nielen dôvodnosť odpočítania hodnoty hmotného investičného majetku z jeho vyrovnacieho podielu, ako to vyplýva zo ţaloby zo dňa
  3. 2000, ale namietal aj samotnú výšku čistého obchodného imania uvedenú v prehlásení o overení vyrovnacieho podielu zo dňa
  5. 2000 a zistenú z ročnej účtovnej závierky za rok 1999, ako to vyplýva zo zmeny ţaloby zo dňa
  7. 2004 a ďalších podaní a vyjadrení ţalobcu v konaní. Preto bolo povinnosťou súdu prvého stupňa skúmať nielen hmotný investičný majetok ţalobcu nadobudnutý z výnosov správy majetkov R.R., ale aj či základ pre výpočet vyrovnacieho podielu ţalobcu (čisté obchodné imanie ţalovaného za rok 1999) bol správny. Táto skutočnosť vyplývala súdu prvého stupňa aj zo zrušujúcich uznesení vydaných odvolacím súdom, výslovne z rozhodnutia z
  9. 2011 sp. zn. 3Obo/33/2010,

ktorého „bez bliţšieho vysvetlenia, aké poloţky ju tvoria, nemoţno posúdiť, či to sú záväzky podnikateľa v zmysle § 6 ods. 3 Obchodného zákonníka. Okrem iných sa to týka najmä fondov a rezerv, ktoré sú

ţalovaného zaúčtované medzi tzv. prechodné pasíva. V tomto smere odvolací súd prisvedčil ţalobcovi (v rozhodnutí nesprávne uvedené ţalovanému), ţe pre správny záver o výške vyrovnacieho podielu treba preskúmať správnosť údajov, ktoré sú podkladom pre výpočet, keď

jeho tvrdenia okrem iného za roky 1996-1997 vzrástol objem účtovaných rezerv z 2,5 mil. Sk na 15,6 mil. Sk. Pokiaľ tvrdenie ţalobcu zodpovedá skutočnosti, môţe to bez vysvetlenia dôvodu takéhoto výrazného zvýšenia byť dôvodom na pochybnosť o správnosti účtovania.“ Zároveň uvedená povinnosť vyplývala súdu prvého stupňa aj zo zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu z 25. 02. 2015 sp. zn. 3Obo/28/2014,

ktorého „súd prvého stupňa sa bude musieť vysporiadať s výpočtom vyrovnacieho podielu z existujúcej účtovnej závierky za rok 1999 s poukazom na zrušujúce uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 3Obo/33/2010 v intenciách dohodnutého čl. 16 Dodatku č. IV k spoločenskej zmluve.“ Z obsahu odvolaniami napadnutého rozsudku vyplýva, ţe súd prvého stupňa napriek povinnosti uvedenej v ustanovení § 226 O. s. p. nepostupoval v súlade s právne záväzným názorom najvyššieho súdu, ktorý bol vyslovený v predchádzajúcich zrušujúcich rozhodnutiach a neskúmal správnosť údajov uvedených v účtovnej závierke ţalovaného za rok

  1. Naopak vo vzťahu k predmetu konania a námietkam ţalobcu týkajúcim sa (ne)správnosti vedenia 23 3Obo/15/2016 účtovníctva prvostupňový súd na strane 9 napadnutého rozsudku uviedol, ţe ţalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďţe nepredloţil iné účtovné doklady. Takýto postup súdu v kontexte prejednávanej veci predstavuje odňatie spravodlivosti (denegatio iustitie). V zmysle ustanovenia § 79 ods. 2 O. s. p. je ţalobca povinný pripojiť k ţalobe listinné dôkazy na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôţe pripojiť bez svojej viny. Ak ţalobca disponuje listinnými dôkazmi, na ktoré sa odvoláva, je jeho procesnou povinnosťou pripojiť ich k návrhu. Ţaloba i prílohy sa musia súdu predloţiť v potrebnom počte rovnopisov tak, aby jedno vyhotovenie návrhu i listinných dôkazov zostalo pre potreby súdu a kaţdý ďalší účastník dostal práve jedno vyhotovenie ţaloby spolu s prílohami. Ak ţalobca nedisponuje listinnými dôkazmi, napriek tomu môţe navrhnúť ich vykonanie a poţiadať súd, aby tieto dôkazy zabezpečil. Ak dôkazmi disponuje druhá procesná strana, moţno poţiadať súd, aby tejto procesnej strane uloţil povinnosť dôkaz predloţiť. Ide o tzv. kompenzáciu informačného deficitu, teda o stave dôkaznej núdze. Ak ţalobca sa odvoláva na účtovnú evidenciu a doklady ţalovaného, ktorými logicky nedisponuje, môţe súd na jeho návrh uloţiť ţalovanému, aby takýto dôkaz predloţil a kompenzoval tým dôkaznú núdzu ţalobcu v konaní . Ţalobca uţ v zmene ţaloby zo dňa
  3. 2004 uviedol, ţe správnosť výpočtu obchodného podielu je závislá od vykonania znaleckého dokazovania. V podaní zo dňa
  5. 2005 (č. l. 34 spisu) uviedol, ţe je potrebné preskúmať účtovníctvo ţalovaného za obdobie rokov 1997–2000 z hľadiska správnosti účtovania príjmov a výdavkov a majetku spoločnosti ţalovaného. V otázkach na znalca zo dňa
  7. 2007 (č. l. 105 spisu) ţalobca ţiadal preskúmať účtovníctvo ţalovaného. Vo vyjadrení k znaleckému posudku zo dňa
  9. 2007 (č. l. 216 spisu) ţalobca uviedol, ţe správnosťou alebo nesprávnosťou vykázanej výšky čistého obchodného imania sa znalec vôbec nezaoberal, ako ani skúmaním či v pasívnych poloţkách (cudzie zdroje) nie sú úmyselne ukryté aktíva firmy, ktoré by sa ináč prejavili v čistom obchodnom imaní. Na pojednávaní dňa
  11. 2007 ţalobca namietal nezákonným spôsobom účtované zákonné rezervy a iné dlhodobé záväzky (č. l. 231 spisu). V stanovisku zo dňa
  13. 2008 (č. l. 281 spisu) ţalobca ţiadal vykonanie ďalšieho znaleckého dokazovania týkajúceho sa preverenia účtovania ţalovaného. V podaní zo dňa
  15. 2009 (č. l. 327 spisu) 24 3Obo/15/2016 ţalobca ţiadal overiť oprávnenosť ţalovaného účtovať jednotlivé poloţky spolu s uvedením dôvodov tohto overenia. Vo vyjadrení zo dňa
  17. 2009 (č. l. 375 – 379 spisu) ţalobca namietal nesprávny postup súdu, nakoľko znalecké dokazovanie sa týkalo len pôvodného nároku ţalobcu a nie rozšíreného nároku na základe rozšírenia ţaloby zo dňa
  20. V podaní zo dňa
  22. 2012 (č. l. 485 – 493 spisu) ţalobca opätovne ţiadal preveriť oprávnenosť účtovania v účtovníctve ţalovaného. V danej veci sa v súvislosti s vykonaním znaleckého dokazovania ţalobca domáhal preverenia oprávnenosti vedenia účtovnej evidencie ţalovaného, v dôsledku čoho moţno uzavrieť, ţe ţalobca označil ako dôkaz účtovníctvo ţalovaného (ktorým nedisponuje a ani nemôţe disponovať), pričom je zrejmé, ţe ţiadal, aby bolo toto v súvislosti s vykonaním znaleckého dokazovania zabezpečené. Taktieţ ţalobca na podporu svojich tvrdení doloţil všetky dôkazy, ktorými disponoval a ktorými spochybňoval správnosť vedenia účtovníctva ţalovaného a tým správnosť čistého obchodného imania ako základu pre výpočet jeho vyrovnacieho podielu. Pri nariaďovaní znaleckého dokazovania súd prvého stupňa k návrhom ţalobcu uviedol, ţe otázky stanovené ţalobcom presahujú rámec nariadeného znaleckého dokazovania a úplne postačí zodpovedať v rámci dokazovania na otázky stanovené výrokom uznesenia (uznesenie z
  24. 2007 č. k. 2NcCb 9/2005-108), resp. ţe ţalobcom uvedená špecifikácia otázok a tzv. podotázok presahuje rozsah predmetu sporu (uznesenie z
  26. 2009 č. k. 2NcCb/9/2005-340). Tieto otázky ţalobcu pritom smerovali k posúdeniu výšky čistého obchodného imania, ktorá má vplyv na výpočet výšky jeho vyrovnacieho podielu. Z uvedeného je zrejmé, ţe konajúci senát súdu prvého stupňa svojim nesústredeným postupom, neefektívnou činnosťou resp. s nedostatočným oboznámením sa s uplatneným nárokom ţalobcu v znení zmeny ţaloby zo dňa
  28. 2004, nezisťoval pri nariaďovaní znaleckého dokazovania skutočnosti podstatné pre rozhodnutie vo veci samej (výšku čistého obchodného imania). Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, ţe váhavosť nerozhodnosť, nečinnosť ako aj nesústredená a neefektívna činnosť súdu prvého stupňa boli konštatované 25 3Obo/15/2016 v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
  30. 2013 sp. zn. I. ÚS 420/2012, ktorý bol vydaný v prejednávanej veci na základe ústavnej sťaţnosti ţalovaného.

§ 1O. s.

p., Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

§ 6O. s.

p. v konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. Pre občianske súdne konanie pritom platí, ţe z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Kraska proti Švajčiarsku z

  2. 1993, II. ÚS 410/06). Zároveň prílišný formalizmus pri výklade právnych noriem vedúcich k extrémne nespravodlivému záveru potom znamená porušenie základných práv (IV. ÚS ČR 1735/07). Spravodlivosť je totiţ kritériom ukladajúcim kaţdému všeobecnému súdu ústavnú povinnosť hľadať také riešenie súdenej právnej veci, ktoré nebude moţné vyhodnotiť ako nesúladné s princípom spravodlivosti a popierajúce zmysel a účel príslušným zákonných ustanovení (I. ÚS 26/2010) a vţdy je potrebné vychádzať z individuálnych, teda na konkrétnych zisteniach zaloţených rozmerov súdom prerokovanej veci. Špecifické okolnosti prípadu môţu byť komplikované a netypické, to však nezbavuje súdy urobiť všetko pre nájdenie spravodlivého riešenia, akokoľvek sa to môţe javiť zloţité (I. ÚS 118/2013). Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, ţe súd prvého stupňa nedôvodne konštatoval neunesenie dôkazného bremena ţalobcom. Navrhované znalecké dokazovanie, resp. otázky pre znalca v rámci nariadeného znaleckého dokazovania mali objasniť správnosť vedenia účtovníctva ţalovaného a výšky čistého obchodného imania ţalovaného za rok
  3. Aţ keď je ustálená správnosť výšky čistého obchodného imania, je moţné určiť výšku vyrovnacieho podielu, ktorý ţalobcovi patrí. 26 3Obo/15/2016 V tomto smere sa súd prvého stupňa musí vysporiadať s povinnosťou stanovenou mu ustanovením § 1 O. s. p., aby zabezpečil spravodlivú ochranu práva oprávnených záujmov účastníkov, o to viac, ak v dôsledku nesprávneho a nesústredného postupu súdu prvého stupňa nebude moţné vykonať znalecké dokazovanie, keďţe účtovníctvo ţalovaného má byť údajne skartované, ako je to uvedené na viacerých miestach v súdnom spise (napr. č. l. 561, 563, 574, 602). Tým, ţe súd prvého stupňa neskúmal výšku čistého obchodného imania obchodnej spoločnosti ţalovaného, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, v dôsledku čoho je naplnený odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. Odvolací súd povaţuje za neopodstatnené tvrdenie ţalovaného vo vyjadrení k odvolaniu ţalobcu,

ktorého účtovná závierka bola overená nezávislým audítorom a schválená valným zhromaţdením spoločnosti, pričom nebola nikým v zákonnej lehote napadnutá. Výpočet vyrovnacieho podielu má vychádzať z účtovnej závierky spoločnosti. Keďţe tá bola schválená a nikým nebola napadnutá, je platná v takom znení, v akom je predloţená súdu pre výpočet vyrovnávacieho podielu.

ustanovenia § 131 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu schválenia účtovnej závierky ţalovaného za rok 1999 valným zhromaţdením (

  2. 2000) nemohol ţalobca napadnúť uznesenie valného zhromaţdenia, nakoľko nebol aktívne legitimovaným subjektom na podanie ţaloby, keďţe v čase konania valného zhromaţdenia nebol spoločníkom obchodnej spoločnosti ţalovaného (účasť ţalobcu ako spoločníka ţalovaného zanikla právoplatným rozhodnutím súdu dňa
  4. 1999). Pokiaľ ide o odvolaciu námietku ţalovaného týkajúceho sa nevysporiadania sa vykonanými dôkazmi, konkrétne s predloţeným vyjadrením Ing. M.S. zo dňa
  6. 2011 a výsluchom svedkyne Ing. M.S., odvolací súd uvádza, ţe napadnuté rozhodnutie neobsahuje, k

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.